Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-7-2019.pdf
PDF · 157.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. Z. M., nar. X.X.XXXX, bytom X., I. XXXX/X, 2. L.. U. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, 3. D. X., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, M., ČR, v konaní zastúpená žalobkyňou v 2. rade L.. U. M., 4. B. F., rod. M., nar. 8. 8. XXXX, bytom K., Ul. P. XXXX/XXX, 5. R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ul. P. XXXX/XXX, 6. P. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX, M., ČR, 7. P. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX X., ČR, v konaní zastúpený žalobcom v 6.rade P. M., 8. L. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, V. pod B., ČR, v konaní zastúpený žalobcom v 6.rade P. M., 9. M. U., rod. M., nar. X.X.XXXX, bytom Z.-M., K. XXX/X, 10. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, v konaní zastúpený žalobkyňou v 2.rade L.. U. M., 11. L. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, v konaní zastúpený žalobkyňou v 2. rade L.. U. M., proti žalovaným I. L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX a II. R. Y., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, obaja žalovaní zastúpení advokátom JUDr. Michalom Holčíkom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, III. C.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.B. XXXX/XX, XXX XX K., v konaní zastúpenej JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Koval & spol, Advokátska kancelária, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalovaným I. a II. sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a .
III/ Žalovaná v III. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, ktoré sú žalobcovia p o v i n n í uhradiť žalovanej III., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 7.3.2019 žiadala žalobkyňa L. B., rod. M., nar. X.X.XXXX, bytom K., O. slobody XXXX/X určiť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. X s príslušenstvom, nachádzajúci sa na I.poschodí, bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo 3, na ulici O. F., vo K., kat. úz. K. a v atypickom bytovom dome č. súpisné XXXX, na O. F. vo K., kat. úz. K., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia v dome o veľkosti podielu 5654/565270 k celku a nehnuteľností zapísaných v Správe katastra K., kat. úz. K., na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parcely CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, parcely CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, parcely CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 227 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, v podiele 5654/565270 k celku. Zároveň požadovala priznať plnú náhradu trov konania.
1.1. V priebehu konania bolo zistené, že žalobkyňa dňa 18.5.2020 zomrela. Dedičské konanie bolo zastavené uznesením notárky JUDr. Zuzany Koukalovej, sp. zn. XXD XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2020. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súčasne bol oznámený okruh dedičov po nebohej žalobkyni s tým, že súd s poukazom na ustanovenie § 63 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku uznesením zo dňa 23.11.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi nebohej žalobkyni. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.2.2021.
1.2. Z dôvodu úmrtia žalobkyne dedičia nebohej navrhli pokračovať v konaní s tým, že požiadali o zmenu žaloby a žiadali rozhodnúť tak, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania žiadali radiť do dedičstva po nebohej poručiteľke L. B., rod. M., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX. Okresný súd Zvolen rozhodol o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 18.5.2021.
1.3. Žalobkyňa ako aj následne žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli žalovaní v I. a II. rade darovacou zmluvou uzavretou dňa 12.3.2009 medzi nimi a nebohou žalobkyňou v znení dodatku č. 1 k darovacej zmluve uzatvoreného dňa 20.4.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra K. dňa 20.4.2009, pod č. V XXX/XXXX. Nárok opierali o ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaní v I., II. rade sa nesprávali voči darkyni tak ako sa to vyžaduje. Žalobkyňa vyzvala dňa 24.5.2018 žalovaných I., II. na vrátenie daru z dôvodu neposkytovania jej potrebnej pomoci v starobe a chorobe, čo považovala za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní na jej výzvu nereagovali a naďalej porušovali dobré mravy tým, že sa o ňu absolútne nezaujímali a to aj napriek vysokému veku. Poukazovala na to, že má vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú osobnú pomoc pri zabezpečovaní základných životných úkonov. Žalovaní I. a II. jej neposkytli žiadnu pomoc, ani prostredníctvom iných osôb. Pomoc jej poskytla širšia rodina, vzdialení príbuzní, Mestský úrad Zvolen a Charita Svätej Alžbety Zvolen. Následne po vyjadrení žalovaných v I., II. rade potvrdila, že bol medzi nimi dobrý vzťah. Žalobkyňa sa im snažila pomôcť, preto uzatvorila darovaciu zmluvu. Už si však nepamätala kto vypracoval darovaciu zmluvu s tým, že sa dohodli, že jej žalovaní za byt poskytnutú finančnú čiastku. Túto jej odmietli vyplatiť a stratilo sa aj potvrdenie o tomto záväzku obdarovaných. Z tohto dôvodu podávala na nich aj trestné stíhanie v roku 2012. Poprela tvrdenia žalovaných, že sa stretávali, ako aj to, že za ňu platili poštové poukážky. Za byt platila podľa svojich možností s výnimkou rokov 2018 a 2019. Starostlivosť jej zabezpečovala vzdialená rodina prostredníctvom denného dovozu varenej stravy, návštev, kedy bolo zistené, že žije v otrasných podmienkach a nosí do bytu veci z kontajnerov. Žalovaní namiesto poskytnutia pomoci po odsťahovaní žalobkyne z bytu vymenili zámok a ukradli všetky veci, ktoré ostali v byte. Byt následne predali.
1.4. Z dôvodu predaja bytu žalovanými v I., II. rade žalobkyňa rozšírila žalobu o žalovanú v III. rade, ktorá nadobudla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od žalovaných I. a II.. Uznesenie o pripustení pristúpenia žalovanej v III. rade do konania nadobudlo právoplatnosť dňom 10.2.2020.
1.5. Po úmrtí žalobkyne súd vypočul právnych nástupcov nebohej žalobkyne, ktorí potvrdili, že sa kontaktovali s nebohou žalobkyňou. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že sa stretali jedenkrát do roka. Žalobkyňa bola sestra jej otca, bola príbuzná. Zo stretnutí mala vedomosť o tom, že byt niekomu darovala. Nepátrala však potom za akých okolností. Neskôr chcela, aby jej obdarovaný tento byt vrátili. O nebohú žalobkyňu sa začali zaujímať a starať sa o ňu potom čo im začala telefonovať niekedy od apríla 2018 a požičiavala si peniaze. Po príchode do jej bydliska zistila rodina alarmujúci stav s tým, že nebohá žalobkyňa žila v katastrofálnom priestore a podmienkach. Vyberala veci z kontajnerov, chladničku mala prázdnu, v domácnosti sa nachádzali cudzie osoby. Urobila jej preto nákup, dala jej peniaze, zavolali kňaza. Snažili sa situáciu riešiť a pomôcť jej preto navštívili mesto aj charitu a postupne sa podarilo nebohú žalobkyňu umiestniť do Domova sociálnych služieb. Žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že ona posielala výzvu na vrátenie daru a aj výzvu písala. Podľa jej slov nebohá L. B. tieto výzvy podpísala a adresovala ich žalovaným. Zásielky boli doručované prostredníctvom pošty a to ako doporučené zásielky s tým, že tieto sa jej nevrátili. Ostatní žalobcovia potvrdili, že boli v kontakte s nebohou žalobkyňou telefonicky a niektorí ju pred smrťou boli navštíviť, či už v byte vo K. alebo v zariadení, kde bola umiestnená v V. V.. Aj títo potvrdili, že si telefonicky pýtala od nich peniaze. Pri návšteve domácnosti
zistili, že býva v zlých podmienkach a prespávajú u nej cudzí ľudia. Nemá čo jesť, chladničku mala úplne prázdnu.
