Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: DREVOPROJEKT Komárno, s.r.o., Hlavná 25, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 707 724, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 01. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 02. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 11. 07. 2018 bola zahájená daňová kontrola u žalobcu a to spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní, na základe oznámenie o daňovej kontrole a kontrole dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve zo dňa 11. 06. 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 06. 2018.

Predmetom daňovej kontroly bola skutočnosť, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2014 v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby vykazoval súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 1.637.792,62 eura, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 2.293.261,23 eura, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - 655.468,61 eura a základ dane v sume 0,00 eur.

K zápisnici žalobca podal písomné vyjadrenie, ako aj pripojil prílohy.

2. Následne na základe výzvy žalobca predložil doklady spolu s písomným vyjadrením zo dňa 12. 11. 2018. O predložení dokladov bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní, v rámci ktorej sú vymedzené doklady a iné listiny odovzdané a zapožičané k výkonu daňovej kontroly.

3. Z úradného záznamu zo dňa 06. 02. 2019 vyplývalo, že dňa 06. 02. 2019 správca dane nahliadol do písomnosti žalobcu, ktorých zoznam tvorí prílohu tohto úradného záznamu, daňových kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty, ktoré boli začaté a to za január a február 2014.

Išlo o výzvu zo dňa 23. 03. 2018 zaslanú Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, odpoveď na predmetnú výzvu (V odpovedi bolo uvedené, že vzhľadom na podozrenie z nehospodárnosti deklarovaných výdavkov bol vypracovaný znalecký posudok. Okrem toho bolo uvedené, že preplatené boli len odpisy za dva mesiace používania pyrolyzéra na priemyselný výskum a experimentálny vývoj. Ak sa nástroje a vybavenie nepoužívajú na výskumný projekt počas celej doby ich životnosti, za oprávnené sa považujú jedine náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke výskumného projektu vypočítané na základe platných účtovných predpisov. Súčasťou bol aj odborný posudok - spracovaný február - marec 2016), odpoveď žalobcu zo dňa 20. 10. 2015, odpoveď zahraničného správcu dane zo dňa 27. 01. 2017 a zo dňa 13. 11. 2014 k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, týkajúcu sa spoločnosti T. And T. Technik Kft., z ktorej vyplývalo, že skutočným tvorcom technologického riešenia pyrolytického zariadenia bol výkonný riaditeľ spoločnosti T. Y. T. S. O.. U. S., ktorý vynašiel tento proces (2 fázy) technológie pyrolytického zariadenia.

4. Súčasťou administratívneho spisu bola aj zmluvná dokumentácia obchodného vzťahu medzi JAKOR s.r.o. (objednávateľ) a Solar Power Plant Kft. (konateľ G.. C. C.), ktorej predmetom bolo zhotoviť dielo vo forme technických poznatkov za podmienok dohodnutých v zmluve - vývoj technického riešenia na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v pyrolyzačnom procese vo forme technických poznatkov a zabezpečenia potrebných prístrojov, zariadení a prác za cenu 1.474.128 eur. Okrem toho boli predložené aj zmluvy o pôžičkách, v ktorých veriteľ - X. F. F. O.. poskytol peňažnú sumu 340.000,- eur dlžníkovi - RURAL s.r.o. a v druhej peňažnú sumu 376.000,- eur. Ďalej ten istý veriteľ poskytol aj žalobcovi pôžičku v sume 580.000,- eur a žalobca vyššie uvedenému veriteľovi poskytol pôžičku vo výške 75.000,- eur, vo výške 26.000,- eur, vo výške 17.300,- eur, vo výške 25.000,- eur.

Taktiež v spise sa nachádza zmluva o dielo objednávateľ - Solar Power Plant Kft. a zhotoviteľ T. And T. Technik Kft., predmetom ktorej je vývoj, dodávka, montáž a uvedenie do prevádzky 1 ks pyrolytického zariadenia s celkovým prepočítaným výkonom 240 kW a dodávka kontrolných meracích a skúšobných zariadení pre práce spojené s vývojovými aktivitami, pre priebežné meranie množstva a zloženia vyprodukovaného plynu, v cene 20.000.000 HUF. Miesto inštalácie - prevádzka žalobcu

- O. - C.. Súčasťou boli aj faktúry a písomné vyhlásenie spoločnosti Solar Power Plant Kft. vo veci kontroly dane z pridanej hodnoty za 1. kvartál roku 2014, ako aj ďalšia zmluva o dielo objednávateľ Solar Power Plant Kft. a zhotoviteľ RURAL s.r.o. - predmet diela - zhotovenie diela vo forme technických poznatkov podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve a v súlade s ustanoveniami a požiadavkami objednávateľa, obsiahnutými vo výzve, za cenu diela 90.000 eur, a preberací protokol, ako aj ďalšia zmluvná dokumentácia, týkajúca sa zmluvy o vykonaní služieb a tiež zmluva o vykonaní služieb s poskytovateľom INAGRO s.r.o. a príslušná dokumentácia.

5. Žalobca správcovi dane doručil aj znalecký posudok č. 3/2014, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení nakúpených v rámci projektu s názvom - vývoj univerzálnej pyrolyzačnej linky na rôzne druhy biomasy, za účelom zriadenia záložného práva v prospech Ministerstva hospodárstva SR v zastrešení Slovenská inovačná a energetická agentúra. Z uvedeného vyplývalo, že zariadenie zatiaľ nie je v činnosti. Testovacie skúšky a skúšky funkčnosti prebehli u výrobcu.

6. Následne výzvou zo dňa 11. 03. 2019 bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších dokladov, ako aj oboznámený s výsledkami kontroly, v rámci čoho bolo skonštatované, že boli predložené zmluvy o pôžičkách uzatvorených žalobcom v roku 2014 s veriteľmi - INNOVATIVE PROJECT, s.r.o., PROJEKTSTAV Komárno s.r.o., HYDROGEN SLOVAKIA s.r.o., G.. W. X. - IBS KONTO, G.. W. X. a dlžníkom PROJEKTSERVIS, s.r.o. a tiež bolo uvedené, ako účtoval žalobca o prijatých a poskytnutých pôžičkách a s nimi súvisiacich úrokoch, ako aj bola skonštatovaná prepojenosť spoločností cez konateľov a spoločníkov - G.. W. X. a Q. C. a skutočnosť, že žalobcovi vykonávala účtovníctvo G.. W. X. - IBS KONTO.

Z hlavnej knihy analytickej evidencie žalobcu vyplývalo, že žalobca účtoval o prijatých a poskytnutých pôžičkách (viď tabuľky) a v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval úroky z prijatých pôžičiek vo výške 16.524,- eur a úroky z poskytnutých pôžičiek vo výške 291,37 eur, pričom suma 4.739,51 eura bola opakovane zaúčtovaná na účte 562 - Úroky do nákladov s textom „duplicitne zdanené úroky v roku 2014.

V ďalšom bode bolo vytknuté, že faktúra číslo FD 13201 bola po lehote splatnosti 365 dní od dodávateľa STOLÁRSTVO IPEĽ s.r.o., ako aj boli uvedené faktúry za účtovnícke služby v súhrnnej výške 9.270,-

eur, do nákladov zaúčtované ostatné služby - projekty vo výške 16.000,- eur a tiež právne služby vo výške 1.175,- eur, avšak bez preukázanej opodstatnenosti v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Taktiež bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k poskytovaniu komplexnej starostlivosti o zvieratá činčily a tiež skutočnosti súvisiace s vývojom zariadenia pyrolyzér vo výške 512.000,- eur a meracieho a testovacieho zariadenia vo výške 185.000,- eur, o ktorých žalobca účtoval na nákladovom účte 501083. Súčasťou predmetného projektu podľa vyjadrenia žalobcu boli aj náklady na služby technického a vývojového charakteru, ktoré boli vo výške 796.000,- eur zaúčtované na nákladový účet 518051 a náklady na štúdiu technickej uskutočniteľnosti vo výške 103.000,- eur zaúčtované na nákladový účet 518079. Žalobca sa následne vyjadril, že jednotlivé položky predmetného projektu sa v roku 2015 rozhodol aktivovať ako dlhodobý nehmotný majetok bez vplyvu na základ dane.

Dňa 16. 04. 2019 žalobca doručil odpoveď na výzvu spolu s dokumentmi, založenými v spise.

7. Správca dane vyzval aj Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o poskytnutie informácií, ako aj Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky o súčinnosť.

