Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-3T/53/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci obžalovaného G. N., nar. XX.X.XXXX v G., trestne stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a s prečinom týrania zvierat podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2021 takto

rozhodol:

Obžalovaný : G. N., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom T. XXX, t.č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 6.5.2021 v čase okolo 18:10 hod. v katastrálnom území obce H., v blízkosti rodinného domu č. XX, na mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne zastrelil z krátkej palnej zbrane zn. I. XX, E.. V.. R., zviera - psa, československého vlčiaka majiteľa C. C., a to tým spôsobom, že na psa minimálne 3- krát vystrelil, pričom ho dvakrát zasiahol do oblasti hlavy a tela, a to jedným výstrelom zasiahol jeho hlavu v oblasti spánku na pravej strane a druhým výstrelom zasiahol brušnú dutinu priestrelom v oblasti predposledného rebra s porušením miechového kanála a oboch príslušiacich rebier s roztrhnutím zadnej dutej žily a prestupom krvi do hrudnej dutiny so súčasným pretrhnutím dorzálnej časti pľúc v danej oblasti, čím zvieraťu spôsobil zranenia, následkom ktorých bol pes vystavený mimoriadnym fyzickým útrapám a bolesti, a vzhľadom na závažnosť a rozsah zranení bola jeho eutanázia nevyhnutná a pes bol na mieste privolaným veterinárom MVDr. Milošom Čelkom dňa 6.5.2021 okolo 20:00 hod. utratený, čím tak obžalovaný G. N. konal v rozpore s o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, pričom predmetnú krátku palnú zbraň zn. I. XX, I.. X, H.. Č.. R., ako aj 5 ks nábojov kalibru 9 mm Luger u seba prechovával bez príslušných povolení a oprávnení v priestoroch rodinného domu v obci T. a na iných bližšie nezistených miestach od presne nezistenej doby asi od mesiaca august 2020 až do vykonania domovej hliadky dňa 7.5.2021, kedy tieto veci dobrovoľne vydal, pričom tak konal v rozpore s ustanovením o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, keďže predmetná zbraň je zbraňou kategórie B v zmysle o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidencii, zatiaľ čo 5 ks nábojov kalibru 9 mm Luger je strelivom podľa podľa o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, ktoré podľa tohto zákona môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz,

t e d a

- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,

- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

- utýral zviera, uvedený čin spáchal na mieste prístupnom verejnosti,

č í m s p á c h a l

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a s prečinom týrania zvierat podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , s poukazom na , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa , súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa s použitím súd obžalovanému u k l a d á príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX.

Podľa s použitím súd obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa s použitím súd obžalovanému u k l a d á povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to strelnej zbrane I. XX, H. Č. R. a 5 ks streliva kalibru 9 mm Luger.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. D. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.8.2021 na obžalovaného G. N., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a s prečinom týrania zvierat podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.9.2021 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutkov uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno

Keďže obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a s prečinom týrania zvierat podľa , , nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2021 vykonal dokazovanie iba čítaním podstatnej časti znaleckého posudkov a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením a a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s .

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa , ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby

odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný evidovaný žiadny záznam. Vodičské oprávnenie nemá.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 2 záznamy o spáchaní priestupku dňa 13.1.2020. Ide o priestupok na úseku zbraní a streliva (nezabezpečenie zbrane a streliva proti strate). Zo správy OO PZ Stará Turá vyplýva, že obžalovaný má od začiatku roka 2020 evidované trestné stíhanie pod č. ČVS: L.-XX/X-H.-F.-XXXX (, a dos. 1 písm. c), ) (toto konanie) a 1 priestupok ukončený blokovo dňa 10.2.2020.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný nie je zamestnaný, ako posledný odvádzateľ poistného je vedený E., E..A..O.. so sídlom v G., a to za obdobie od 2.3.2020-28.2.2021. Zo správy obce T. vyplýva, že obžalovaný ma evidovaný trvalý pobyt v T. na súpisnom čísle XXX, kde žije so svojimi rodičmi a bratom W.. V obci nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Obcou nebol riešený za priestupok ani za iný správny delikt. Do verejného kultúrno - spoločenského života sa nezapája. V obci nemá dobrú povesť pre svoje násilnícke sklony.

Z poštového poukazu je zrejmé, že obžalovaný zaslal dňa 2.9.2021 poškodenému sumu 500,- eur.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného 16.7.2021 znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o poruchu osobnosti

- schizothýmnu, citovo chladnú, podozrievavú. V čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu a bol schopný ovládať svoje konanie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Vyšetrením jeho duševného stavu sa závislosť od alkoholu ani od nealkoholových substancií, ale ani nesubstanciálnu závislosť, dokázať nepodarilo; škodlivé užívanie alkoholu ale prípadne ani nealkoholových drog, nemožno potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Znalec neodporučil nariadenie akéhokoľvek ochranného liečenia.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a viacerými povinnosťami a trest prepadnutia veci. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa - že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval, - že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Z dôvodu, že súd uložil obžalovanému úhrnný trest podľa , v súlade so zásadou „ne bis in idem“ nepoužil ako priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov ( ). Pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0 súd s poukazom na , upravil trestnú sadzbu na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný sa dopustil troch úmyselných trestných činov, pričom 1 nich je zločinom, a preto následne zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu ( ) o jednu tretinu v súlade s a trest stanovil na dolnej hranici trestnej sadzby. K uloženiu trestu na dolnej hranici trestnej sadzby viedli súd skutočnosti, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, skutok oľutoval, pričom na jeho strane sú aj poľahčujúce okolnosti, v rámci ktorých je potrebné vyzdvihnúť aj jeho správanie po spáchaní trestnej činnosti - ku skutkom sa priznal, oľutoval ich, nahradil škodu. Netrpí duševnou chorobou (jednalo sa u neho o poruchu osobnosti) a nie je nebezpečný pre spoločnosť. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho už v prípravnom konaní a pred súdom urobil vyhlásenie podľa § , čím v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného, jeho postoj k poškodenému po spáchaní činu a na jeho prístup k trestnému konaniu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa za súčasného uloženia probačného dohľadu a vo výroku uvedených povinností výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý, a preto postupom podľa , , obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním a zároveň mu určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Na posilnenie zabezpečenia účelu trestu uložil obžalovanému povinnosť nezdržiavať sa v blízkosti obydlia C. C. (poškodeného), povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť sa na psychologickom poradenstve (keďže bola znalcom konštatovaná porucha osobnosti) a povinnosť sa zamestnať, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie (čo môže pomôcť k eliminácii bezcieľneho sa túlania po lesoch, k zabezpečeniu životných potrieb a v konečnom dôsledku k riadnemu vedeniu života).

Na spáchanie trestných činov boli použité veci patriace obžalovanému, a preto súd s poukazom na uložil aj trest ich prepadnutia. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát ( ).

Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle a nasl. , ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Keďže obžalovaný spôsobenú škodu v celom rozsahu nahradil, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.