2. V priebehu konania sa žalovaní v I. a II. rade vyjadrili niekoľkokrát. Neustále popierali nárok žalobkyne na vrátenie daru a skutočnosti uvádzané žalobkyňou, následne jej právnymi nástupcami. Žalovaní I. a II. potvrdili, že od žalobkyne na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 12.3.2009 v znení dodatku nadobudli každý spoluvlastnícky podiel o veľkosti polovici k celku na byte č. 6, nachádzajúci sa vo vchode č. 3, v dome súpisnom XXXX, na O. F. vo K.. K darovaniu došlo v roku 2009 s tým, že v roku 2002 žalovanú v II. rade telefonicky kontaktovala žalobkyňa, že je z D. a že by sa chcela s ňou stretnúť a zoznámiť. V tom čase bola žalovaná v II. rade slobodnou matkou. Kontakt dostala na ňu od nebohej pani M.. Po stretnutí a spoznaní sa spolu aj s jej manželom - žalovaným v I. rade sa začali pravidelne stretávať a udržiavali veľmi pekný priateľský vzťah. Rovnako aj s jej už nebohým manželom. Po smrti manžela žalobkyne s ňou aj naďalej udržiavali priateľský vzťah a to až taký, že žalobkyňa bola na ich svadbe ako čestný hosť, kde sedia rodičia. Bola súčasťou rodiny, zúčastňovala sa osláv, narodenín, menín, vianočných sviatkov, chodila na rodinné výlety spolu s nimi, brávali ju na obľúbené púte do Y.. K deťom žalovaných mala natoľko blízky vzťah, že ju volali starká, robili jej aj oslavy u nich doma, kde si pozývala priateľky. V lete 2008 pri bežnej nedeľnej návšteve žalobkyňa žalovaným oznámila, že im chce darovať svoj byt. Povedala im, že sú pre ňu najbližšou rodinou a ona chce mať vyporiadané všetky veci na zemi ak by sa pobrala na večnosť. Žalovaní si mysleli, že žalobkyňa je chorá, no ona ich utvrdila v tom, že je zdravotne v poriadku a že sa takto rozhodla po dlhšom zvážení. Už v tom čase mala žalobkyňa pripravenú darovaciu zmluvu, ktorú sa dohodli podpísať až s odstupom času. Žalovaní potvrdili, že začiatkom roku 2012 boli obvinení žalobkyňou, že ju okradli. Tomuto obvineniu vôbec nerozumeli, nakoľko ešte vianoce 2011 trávili spoločne a 6.1.2012 nebohá žalobkyňa u nich oslavovala svoje narodeniny. Približne 15.1. prišlo obvinenie s tým, že vo veci prebieha policajné vyšetrovanie. Po vykonanom šetrení príslušnou prokuratúrou vo Zvolene boli obvinenia zamietnuté. Po tejto udalosti sa stretávanie žalobkyne so žalovanými približne na rok prerušilo. Opätovne sa začali stretávať v roku 2014, kde sa najskôr jednalo o krátke rozhovory o svätých omšiach a následne sa to vracalo do pravidelných stretnutí. V tom čase sa žalovaní odsťahovali do Obce Z., kde sa aj naďalej navštevovali na sviatky, meniny, narodeniny. Rovnako robili žalobkyni nákupy a keď ich požiadala o akúkoľvek pomoc boli jej ochotní v rámci svojich možností a schopností pomôcť. Žalovaní I., II. ďalej uviedli, že aj napriek dohode, že si žalobkyňa bude platiť všetky výdavky spojené s bývaním bytu, ktorý aj naďalej užívala napriek tomu, že ho darovacou zmluvou previedla na žalovaných I. a II. posledné tri roky všetky platby spojené s užívaním bytu vrátane nedoplatkov platili žalovaní. Žalovaní potvrdili, že v poslednom období ich oslovovali ľudia, ktorých poznali z kostola, že žalobkyňa sa správa zvláštne, že si požičiava peniaze, hrabe sa v smetných košoch s tým, že vyberá stade plastové fľaše, ktoré následne plní svätou vodou z Y.. Navyše sa stretáva s bezdomovcami a pomáha ľuďom, ktorí to podľa jej slov veľmi potrebujú. V rokoch 2017, 2018 sa žalobkyňa nechcela so žalovanými veľmi stretávať, mala obdobie, že ich stretla a prosila o peniaze, ktoré jej nikdy neodmietli v rámci finančných možností. Urobili jej nákup prevažne zeleninu, keďže bola vegetariánka. Bolo obdobie, že žalobkyňa bez ohlásenia prišla k nim na Z., kde pobudla aj niekoľko dní. Vždy ju nabalili, vyprevadili a odviezli domov. Žalovaný v I. rade vozieval žalobkyňu do D. alebo do Y.. Žalovaní popreli, že by kľúčmi od bytu disponovali. Nikdy im kľúče žalobkyňa nedala. V roku 2018 kontaktovali žalovaní sociálne oddelenie mestského úradu, ako aj mestskú políciu, kde im bolo potvrdené, že majú podozrenie, že ľudia žalobkyňu zneužívajú a okrádajú. Mala to riešiť aj štátna polícia. Žalobkyňa si nedala dohovoriť a nebola ochotná sa o tomto baviť so žalovanými. Keď sa snažili riešiť celú situáciu bolo im na meste oznámené, že už to vybavujú, registrujú takýto podnet a nie sú rodinní príslušníci, aby mohli tieto veci za žalobkyňu riešiť. Z týchto dôvodov ostali prekvapení z podanej žaloby.
2.1. Žalovaní I. a II. popierali doručenie výzvy zo dňa 24.5.2018 s tým, že o žiadosti na vrátenie daru sa dozvedeli len z doručenej žaloby. Navyše výzva nebola podpísaná a bola písaná na počítači, čo žalobkyňa nemala. Častokrát, keď niečo posielala žalovaným, posielala to ručne napísané tak ako rôzne modlitby alebo náboženské darčeky. Tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe v celom rozsahu popierali. Zdôraznili, že sa nikdy voči žalobkyni nedopustili konania alebo opomenutia, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov a ktoré by na strane žalobkyne zakladalo právo na vrátenie daru, resp. na určenie vlastníckeho práva k darovanému bytu.