Slovenská inovačná a energetická agentúra predložila doklady spolu s podaním zo dňa 06. 05. 2019 a to zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, predmet podpory NFP, žiadosť o platbu, pokyny k vyplneniu žiadosti o platbu, manuál informovania publicity pre prijímateľov NFP, podpisový vzor, oznámenie o vysporiadaní finančných vzťahov spolu s pokynmi, následná monitorovacia správa projektu, dodatok č. 1, č. 2, č. 3, č. 4 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, predmet podpory NFP - cieľom projektu bolo zostavenie technického riešenia na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru a zrušenie pozastavenia preplácania žiadostí o platbu v rámci výzvy KaHR-13Sp-0801.

Zároveň predložila aj doklady k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-21Sp-0901/0083/29.

Dňa 04. 06. 2019 bola správcovi dane doručená aj odpoveď Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.

8. Okrem toho bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 25. 04. 2019, predmetom ktorej bolo preverenie majetku nadobudnutého na základe zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zmluvy KaHR-13SP-0801/004/11, č. zmluvy KaHR-21SP-0901/0083/29, č. zmluvy č. 140NR0800604.

Z predmetnej zápisnice vyplývalo, že predmetné zariadenie nie je v prevádzke z dôvodu, že nebolo vydané cenové rozhodnutie. Inak podľa tvrdenia zamestnanca je funkčné, bolo otestované. Súčasťou bola aj fotodokumentácia.

9. Po zabezpečení vyššie uvedenej dokumentácie správca dane opätovne vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy a vyjadrenia k výkonu daňovej kontroly a uviedol zistené skutočnosti.

O doručení písomnosti bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 06. 2019, ako aj bola doručená odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov a vyjadrenie k výkonu daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby spolu s nákladovo- výnosovou analýzou prevádzky zariadenia.

10. Dňa 20. 06. 2019 bol správcom dane vydaný protokol z daňovej kontroly, ako aj žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, k čomu zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 15. 07. 2019 spolu s prílohami.

11. Následne dňa 25. 09. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom.

12. Správca dane (t.j. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) rozhodnutím č. 102308572 zo dňa 07. 10. 2019 podľa , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 112.912,45 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 a zároveň neuznal daňovú stratu v sume - 430.149,65 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím (opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia).

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Napadnutým rozhodnutím č. 100409246/2020 zo dňa 12. 02. 2020 žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102308572/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým bol v zmysle daňového priadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 112.912,45 eura a neuznaná strata v sume 430.149,65 eura, žalobcovi, potvrdil.

14. V odôvodnení žalovaný poukázal na zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie a tiež odvolanie žalobcu, pričom v rámci vysporiadania sa odvolacími námietkami žalovaný uviedol, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly vypracoval protokol, v ktorom uviedol všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, vyjadrenia žalobcu k zisteniam správcu dane, právne predpisy, v zmysle ktorých správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval, právne predpisy, podľa ktorých mal žalobca pri výkone podnikateľskej činnosti a vedenia účtovníctva postupovať, a tiež stanovisko k jednotlivým vyjadreniam žalobcu predloženým v priebehu daňovej kontroly. V rozhodnutí, ktoré správca dane vydal na základe výsledku daňovej kontroly v priebehu vyrubovacieho konania, správca dane uviedol skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, právne predpisy, v zmysle ktorých v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval a na základe ktorých rozhodoval, námietky žalobcu vyplývajúce z vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a stanovisko s vyslovenými námietkami. Skutočnosť, že sa správca dane nestotožnil s predloženými vyjadreniami a argumentami žalobcu a nezmenil svoje rozhodnutie, neznamená, že sa s nimi nezaoberal a neposudzoval ich v nadväznosti na platné právne predpisy. K námietke žalobcu, že napriek tomu, že obsahom protokolu sú zistenia týkajúce sa kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, napadnuté rozhodnutie sa týka výlučne dane z príjmov žalovaný uviedol, že správca dane vypracoval z kontrol vykonaných na dani z príjmov za zdaňovacie obdobia 2014 a 2015 a z kontrol dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve jeden protokol, ale na základe výsledku daňovej kontroly bol povinný v zmysle § 63 daňového poriadku vydať dve rôzne rozhodnutia. K namietanej argumentácii porušenia ustanovení zákona o účtovníctve žalovaný uviedol, že nakoľko zákon o účtovníctve je základnou právnou normou, ktorá obsahuje zásady a rámcové pravidlá pre vedenie účtovníctva, na ktoré odvolávajú ustanovenia zákona o dani z príjmov, správca dane uviedol v rozhodnutí ustanovenia zákona o účtovníctve, podľa ktorých mal žalobca pri vedení účtovnej evidencie v kontrolovanom zdaňovacom období postupovať, resp. ktoré svojim konaním porušil, pretože ich nedodržanie malo na výsledok daňovej kontroly vplyv.

V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že nespochybňuje snahu žalobcu zostrojiť aj na základe poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov zariadenie na úrovni patentu, ale nakoľko ako sám uvádza, jednalo sa o obstaranie dlhodobého majetku, zaradeného buď ako hmotný alebo ako nehmotný majetok, a preto bol žalobca povinný o nákladoch vynaložených na jeho obstaranie účtovať v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, t.j. formou odpisov uplatnených do daňových nákladov.

Okrem toho mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obstarával dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok, ktorý v januári a vo februári 2014 zaradil na karty dlhodobého majetku a vypočítal odpisy, ktoré však podľa predloženej účtovnej evidencie v období roka 2014 stornoval, a obstarávaciu cenu majetku zaúčtoval v plnej výške priamo do daňových nákladov. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca vykonal v súvislosti s predmetnými nákladmi aktiváciu dlhodobého majetku v sume 1.596.000,-

eur, ktorý v deň aktivácie t.j. 31. 01. 2015 v plnej sume uplatnil do daňových nákladov. Z konania žalobcu vyplýva, že v roku 2014 účtoval o nadobudnutom majetku ako o dlhodobom majetku, neskôr ako o nákladoch na spotrebu materiálu a služieb súvisiacich s nadobudnutím majetku a v roku 2015 opakovane ako o dlhodobom majetku. V zmysle § 22 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, sú hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko- ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1.700,- eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. V zmysle § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov, nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2.400,- eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo- technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok. Vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku upravuje ustanovenie § 25 zákona o účtovníctve. V zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, sú daňovými výdavkami odpisy hmotného a nehmotného majetku, uplatnené v súlade s ustanoveniami § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov a v zmysle § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa odpisovaním rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku, o ktorom je účtované v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a ktorý je využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov do daňových výdavkov. Nakoľko na základe zistení správcu dane, že predmetný nadobudnutý majetok je dlhodobým majetkom a teda doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemohol byť uvedený majetok odpísaný v deň jeho zaradenia (aktivácie) v plnej výške. Žalobca mal z dôvodu, že deklaroval, že v roku 2014 zaradil predmetný majetok do užívania, t.j. že boli zabezpečené všetky funkcie majetku potrebné na jeho využívanie, postupovať v zmysle citovaných ustanovení, a obstarávaciu cenu majetku mal uplatňovať do daňových nákladov formou odpisov. K vyjadreniu žalobcu, že účtoval obstarania majetku v nadväznosti na účtovanie príslušných častí dotácií do výnosov žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane a predložených dokladov vyplynulo, že žalobca účtoval výšku dotácii do výnosov bez uvedenia konkrétnych prislúchajúcich nákladov, a nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu boli dotácie poskytnuté nielen na obstaranie investičného majetku, ale aj na náklady, ktoré súviseli s výskumom a vývojom, bolo potrebné, aby žalobca preukázal jednotlivé náklady, ktorých sa dotácie týkali.

Rovnako tak žalovaný nespochybnil cieľ podnikateľských aktivít žalobcu. Správca dane v protokole z daňovej kontroly a tiež v rozhodnutí zaujal stanovisko k zisteným skutočnostiam, konkrétne k cenám tovarov a služieb, za ktoré nadobúdala spoločnosť JAKOR s.r.o. od svojich subdodávateľov, a k cenám, za ktoré poskytovala tovary a služby, svojim odberateľom. Taktiež správca dane zaujal stanovisko k predloženému znaleckému posudku, vypracovanému p. G.. H. X. v tom zmysle, že skonštatoval cenu, ktorá bola na základe znaleckého posudku určená pre pyrolyzačné zariadenie a meracie a testovacie zariadenie. Z konštatovania správcu dane nevyplývalo, že by spochybňoval vypracovaný znalecký posudok, kontroly preverenia oprávnenosti výdavkov, vykonaných spoločnosťou SIEA, a ani cenu jednotlivých zložiek projektu.

