Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: FERRMONT, a.s., so sídlom Púchov, Trenčianska 1320/89, IČO: 31 619 916, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100504724/2021 zo dňa 30. marca 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 06.05.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 101572184/2020 zo dňa 13.10.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 103.922,13 eur na dani z príjmov (ďalej len „daň“) za zdaňovacie obdobie roku 2013.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v až g) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca v žalobe uviedol, že správny orgán nemôže v rámci svojej správnej úvahy určovať podmienky nad rámec zákona, alebo v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, pričom žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca vyjadril názor, že rozhodnutie žalovaného má charakter dopĺňacieho rozhodnutia. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (str. 29) bez akéhokoľvek zdôvodnenia stotožnil s právnym základom argumentácie daňového úradu, keď konštatoval, že: „Preukázanie skutočností uvedených v tvorí dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý si daňové náklady uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať: že nárok si uplatnil v súlade so zákonnými podmienkami“. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané len na preukázanie tvrdenia, že fakturované služby poskytla spoločnosť, ktorá sporné dodávateľské faktúry vystavila, čo podľa žalovaného žalobca nepreukázal. Podľa žalobcu žalovaný a prvostupňový orgán neuviedli žiadny právny výklad ani úvahu o tom, ako dospeli k záveru, že z citovaného ust. zákona

č. vyplýva povinnosť daňového subjektu preukazovať žalovaným tvrdenú skutočnosť. Podľa žalobcu povinnosť preukázať žalovaným tvrdenú skutočnosť, že fakturované služby priamo poskytla spoločnosť B.E.Agency nemá žiadnu oporu v zákone. Žalobca ako daňový subjekt žalovanému uvedené skutočnosti ani nikdy netvrdil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosťou B.E. Agency s.r.o, fakturované služby žalobcovi prostredníctvom subdodávateľov. Skutočnosť, či boli žalobcovi fakturované služby poskytnuté dodávateľom priamo, alebo prostredníctvom subdodávateľov nemá podľa žalobcu žiaden vplyv na oprávnenosť daňového výdavku. Žalobca vyslovil názor, že preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok týkajúcich sa uplatnenia daňových výdavkov, ktoré mu ukladá zákon. Žalobca namietal porušenie ústavnej zásady zákonnosti daňového konania, podľa ktorej žalovaný môže konať len v medziach zákona. Ak je raz z vykonaného dokazovania preukázateľne zrejmé, že žalobca ako daňový subjekt sa nedopustil žiadneho takého konania, ktoré by bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi resp. konal tak, že splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie daňových výdavkov, je protiústavné, aby žalovaný takéto konanie žalobcu sankcionoval vyrubením rozdielu dane z príjmov.

3. Žalobca ďalej rozporoval závery žalovaného, ktorý napriek skonštatovaniu medziročného zlepšenia hospodárskych výsledkov daňového subjektu, ako aj nárastu klientov pri zrejmej vedomosti žalovaného o neexistencii žiadnej inej reklamnej aktivity žalobcu v rozhodnom čase bezdôvodne spochybnil, že konkrétny daňový výdavok na reklamné služby súvisel s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Žalovaný ďalej podľa žalobcu v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi nepravdivo a zavádzajúco tvrdil v napadnutom rozhodnutí, že mená reklamných partnerov nie sú uvedené ani v jednom z reklamných spotov, pritom je obchodné meno žalobcu je priam súčasťou jeho vlastného loga. Žalobca poukázal na to, že žalovaný po tom, ako sám v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že k poskytnutiu reklamných služieb došlo, následne túto reklamu ako takú spochybnil tvrdeniami, ktoré sú v rozpore so samotnou definíciou reklamy v zákone o reklame, bez vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu. Žalobca namietal, že žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým orgánom bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, kde žalobca poukázal aj na iné zmluvné vzťahy spoločnosti B.E. Agency s.r,o., v oblasti reklamy, a to vrátane zmluvy B.E. Agency s.r.o. so SLOVENSKYM NARODNYM DIVADLOM. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán podľa žalobcu účelovo a neobjektívne vyhodnocoval informácie o B.E. Agency s.r.o., ako dodávateľovi žalobcu z pohľadu informácií, ktoré boli aj správcovi dane dostupné až po roku 2014 a nie z pohľadu informácii dostupných žalobcovi ako daňovému subjektu v čase pred uzatvorením predmetnej Rámcovej zmluvy zo dňa 27.03.2013.

