Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Tos/76/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka v trestnej veci odsúdeného S. G. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20. 5. 2021 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 28. septembra 2021 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného S. G..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 20. 5. 2021 podľa zamietol návrh odsúdeného S. G. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 20. 5. 2021. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že odôvodnenie zamietavého stanoviska okresného súdu považuje za svojvoľné, nerešpektujúce elementárne fakty spočívajúce v dátumoch vyhlásenia, resp. právoplatnosti rozhodnutia súdov. Uvedené stanovisko opiera o tieto fakty : rozsudok sp. zn. bol vyhlásený 16. 6. 2015, rozsudok sp. zn. nadobudol právoplatnosť 15. 10. 2014, rozsudok sp. zn. nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2015. Z toho vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. nadobudol právoplatnosť 9. 7. 2015, teda logicky sa stal známym až týmto dňom, teda automaticky nemohol byť, resp. nebol známy Okresnému súdu Košice I pri vyhlasovaní rozsudku sp. zn. dňa 16. 6. 2015, čo v konečnom dôsledku znamená, že spĺňa prvú podmienku uvedenú v a má za to, že rozsudky sp. zn. a majú byť absorbované (pohltené) podľa , Tr. zák. rozsudkom sp. zn. . Teda oba navrhované rozsudky spĺňajú ostatné uvedené podmienky v Súhlasí s tvrdením okresného súdu, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. nespĺňa všetky podmienky uvedené v a preto žiada, aby krajský súd svoje rozhodovanie obmedzil len čo sa týka ohľadne navrhovanej skutočnosti v podobe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. .

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16. 6. 2015 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn.

bol uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a súčasne bol zrušený výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 29. 12. 2014, právoplatného dňa 29. 12. 2014, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili odklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 11. 2015.

Odsúdený vo svojej sťažnosti vymedzil rozsah prieskumnej právomoci nadriadeného súdu tak, aby krajský súd preskúmal splnenie podmienok obnovy konania v zmysle len vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. . Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu uvádza, že uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2015, teda logicky sa stal známym až týmto dňom a preto automaticky nemohol byť, resp. nebol známy Okresnému súdu Košice I pri vyhlásení rozsudku sp. zn. dňa 16. 6. 2015, čo v konečnom dôsledku znamená, že ide o novú skutočnosť, ktorá nebola súdu skôr známou, ktorá vedie k záveru, že v rámci súhrnného trestu, ukladaného rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. , mal byť zrušený výrok o treste aj v tomto rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. .

S uvedenom argumentáciou odsúdeného nemožno súhlasiť z dvoch dôvodov. Predovšetkým Okresný súd Košice I v konaní vedel o trestnom stíhaní v tom čase obžalovaného S. G. pred Okresným súdom Prešov sp. zn. , nakoľko tento bol vo väzbe v tejto prešovskej veci a na jeho eskortu na hlavné pojednávanie musel predseda senátu Okresného súdu Košice I žiadať súhlas od prešovského sudcu. V čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. dňa 16.6.2015 už rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. bol vyhlásený (30.4.2015), ale ešte nebol právoplatný. Právoplatnosť nadobudol až 9.7.2015 a až od tejto právoplatnosti mohol byť jeho výrok o treste rušený nasledujúcim súhrnným trestom. Uvedený rozsudok bol známy v pôvodnom konaní, nakoľko v tom čase, keď rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. nadobudol právoplatnosť v trestnej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. práve prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , pričom krajskému súdu v tomto konaní bolo zrejmé toto odsúdenie sťažovateľa v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. , o čom svedčí odpoveď na lustráciu v ZVJS zo dňa 22.10.2015 na č. l. 415, na ktorej je toto odsúdenie zachytené. Teda v pôvodnom konaní uvedená skutočnosť bola súdu známa, pričom nie je podstatné, či Okresný súd Košice I v čase vyhlásenia rozsudku sp. zn. dňa 16.6.2015 vedel o rozsudku sp zn. , avšak je nepochybné o konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. tento okresný súd vedel, ale podstatné je to, že krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní obžalovaného G. o tomto odsúdení vedel a pri svojom rozhodovaní na túto okolnosť teda prihliadal. Krajský súd vediac o tomto odsúdení ho posúdil tak, že vo vzťahu k tomuto rozsudku a ním ukladanému trestu neprichádza do úvahy súhrnný trest, pretože inak by reagoval na túto skutočnosť zrušením nezákonného výroku o treste v rozsudku . Krajský súd však správne vyhodnotil daný stav a dospel k zákonnému názoru, že ukladanie súhrnného trestu k tomuto odsúdeniu je neprípustné, pričom v ďalšom odseku sťažnostný súd vysvetlí dôvod.

