Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 84.17 KB
No categories available
20CoCsp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, p r o t i žalovanému: HOME CREDIT, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/79/2020-93 zo dňa 27.11.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto: ,, I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 206,48 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 206,48 Eur od 7.5.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2014 ako aj v Úverových zmluvných podmienkach žalovaného v § 1 Hlavy 11. Sankcie účtované v dôsledku omeškania v znení: "Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo vám vyúčtovať a vy ste povinný nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5Eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2014, ako aj v úverových zmluvných podmienkach žalovaného v § 2 hlavy 11. Sankcie účtované v dôsledku vášho omeškania v znení: "ak sa omeškáte s úhradou splátky máme právo vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur, ktorú musíte uhradiť" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. “ V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 206,48 Eur a úrokov z omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalobu odôvodnila chýbajúcimi náležitosťami zmluvy o hotovostnom úvere uzavretej 29.12.2014 vo výške 2.000 Eur. Konkrétne poukázala na absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. c/, f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru; predpoklady použité na výpočet RPMN a napokon výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Poukázala na fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11
ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a keďže zaplatila za úver 2.206,48 Eur, žalovanému vzniklo na jej úkor bezdôvodné obohatenie vo výške 206,48 Eur. Zároveň žiadala a vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ďalej uviedol, že dňa 29.12.2014 bola uzavretá písomná zmluva o hotovostnom úvere medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. V úvodnej časti zmluvy sú údaje o žalobkyni, z ktorých vyplýva, že je vydatá, má dve vyživované deti, vlastní byt, čistý mesačný príjem 350 eur mesačne u konkrétneho zamestnávateľa a jej partner má čistý mesačný príjem 400 Eur mesačne. Žiadne výdavky v tejto časti zmluvy uvedené nie sú a nevyplýva z nej ani to, či žalovaný nejakým spôsobom preveroval príjem žalobkyne. Ďalšia časť zmluvy označená ako „úver“ obsahuje konkrétne zmluvné podmienky nasledovne: poskytnutý bol bezúčelový úver 2.000 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,90%; dohodnutých bolo 72 splátok po 45,96 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a všetky ďalšie 15.dňa v mesiaci. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 3.309,12 Eur, ako termín konečnej splatnosti je uvedených 72 mesiacov po poskytnutí úveru do 15.dňa posledného mesiaca. Uvedené je aj RPMN 19,6% a jeho priemerná hodnota 17,33%. Súčasťou mesačnej splátky boli aj dva dohodnuté poplatky za službu zmeny výšky a počtu splátok a za odložené splátky každý po 1,45 Eur mesačne. Úver bol poskytnutý bezhotovostne na bežný účet žalobkyne. Napokon v zmluve vo formulárovej, predtlačenej forme sú uvedené dôsledky nesplácania úveru podľa hlavy 11 úverových podmienok a to poplatok za prvú upomienku 5 Eur, za ďalšie upomienky po 12 Eur, maximálne sa spoplatňujú 2 upomienky do zosplatnenia úveru a uvedená je zmluvná pokuta za neuhradenie splátky 17 Eur, ktorá sa účtuje iba raz počas trvania zmluvy. Poukázal na to, že žalobkyňa z predmetnej úverovej zmluvy zaplatila 2.206,48 Eur, k žalobe pripojila poštové ústrižky o úhrade jednotlivých platieb, pričom toto jej skutkové tvrdenie v žalobe žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, platí preto fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP. Stotožnil sa s názorom žalobkyne o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale len pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ (termín konečnej splatnosti úveru). Za nedostatok spornej zmluvy považoval aj neuvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Z jeho ustanovenia totiž jasne vyplýva, že v zmluve nestačí uviesť len výšku RPMN, ale musia byť uvedené aj spomínané predpoklady. Podľa jeho názoru nastal aj ďalší dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z., ide o fikciu vyplývajúcu zo zákona, a teda súd je povinný skúmať aj túto okolnosť ex offo. Zo zmluvy pritom nevyplýva, že by žalovaný zisťoval nejaké výdavky žalobkyne a nevyplýva z nej ani to, či a akým spôsobom bol preverovaný jej príjem. Dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami v dôsledku spomínanej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len poskytnutý úver 2.000 Eur, zaplatila mu však 2.206,48 Eur, a preto vo výške rozdielu týchto súm teda vo výške 206,48 Eur vzniklo žalovanému na jej úkor bezdôvodné obohatenie- ako plnenie bez právneho dôvodu, resp. čiastočne neplatnej zmluvy, a preto bolo právne dôvodné žalobe vyhovieť.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že zákon a priori nestanovuje povinnosť preskúmania dát, žalovaný ako veriteľ však v prípadoch pochybností zabezpečuje dodatočné dáta, a to nad rámec svojich povinností. Jedným z dôvodov nadštandardnej kontroly je zámer veriteľa za každých okolností poskytnúť úver takej osobe, ktorá ho bude schopná splácať, pretože poskytovanie úverov klientom neschopným plniť svoje záväzky by bolo v rozpore so zámerom a záujmami veriteľa. Poukázal na veľmi rôznorodú a nejednoznačnú judikatúru jednotlivých súdov pri posudzovaní náležitostí úverových zmlúv. Rovnakú náležitosť, ktorú jeden súd vyhodnotí za uvedenú správne a korektne iný súd považuje za nevyhovujúcu. Názory súdov pri vyhodnocovaní náležitostí úverových zmlúv skorigoval aj Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, a následne Najvyšší súd SR vo svojom vyššie citovanom uznesení sp.zn. 3 Cdo/146/2017, pričom je zrejmé, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. v mnohých prípadoch nebol správne aplikovaný. Bol toho názoru, že pri koncipovaní úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu zákona korektne a komplexne, a preto zastáva názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže zjednotiť. Uviedol, že jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve na strane 2. v časti Úver, kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, a preto zastáva názor, že v zmluve uviedol správne výšku RPMN spolu s predpokladmi jej výpočtu a tiež celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom.
Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. Prioritnou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka nesprávneho posúdenia úveru ako úveru bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný taktiež namietal, že posúdil schopnosť žalobkyne splácať úver.
5. Súd prvej inštancie správne ustálil a odvolateľ to ani nerozporoval, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 29.12.2014 zmluvu o hotovostnom a zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú súd prvej inštancie správne posudzoval v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských vzťahov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,ZoSÚ“). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len počet splátok- 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.
7. Odvolací súd uvádza, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa 29.12.2014). V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
8. Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Už len absencia tejto náležitosti spôsobuje, že veriteľ nemôže účtovať žiadne iné nároky, než istinu. Preto skúmanie ostatných náležitostí zmluvy a zistenia prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným záverom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.
9. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalobkyni v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).