4. Žalobca ďalej uviedol, že napriek dôkazom predložených žalobcom (zmluvy vrátane jej príloh a dodatkov, marketingového projektu vypracovaného odborne spôsobilým subjektom mediamedia s.r.o., zápisom z gremiálnych porád, hodnotiacim správam, fotodokumentácii z jednotlivých podujatí, prehľadu nárastu tržieb a klientov, faktúram za reklamné služby a dokladom o ich úhradách) preukazujúcim reálne dodanie služieb spoločnosťou B.E. Agency s.r.o. ktoré boli potvrdené svedeckou výpoveďou konateľa B.E. Agency s.r.o. N. R., ktorý výslovne potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, potvrdil poskytnutie reklamných služieb žalobcovi na podujatiach uvedených v jednotlivých dodatkoch, potvrdil, že záverečnú hodnotiacu správu odovzdal žalobcovi, potvrdil zhodu zmluvy a jej príloh, potvrdil pravosť svojho podpisu tak na zmluvných dokumentoch ako aj na faktúrach, ktoré osobne vystavil a riadne zaúčtoval do výnosov spoločnosti ( účtovným programom POHODA). Podľa žalobcu žalovaný bez predloženia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho opak svojvoľným hodnotením žalobcom predložených dôkazov a ich svojvoľným vytrhávaním z kontextu vzájomných súvislostí spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca vyslovil názor, že zjavným dôvodom záveru žalovaného o neposkytnutí reklamných služieb spoločnosťou B.E.Agency, s.r.o., mala byť tá skutočnosť, že sa daňovému úradu nepodarilo skontaktovať a preveriť zúčtovanie sporných dodávateľských faktúr v účtovníctve dodávateľa. Skutočnosti zistené správcom dane u dodávateľa a subdodávateľov mali podľa žalovaného byť dôvodom opodstatnených pochybností, ktoré však podľa žalobcu neboli nijako identifikované a preukázané. Žalovaný tak podľa žalobcu preniesol všetku zodpovednosť za dôsledky konania tretích osôb dodávateľa a subdodávateľov, ako aj zodpovednosť za dôsledky riadneho a včasného neplnenia kontrolnej činnosti zo strany správcu dane voči takýmto tretím osobám na žalobcu. Žalovaný napriek všetkým žalobcom predloženým dôkazom nedôvodne konštatoval dôkaznú núdzu žalobcu, avšak nenaznačil, aký iný, ďalší dôkaz mohol v rámci svojich možností žalobca zabezpečiť,

resp. mal reálnu možnosť žalobca ako predvídavý a obozretný subjekt za danej situácie zabezpečiť. Záverom žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní, vydaním rozhodnutia porušil žalovaný základné ústavné práva žalobcu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred odvolacím orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

5. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že žalobcovi neboli uznané výdavky v sume 451 835,34 eur, z dôvodu nesplnenia všetkých podmienok uvedených v v znení neskorších predpisov. Podstatnú časť nepreukázaných nákladov vo výške 450 000,00 eur tvoria náklady na reklamu, vyfakturované spoločnosťou B.E.Agency s.r.o., Košice, IČO: 46 268 651 (faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, 20130803 a č. 20131004). Okrem toho spornými boli aj výdavky vo výške 105,00 eur (BELLIMEX s.r.o., Bratislava, IČO: 43 816 886) za prihlásenie motorového vozidla, ďalej výdavky vo výške 960,00 eur (EPTR European Patent and Trademark Register sp. z.o.o., Koszalin, VAT: PL6692519281) za prihlasovací poplatok a výdavky v sume 770,34 eura za poistné zamestnancov poistníka a ďalšie osoby, prepravované motorovými vozidlami. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuj náležitosti uvedené v v znení neskorších predpisov, nakoľko sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu, uviedol v ňom úvahy, ktoré viedli k prijatému záveru a ovplyvnili hodnotenie dôkazov a rovnako v rozhodnutí žalovaného sú uvedené použité právne predpisy. Žalovaný uviedol, že z definície zákona o dani z príjmov vyplýva, že pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového hľadiska rozhodujúce tri kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (musí byť preukázané, že výdavok bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), podmienka zaúčtovania (výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu v súlade so o účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak) a aj podmienka preukázateľnosti (t. j. musí byť bez pochybností preukázateľné, že predmet fakturácie bol dodaný tak, ako je uvedené na faktúre a príslušných dokladoch). Ak nie je splnená (preukázaná) čo i len jedna z uvedených podmienok, takýto výdavok nemožno uznať za daňový výdavok. Za daňové výdavky nemožno považovať také výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.05.2016. Ďalej žalovaný uviedol, že účtovný doklad je z hľadiska zníženia základu dane dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie žalobcu, že tento dodávateľ mu naozaj službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, pričom aj z náležitostí účtovného dokladu vyplýva, že žalobca preukazuje nielen skutočnosť, že služby boli poskytnuté, ale aj skutočnosť, že ich poskytol dodávateľ uvedený na účtovnom doklade. V správnom konaní žalobca nepreukázal, že dodávateľ B.E. Agency, s.r.o. mu dodala služby uvedené na faktúrach. Žalovaný poukázal na subdodávateľov žalobcu, pri ktorých bolo zistené, že spoločnosť JK MEDIA, s.r.o. zabezpečovala obstaranie reklamných služieb od reálnych dodávateľov za reálne ceny (zverejnenie inzerátov, odvysielanie reklamných spotov, prenájom billboardov, atď.), zistené náklady boli vo výške 129.501,54 eura. Tieto služby fakturovala v reálnych cenách spoločnosti PROM MEDIA, s.r.o., kde náklady na zabezpečenie reklamných služieb boli vo výške 217 816,23 eura, následne prebiehala fakturácia medzi spoločnosťami, ktoré vystupujú len ako sprostredkovatelia a slúžili na postupné navyšovanie ceny reklamy bez toho, aby vytvárali pridanú hodnotu. Tieto spoločnosti spravidla nemajú žiadny majetok, žiadne technické vybavenie, zamestnancov, nepodávajú daňové priznania, fungujú pomerne krátke obdobie, potom, čo splnia svoju úlohu, dochádza k ich zániku zlúčením, prípadne dôjde k ich výmazu ex offo. K zvyšovaniu ceny za reklamné služby došlo v danom prípade medzi spoločnosťami PROM MEDIA, s. r. o., BAROK, s.r.o. (správca dane kontrolou neuznal odpočet DPH z fakturovaných reklamných služieb z dôvodu nesplnenia si dôkaznej povinnosti) a B.E.Agency, s.r.o. Takto zvýšená suma bola následne spoločnosťou B.E.Agency, s.r.o. vo výške 450 000,00 eur fakturovaná reálne fungujúcemu žalobcovi, ktorý faktúry zaplatil a zahrnul si ich do základu dane z príjmov. Žalovaný ďalej uviedol, že o nedostatočnej obozretnosti žalobcu svedčia aj výpovede členov predstavenstva, ktorí uviedli, že si svojho dodávateľa nepreverovali, že nikto nebol poverený kontrolou plnenia poskytnutých

služieb, že ich nezaujímalo ako bude spoločnosť služby zabezpečovať, či vlastní, prípadne má v prenájme reklamné priestory a podobne.