Správca dane na základe zistenia, že žalobca nadobudol pyrolyzačné zariadenie na základe obchodných transakcií uskutočnených medzi viacerými obchodnými spoločnosťami, medzi ktoré patrila aj spoločnosť T. And T. Technik Kft., požiadal formou medzinárodnej výmeny daňových informácií maďarskú daňovú správu o preverenie obchodnej transakcie medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom. Z odpovede na žiadosť vyplynulo, že tvorcom technologického riešenia pyrolyzačného zariadenia bol výkonný riaditeľ spoločnosti T. And T. Technik Kft. U. S., zariadenie bolo skonštruované zamestnancami spoločnosti, bolo predstavené žalobcovi, potom bolo zariadenie rozmontované a prepravené na územie Slovenskej republiky a zložené na miestnej biofarme. Zo zistených skutočností vyplývalo, že pyrolyzačné zariadenie bolo vyvinuté, vyrobené a zostrojené priamo spoločnosťou T. And T. Technik Kft. K námietke žalobcu, že vývoj zariadenia je dielom jeho a subdodávateľských spoločností žalovaný uviedol, že správca dane a ani žalovaný nespochybňujú, že na vývoji a výrobe zariadenia sa podieľali viaceré spoločnosti, ktoré boli personálne prepojené. Správca dane na zistenú skutočnosť iba poukázal, pričom zistená skutočnosť nemala na výsledok daňovej kontroly vplyv.

K osobe p. Ing. W. X. žalovaný dodal, že správca dane uvedenú skutočnosť uviedol iba z dôvodu, že p. Ing. W. X. bola spolu s konateľom žalobcu konateľkou a spoločníčkou spoločností, s ktorými žalobca obchodoval, presnejšie od ktorých prijímal, resp. ktorým poskytoval pôžičky. Správca dane tým chcel iba poukázať na personálne prepojenie spoločností, pričom uvedená skutočnosť nemala na výsledok daňovej kontroly vplyv.

Žalobca svojím vyjadrením potvrdzuje skutočnosti zistené správcom dane pri miestnych zisteniach, vykonaných v roku 2018 a v roku 2019, pri ktorých správca dane zistil, že zariadenie doteraz nie je sprevádzkované, čo znamená, že nie je využívané v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Správca dane a žalovaný nespochybňujú snahu žalobcu uviesť pyrolyzačné zariadenie do trvalej nepretržitej prevádzky, ale zariadenie, ktorého nadobúdaciu cenu si žalobca uplatnil v plnej výške do daňových nákladov, nie je doteraz v prevádzke a teda nie je využívané na dosahovanie zdaniteľných príjmov. K poznatkom, ktoré žalobca poskytol spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., žalovaný dodal, že nakoľko sa poznatky týkali vývoja a realizácie zariadenia, ktoré je majetkom žalobcu, mal žalobca možnosť získané poznatky poskytnúť svojmu obchodnému partnerovi. Uvedená skutočnosť však nemá na zistenia správcu dane, že žalobca si obstaral dlhodobý majetok, pričom o obstarávacej cene účtoval ako o daňových nákladoch, a že zariadenie z dôvodu, že nie je sprevádzkované nevyužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, žiadny vplyv.

Vychádzajúc z toho, že správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi, ako aj vykonal rozsiahle dokazovanie, žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. Žalobou zo dňa 01. 05. 2020, doručenou súdu dňa 06. 05. 2020 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100409246/2020 zo dňa 12. 02. 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 102308572/2019 zo dňa 07. 10. 2019 zamietnuté, a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Napadnutým rozhodnutím Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej aj ako „správca dane“) vyrubil rozdiel dane v sume 112.912,45 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 a zároveň neuznal daňovú stratu v sume - 430.149,65 eur žalobcovi.

16. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol žalobné body, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu, považuje za nesprávne, a to z dôvodov vymedzených podľa , , , - napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

17. V článku IV následne žalobca uviedol dôvody podanej žaloby, majúc pritom za to, že žalovaný, ako aj správca dane nesprávne vyhodnotili dôkazy, ako aj skutkový stav.

V prvom rade namietal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje podstatná a zákonom obligatórne určená náležitosť, a to rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní. Poukázal pritom na príslušné zákonné ustanovenia a vyvodil záver, že v zásade všetky náklady pri správe daní, s výnimkou nákladov vzniknutých daňovému subjektu, znáša samotný správca dane a o tejto skutočnosti je povinný, aj z pohľadu právnej istoty všetkých účastníkov daňového konania rozhodnúť vo výrokovej časti rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôraznil, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a tiež že náklady správcovi dane nepochybne vznikli. Zo samotného znenia § 63 ods. 3 písm. d) vyplýva, čo musí výrok rozhodnutia obsahovať a za akých podmienok. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 však nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, žalobca bol preto toho názoru, že každé rozhodnutie vydané správnym orgánom musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12. Výrok napadnutého rozhodnutia citované a zákonom obligatórne ustanovené náležitosti neobsahuje, je zmätočný a v konečnom dôsledku výroková časť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane je nezrozumiteľná a poznačená vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.

Druhou spornou skutočnosťou podľa žalobcu bol vývoj dlhodobého nehmotného majetku - technické riešenie pyrolyzačného zariadenia, pričom v napadnutom rozhodnutí žalovaný, ako ani správca dane neuznal žalobcovi daňové výdavky spočívajúce vo výdavkoch na vývoj dlhodobého nehmotného majetku

- technického riešenia pyrolyzačného zariadenia. Žalobca počas konania poukazoval na skutočnosť, že v rámci projektu vývoja univerzálnej pyrolyzačnej linky nebol obstarávaný dlhodobý hmotný majetok,

ale vznikali mu výdavky súvisiace s vývojom technického riešenia pyrolyzačného zariadenia na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-13SP-0801/0004/11, ktorej výsledkom malo byť zostavenie technického riešenia na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru. V tejto súvislosti vytýkal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, sa možno len nepriamo domnievať, čo bolo dôvodom neuznania týchto výdavkov, nakoľko sú v nich síce uvedené ustanovenia zákona o dani z príjmov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania, avšak v napadnutých rozhodnutiach absentujú vlastné logické úvahy, vysvetlenia, z akého právneho dôvodu tieto výdavky neboli uznané za daňové a taktiež z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom boli aplikované jednotlivé citované zákonné ustanovenia. Podľa názoru žalobcu predmetné výdavky súviseli s vývojom dlhodobého nehmotného majetku, ktorým je technické riešenie na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru. Toto technické riešenie, ako nehmotný majetok, predstavuje štúdium realizovateľnosti konkrétneho pyrolyzačného zariadenia, know-how týkajúceho sa spôsobu fungovania vstupných a výstupných materiálov pyrolyzačného zariadenia, výroby takéhoto pyrolyzačného zariadenia a jeho funkčnosti. Sekundárnym produktom je vývoj prototypu takéhoto pyrolyzačného zariadenia na účel zistenia jeho funkčnosti prostredníctvom technických skúšok. Pojem technické riešenie je možné definovať v zmysle výkladového slovníka slovenského jazyka ako „z daných údajov alebo faktov robiť patričný uspokojivý záver“ alebo resp. „nájsť najvhodnejšie opatrenie na urovnanie problému alebo vyriešenie problému“, ktorý súvisí s technickou stránkou veci. V zmysle o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov je úžitkovým vzorom forma ochrany priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky. Z vyššie uvedených definícii vyplývalo, že výsledkom vývoja nie je hmotný majetok v podobe pyrolyzačného zariadenia, ale naopak nehmotný majetok v podobe technického riešenia takéhoto pyrolyzačného zariadenia. Uvedený záver a technické riešenie v plnom rozsahu zodpovedá aj účelu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca vývoj predmetného technického riešenia zabezpečil uzatvorením zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže a stanovením jej podmienok, určením požiadaviek, ktoré musí technického riešenie takéhoto pyrolyzačného zariadenia spĺňať, s úspešným uchádzačom verejnej obchodnej súťaže a zhotoviteľom prototypu pyrolyzéra úzko spolupracoval, poskytoval nevyhnutné know-how a pokyny, vykonával odborný dozor, pričom bez účasti žalobcu na tomto vývoji by nebolo možné technické riešenie vyvíjať. Vyššie uvedenú spoluprácu žalobca realizoval aj prostredníctvom vlastných zamestnancov, čo potvrdzuje aj správa z kontroly na mieste, ktorú vykonala SIEA, ktorá obsahuje podrobný popis oprávnených výdavkov projektu, medzi ktorými sú uvádzané aj mzdové výdavky žalobcu, a ktoré boli preplatené. V správe z kontroly je uvedené, že boli predložené k žiadosti o platbu aj mzdové výkazy a bankové výpisy preukazujúce výplatu miezd a odvodov a agentúra poskytujúca nenávratný finančný príspevok tieto doklady skontrolovala, konštatovala ich správnosť a výdavky akceptovala a preplatila. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na čestné vyhlásenie obchodnej spoločnosti T. AND T. Technik kft.. Žalobca zároveň dal do pozornosti skutočnosť vyplývajúcu z daňovej kontroly, že tento projekt z vlastných finančných zdrojov aj spolufinancoval.