Preto nemožno tvrdiť, že odsúdenie sťažovateľa v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. je novou skutočnosť, ktorá nebola skôr známa súdu.

Druhým dôvodom, pre ktorý nemožno súhlasiť s názorom odsúdeného je, že vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30.4.2015 by objektívne aj tak neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I sp. zn. a to z toho dôvodu, že v citovanom konaní () ide o skutok zo dňa 8.3.2014, pričom v konaní sp. zn. ide o skutok zo dňa 4.3.2015, ktorý bol spáchaný po doručení trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp zn. , právoplatný 29.12.2014. Nato, aby v konaní sp. zn. mohol byť uložený súhrnný trest a zrušený aj výrok o treste v rozsudku , by musel byť skutok prešovského súdu spáchaný pred trestným rozkazom sp. zn. , teda pred dňom 29.12.2014.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, nakoľko ním uvádzaný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. a dané odsúdenie bolo súdu známe. Preto okresný súd správne rozhodol, keď konštatoval, že v namietanom konaní skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený vo svojej žiadosti o povolenie obnovy konania boli súdu známe a teda nejde o nové skutočnosti súdu skôr neznáme.

Napriek tomu, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že chce aby súd svojej rozhodnutie obmedzil a neprihliadal na rozsudok sp. zn. , krajský súd pre čistotu veci a aby sa do budúcna predišlo zbytočným návrhom na obnovu konania uvádza, že rozsudok okresného súdu Košice II sp zn. zo dňa 15.10.2014, právoplatný toho istého dňa, bol tiež známy súdu v pôvodnom konaní, o čom svedčí odpis registra trestov zo dňa 15.6.2015, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní 16.6.2015 a ku ktorému sa mal možnosť odsúdený vyjadriť. Teda ani toto nie je nová skutočnosť, ktorá by nebola súdu známa v novom konaní.

Preskúmaním napadnutého uznesenia a sťažnostných dôvodov odsúdeného dospel nadriadený súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, ním uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť napadnutý výrok a úvahy okresného súdu. Okresný súd zistené skutočnosti posúdil v súlade so zákonom a dospel k jednoznačne správnemu názoru, že odsúdeným uvádzané skutočností nie sú nové, súdu skôr neznáme a tak nie sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle

Pokiaľ má odsúdený pocit, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 16.6.2015 nie je správny, nápravy sa nemožno domáhať inštitútom obnovy konania, nakoľko ako správne uviedol aj okresný súd, v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu (R 6/1997) v konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Navyše treba poukázať aj na druhú právnu vetu tohto rozhodnutia, v zmysle ktorej za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia (teraz ) nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa

Krajský súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktoré je vecne správne a zákonné. Poukazuje pritom na jednoznačné odôvodnenie napadnutého uznesenia a konštatuje, že rovnako ako okresný súd nezistil v zmysle žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený nepredložil v zmysle žiadne dôkazy ani iné konkrétne, jasne definované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného.

Dôvody podania návrhu na povolenie obnovy konania tak v žiadnom prípade nespĺňajú predpoklady pre povolenie obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia

Vzhľadom na tieto skutočnosti si krajský súd v celom rozsahu osvojil právne závery okresného súdu a sťažnosť odsúdeného S. G. ako nedôvodnú podľa zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.