Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Csp-66-2021.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Subarea
9Csp/66/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu: ESTY s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 451/10, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 237 008, proti žalovanému: D. P., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. J. P., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 13. 09. 2021 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo svojom návrhu uvádza nasledovné: Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 07. 07. 2021 kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“) za účelom predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. P.: nehnuteľnosť zapísaná na A. Č.. XXX, L. H. Č.. XXX orná pôda o výmere XX E.X v spoluvlastníckom podiele X/XX, nehnuteľnosť zapísaná na A. Č.. XXX, L. H. Č.. XXX orná pôda o výmere X XXX E.X v spoluvlastníckom podiele X/XX, F. W. F. A. Č.. XXX, L. H. Č.. XXX Z. H. Z. R.Ý. X XXX E.X v spoluvlastníckom podiele XXX/ XXXX, F. W. F. A. Č.. XXXX, B. H. Č.. XXX orná pôda o výmere X XXX E.X I. H. B. H. Č.. XXXX Q. Q. H. Z. R. X XXX E.X, v spoluvlastníckom podiele X/X (ďalej len „nehnuteľností“) za kúpnu cenu 4 900,00 Eur. Kúpnu cenu zaplatil žalobca v hotovosti pri podpise zmluvy, čo žalovaný svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdil. Dňa 09. 07. 2021 bolo žalobcovi doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka C. U., F.. XX. XX. XXXX, T. J. P. XX, a to konkrétne k nehnuteľnosti zapísanej na A. Č.. XXX, L. H. Č.. XXX Z. H. Z. R. X XXX E.X v spoluvlastníckom podiele X/XX. Žalobca poukazuje na porušenie povinnosti predkupného práva zo strany žalovaného. S poukazom na § 40a OZ sa kúpna zmluva stala neplatnou. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 4 900,00 Eur. Žalobca ďalej uzatvoril ako sprostredkovateľ J. O.. E. T. ako záujemcom dňa 22. 07. 2020 sprostredkovateľskú zmluvu (ďalej len „sprostredkovateľská zmluva“) za účelom výkupu pozemkov a iných nehnuteľností s dohodnutou províziou vo výške 2 800,33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil povinnosť predkupného práva a došlo k neplatnosti kúpnej zmluvy, spôsobil tak žalobcovi ujmu vo výške provízie z titulu ušlého zisku vo výške 2 800,33 Eur. Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala dňa 30. 07. 2021, t. j. pohľadávka žalobcu vo výške 7 700,33 Eur sa stala splatnou dňa 30. 07. 2021. Odôvodňujúcu obavu, že exekúcia bude ohrozená vidí žalobca v tom, že žalovaný je v zásade nemajetná osoba voči ktorej sú vedené viaceré exekučné konania. Tieto nehnuteľnosti sú tak jediný jeho hodnotnejší majetok. Žalovaný nemá žiaden príjem, ani účet v banke. Žalobca má obavu, že finančnou hotovosťou, ktorú mu vyplatil za predaj nehnuteľností už žalovaný nedisponuje. Existuje tiež obava, že žalovaný sa spojil s podielovým spoluvlastníkom O.. R. T., F.. XX. XX. XXXX, T. J. P. XXX, P. C. U. predal svoje spoluvlastnícke podiely na L. H. Č.. XXX, ktorý chce dané nehnuteľnosti odkúpiť od žalovaného. Žalobca sa bude vo veci samej domáhať zaplatenia svojej pohľadávky vo výške 7 700,33 Eur. K svojmu návrhu žalobca pripojil výpis z A. Č.. XXX, Výzvu na
zaplatenie zo dňa 20. 07. 2021, doručenky, plnú moc, odvolanie plnej moci, Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a návrh na zamietnutie návrhu o povolenie vkladu vlastníckeho práva zo dňa 08. 07. 2021, sprostredkovateľskú zmluvu a kúpnu zmluvu.
2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa §343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Okresný súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán sporu, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia okresného súdu. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí okresný súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
10. Okresný súd posudzoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
11. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie takéhoto opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa vo výške 7 700,33 Eur s príslušenstvom,
teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Túto podmienku osvedčenia záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana považoval okresný súd za splnenú.
12. Ďalším predpokladom je, že zabezpečovacím opatrením sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
13. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť naliehavá, t. j. aktuálna a odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu do vzťahu sporových strán. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne hroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia. Súd je v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie. Existencia dlhu sama osebe nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za ohrozenie exekúcie nemožno považovať ani samotný fakt, že dlžník je prípadne insolventný, ale až že sa zbavuje svojho majetku.
14. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčenými takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo aktuálne úmyselné konanie dlžníka spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor žalobcu ako svojho veriteľa. Ak ako jediný dôvod k splneniu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - ohrozenie exekúcie - poukázal žalobca na majetkové pomery žalovaného (t. j. že je nemajetný), potom si chybne vykladá pojem "ohrozenie exekúcie". Ohrozením exekúcie nie je samotný fakt že dlžník je insolventný (neschopný platiť), ale že sa zbavuje svojho majetku. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný svojho majetku aktuálne zbavoval a to za účelom poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Keďže žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená neosvedčil, v posudzovanej veci nepovažoval okresný súd za potrebné vyjadrovať sa k zásade proporcionality v rámci zabezpečovacieho opatrenia.
15. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný aktuálne zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že finančná situácia žalovaného je podľa názoru žalobcu nepriaznivá, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že má v úmysle znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Tvrdenia žalobcu sú tak len v rovine domnienok, ktoré relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia došlo v dôsledku toho, že žalobca neosvedčil základne skutočnosti na jeho vydanie. Vzhľadom k tomu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, okresný súd žalovanému ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.