Dlhodobý nehmotný majetok v podobe technického riešenia vytvorený vlastným vývojom alebo v priebehu jeho vývoja sa v zmysle § 37 ods. 1 postupov účtovania aktivuje na účte 012 - aktivované náklady na vývoj, ak je možné preukázať možnosť jeho technického dokončenia tak, že ho bude možné používať alebo predať alebo schopnosť účtovnej jednotky jeho používania alebo predaja.

Žalobca preukázal možnosť jeho technického dokončenia v podobe prototypu, pričom táto skutočnosť nebola správcom dane spochybnená a rovnako tento dlhodobý nehmotný majetok - technické riešenie a s ním súvisiace know-how používal a predal, čo vyplývalo aj z administratívneho spisu, nakoľko žalobca svoje vedomosti, poznatky a skúsenosti získané realizovaním projektu poskytol spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o.. Uvedená skutočnosť bola preukázaná faktúrou č. 8814014 zo dňa 15. 04. 2014 v celkovej sume 426.000 eur, ktorou sa fakturovali nasledovné služby: - poskytnutie svojho know- how v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, - poskytnutie návodov a know-how v súvislosti s výrobou zariadení na prípravu a dávkovanie biomasovej zmesi pre pyrolýzne procesy, - poskytnutie návodov na spôsob prípravy biomasovej zmesi, biomasová zmes, jej štruktúra a použitie, - poradenstvo v oblasti výroby, predaja, kúpy, prenájmu špeciálnych technologických zariadení, - poradenstvo v oblasti výroby a dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 2MW.

Predmetné plnenie a súvisiaca faktúra pritom predstavovali priamy výstup, výnos, ktorý priamo nadväzuje na výdavky vynaložené na realizáciu vývoja technického riešenia a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 postupov účtovania sa na účte 012 - aktivované náklady na vývoj účtuje o vývoji, ak ide o návrh nových alebo významne zlepšených procesov alebo systémov pred začatím ich sériovej výroby alebo používania. Ako vývoj sa účtuje najmä dizajn a zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené zariadenia alebo procesy. Žalobca vyvíjal prototyp univerzálneho pyrolyzačného zariadenia, kde je možné ako vstupný substrát použiť biomasu alebo čistiarenský kal, a pritom nebude potrebné pyrolyzačné zariadenie prerábať alebo prispôsobovať a pyrolyzačné zariadenie je vhodné aj na spracovanie takéhoto vstupného materiálu. Zároveň žalobca takýto prototyp testoval za účelom zistenia funkčnosti a overenia technického riešenia. Aktivované náklady na vývoj dlhodobého nehmotného majetku sa podľa postupov účtovania odpisujú na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Podľa ustanovenia o účtovníctve v znení neskorších predpisov nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania. Podľa vnútropodnikovej smernice žalobcu č. 01/2012 s názvom dlhodobý majetok, evidencia, oceňovanie a odpisovanie, ktorá bola správcovi dane predložená, sa uvádza, že aktivované náklady na vývoj, ako aj dlhodobý majetok, ktorý je výsledkom vývoja sa odpíšu najskôr počas obdobia trvania vývoja a najneskôr do 5 rokov od obstarania. Žalobca teda v súlade so zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania a vlastnou vnútropodnikovou smernicou aktivoval náklady na vývoj a tieto odpísal v súlade so stanovenými lehotami.

Poukázal pritom na znenie § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov a tiež skutočnosť, že podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve: aktivované náklady na vývoj technického riešenia predstavujú výdavky žalobcu na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu - následne na základe technického riešenia a získaného know-how boli tieto poskytnuté na základe faktúry č. 8814014 zo dňa 15. 04. 2014 spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., čím bolo preukázané, že slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, aktivované náklady na vývoj technického riešenia boli preukázateľne vynaložené žalobcom (čo nebolo zo strany správcu dane ani žalovaného spochybnené) a boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu v zmysle postupov účtovania, zákona o účtovníctve a podnikovej smernice žalobcu.

Následne žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorý uviedol, že nakoľko na základe zistení správcu dane, že predmetný nadobudnutý majetok je dlhodobým majetkom a teda doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemohol byť uvedený majetok odpísaný v deň jeho zaradenia (aktivácie) v plnej výške. Žalobca k predmetnému vyjadreniu namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako ani správca dane vôbec nerozlišuje medzi dlhodobým hmotným majetkom a dlhodobým nehmotným majetkom (opakovane hovoria len o dlhodobom majetku), nerozlišujú medzi spôsobom odpisovania medzi dlhodobým hmotným majetkom a dlhodobým nehmotným majetkom, ktorý je z pohľadu zákona o dani z príjmu rozdielny. Žalovaný, ako ani správca dane ani len neuvádzali, či pyrolyzér je dlhodobým hmotným majetkom alebo či technické riešenie pyrolyzačnej linky je alebo nie je dlhodobým hmotným alebo nehmotným majetkom. S uvedenou skutočnosťou sa žalovaný ako ani správca dane bližšie nezaoberali, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca opakovane uvádzal a vysvetľoval, že ide o dlhodobý nehmotný majetok, pričom táto skutočnosť bola zo strany žalobcu dostatočne preukázaná.

Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru žalobcu došlo zo strany žalovaného ako aj správcu dane k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Zároveň vytýkal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal informácie získané prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u spoločnosti T.AND T. Technik kft. a informácie týkajúce sa personálneho prepojenia spoločností a na záver konštatoval, že správca dane na tieto informácie iba poukázal, pričom tieto nemali na výsledok daňovej kontroly vplyv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ani správcu dane pritom nebolo zrejmé, akú relevanciu majú teda tieto uvádzané informácia pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti pritom zdôraznil, že už v odvolaní poukazoval na čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti T. AND T. Technik kft. p. U. S. a ktoré mal správca dane k dispozícii ako dôkaz. S predmetným dôkazom sa však nevysporiadal ani správca dane a ani žalovaný. Naproti tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca svojim vyjadrením

týkajúcim sa miestnych zisťovaní o tom, že aktívne pracuje na uvedení pyrolyzačnej linky do trvalého užívania potvrdil skutočnosti zistené správcom dane pri miestnych zisťovaniach, pri ktorých správca dane zistil, že zariadenie doteraz nie je sprevádzkované, čo znamená, že nie je využívané v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti dodal, že účelom vyhotovenia prototypu akéhokoľvek zariadenia je overenie, či je technické riešenie, na základe ktorého je prototyp zostrojený použiteľné v praxi, či nevykazuje chyby a nedostatky, čo sa preukazuje vykonaním kontrol a skúšok, ktoré žalobca preukázateľne vykonal (čo správca dane ani nespochybňuje), čím overil samotné technické riešenie takéhoto prístroja. Účelom prototypu preto nemusí byť zaradenie do bežnej prevádzky. Uvedené znamená, že aj keby predmetný prototyp nebol nikdy zaradený do bežnej prevádzky (žalobca však preukázal, že vykonáva úkony k sfunkčneniu pyrolyzačnej linky) v súvislosti s podnikaním bol využitý práve v spojitosti s know-how, ktoré žalobca získal, a ktoré sa týkajú výroby pyrolyzéra, jeho používania a najmä poznatkov ohľadom premien vstupných materiálov na plyn a následne použitie tohto plynu na výrobu tepla a elektriny, a ktoré následne v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., tak ako bolo uvedené vyššie.