3. Žalovaná v III. rade uviedla, že byt nadobudla od žalovaných I. a II. v dobrej viere, že sú vlastníkmi predmetného bytu. Nemohla mať žiadne pochybnosti o ich vlastníctve vzhľadom na list vlastníctva. Navyše byt nadobudla prostredníctvom čerpaného úveru z banky, ktorá tiež predmetnú nehnuteľnosť
preverovala. Po vyjadrení sa strán sporu, ako aj z listín však mala za to, že nie je preukázané porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaných I. a II. k nebohej žalobkyni. Navyše poukazovala na doklady, ktoré boli doložené do spisu, predovšetkým výzva na vrátenie daru z mája 2018, ktorá nie je nebohou žalobkyňou podpísaná a nebolo preukázané jej doručenie. Navyše žalobkyňa v čase podávania žaloby bola podľa všetkého nesvojprávna, nakoľko už bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u nebohej žalobkyni. Preto je otázne, či vôbec v danom čase bola spôsobilá k takémuto úkonu. V priebehu konania poukazovala aj na to, že uplatnenie nároku na vrátenie daru bolo uplatnené po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, to znamená, že od momentu uzatvorenia zmluvy, lebo to je právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote. Navyše je veľká pochybnosť, či výzva na vrátenie daru bola skutočnou vôľou žalobkyne vzhľadom na prebiehajúce konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Už v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo konštatované, že nebohá žalobkyňa má zmätočné odpovede a v jej výsluchu súd ďalej nepokračoval. Následne ju obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Navyše v rámci konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bola podaná aj lekárska správa, z ktorej vyplynulo, že nebohá žalobkyňa nebola v poriadku. Výzvu na vrátenie daru mala poslať žalovaným I. a II. potom čo bola vyšetrená príslušným lekárom a bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z týchto dôvodov mala žalovaná v III. rade za to, že žaloba nie je podaná dôvodne.
4. Súčasťou žaloby je darovacia zmluva zo dňa 11.3.2009 v znení dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 20.4.2009 podpísaná nebohou L. B. ako darcom a žalovaným I., žalovanou II. ako obdarovanými. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti byt č. X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele o veľkosti 5654/565270 k celku, bližšie špecifikované v predmete zmluvy. Zmluva bola riadne podpísaná s overením podpisov darkyne tak v prípade zmluvy z 11.3.2009, ako aj dodatku k zmluve z 20.4.2009.
5. Žalobkyňa k žalobe pripojila výzvu na vrátenie daru s dátumom 24.5.2018 bez podpisu písanú na stroji adresovanú žalovanému I., žalovanej II. spolu s pripojenými podacími lístkami o podaní na podacej pošte Zvolen 1, 24.5.2018. Vo výzve žiadala nebohá žalobkyňa na vrátenie daru 2-izbového bytu č. X, spoluvlastníckeho podielu nebytových priestoroch a pozemkov, na ktorých stojí bytový dom, nachádzajúci sa vo K., O. F. XXXX/X, ktorý nadobudli darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom K., pod č. V XXX/XX zo dňa 20.4.2009. Vrátenia daru sa domáhala podľa § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu správania sa voči jej osobe, ktorým hrubo porušujú dobré mravy s tým, že jej v jej vysokom veku, nepriaznivom zdravotnom stave kedy je odkázaná na pomoc iných, neposkytujú žiadnu pomoc, vôbec sa o ňu nezaujímajú a nepomáhajú jej. Je odkázaná na pomoc iných osôb. Žiadala o vrátenie daru do 30-tich dní. Súčasne uviedla, že v prípade ak nebude dar vrátený, prepísaný na jej meno v príslušnom katastra nehnuteľností, bude sa domáhať vrátenia daru prostredníctvom súdu.
6. K spisu boli pripojené fotografie o počte 5 kusov, rukou dopísané, vyhotovené 8.3.2019 z obývacej izby a spálne zrejme z bytu žalobkyne.
7. Rovnako aj žalovaní I. a II. doložili do spisu fotografie preukazujúce spoločné chvíle trávené s nebohou žalobkyňou, či už počas osláv, vianoc, sviatkov, členov rodiny alebo sviatkov nebohej žalobkyni, ako aj rodinné výlety.
7.1. Súčasne doložili aj listy písané žalobkyňou rukou ako poďakovanie v roku 2018, s tým, že poukazovali na to, že nebohá žalobkyňa komunikovala výlučne písomne bez použitia počítačov..
8. Z lustrácie v registri pobytu obyvateľov bolo zistené, že nebohá žalobkyňa bola prihlásená k trvalému pobytu na O. F. XXXX/X, vo K. od 1.3.1991.
8.1. Žalovaní I. a II. boli prihlásení k trvalému pobytu na adrese Z. XXX od 20.5.2014. K prechodnému pobytu od augusta 2016 boli prihlásení na adrese O. F. XXXX/X, K..
9. Aj žalobcovia doložili do spisu, listy rukou, písané adresované žalovaným I. a II.. Jeden zo dňa 6.6.2013, kde vyzýva nebohá žalobkyňa žalovaných na zaplatenie primeranej ceny za byt alebo vrátenie, zrušiť darovaciu zmluvu, pretože teraz potrebuje peniaze pre veľmi chudobnú rodinu v mieste bydliska.
Ďalší list je bez dátumu rovnako rukou písaný, zrejme adresovaný žalobkyni v 2.rade ohľadom čierneho oblečenia.
10. Žalovaní I. a II. do spisu doložili doklady preukazujúce platby za byt. O tom, že neplatila žalobkyňa za byt sa dozvedeli po doručení platobných rozkazov zo strany stavebného bytového družstva a výziev o nedoplatkoch. V minulosti platili za služby spojené s užívaním bytu priamo v banke na účet bytového družstva a zúčastňovali sa pravidelne všetkých bytových schôdzí, kde boli informovaní o nedoplatkoch, preplatkoch. Ročné náklady za služby spojené s užívaním bytu boli približne 1.300,-- Eur, nedoplatky žalobkyne boli ročne až do 600,-- Eur. Do spisu doložili výpisy z UniCredit Bank o platbách ako aj potvrdenia z VÚB banky o zrealizovaných transakciách v konaní 16C XX/XXXX, ako aj ďalších platieb. Súčasne pripojili sumu analýz a platieb za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2019, t.j. do odsťahovania, kde sú vyčíslené nedoplatky a zároveň preplatky, ako aj zaevidované jednotlivé platby vykonané práve nimi vo väčších čiastkach. Ide predovšetkým o platby za rok 2018, 2019, ale aj za rok 2017. 11. Žalovaná v III. rade doložila do spisu k vyjadreniu kúpnu zmluvu uzavretú medzi ňou a žalovaným I. a II. zo dňa 21.6.2019 v znení dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 16.8.2019.
