Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-19-2021.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Subarea
31CoE/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Erika Tischlerová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, F., pre vymoženie 66,38 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák v zast. JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, pod sp. zn. EX 472/2010, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7Er/372/2010-27 zo dňa 7. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
II. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1 a 2, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej tiež „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Zastavenie exekúcie vecne odôvodnil tým, že exekučný titul - blok na pokutu č. AA 1979739 zo dňa 25.4.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.5.2008, je rozhodnutím, ktoré možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na jeho zaplatenie, teda do 12.5.2011. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie. Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavil. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť ani povinnému, vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného, a ani oprávnenému, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom zaviazať oprávneného nie je možné.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Nestotožnil sa s názorom súdu, že exekúcia sa mala zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP, keďže sa v danom prípade nejedná o preklúziu. Mal za to, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného a súd mal exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku toho je nesprávne aj rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, na ich náhradu mal byť zaviazaný oprávnený. Na podporu svojich tvrdení citoval aj judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu SR.
3. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadrili, odvolacie návrhy nepodali.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Dospel pritom k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 386 písm. b) a c) CSP odmietnuť, nakoľko proti výroku I. bolo podané neoprávnenou osobou a proti výroku II. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 EP, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Nakoľko vyššie citované ust. § 37 ods. 1 EP upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie, mal odvolací súd za to, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v časti zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
10. Pokiaľ ide o tú časť odvolania súdneho exekútora, ktorá smeruje proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania, odvolací súd konštatuje, že voči tomuto výroku odvolanie prípustné nie je.
11. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
12. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
14. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené (§ 357 CSP). Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné. Výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti niektorému rozhodnutiu pripúšťa.
17. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 25.2.2010, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 1.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 1.11.2013.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie dňa 8.11.2019, preto bolo potrebné na daný prípad aplikovať právnu úpravu účinnú od 1.11.2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4.9.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.
19. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne neustanovuje (§ 58 ods. 6 EP v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.
20. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie súdneho exekútora v časti náhrady trov exekúcie smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie zákon nepripúšťa. Preto odvolací súd musel jeho odvolanie aj v tejto časti podľa § 386 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietnuť.
21. V odvolacom konaní fakticky úspešnému oprávnenému a povinnému vznikol v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči exekútorovi ako neúspešnému odvolateľovi, ktorý podaním neprípustného odvolania zavinil jeho odmietnutie, ktoré má obdobné účinky ako zastavenie konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade oprávnený aj povinný boli v tomto odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
23. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného a povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
25. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).