V tretej časti žaloby žalobca vytýkal nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, vychádzajúc pritom z toho, že v odôvodnení rozhodnutia vôbec nie je vysvetlené, prečo odvolací orgán rozhodol tak ako rozhodol, a už vôbec nie presvedčivo a zrozumiteľne. Samotný opis vykonaného preverovania a zistených skutočností bez vymedzenia sporných otázok a uvedenia vlastných logických úvah, ako aj záverov zo zistení, nenapĺňa požiadavku zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako ani z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane vôbec nie je zrejmé, aký vplyv mali skutkové zistenia na konečné posúdenie konania, ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre posúdenie veci a aký konkrétny záver z každého zistenia a dôkazu vyplýval. Ako príklad možno uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mali vplyv na závery žalovaného, resp. správcu dane, keďže žalovaný na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že skutkové závery ku ktorým dospieva nemali vplyv na rozhodnutie. Žalovaný tak ako ani správca dane v napadnutom rozhodnutí neuvádzali sporné otázky, nevysvetľovali aplikáciu jednotlivých citovaných zákonných ustanovení, vynechávali právne posúdenie skutkového stavu veci, t. j. subsumciu konkrétnych skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia. V napadnutom rozhodnutí absentovalo presvedčivé a zrozumiteľné logické úvahy a vyvodené závery. Žalovaný svoje závery o neuznaní daňových výdavkov konštatoval len na základe opisu úkonov v konaní a zistení, bez uvedenia úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a zistení. Žalovaný tak ako aj správca dane boli pritom povinní preukázať, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie zistení a získaných dôkazov tak z činnosti správcu dane, ako aj dôkazov predložených žalobcom a z akého dôvodu tieto dôkazy vyhodnotil v neprospech daňového subjektu, nie uvedené len konštatovať.

18. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v článku IV. navrhol, aby správny súd v zmysle spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2020 zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

K námietkam žalobcu, uvedeným v žalobe, žalovaný uviedol, že čo sa týkalo znenia § 63 ods. 3 daňového poriadku, ktoré ustanovuje, čo musí rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú práva a povinnosti daňových subjektov, obsahovať, v tejto súvislosti dodal, že jedným druhom rozhodnutia, ktoré vydáva správca dane v zmysle § 63 daňového poriadku, je aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, ktorým správca dane rozhoduje o výške nákladov, ktoré prislúchajú osobám uvedeným v § 12 ods. 2 daňového poriadku, t.j. osobám, ktoré sa na výzvu správcu dane zúčastňujú úkonov súvisiacich so správou daní, pričom musí ísť o úkony vymedzené v citovanom ustanovení, za ktoré týmto osobám patrí náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku. Správca dane vydal rozhodnutie, ktorým na základe výsledku daňovej kontroly vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov. Pretože žalobca v priebehu daňovej kontroly nebol účastníkom úkonov súvisiacich so správou daní a

nebol ani v postavení osoby v zmysle § 12 ods. 2 daňového poriadku, vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a v rozhodnutí správcu dane, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní uvedené byť nemohlo. Správca dane v prípade osôb uvedených v § 12 ods. 2 daňového poriadku, ktoré sa zúčastnili na úkonoch súvisiacich so správou dani, rozhoduje o výške nákladov, ktoré týmto osobám prislúchajú samostatným rozhodnutím, v ktorom uvedie výšku nákladov, na ktoré majú osoby uvedené v citovanom ustanovení nárok. V zmysle § 63 daňového poriadku nemožno daňovým subjektom určovať práva a ukladať povinnosti vyplývajúce z rôznych ustanovení platných právnych predpisov, jedným rozhodnutím. Žalovaný z uvedeného dôvodu považoval námietky žalobcu za nedôvodné.

Následne žalovaný k námietkam týkajúcim sa ustanovenia § 12 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že správca dane je povinný uhradiť náklady, ktoré vzniknú pri správe daní a to osobám a z dôvodov, ktoré vyplývajú z § 12 ods. 2 písm. a) až c), uviedol, že v prípade, že osobám uvedeným v § 12 ods. 2 daňového poriadku vzniknú v súvislosti s účasťou na úkonoch vykonávaných, resp. súvisiacich so správou daní finančné náklady (ušlý zárobok, cestovné a pod.), je správca dane povinný o priznanej výške náhrady rozhodnúť do 15 dní odo dňa ich uplatnenia, a to vydaním rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku, kde vo výroku rozhodnutia okrem údajov podľa písmena c) uvedie aj výšku uznaných nákladov. Jedná sa o samostatne vydané rozhodnutie vo veci, ktorým sa priznalo osobe uvedenej v § 12 ods. 2 daňového poriadku právo na náhradu vzniknutých nákladov. Správca dane ukladá daňovým subjektom povinnosti a priznáva im práva vždy samostatným rozhodnutím. V danom prípade žalobcovi náklady súvisiace so správou daní, nevznikli. Žalovaný z uvedených dôvodov považuje námietky žalobcu, za nedôvodné.

Žalovaný k námietkam žalobcu, uvedeným v 2 bode časti IV. žaloby uviedol, že úžitkový vzor, patent, know-how a podobne sú považované vzhľadom na to, že ich vstupná cena je vyššia ako 2.400,00,- eur a doba použiteľnosti alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok, za dlhodobý nehmotný majetok. Skutočnosť, že sa jednalo o dlhodobý hmotný alebo nehmotný majetok potvrdil sám žalobca tým, že si pyrolyzátor a aktivované náklady na vývoj zaradil na karty dlhodobého majetku. K námietke, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, že dôvodom neuznania výdavkov boli ustanovenia zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve žalovaný uviedol, že správca dane aj žalovaný sa v rozhodnutí odvolali, a svoje rozhodnutie zdôvodnili práve ustanoveniami zákona o dani z príjmov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania. K námietke žalobcu, že v rozhodnutiach absentujú vlastné logické úvahy, vysvetlenia a právne dôvody neuznania uplatnených daňových výdavkov žalovaný dodal, že základnou a logickou úvahou, ktorá ovplyvnila rozhodnutie správcu dane a žalovaného bola skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalobcu sa zaoberal zdokonaľovaním, resp. technickým vylepšovaním zariadenia, vytváraním úžitkového vzoru, patentu, alebo know-how v súvislosti so zariadením, ktoré nadobudol kúpou od spoločnosti JAKOR, s.r.o., a teda náklady súvisiace s jeho činnosťou zvyšovali cenu nadobudnutého majetku, a keďže cena majetku bola vyššia 2.400,00,- eur, žalobca mal cenu zariadenia, resp. cenu technického riešenia uplatňovať do daňových nákladov postupne, a to formou odpisov. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, akým spôsobom boli jednotlivé ustanovenia zákona o dani z príjmov aplikované.

Uvedené potvrdil aj žalobca, ktorý uviedol, že uplatnené výdavky súviseli s vývojom dlhodobého majetku, a že výsledkom vývoja nie je hmotný majetok v podobe pyrolyzačného zariadenia, ale nehmotný majetok v podobe technického riešenia pyrolyzačného zariadenia. Z vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplývalo, že sa jedná o nehmotný dlhodobý majetok, ktorého nadobúdacia cena alebo jeho technické zhodnotenie sa uplatňuje v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov postupne, a to v zmysle § 22 zákona o dani z príjmov, formou odpisov.

Okrem toho zdôraznil, že správca dane vykonal v rokoch 2018 a 2019 miestne zisťovania, pri ktorých zistil, že pyrolyzačné zariadenie ako prototyp nie je funkčné a využívané na účely, na ktoré bolo zostrojené. K vyjadreniu žalobcu, že dlhodobý nehmotný majetok - technické riešenie používal a predal spoločnosti GLOBITEC-Slovakia, s.r.o., uviedol, že nakoľko sa jednalo o poznatky týkajúce sa zariadenia, ktoré žalobca nadobudol do vlastníctva, mal možnosť získané poznatky poskytnúť svojmu obchodnému partnerovi. Uvedená skutočnosť však nemá na zistenia správcu dane, že žalobca si obstaral dlhodobý majetok, pričom o obstarávacej cene účtoval ako o daňových nákladoch, a že zariadenie z dôvodu, že nie je sprevádzkované nevyužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, žiadny vplyv.