12. Žalobcovia žiadali urobiť dopyt na Dom Božieho milosrdenstva, neziskovú organizáciu, kde bola žalobkyňa pred smrťou umiestnená. Uvedená nezisková organizácia podala dňa 3.6.2021 správu, z ktorej vyplynulo, že nebohá žalobkyňa bola prijatá do ich zariadenia dňa 28.1.2019 v doprovode riaditeľky Charity Svätej Alžbety, nezisková organizácia vo Zvolene sestry Patrície Margity Perátovej. V tom čase poberala dôchodok vo výške 442,70 Eur, ktorý mala poukazovaný na účet vedený v poštovej banke. Úhrada za sociálne služby v sume 391,44 Eur išla na účet zariadenia a zvyšok 20% zo sumy životného minima 51,26 Eur zostával klientke. Z tohto si uhrádzala hygienické potreby, lieky. Ostatné veci jej zabezpečovala L.. U. M. zo K., ktorá komunikovala so zariadením a informovala sa o jej zdravotnom stave. Menovanú aj pravidelne navštevovala s ostatnými členmi rodiny. Vedúca sociálnych služieb uviedla, že so žalovanými nemala kontakt a osobne sa s nimi nikdy nestretla. Nemala vedomosť o tom, že navštevovali nebohú B.. Z rozprávania vedela, že im pani B. v minulosti darovala byt. Súčasne pripojila žiadosť o ubytovanie v ich zariadení písanú na stroji, podpísanú nebohou L. B. z kontaktov na referát sociálnych služieb a meno pracovníka.
13. Žalobcovia žiadali vypočuť v konaní ako svedkyňu U.. V. V., zamestnanca Mesta K., sociálneho pracovníka, ktorá ospravedlnila neúčasť a zaslala súdu písomné vyjadrenie dňa 7.6.2021, doručené súdu 8.6.2021. U.. V. V. uviedla, že prvú intervenciu s nebohou žalobkyňou uskutočnila 27.3.2018. V byte, v ktorom bývala nebohá bol neporiadok, bežný odpad nebol vynášaný dlhodobo. Na poličkách bolo množstvo dokladov s trestnými rozkazmi z predchádzajúcich rokov na vrátenie peňazí, brožúrky, časopisy s náboženskou tématikou a modlitby. V byte neboli žiadne potraviny, ani finančné prostriedky na ich nákup. Nebohá uviedla, že požičala peniaze ľuďom, ktorí to potrebujú a potom ju o ne oklamú a peniaze jej už nevrátia. Do rána u nej spal na gauči jeden pre ňu neznámy muž, ktorý si od nej požičal peniaze na cestu do I., pretože tam mal si ísť pre peniaze, aby platil na deti. Dôchodok, ktorý preberala dňa 24.3.2018 už nemala, pretože všetko rozdala alebo požičala. Každý mesiac na pošte, keď má dôchodok na ňu čakali, podľa jej slov tí, ktorí potrebovali peniaze a ona im ich dala. Byt, v ktorom býva darovala istému pánovi Y., pretože ho chcel a nič vtedy nemal. Zoznámila sa s ním v kostole vo K.. Ten sa jej viac už neozýval ani za ňou nechodil a nestaral sa o ňu viac. Ona už nemá z čoho zaplatiť byt, pretože peniaze dáva tým čo ich potrebujú. Uvedená pracovníčka konštatovala, že nebohá nie je schopná sama sa o seba postarať, zabezpečiť si základné veci. Nie je schopná rozoznať hodnotu peňazí, je dôverčivá, nie je schopná riešiť problémy. Následne sa dozvedeli pracovníci mesta, že je dlhodobo klamaná rôznymi osobami, dôchodok rozdáva hneď po jeho príjme a jedlo žobre. V roku 2018 mesto vykonalo u nebohej viacero návštev, zabezpečili psychiatrické vyšetrenie v domácnosti posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, zabezpečovali jej potraviny, obedy. Následne sa o ňu starala charita, nezisková organizácia formou terénnych prác doma denne. Ako najbližšiu osobu evidovali L.. U. M., bytom K., s ktorou komunikovali o pomoci a poskytovaní sociálnych služieb. Uvedená sociálna pracovníčka sa s pánom Y. nikdy nestretla, ani s ním nekomunikovala.
14. Rovnako podala správu Charita Svätej Alžbety, nezisková organizácia s tým, že o nebohú L. B. sa začali zaujímať začiatkom apríla 2018 na základe kontaktu miestneho dekana X. O. v záležitosti riešenia sociálnej situácie u nebohej. Miestny dekan poskytol charite informácie týkajúce sa L. B. s tým, že v deň poberania dôchodku rozdá finančné prostriedky chudobným a ľuďom bez domova do posledného centu, pre seba si nenechá ani na jedlo, vystaví sa tak núdzi, že je sama odkázaná na žobranie, čo
aj realizuje. Vzhľadom na túto jej situáciu požiadal o zariadenie o pomoc a to o jedlo pre ňu na každý deň. Hneď v ten deň osobne pracovníci charity navštívili pani B. s tým, že sa dohodli na čase kedy jej budú prinášať jedlo, aby bola doma. Nejaké obdobie presne bol zachovávaný tento čas. Neskôr, keď sa nepodarilo prísť v dohodnutom čase, pani B. odmietala otvoriť. Neúnavne sa zvonilo, búchalo na ňu, nakoniec otvorila. Vtedy bolo zistené, že v byte nie je sama, zdržiavajú sa u nej počas dňa aj v noci ľudia bez domova. Rovnako bolo zistené, že im dáva jedlo, ktoré jej nosia a všetko im rozdá čo má. Snažili sa jej pracovníci neziskovej organizácie vysvetliť, že je to pre ňu nebezpečné a že sa nemôže zriekať jedla. Každá rada bola zbytočná a ľudia, ktorí tu boli sa z jej bytu tiež nechceli vysťahovať a odísť. Z tohto dôvodu kontaktovali vedúcu odboru sociálnych vecí a rodiny Mesta K. a požiadali aj mestskú políciu o súčinnosť. Vždy, keď sa mestským policajtom podarilo byt vyprázdniť bolo to na krátko a potom opätovne sa to vrátilo do zaužívaného režimu. Celá situácia bola konzultovaná s pracovníkmi sociálnych vecí a rodiny Mesta K.. Rovnako nezisková organizácia trvala na umiestnení menovanej do zariadenia, ktorá si vybrala len Dom Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici a každé iné zariadenie odmietala. Tu mala známu zo K. a chcela byť s ňou. Následne sa podarilo vybaviť prijatie nebohej L. B. do uvedeného zariadenia. Počas celého obdobia pomoci charity táto spočívala v zabezpečovaní stravy denne podľa potreby upracovania, prania, nakupovania a zabezpečenia chýbajúceho v domácnosti. Nič z toho sa však charite nevrátilo. Službu jej charita poskytovala nezištne, neskôr L.. U. M. posielala charite finančný dar na účet charity. Okrem odboru sociálnych vecí a rodiny Mesta K., s ktorým riešili situáciu nebohej sa o ňu zaujímala L.. U. M.. Následne po umiestnení nebohej L. B. do zariadenia a snahe o donesenie nejakých vecí z domácnosti bolo pracovníčkou Charity Svätej Alžbety zistené, že v byte je vymenený zámok a táto sa už s kľúčmi od U. M. do bytu nedostala.
