Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15CoP-69-2024.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Subarea
15CoP/69/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov, matka: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, IČO: 34 054 081 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, t. č. E. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Luciou Alakšovou, advokátkou so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO: 51 721 724, o návrhu matky na určenie výživného na mal. dieťa a na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/14/2024-91 zo dňa 15.02.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Samostatným výrokom stanovil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 35P/14/2024 o určenie výživného na mal. dieťa alebo konania vedeného pod sp. zn. 35P/166/2023 o rozvod manželstva. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 360 ods. 1 a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) a § 324 ods. 1 a ods. 2 a § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že matka osvedčila existenciu právneho vzťahu účastníkov konania, právny záujem na tomto konaní ako i skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu. Okresný súd mal za preukázané, že otec maloletého po odchode zo spoločnej domácnosti žiadnym spôsobom neprispieval na výživu maloletého. Nepovažoval návrh otca prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne za dostatočnú vzhľadom na príjem otca a potreby maloletého. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie otca dieťaťa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur, ktorú považoval za dostatočnú na pokrytie základných potrieb maloletého. Otec má okrem maloletého ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu s prihliadnutím na tvrdené skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorých výška jej príjmu postačuje na pokrytie aktuálnych výdavkov maloletého. Matka neodkladnosť určenia výživného dôvodila prípadnosťou nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k maloletému majú obaja rodičia, pričom sumu 100 Eur na pokrytie základných potrieb maloletého považoval za adekvátnu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka namietajúc, že nesúhlasí s výškou vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Uviedla, že súd prvej inštancie svoj záver o dostatočnosti výživného vo výške 100 Eur založil predovšetkým na výške dosahovaného príjmu otca a výške jeho výdavkov, pričom neprihliadol na to, že otec dlhodobo na výživu maloletého vôbec neprispieval. Podľa názoru matky nie je možné dočasný charakter neodkladného opatrenia a s tým súvisiacu bezprostrednú hrozbu ujmy, vykladať takým spôsobom, ktorý v tomto prípade zvýhodňuje otca a umožňuje mu aj po dlhšej úplnej absencii prispievania na výživné maloletého akoukoľvek sumou, prakticky pokračovať v takomto stave. V neodkladnom opatrení bolo potrebné stanoviť takú sumu vyživovacej povinnosti otca, ktorá by umožnila aj v rámci dočasného opatrenia tento stav reparovať. V rámci dočasnej úpravy pomerov príspevok na výživu maloletého bude neprimerane nízky aj s ohľadom na jeho zárobkové možnosti. Matka zabezpečuje výdavky maloletého aj prostredníctvom finančných prostriedkov získaných z pôžičiek od poskytovateľov úverov. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200 Eur.
4. Otec maloletého dieťaťa sa vyjadril k odvolaniu matky. Nesúhlasil s obsahom odvolania matky. Uviedol, že počas celého spolužitia s matkou uhrádzal všetky výdavky spojené s bývaním, s údržbou domu, s opravami, s kúrením. K tvrdeniu matky, podľa ktorej je potrebné stanoviť v neodkladnom opatrení sumu vyživovacej povinnosti, aby sa stav reparoval, uviedol, že neodkladné opatrenie, ktorým je určená výška výživného pre maloleté dieťa, nemá sanovať minulý stav a dorovnávať zameškané výživné, ale má zabezpečiť dostatok prostriedkov rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti, na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa v súčasnosti. Navrhol, aby odvolací sú napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Neodkladné opatrenie umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, kedy je potrebný jeho okamžitý zásah. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na ich strane. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na takejto dočasnej úprave pomerov. Pri posudzovaní sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, resp. ohrozenie jeho vývinu a pod.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď neodkladným opatrením určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 Eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci prebiehajúceho konania len dočasne upravil pomery, ktorým konajúci súd nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Aj pokiaľ ide o rozsah výživného, súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa pri jeho určovaní riadil kritériom nevyhnutnej miery upraveným ust. § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Preto pokiaľ matka v podanom odvolaní vytýka súdu, že otcovi vychádza v ústrety a pri rozsahu určenia výšky výživného neprihliadal na dlhšiu absenciu prispievania na výživné maloletého, jej námietky sú nedôvodné. Ustanovením § 366 CMP mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola dosiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletého. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov
a pomerov maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákona o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu a z vyjadrení ostatných účastníkov konania. V konaní v merite veci sa vychádza z kritérií upravených v § 62 a nasl. Zákona o rodine, nie však aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je kritérium určovania rozsahu výživného dané len jeho nevyhnutnosťou v zmysle § 366 CMP. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v určenom rozsahu výživného. Matkou navrhovaná suma výživného 200 Eur mesačne nespĺňa zákonnú požiadavku nevyhnutnosti vzhľadom na nízky vek maloletého, jeho dobrý zdravotný stav a osvedčené príjmy rodičov. Určené výživné 100 Eur mesačne sa v tomto štádiu konania zatiaľ javí viac primerané aj so zreteľom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému dieťaťu. Podrobné zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ako aj rodiča zabezpečujúceho starostlivosť o mal. dieťa, ich výdavkov, prípadná zmena pomerov účastníkov, ako aj skúmanie konkrétnych odôvodnených potrieb dieťaťa bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého súd vyhodnotí i dôvodnosť výdavkov na mal. dieťa, ako aj výdavkov samotných rodičov z hľadiska ich účelnosti a nevyhnutnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa však dokazovanie nevykonáva, nakoľko pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pretože doposiaľ osvedčené skutočnosti opodstatňovali dočasné určenie výživného do rozhodnutia v merite veci v sume 100 Eur mesačne, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné v celom rozsahu.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 55 CMP v súlade s § 396 CSP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).