6. Podľa žalovaného preukázanie skutočností uvedených v v znení neskorších predpisov tvorí dôkazné bremeno žalobcu, ktorý si daňové náklady uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady ním predložené, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol žalobca reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na zníženie základu dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Predložené sporné dodávateľské faktúry neboli dostatočne určité, nakoľko sa v nich len uvádza, že sa fakturuje dohodnutá odplata na základe rámcovej zmluvy zo dňa 27.03.2013. Žalovaný mal za to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli všetky skutočnosti, týkajúce sa priameho dodávateľa žalobcu - spoločnosti B.E.Agency s.r.o. Pochybnosti u správcu vyvolalo nielen to, že správca dane nedokázal zabezpečiť jej účtovníctvo, a preto nebolo možné preveriť obojstranný účtovný vzťah. Dôvodom bolo aj zistenie, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádzala. Pochybnosti vyvolali aj ďalšie zistenia, že spoločnosť sídli na adrese v S. T. D., kde sídlia aj ďalšie spoločnosti spravidla bez konateľa, prípadne konateľom, resp. jediným spoločníkom je cudzinec, spoločnosť za rok 2013 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov, nepodávala daňové priznanie k DPH, a preto jej z úradnej moci bola zrušená registrácia, spoločnosť nevykonávala žiadne úhrady, určité obdobie bola bez konateľa, bývalý konateľ spoločnosti i napriek tomu, že dve predvolania na výsluch svedka prevzal, bez ospravedlnenia sa na výsluch nedostavil. Svedecká výpoveď nakoniec zabezpečená bola, ale svedok N. R. nevedel, kde sú doklady spoločnosti a ani nevedel poskytnúť žiadne bližšie informácie k spolupráci so žalobcom. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane sa nepodarili preveriť obchodné transakcie v účtovníctve spoločnosti B.E.Agency s.r.o,, preveroval zverejnenie reklamy v jednotlivých médiách, kde zistil, že objednávateľom služieb bola spoločnosť JK Media s. r. o.. Žalovaný poukázal na str. 28 preskúmavaného rozhodnutia, kde bolo presne uvedené, prečo predložené dôkazy nepreukázali žalobcom tvrdené skutočnosti. Rovnako tak záver správneho orgánu, ktorý uviedol, že na reklamných nosičoch nebola žiadna zmienka o podnikateľskej činnosti žalobcu považoval žalovaný za opodstatnený vychádzajúc z definície reklamy podľa . Žalovaný k tvrdenému prenosu zodpovednosti na žalobcu za konanie tretích osôb uviedol, že správca dane od žalobcu vyžadoval len splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti vo vzťahu k v znení neskorších predpisov, nakoľko preukázanie tam uvedených skutočností, tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Skutočnosti, týkajúce sa dodávateľa a subdodávateľov žalobcu netvorili jeho dôkazné bremeno. Správca dane ich zistil, a preto ich správne orgány v rozhodnutiach uviedli. Pochybnosti, ktoré zistené skutočnosti vyvolali, už žalobca nedokázal predloženými dôkazmi zvrátiť. Záverom žalovaný uviedol, že nesúhlas žalobcu s názorom správnych orgánov a nesúhlas s právnym hodnotením skutkového stavu, nemôže sama osebe viesť k záverom, že rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, že došlo k porušeniu jeho práv a pod. a preto je ich potrebné zrušiť.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí so žalovaného výkladom ustanovenia , pričom má za to, že žalovaný sa dostatočne s touto otázkou vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Podmienku preukázateľnosti považuje za splnenú preukázaním úhrady faktúry dodávateľa z účtu. Ďalej označil za významné pre konanie zodpovedanie otázky, či služba, ktorá bola dodaná žalobcovi mala byť reálne uskutočnená dodávateľom uvedeným na faktúre, alebo môže byť vykonaná prostredníctvom subdodávateľov. Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané poskytnutie (zabezpečenie a odovzdanie) zmluvne objednanej služby žalobcovi v celom jej rozsahu spoločnosťou B.E. Agency s.r.o., a to zmluvou vrátane jej príloh a dodatkov, odovzdanou hodnotiacou správou a svedeckou výpoveďou konateľa B.E. Agency s.r.o., ktorý výslovne potvrdil dodanie služieb žalobcovi. Žalobca rozporoval zistenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, že dodanie služby zabezpečila spoločnosť JK Media, s.r.o., pričom mal za to, že uvedený záver nemá základ vo vykonanom dokazovaní a je exemplárnym príkladom vytvárania neobjektívnych záverov žalovaného. Z obsahu spisu je pritom nepochybné, že spoločnosť JK MEDIA, s.r.o. nezabezpečovala obstaranie reklamných služieb v celom rozsahu tak, ako boli žalobcom dojednané v zmluve, ale ako subdodávateľ zabezpečovala len odvysielanie reklamných spotov v TV médiách a poskytnutie