15 Z dôvodu popierania prevzatia výzvy na vrátenie daru robili žalovaní výzvu na slovenskú poštu ohľadom prevzatia uvedených zásielok, ktoré mali byť doručované žalovaným dňa 28.5.2018. Slovenská pošta doručila vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že zásielku poštový doručovateľ doručil adresátovi dňa 28.5.2018 v súlade s poštovými podmienkami, ktoré mu umožňujú vydať doporučenú zásielku adresátovi po podpísaní dodacieho dokladu bez povinnosti overenia totožnosti adresáta v prípade, že ho osobne pozná. Hoci podpis, ktorý je uvedený pri zápise predmetnej zásielky v dodávacom doklade je neidentifikovateľný, uplynutie dlhého časového intervalu od vzniku predmetnej udalosti v máji 2018 až do dňa kedy bola skutočne podaná žiadosť o informácie, teda bez mála dva roky od vzniku sporného incidentu neumožňuje od poštového doručovateľa zisťovanie podrobnejších informácií, ktoré by mohli situáciu objasniť. Zároveň nebola zistená ani nekalá manipulácia so zásielkou, ani falšovanie podpisov adresátov v dodacích dokladoch pošty. Preto podnet vyhodnotili ako neopodstatnený.
16. Žalovaní v I., II. rade doplnili aj do spisu fotografie z návštevy po umiestnení nebohej L. B. v Dome Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici, keď boli nebohú v tomto zariadení navštíviť.
17. V konaní súd vypočul svedkov a to P. N., ktorý pôsobil niekoľko rokov ako kaplán vo K. a poznal nielen nebohú žalobkyňu, ale aj žalovaných v I. a II. rade. Potvrdil, že pani B. poznal osobne a aj vo vzťahu k Y.. Stretávali sa na návštevách, výletoch, mala pekný vzťah s Y. a ich deťmi. Pristupovala k nim ako ich stará mama. Dlho si svedok myslel, že je ich rodná stará mama až kým mu nevysvetlili, že to je vlastne teta. Ku koncu života mala pani B. problémy, neplatila bývanie, mala nedoplatky, ktoré za ňu vyrovnávali Y.. Aj on sám jej pomáhal. Neskôr, keď už bol preč zo K. sa občas s ňou stretol na námestí, prehodil pár slov. Pani B. vnímal ako príjemnú pani, ktorá bola veľmi duchovne založená, veľmi náboženská, bola milá, hlavne na deti, vždy sa objímala s deťmi, stískala ich. Mal na ňu a má na ňu stále veľmi pozitívnu spomienku. Y. vnímal ako osoby blízke, ktoré jej pomáhali, dávali jej lieky, kupovali jej lieky, chodievali spolu na výlety, navštevovali sa, mali intenzívny dobrý vzťah. Ku koncu však nie taký. K dôvodom prečo sa ku koncu toľko nestretávali sa svedok vyjadriť nevedel. Pani B. spoznal pri príchode do K. v roku 2010. Od roku 2012 bol presťahovaný a odišiel zo K.. Aj napriek tomu sa naďalej stretával predovšetkým s rodinou Y., kde je krstným rodičom ich detí. Tu sa občas stretol pri rôznych príležitostiach aj s pani B.. Naposledy to bolo v roku 2008 u Y. na dvore ich rodinného domu.
17.1. Ďalším zo svedkov bol U. P., ktorý poznal tak žalovaných I. a II., ako aj nebohú L. B.. Pani B. poznal ako farníčku Mesta K.. Svedok pôsobí ako kostolník a pani B. chodievala do kostola, občas prišla do sakristie s tým, že keď bol niekto nachladnutý, tak doniesla vodu z Y., že to mu zaručene pomôže. Rovnako vyzvedala kedy tam budú Y. a kedy bude rozdávať pán Y. prijímanie. Y. vídaval s pani B.. Bližšie sa k ich vzťahu vyjadriť nevedel. Naposledy videl nebohú žalobkyňu v hospici v Banskej Bystrici, kde bol navštíviť známu. Pri tejto príležitosti ju navštívil na izbe, povedala, že bude mať oslavu 90 rokov,
že sa cíti veľmi dobre aj, že jej tam je dobre. Bolo na nej vidieť, že je spokojná, bola pribratá, boli sa prejsť v areály hospicu.
18. Súd si pripojil a oboznámil sa s vyšetrovacím spisom OR PZ, OKP Zvolen, ČVS:D.-XX/OEK-ZV- XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa 9.1.2012 sa dostavila na OR PZ, OKP za účelom doplnenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin L. B.. Zo zápisnice o trestnom oznámení doplnení vyplýva, že podala trestné oznámenie na R. a L. Y. a to z dôvodu, že ako jej bývalí známi ju často navštevovali a dôverovala im vo všetkom, boli v dobrom priateľskom vzťahu a nahovorili jej, že si od nej odkúpia jej byt za sumu, ktorú si už presne nepamätala. Pripojila aj uvedenú darovaciu zmluvu v znení dodatku. Opätovne 27.1.2012 podávala doplnenie trestného oznámenia. Dňa 30.1.2012 bola vypočutá R. Y.. Po vykonaní dokazovania uznesením zo dňa 30.1.2020 vyšetrovateľka OR PZ, OKP odmietla podanie nebohej L. B., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia vyplynulo, že nebohá L. B. dobrovoľne podpísala darovaciu zmluvu spolu s dodatkom a obdarovaní jej nič za to nesľúbili, len toľko, že v byte dožije, keď bude chorá tak sa o ňu postarajú a tiež v prípade smrti zabezpečia všetko súvisiace s pohrebom. Vyhodnotenie všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom dospel vyšetrovateľ PZ k tomu, že v danom prípade neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3, písm. a/ Trestného zákona.