Ohľadom toho, že žalobca vo svojej žalobe uviedol ustanovenie z postupov účtovania a zákona o účtovníctve, v zmysle ktorých je potrebné postupovať pri uplatňovaní aktivovaných nákladov na vývoj dlhodobého nehmotného majetku, do daňových nákladov, ako aj poukázal na to, že náklady na vývoj aktivoval v súlade so zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania a vnútropodnikovou smernicou, a že tieto odpísal v súlade s ustanovenými lehotami. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že je pravdou, že žalobca pyrolyzátor nadobudnutý od spoločnosti JAKOR s.r.o. pôvodne zaradil dňa 15. 01. 2014 do majetku pod inventárnym číslom 100027 v hodnote 512.000,00,- eur, a na základe inventárnej karty dlhodobého majetku č. 100030 dňa 11. 02. 2014 zaradil do majetku tiež „Aktivované náklady na vývoj“ v hodnote 1.084.000,00,- eur. Žalobca však v súvislosti s predmetnými nákladmi vykonal dňa 31. 01. 2015 aktiváciu dlhodobého majetku v sume 1.596.000,00,- eur a v ten istý deň si uvedenú sumu uplatnil do daňových nákladov. Nakoľko zo zistení správcu dane vyplynulo, že predmetný nadobudnutý majetok je dlhodobým majetkom, nakoľko jeho hodnota je vyššia ako 2.400,00,- eur a doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemohol byť uvedený majetok odpísaný v deň jeho zaradenia (aktivácie) v plnej výške, ale mal byť odpísaný postupne podľa zaradenia do odpisovej skupiny. Žalobca mal z dôvodu, že deklaroval, že v roku 2014 zaradil predmetný majetok do užívania, t.j. že boli zabezpečené všetky funkcie majetku potrebné na jeho využívanie, postupovať v zmysle ustanovení § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov, a obstarávaciu cenu majetku mal uplatňovať do daňových nákladov formou odpisov. Zo znenia § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov vyplýva, že nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) a zo znenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaných ustanovení pre žalobcu vyplývalo, že daňovým výdavkom (nákladom) vynaloženým v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti je odpis dlhodobého hmotného, resp. nehmotného majetku.

Žalovaný ohľadom námietky žalobcu, že vo svojom rozhodnutí neuvádzal, či je pyrolyzér dlhodobým hmotným alebo nehmotným majetkom, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia uviedol, že v danej veci nebolo podstatné, či je pyrolyzér dlhodobým hmotným alebo nehmotným majetkom, podstatná bola skutočnosť, že v zmysle § 22 zákona o dani z príjmov sa jedná o dlhodobý majetok, a preto mal žalobca náklady spojené s jeho vývojom, keďže sám tvrdil, že sa jednalo o dlhodobý nehmotný majetok v podobe technického riešenia, uplatniť do daňových nákladov formou odpisov (podľa zaradenia do odpisovej skupiny) a nie jednorazovým uplatnením vynaložených finančných prostriedkov do daňových nákladov. Podľa evidencie dlhodobého majetku, ktorú predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly správcovi dane, žalobca nadobudol pyrolyzér dňa 15. 01. 2014 od spoločnosti JAKOR s.r.o. a zaradil do majetku v hodnote 512.000,00 eur a dňa 11. 02. 2014 zaradil do majetku aj „Aktivované náklady na vývoj“ v hodnote 1.084.000,00,- eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou JAKOR s.r.o. Aj z konania žalobcu vyplývalo, že považoval nadobudnutý majetok za dlhodobý majetok, ktorý si pôvodne chcel uplatniť do daňových nákladov formou odpisov. Žalobca však pyrolyzér, ktorý si do majetku zaradil dňa 15. 01. 2014 a aktivované náklady na vývoj, ktoré si do majetku zaradil dňa 11. 02. 2014 z majetku vyňal na základe stornovania kariet dlhodobého majetku, a náklady si v účtovnej evidencii za kontrolované zdaňovacie obdobie zúčtoval priamo do nákladov, čo je v rozpore so znením § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovými výdavkami odpisy hmotného a nehmotného majetku uplatnené v súlade s ustanoveniami § 22 až zákona o dani z príjmov, pričom v zmysle zákona o dani z príjmov sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov alebo evidovaný podľa zákona o dani z príjmov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v až 28 zákona o dani z príjmov a nehmotného majetku v zákona o dani z príjmov, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa zákona o dani z príjmov.

K námietke žalobcu, týkajúcej sa čestného vyhlásenia p. U. S.alovaný dodal, že správca dane uviedol v protokole z daňovej kontroly a tiež v rozhodnutí skutočnosti, zistené na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií, z ktorej vyplynulo zistenie, že tvorcom technologického riešenia pyrolyzačného zariadenia bol p. U. S., pričom zariadenie bolo skonštruované zamestnancami spoločnosti, bolo predstavené výkonnému riaditeľovi žalobcu, zariadenie bolo rozmontované, prepravené na územie SR a následne zložené v prevádzkových priestoroch žalobcu. Zo zistených skutočností vyplývalo, že

pyrolyzačné zariadenie bolo vyvinuté a zostrojené priamo spoločnosťou T. AND T. Technik Kft. Čestné prehlásenie nemôže byť považované za dôkaz v daňovom konaní, nakoľko ako dôkaz možno prijať listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. K namietaným miestnym zisťovaniam žalovaný uviedol, že správca dane vykonal v roku 2018 a v roku 2019 miestne zisťovania, pri ktorých zistil, že zariadenie doteraz nie je sprevádzkované, čo znamená, že nie je využívané v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Správca dane a žalovaný nespochybnili snahu žalobcu uviesť pyrolyzačné zariadenie do trvalej, nepretržitej prevádzky, ale zariadenie, ktorého nadobúdaciu cenu si žalobca uplatnil v plnej výške do daňových nákladov, nebolo v čase vykonania miestnych zisťovaní v prevádzke, a teda nebolo využívané na dosahovanie zdaniteľných príjmov. K vyjadreniu žalobcu, že aj keby pyrolyzačné zariadenie ako prototyp nebolo nikdy zaradené do prevádzky v súvislosti s podnikaním, bolo využité v súvislosti so získaním know-how žalovaný uviedol, že nakoľko ešte ani v rokoch 2018 a 2019 nebolo zariadenie využívané a teda nebola preukázaná jeho funkčnosť, nebolo preukázané ani využívanie know-how žalobcom v súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný opakovane uviedol, že žalobca si mal v zmysle platných právnych predpisov uplatniť ako daňový výdavok v súvislosti s nadobudnutým pyrolyzačným zariadením odpis z nadobúdacej ceny zariadenia, nakoľko sa jednalo o dlhodobý majetok.

K žalobcom namietanej nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný zaujal stanovisko, v rámci ktorého uviedol, že správca dane a žalovaný na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyslovili úvahu a logický záver, že žalobca postupoval pri uplatnení daňových výdavkov (nákladov) v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z príjmov, ktoré sú v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného uvedené, pretože si uplatnil do daňových výdavkov (nákladov) cenu obstaraného dlhodobého majetku v plnej výške, pričom si mal uplatnil do daňových nákladov odpisy dlhodobého majetku. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplývalo, že sa zaoberali každou zistenou skutočnosťou, ktorú posúdili v nadväznosti na platné právne predpisy a ku každej zistenej skutočnosti zaujali stanovisko. K námietke žalobcu, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili aplikáciu jednotlivých zákonných ustanovení a vynechali právne posúdenie skutkového stavu žalovaný považoval námietku žalobcu za nedôvodnú, nakoľko každé skutkové zistenie uvedené v rozhodnutí je posúdené v zmysle platného zákonného ustanovenia a všetky dôkazy predložené žalobcom a tiež dôkazy, ktoré si zabezpečil správca dane bez súčinnosti žalobcu, boli taktiež vyhodnotené v nadväznosti na platné právne predpisy. Žalovaný považoval zistenia správcu dane za také zistenia, ktoré zakladajú dôvod na vydanie rozhodnutia vo veci v takom rozsahu, v akom bolo vydané.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

20. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca a to podaním zo dňa 15. 10. 2019 (pozn. správneho súdu, zrejmá chyba v písaní, správne malo byť 15. 12. 2020), v rámci ktorej uviedol, že z ustanovenia § 63 daňového poriadku vyplýva, že výrok akéhokoľvek rozhodnutia musí obsahovať okrem ďalších náležitostí aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, nakoľko ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jasne stanovuje, čo musí obsahovať výrok rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 daňového poriadku, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ustanovenie § 12 ods. 2 daňového poriadku hovorí, komu patrí náhrada vzniknutých nákladov. Ďalej tiež dodal, že na základe § 12 ods. 1 a 2 daňového poriadku správca dane teda uhrádza náklady vzniknuté pri správe daní: ktoré vzniknú správcovi dane v rámci vlastnej činnosti a ktoré si u správcu dane uplatňujú osoby uvedené v § 12 ods. 2 daňového poriadku. Bolo pritom nepochybné, že správcovi dane v danom prípade náklady vznikli (napr. v súvislosti s výkonom miestnych zisťovaní, náklady na zamestnancov, rôzne administratívne náklady a iné). V zásade všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, s výnimkou nákladov vzniknutých daňovému subjektu, znáša správca dane a o tejto skutočnosti je povinný, aj z pohľadu právnej istoty všetkých účastníkov daňového konania rozhodnúť vo výrokovej časti rozhodnutia. Navyše, ak by pripustili argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho vyjadrení, tak orgány finančnej správy by si mohli svojvoľne vyberať jednotlivé zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia, čo je neprípustné. Žalobca aj naďalej trval na tom, že výrok napadnutého rozhodnutia citované a zákonom obligatórne ustanovené náležitosti neobsahuje, je zmätočný a v konečnom dôsledku výroková časť napadnutého

rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ako aj odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane, je nezrozumiteľná a poznačená vadou nezákonnosti. Žalobca mal aj naďalej za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane sa možno len nepriamo domnievať, čo bolo dôvodom neuznania výdavkov, nakoľko sú v nich síce uvedené ustanovenia zákona o dani z príjmov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania, avšak v napadnutých rozhodnutiach absentujú vlastné logické úvahy, vysvetlenia z akého právneho dôvodu tieto výdavky neboli uznané za daňové a taktiež z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom boli aplikované jednotlivé citované zákonné ustanovenia.