19. Súčasťou žaloby je aj spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. XPs XX/XXXX, v konaní ktorom sa rozhodovalo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u nebohej L. B.. Návrh podala L.. U. M. dňa 30.4.2018 spísaný v O. dňa 25.4.2018. Ako z návrhu vyplýva pripojila lekársku správu od U.. R. X., psychiatra, vyhotovenú v apríli 2018 ako psychiatrické vyšetrenie za účelom posúdenia odkázanosti na sociálnu službu. Z uvedenej správy vyplýva, že pacientka vyšetrená na byte z dôvodu poruchy myslenia a anosognozie, neuvedomuje si závažnosť duševnej poruchy. Boli zachytené objektívne, ako aj subjektívne údaje. Záver bol konštatovaný alzheimerova demencia, zmiešaný typ, trvalá blúdna porucha. Jedná sa o 88 ročnú pacientku, pôvodne detskú zdravotnú sestru, vdovu, bezdetnú, chorobne bludne nábožensky orientovanú, celý čas 24 hodín denne venuje modlitbám, myslenie bludne, ovládané náboženskými bludmi, strata schopností postarať sa o domácnosť, základné potreby, pacientka necíti hlad, porucha kognícii, neuvedomuje si realitu a vyhasla schopnosť posudzovať realitu, strata záujmu o činnosti, ktoré pôvodne boli prítomné a to úplne. Úroveň úsudku dementná. Nápadná zmena osobnosti s tupo euforickou akoby dobrou náladou, osobnosť psychoticky a dementne zmenená.
19.1. V spise sa nachádza aj znalecký posudok o duševnom stave č. 2/2019, vyhotovený na objednávku vyšetrovateľov v ČVS:D.-XXX/X-VYS-ZV-XXXX z konania podvodu v období od januára 2017 do júna 2018 kedy neznámy páchateľ vymámil od L. B. postupne na viackrát finančné prostriedky spolu vo výške 1.930,-- Eur. V zmysle záverov znaleckého posudku bola konštatovaná alzheimerovala choroba zmiešaný typ, narušený úsudok a kritickosť, neprítomnosť chorobnej závislosti na alkohole, či iných omamných alebo psychotropných látok. Rovnako v rámci vyšetrovania bol podávaný znalecký posudok 14/2018, kde boli zistené príznaky demencie alzheimerového typu aj pred období a v období predmetného skutku. Demencia ako progredujúce ochorenie, ktoré sa stupňuje a dosahuje vyššiu intenzitu ako to bolo v dobe spáchania skutku. Vzhľadom k tomu prejednávajúcou sudkyňou bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie U.. V. T., ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 24/2019, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že nebohá žalobkyňa trpela demenciou pri alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa, kde sa jedná o progredujúce ochorenie postihujúce celú osobnosť. Konkrétne sa u nej vyskytovalo zabiehavé rigídne zúžené a ulipievavé myslenie s náboženskými až prchavými hranične psychotickými, extrapotenčnými obsahmi, ťažšia vnímavosť viacerých stimulov súčasne, porucha krátkodobej a čiastočne aj dlhodobej pamäte, strata skôr nadobudnutých vedomostí a zručností, ľahká ovplyvniteľnosť, manipulovateľnosť, dôverčivosť osoby, porucha plánovania, predvídania orientácie v modernom svete, vyhasívanie afektivity, strata záujmov, úsudok chorobne narušený. Na základe uvedeného znaleckého posudku rozsudkom zo dňa 5.11.2019 súd obmedzil nebohú L. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu presne popísanom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.11.2019.
20. Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 21. Podanou žalobou doručenou súdu 7.3.2019 žiadala nebohá Justína Hoscheková - žalobkyňa vrátiť dar - byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a pozemku vo výške na ňu pripadajúceho podielu. V priebehu konania žalobkyňa dňa 18.5.2020 zomrela. S poukazom na ustanovenie § 63
Civilného sporového poriadku súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi nebohej darkyne. Podľa ustálenej súdnej praxe sa darovacia zmluva ruší v okamihu, keď dôjde obdarovanému platný a dôvodný prejav vôle darcu, ktorý smeroval k vráteniu daru. S účinkami ex nunc sa potom obnoví vlastníctvo darcu k darovanej veci a obdarovaný je povinný mu ju vydať. Zrušenie darovacej zmluvy je síce osobným právom darcu, ktorého smrťou zaniká, avšak nároku z neho vyplývajúceho sa môžu dedičia darcu domáhať, ak urobil darca za svojho života voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru (platný a dôvodný). Vzhľadom k tomu, že nebohá darkyňa urobila prejav smerujúci voči žalovaným I. a II. za života a domáhala sa vrátenia daru aj napriek tomu, že zomrela a je to jej osobnostné právo, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami, ktorí zotrvávali na podanej žalobe.
21.1. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal bolo skúmanie formálnych náležitostí žiadosti o vrátenie daru a to výzva a dôvody vrátenia daru. V prvom rade žalobkyňa v žalobe a následne v priebehu konania jej právni nástupcovia poukazovali na výzvu zo dňa 24.5.2018, ktorú adresovali doporučene žalovanému v I. rade, žalovanej v II. rade. Žalovaní I. a II. prevzatie uvedenej výzvy popierali. Žalobkyňa k žalobe pripojila výzvu, ktorá však nebola podpísaná a pripojila k nej aj podacie lístky rukou vypísané z podacej pošty Zvolen dňa 24.5.2018 adresované na meno žalovaného v I. rade a žalovanej v II. rade. V priebehu konania žalobkyňa v 2. rade uviedla, že uvedenú výzvu písala ona a tiež vypisovala podacie lístky, ale originál výzvy tak ako bol adresovaný žalovaným bol podpísaný samotnou žalobkyňou (čo v konaní preukázané nebolo). Tieto skutočnosti nebolo možné preveriť, nakoľko žalovaní v priebehu celého konania popierali prevzatie tejto výzvy (doručenie výzvy) a podľa ich vyjadrení sa o tom, že sa žalobkyňa domáha vrátenia daru dozvedeli až zo súdneho konania. Za týmto účelom robili šetrenie a dopyt na slovenskú poštu, kde odpoveď zo slovenskej pošty doručili žalovaní do spisu. Slovenská pošta opätovným šetrením 15.6.2021 oznámila žalovaným, že zásielky evidujú ako prevzaté, doručené a podnet žalovaných vyhodnocujú ako neopodstatnený. Na základe takto zistených skutočností, keď sa zásielky nevrátili odosielateľke - žalobkyni, mal súd za to, že tieto boli riadnym spôsobom doručené žalovaným v I. a v II. rade.
21.2. Ďalšiu skutočnosť, ktorú súd vyhodnocoval z formálneho hľadiska boli náležitosti výzvy na vrátenie daru a to dôvody vrátenia daru. Z ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že sa na platnosť právneho úkonu vrátenia daru vyžaduje, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Aj pre tento jednostranný adresný právny úkon totiž platí, že musí spĺňať náležitosti požadované občianskym zákonníkom pre právne úkony, teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti. To znamená, že je nevyhnutné, aby vo výzve na vrátenie daru darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov. V zmysle výzvy zo dňa 24.5.2018 nebohá žalobkyňa namietala správanie žalovaných voči jej osobe, ktorým hrubo porušujú dobré mravy tým, že jej v jej vysokom veku, nepriaznivom zdravotnom stave, kedy je odkázaná na pomoc iných, neposkytujú žiadnu pomoc, vôbec sa o ňu nezaujímajú a nepomáhajú jej. To znamená, že dôvodom na vrátenie daru bolo neposkytnutie žiadnej pomoci, nezáujem a odpieranie pomoci nebohej žalobkyni. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri posudzovaní správania obdarovaných treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samotnej darkyne v tom zmysle, či práve jej správanie nie je príčinou „nevhodného“ správania sa obdarovaných voči nej, tzv. princíp vzájomnosti. Prv než súd rozoberie jednotlivé námietky prezentované právnymi nástupcami darkyne hodnotené ako hrubé porušovanie dobrých mravov voči ich nebohej príbuznej, je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa podávala žalobu v čase, keď bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V spise Okresného súdu Zvolen sp. zn. XPs XX/XXXX sa nachádza správa z apríla 2018 (žaloba bola podaná 30.4.2018), z ktorej jednoznačne vyplýva, že nebohá L. B. trpí alzheimerovou demenciou zmiešaného typu a trvalou bludovou poruchou. Následne po dokazovaní, ktoré prebehlo v rámci konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u menovanej bola táto obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu bližšie popísanom v rozhodnutí. Žalobu na tunajšom súde podala žalobkyňa dňa 7.3.2019. To znamená, že žaloba bola podaná takmer rok potom, čo vo veci bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V tom čase bolo v rámci konania nariadené znalecké dokazovanie, ktorému predchádzalo pojednávanie, na ktorom bolo zo strany zákonnej sudkyne konštatované zmätené správanie nebohej žalobkyne, v tom konaní osoby o ktorej spôsobilosti sa koná. Preto je otázne, či bola skutočná vôľa žalobkyne nebohej L. B. domáhať sa vrátenia daru. Navyše tak ako je poukazované zo strany žalovaných výzva založená v spise nie je ani nebohou žalobkyňou podpísaná. Žaloba je síce písaná na stroji a je podpísaná zrejme nebohou žalobkyňou, ale táto skutočnosť nenasvedčuje ešte tomu, či to skutočne bola jej vôľa žiadať vrátiť uvedené nehnuteľnosti, ktoré v minulosti previedla na žalovaných I. a II.. Ak chcela žalobkyňa vrátiť dar mohla tak konať
niekoľko rokov spätne a to aj s poukazom na trestné oznámenie, ktoré podávala v januári 2012, kde sa nedomáhala vrátenia daru, ale vyplatenia peňazí s tým, že to vyznievalo tak, že darovacou zmluvou sa zastieral iný právny úkon a že jej mal údajne žalovaný v I. rade vyplatiť peniaze. V rámci trestného konania bolo konštatované samotnou nebohou žalobkyňou, že sa so žalovanými I. a II. nestretáva od augusta 2011 a nemá s nimi žiaden kontakt. Naopak v priebehu konania bolo preukázané, že síce v období podania trestného oznámenia a najmä potom čo sa to dozvedeli žalovaní sa na chvíľu vzťahy zhoršili s tým, že sa nestretávali, ale následne sa opätovne tieto vzťahy zlepšili, stretávali sa, navštevovali sa a nebohá žalobkyňa využívala pomoc aj žalovaných I. a II.. Preto pokiaľ žalobkyňa žiadala vrátiť dar vyznieva nelogicky, že sa toho nedomáhala v uvedenom období 2012, prípadne v najbližšom nasledujúcom období a urobila tak až v roku 2019 v čase, keď už preukázateľne trpela vážnymi zdravotnými ťažkosťami duševného charakteru. Preto samotná žaloba a snaha žalobkyne o vrátenie daru v tomto období vyznieva nepravdepodobne a je veľmi otázne, či skutočne bola vôľa nebohej žalobkyne podať takúto žalobu a domáhať sa vrátenia daru od žalovaných v I. a II. rade.
21.3. Pokiaľ ide o samotné dôvody, pre ktoré žiadala alebo mala údajne žalobkyňa žiadať vrátenie daru, tieto spočívali v neposkytnutí pomoci v starobe a chorobe a nezáujme o žalobkyňu. Súd aj napriek pochybnostiam ohľadom prejavenej a skutočnej vôle samotnej žalobkyne vykonal dokazovanie aj v naznačenom smere. Predovšetkým vypočul ľudí, ktorí prichádzali s nebohou žalobkyňou do kontaktu, či už kostolník alebo kaplán pôsobiaci vo K.. Obaja potvrdili, že nebohá žalobkyňa bola silne veriaca o čom svedčí aj záver a správa od ošetrujúcej psychiatričky, ktoré boli podané v rámci konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u nebohej žalobkyni. Ani jeden zo svedkov neuviedol a nepotvrdil to čo sa uvádza v žalobe a to, že by žalovaní neprejavovali o nebohú žalobkyňu záujem, nepomáhali jej a nestarali sa. Naopak svedok P. N. uviedol, že sa s nebohou žalobkyňou stretol u žalovaných na jeseň 2018 kedy tam bola na návšteve. Spomenul si, že nebohá L. B. tam bola na návšteve a keď odchádzala nabalili ju zeleninou. Venovala sa jej žalovaná v II. rade. Následne ju žalovaný v I. rade aj odviezol do K.. Doslova svedok uviedol, že si boli blízky a pomáhali pani B.. Kupovali jej lieky, navštevovali ju, mali intenzívny a dobrý vzťah. Pokiaľ ide o svedka U. P. tento potvrdil, že sa s Y. poznala. Častokrát sa pýtala, či tam „L.