K druhej časti žalobca opakovane zdôraznil, že v rámci projektu vývoja univerzálnej pyrolyzačnej linky nebol obstarávaný dlhodobý hmotný majetok, ale vznikali mu výdavky súvisiace s vývojom technického riešenia pyrolyzačného zariadenia na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-13SP-0801/0004/11, ktorej výsledkom malo byť zostavenie technického riešenia na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru. Predmetné výdavky súviseli s vývojom dlhodobého nehmotného majetku, ktorým je technické riešenie na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru. Toto technické riešenie, ako nehmotný majetok, predstavuje štúdium realizovateľnosti konkrétneho pyrolyzačného zariadenia, know-how týkajúceho sa spôsobu fungovania vstupných a výstupných materiálov pyrolyzačného zariadenia, výroby takéhoto pyrolyzačného zariadenia a jeho funkčnosti. Sekundárnym produktom je vývoj prototypu takéhoto pyrolyzačného zariadenia na účel zistenia jeho funkčnosti prostredníctvom technických skúšok. V ostatnom sa pridržal svojich vyjadrení uvedených v žalobe, ktoré súd na tomto mieste už neopakoval.

Následne žalobca dodal, že podľa svojich pôvodných zámerov chcel správca dane dodaniť za rok 2014 až sumu 1.613.175 eur, pričom vôbec nebral do úvahy, že žalobca mal účtovanú vo výnosoch aj dotáciu vzťahujúcu sa k uvedeným nákladom, a to vo výške vyše 600.000 eur. Pri vykonávaní objektívnej daňovej kontroly by sa takýto „omyl“ nemal stať.

Žalobca počas daňovej kontroly vo svojej Odpovedi na výzvu na predloženie dôkazov a vyjadrenie k výkonu daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby č. 101387173/2019 uviedol nasledovné: „V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že jednotlivé účtovné zápisy je potrebné zobrať do úvahy vo vzájomných súvislostiach a nielen jednoducho uviesť sumu nákladov vyše milióna eur, ktoré správca dane neuznáva v nákladoch. Daňový subjekt si inak predstavuje spravodlivé daňové konanie. Tak ako jednoducho vie správca dane uviesť, že všetky náklady súvisiace s projektom realizácie vývoja pyrolyzačnej linky na základe zmluvy o NFP KaHR-13SP-0801/0004/11 Vývoj univerzálnej pyrolyzačnej linky na rôzne druhy biomasy sú neoprávnené a zvýši základ dane o 1.613.175 eur, tak by sa mal spravodlivo zaoberať skutočnosťou, že daňový subjekt účtoval aj o dotáciách na predmetný projekt, ktoré zahrnul do výnosov v príslušnom zdaňovacom období, a to vo výške 661.435,51 eur.“

S poukazom na uvedené vytýkal, že správca dane nevykonával daňovú kontrolu v zmysle základných zásad ovládajúcich daňové konanie.

K poslednému vyjadreniu žalovaného, k námietke týkajúcej sa nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia, žalobca zotrval na svojom stanovisku uvedenom v žalobe, že samotný opis vykonaného preverovania a zistených skutočností bez vymedzenia sporných otázok a uvedenia vlastných logických úvah, ako aj záverov zo zistení, nenapĺňa požiadavku zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca pritom poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný, ako aj správca dane vydaním napadnutého rozhodnutia porušil zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. V napadnutom rozhodnutí absentuje aj vyhodnotenie dôkazov. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech (). Žalovaný tak ako aj správca dane v nedostatočnej miere reflektoval požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia ustanovené v , v napadnutom rozhodnutí neozrejmil, aké závery vyvodzoval z jednotlivých čiastkových dôkazov a z akých podkladov a akými úvahami sa riadil.

S poukazom na uvedené žalobca zotrval na podanej správnej žalobe.

21. Žalovaný na výzvu súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 09. 2021 v zmysle ust. .

23. Podľa , písm. a), b), c), f), h), i), j) o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( ) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b) vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia,

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

Podľa § 17 ods. 3 písm. f) vyššie citovaného zákona, do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; 1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

Podľa § 17 ods. 27 vyššie citovaného zákona, daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 19 ods. 2 písm. m) vyššie citovaného zákona, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami sú aj a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej písm. a) až k).

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný 1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona, hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko- ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

Podľa § 22 ods. 7 vyššie citovaného zákona, nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu, 1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu, 1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.

24. Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ().

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa § 28 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o zmluvu o výpožičke 41) počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva 42) alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci, 43) ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.

Podľa § 28 ods. 3 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka uvedená v odseku 1 je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpisu, 35c) ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa tohto zákona.

Podľa § 28 ods. 4 vyššie citovaného zákona, hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.

25. Podľa , , , , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 12. 02. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd ustálil, že medzi účastníkmi konania zostala sporná jediná hmotnoprávna otázka a to, či vývoj dlhodobého nehmotného majetku - technické riešenie pyrolyzačného zariadenia, správne žalobca evidoval ako náklady na vývoj, teda či sa jedná o daňovo uznateľný výdavok v plnej výške.

Úlohou súdu vo vyššie naznačenom smere bolo posúdiť postup a právne závery daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom daňovom priznaní za rok 2014 a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky, ktoré si mal uplatniť do daňových nákladov ako odpisy dlhodobého majetku a porušil tak ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, v dôsledku čoho mu vznikol rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 112.912,45 eur a neuznaná daňová strata v sume 430.149,65 eur.

27. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. (nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. , kedy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a zameral sa na

otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

28. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Správou daní sa v zmysle ust. vyššie citovaného zákona rozumie i postup súvisiaci so správnym zistením dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, medzi ktorými je príkladmo uvedený i o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť pri správe daní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno pri správe daní, teda i pri vykonávaní daňovej kontroly však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne.

29. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď dokazovanie vykonával buď sám, alebo prostredníctvom dožiadaných správcov dane, resp. medzinárodnej výmeny informácií. V preskúmavanej veci sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly u žalobcu, ako i ostatné zistenia, pričom v tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je len tá časť napadnutého rozhodnutia, týkajúca sa neuznania technického riešenia pyrolyzačného zariadenia ako daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov. Ostatné neuznané výdavky žalobca vo svojej žalobe nenamietal, namietal však absenciu zákonných náležitostí výroku rozhodnutia, ako aj nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, a preto týmito námietkami sa správny súd v ďalšej časti odôvodnenia aj zaoberal.

30. V prvom rade za nedôvodnú námietku, správny súd považoval námietku, týkajúcu sa neúplnosti výroku rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Rozhodnutia obidvoch orgánov obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, uvedené v ust. § 63 ods. 3 daňového poriadku, a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b/ číslo a dátum rozhodnutia, c/ obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, d/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c) rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f/ vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. K námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov dane správny súd poukazuje na znenie ust. § 12 daňového poriadku, podľa ktorého náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní (nielen v daňovom konaní) s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide najmä o ušlý zisk alebo ušlý zárobok, hotové výdavky, ktoré vznikli osobám (svedok, zástupca ustanovený správcom dane, osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné

v súvislosti so správou daní) tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch súvisiacich so správou daní. Správca dane rozhodne o uplatnených nárokoch do 15 dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote aj poukáže ich úhradu. Z uvedeného vyplýva, že správca dane rozhoduje o uplatnených nárokoch, pričom v tomto daňovom konaní správny súd nezistil, že by si oprávnené osoby uplatnili nárok na náklady, a teda opäť správny súd poukazuje na to, že nie je zrejmé, v čom došlo k porušeniu práv alebo oprávnených záujmov žalobcu v dôsledku neuvedenia náhrady nákladov do výroku rozhodnutí, ak je zrejmé, že tieto hradí správca dane.

31. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k záveru, že žalobca pyrolyzér nadobudnutý od spoločnosti JAKOR s.r.o. pôvodne zaradil dňa 15. 01. 2014 do majetku pod inventárnym číslom 100027 v hodnote 512.000,- eur, a na základe inventárnej karty dlhodobého majetku č. 100030 dňa 11. 02. 2014 zaradil do majetku aj „Aktivované náklady na vývoj“ v hodnote 1.084.000,- eur. Uvedené sporné nebolo, následne však z administratívneho spisu a zistení správcu dane vyplynulo, že v súvislosti s predmetnými nákladmi žalobca dňa 31. 01. 2015 vykonal aktiváciu dlhodobého majetku v sume 1.596.000,- eur a v ten istý deň si uvedenú sumu uplatnil do daňových nákladov. Zo zistení správcu dane pritom vyplynulo, že predmetný nadobudnutý majetok je dlhodobým nehmotným majetkom, nakoľko jeho hodnota je vyššia ako 2.400,- eur a doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, čo správca dane správne ustálil, že tento majetok nemohol byť odpísaný v deň jeho zaradenia (aktivácie) v plnej výške, ale mal byť odpisovaný postupne podľa zaradenia do odpisovej skupiny. Žalobca mal (z dôvodu, že deklaroval, že v roku 2014 zaradil predmetný majetok do užívania, t.j. že boli zabezpečené všetky funkcie majetku potrebné na jeho využívanie) postupovať v zmysle § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov, a obstarávaciu cenu majetku mal uplatňovať do daňových nákladov formou odpisov. Z konania žalobcu opísaného vyššie, t.j. skutočnosti, že žalobca pôvodne zaradil predmetný majetok ako dlhodobý majetok vyplývalo, že žalobca si tento majetok pôvodne chcel uplatniť do daňových nákladov formou odpisov. Až následne došlo k vyňatiu tohto majetku na základe stornovania kariet dlhodobého majetku a náklady si žalobca za kontrolované obdobie zúčtoval priamo do nákladov, čo je však v rozpore so znením § 13 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovými výdavkami odpisy hmotného a nehmotného majetku uplatnené v súlade s ustanoveniami § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov, pričom v zmysle § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný podľa zákona o účtovníctve a evidovaný podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že bolo úplne irelevantné, či išlo o hmotný alebo nehmotný majetok, preto námietka žalobcu, že správne orgány si túto otázku neujasnili, je irelevantná.

32. Okrem toho správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal aj miestne zisťovanie na adrese Kolárovo časť Častá, kde žalobca vykonával podnikateľskú činnosť a zistil, že zariadenie - pyrolizačná linka a zariadenie pyrosolar, nie sú v prevádzke. Podľa vyjadrenia zamestnanca žalobcu linka sa prerába a zariadenie pyrosolar (nadobudnuté na základe zmluvy č. KaHR-21SP-0901/0083/29) je funkčné, bolo testované, ale nie je v prevádzke z dôvodu, že URSO nevydalo cenové rozhodnutie, o ktoré žalobca ani nepožiadal.

33. Na základe zistení uvedených vyššie správca dane vyvodil záver v tom zmysle, že neuznal spôsob, akým si žalobca uplatnil daňový výdavok (náklad) v súvislosti s nadobudnutím pyrolizačného zariadenia, majúc pritom za to, že žalobca si mal v zmysle platných právnych predpisov uplatniť tento výdavok ako daňový výdavok v súvislosti s nadobudnutým pyrolyzačným zariadením odpis z nadobúdacej ceny zariadenia, nakoľko sa jednalo o dlhodobý majetok. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že ohľadom žalobcom vykonaného aktivovania nákladov, žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil čestné vyhlásenie spoločnosti T & T Technik Kft., nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena, pretože správne orgány hodnotia dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom musia starostlivo prihliadať na všetko, čo počas konania zistili a v tomto ohľade bolo potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že zariadenie nebolo v čase miestneho zisťovania sprevádzkované. Rovnako tak bolo nesporné, že na vývoji technického riešenia pyrolyzačného zariadenia sa podieľali rôzne spoločnosti, avšak ohľadom daňového konania bola táto skutočnosť irelevantná.

Na základe takto zisteného skutkového stavu i správny súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a žalovaný, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal, že si sporné výdavky uplatnil v zmysle platných právnych predpisov.

34. Z ustanovenia , písm. j/ o dani z príjmov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (ust. , písm. i/, vyššie citovaného zákona) a v ustanovení tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

35. Súd je toho názoru, že daňové orgány poskytli žalobcovi dostatočný priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, že ním uplatnené výdavky boli uplatnené v súlade so zákonom. V tomto ohľade aj správny súd mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výsledkom vývoja bol nehmotný majetok v podobe technického riešenia pyrolyzačného zariadenia, jedná sa teda o nehmotný dlhodobý majetok, ktorého nadobúdacia cena alebo jeho technické zhodnotenie sa uplatňuje v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov postupne, v zmysle § 22 zákona o dani z príjmov formou odpisov, čo žalobca však nevykonal a to ani za toho stavu, že zariadenie v čase miestneho zisťovania nebolo sprevádzkované, čo znamená, že nebolo využívané v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činností. Správne orgány, rovnako ako ani súd, nespochybňujú snahu žalobcu uviesť pyrolyzačné zariadenie do trvalej, nepretržitej prevádzky, ale zariadenie, ktorého nadobúdaciu cenu si žalobca uplatnil v plnej výške do daňových nákladov, nie je doteraz v prevádzke a teda nie je využívané na dosahovanie zdaniteľných príjmov. K poznatkom, ktoré žalobca poskytol spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., správny súd uvádza, že tieto poznatky sa týkali vývoja a realizácie zariadenia, ktoré je nesporne majetkom žalobcu, teda žalobca mal možnosť získané poznatky poskytnúť ďalej v rámci svojej obchodnej činnosti. Uvedená skutočnosť však nemá na zistenia správcu dane ohľadom toho, že žalobca si obstaral dlhodobý majetok, ktorý nesprávne účtoval ako daňový náklad a tiež skutočnosť, že zariadenie z dôvodu, že nie je sprevádzkované a teda sa nevyužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, žiadny vplyv.

36. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť, že daňové orgány žiadnym spôsobom nespochybnili snahu žalobcu uviesť pyrolyzačné zariadenie do trvalej a nepretržitej prevádzky, ale taktiež zohľadnili skutočnosť, že zariadenie ani v čase miestneho zisťovania nebolo v prevádzke, a teda nebolo využívané na dosahovanie zdaniteľných príjmov, v dôsledku čoho museli ustáliť, že žalobca si nadobúdaciu cenu v plnej výške do daňových nákladov zahrnul nesprávne, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Správne si mal žalobca uplatniť ako daňový výdavok v súvislosti s nadobudnutým pyrolyzačným zariadením odpis z nadobúdacej ceny zariadenia, nakoľko sa jedná o dlhodobý majetok, a preto mu správca dane nemohol uznať ním deklarované vynaložené výdavky ako daňovo uznateľné výdavky v zmysle ust. o dani z príjmov, teda daňovo uznaný výdavok. Žalobca tieto podmienky nesplnil, v dôsledku čoho podľa názoru súdu daňové orgány dôvodne konštatovali porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov.

37. Rovnako tak nebola dôvodná ani žalobná námietka nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobe nekonkretizoval, len všeobecne uviedol, že v rozhodnutí absentujú vlastné logické úvahy a závery, nie je vôbec vysvetlené, prečo odvolací orgán rozhodol tak ako rozhodol. Vytýkal tiež, že v napadnutom rozhodnutí neboli uvedené sporné otázky, nevysvetľuje aplikáciu jednotlivých citovaných zákonných ustanovení, vynecháva právne posúdenie skutkového stavu veci, t.j. subsumciu konkrétnych skutkových

zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia, v dôsledku čoho ustálil, že v rozhodnutí absentujú presvedčivé a zrozumiteľné logické úvahy a vyvodené závery.

V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v zmysle nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:

"Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť". ...

"Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané".

Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku.

38. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z príjmu za zdaňovacie roku 2014) o porušení ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v spojení s , cit. zákona zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie daňového výdavku za vývoj dlhodobého nehmotného majetku - technické riešenie pyrolyzačného zariadenia podľa predložených listín v plnej výške. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok).

39. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.