“ bude, či príde do kostola, aby jej to povedal podľa rozpisu. Naposledy ju videl v V. V. v hospici, kde sa má tetu už sedem rokov, cítila sa tam dobre, boli sa prejsť v areály hospicu, bol ju navštíviť na izbe, bolo na nej vidieť, že je spokojná. Ani jeden zo svedkov neuviedol, že by sa Y. (žalovaní I., II.) nebohej žalobkyni vyhýbali, nekomunikovali s ňou, nestretávali sa. Rovnako o tom svedčia aj fotografie, ktoré doložili žalovaní do spisu a to aj z poslednej návštevy v Charite Svätej Alžbety. Žalovaní sa v priebehu konania bránili s tým, že pani L. (žalobkyňa) odmietala ich pomoc a nedala si dohovoriť, čo v konečnom dôsledku potvrdzovala aj správa a vyjadrenie tak Domu Božieho milosrdenstva, ako aj písomné vyjadrenie od pracovníčky Mesta K., U.. V. V.. Navyše to, že menovaná bola veľmi dôverčivá a púšťala si k sebe rôznych ľudí potvrdzujú aj správy a skutočnosti zistené v rámci konaní, ktoré na tunajšom súde prebiehali a to predovšetkým konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ako aj vyjadrenia a výpovede, či už svedkov alebo strán sporu v tomto konaní. Takéto správanie žalobkyne opísali aj samotní právni nástupcovia nebohej žalobkyne s tým, že tí ktorí sa ju rozhodli navštíviť zistili, že im odmietala otvoriť prípadne sa v domácnosti nachádzali cudzie osoby, ktoré ju využívali. Navyše je zrejmé, že nebohá žalobkyňa žalovaných ani o pomoc nežiadala. Pokiaľ žiadala o pomoc táto mala spočívať len v odvoze alebo dovoze na D. alebo do Y., prípadne nejakých finančných prostriedkov, ktoré ona v zápätí darovala ľuďom, ktorí boli v núdzi a podľa jej slov to potrebovali viac. Žalobkyňa nechcela ich pomoc a nesúhlasila s tým, aby nejakým spôsobom ľudí, ktorých sa nachádzali v byte stade vypratávali. Naopak žalovaní v konaní preukázali, že neplatila za služby spojené s užívaním predmetného bytu o čom svedčia doklady preukazujúce platby zo strany žalovaných a to v rokoch 2017, 2018 aj 2019 a úhrady nedoplatkov za nebohú žalobkyňu. Žalovaní nikdy predmetný byt neužívali aj napriek tomu, že bol vlastnícky prevedený na ich. V tomto byte od podpísania darovacej zmluvy v znení dodatku aj naďalej žila nebohá žalobkyňa, ktorá ho užívala. Posledné tri roky však už za byt riadne neplatila čoho dôsledkom boli dlhy, ktoré uhrádzali práve žalovaní v I. a II. rade. Aj, keď v konaní žalovaní potvrdili, že tá intenzita vzájomného stretávania sa znížila a nestretávali sa tak často ako v minulosti, popreli, že by sa nevhodným spôsobom voči nebohej žalobkyni správali, že by sa o ňu nezaujímali a prestali jej poskytovať potrebnú pomoc. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd potom dospel k záveru, že ani samotné vnímanie porušenia dobrých mravov zo strany žalovaných nevykazuje znaky porušenia v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaných, ktorých stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru v tomto prípade dedičov nebohej žalobkyne. Opätovne súd
dáva do pozornosti, že nie je preukázané, či skutočne domáhanie sa vrátenia daru bola vôľa samotnej žalobkyne. Žaloba je písaná na počítači, nie je výzva podpísaná, ktorá rovnako bola písaná na počítači. Tieto písala žalobkyňa v 2. rade, ktorá to ani nepoprela. Navyše v čase podania žaloby už bol takmer rok podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u nebohej žalobkyne, kde boli konštatované psychické poruchy a ľahká ovplyvniteľnosť, manipulovateľnosť. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré súd musí zobrať do úvahy a navyše tiež aj samotný fakt, že nebohá žalobkyňa sa nedovolávala pomoci vo vzťahu k žalovaným I. a II.. Nevytýkala im to, že sa o ňu nestarajú, že ju zanedbávajú alebo jej neposkytujú pomoc tak ako by si predstavovala. Z jednotlivých výpovedí je možné nadobudnúť dojem, že nebohá žalobkyňa bola tvrdohlavá a častokrát o pomoc ľudí ani nestála. Vzhľadom k tomu je potrebné brať do úvahy princíp vzájomnosti a v tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pomoc možno poskytnúť tomu kto o pomoc stojí a prijme ju. Pokiaľ samotná žalobkyňa nestála o pomoc od žalovaných je ťažké hovoriť o tom, že sa o ňu patrične nezaujímali, nestarali a neposkytli jej pomoc v starobe a chorobe.
21.4. Zo strany právnych zástupcov žalovaných bola vznesená aj námietka premlčania s tým, že právo na vrátenie daru je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v zákonnej trojročnej lehote. Preto súd skúmal kedy boli prvýkrát naplnené zákonné podmienky pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby na domáhanie sa vrátenia daru. Žalobcovia uviedli, že počiatok plynutia je možné ustáliť do obdobia kedy sa dozvedeli v akých podmienkach sa nachádza a žije ich teta a to na jar 2018 kedy ich kontaktovala a žiadala od nich financie. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, keď správanie obdarovaných naplnilo znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, teda od okamihu keď sa právo darcu mohlo vykonať po prvý raz. Súd na základe dokazovania dospel k názoru, že nedošlo tu k naplneniu znakov uvedených v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu sa zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania a uvádza, že táto premlčacia doba beží odlišne v situácii, keď k hrubému porušeniu dobrých mravov zakladajúcemu právo na vrátenie daru došlo jediným konaním obdarovaných alebo obdarovaného, ktoré dosahuje značnú intenzitu a inak tomu bude v prípade sústavného opakovaného porušenia dobrých mravov. Z vyjadrení a z prednesov žalobcov vyplýva, že sa malo jednať o opakované porušenia dobrých mravov spočívajúci v neposkytnutí pomoci v starobe a chorobe. Ak teda dochádza ku konaniu obdarovaných dosahujúceho intenzity hrubého porušenia dobrých mravov v dlhšom časovom období je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci podľa názoru súdu okamih posledného konania obdarovaných, ktorým možno jeho správanie vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy. Z takéhoto kontextu by potom vyplynulo, že k uplynutiu premlčacej lehoty v prípade žalobkyne nedošlo, avšak tak ako je už vyššie konštatované súd nezistil, že by správanie žalovaných vykazovalo pojmové znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a že by bolo možné správanie žalovaných vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy.
21.5. Pokiaľ žalovaná v III. rade v rámci svojej obrany namietala a poukazovala na dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetu sporu, súd sa bližšie touto otázkou ani nezaoberal, keďže dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu pojmových znakov ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V konaní boli žalovaní v plnom rozsahu úspešní. Žalovaní v I. a II. rade nežiadali priznať náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní, preto súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaným v I. a II. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva. Pokiaľ ide o žalovanú v III. rade táto bola v konaní úspešná a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Súd pri plnom úspechu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodovať s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).