reklamného priestoru v tlačených médiách. Teda nepochybne išlo len o čiastkové plnenie. Záver žalovaného o reálnych cenách týchto služieb je taktiež len svojvoľným, ničím nepodloženým tvrdením. Žalovaný vyjadril názor, že je nepochybné, že produktom, ktorý sa reklamou uplatňuje na trhu je okrem iných aj samotné obchodné meno, alebo ochranná známka, a preto považuje záver správnych orgánov zjavne účelový. Za účelové označil aj hodnotenie svedeckých výpovedí členov predstavenstva, kde žalovaný opomenul časť výpovedí. Žalobca mal za to, že žalovaný svojimi tvrdeniami zastieral skutočnosť, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť splnil v maximálne možnom rozsahu, avšak všetky dôkazy predložené žalobcom boli podľa vlastného tvrdenia žalovaného ( str. 23 napadnutého rozhodnutia) kvalifikovane spochybnené len tým, že sa prvostupňovému orgánu nepodarilo preveriť zúčtovanie sporných dodávateľských faktúr v účtovníctve B.E. Agency, s.r.o..

8. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a stanovisku k žalobe zo dňa 04.06.2021. Ďalej uviedol, že správne orgány nemali povinnosť uviesť žalobcovi akým spôsobom má preukázať splnenie zákonných podmienok v

9. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100504724/2021 zo dňa 30.03.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 101572184/2020 zo dňa 13.10.2020, ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 103 922,13 eura za zdaňovacie obdobie roka 2013 z dôvodu, že výdavky v celkovej výške 451 835,34 eura nespĺňajú všetky podmienky uvedené v v znení neskorších predpisov.

11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia roku 2013, ktorá bola začatá dňa 23.11.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole, pričom o jej výsledku bol vyhotovený protokol Q. č.104201065/2016 zo dňa 31.10.2016, ktorý doručil žalovaný žalobcovi dňa 03.11.2016 a vyzval žalobcu na vyjadrenie k nemu do 30 dní od jeho doručenia.

12. V protokole bolo uvedené, že kontrolou účtovných, daňových a iných dokladov bolo zistené, že žalobca si uplatnil výdavky (náklady), ktoré neboli daňovými výdavkami podľa resp. boli vynaložené v rozpore s . Išlo o výdavky vo výške 105,00 eur na základe faktúry č. XXXXX od spoločnosť BELLIMEX s.r.o., Bratislava, IČO: 43 816 886 za prihlásenie motorového vozidla, nakoľko v zmysle kúpnopredajnej zmluvy k dotknutému motorovému vozidlu si uvedené výdavky mal hradiť kupujúci. Ďalej výdavky vo výške 960,00 eur na podklade dodávateľskej faktúry č. XXXXXX od spoločnosti J. za prihlasovací poplatok, nakoľko žalobca nepredložil žiaden dôkaz o poskytnutej službe ani o úhrade tohto záväzku. Žalobcovi neboli uznané tiež výdavky v sume 770,34, eura na podklade faktúry Q. za poistné zamestnancov poistníka a ďalšie osoby, prepravované motorovými vozidlami v období 25.08.2012 do 24.08.2013, nakoľko poistné plnenie v prípade poistnej udalosti by bolo poskytnuté poisteným osobám a nie žalobcovi. Poslednú skupinu výdavkov tvorili náklady na podklade faktúr od spoločnosti B.E. Agency s.r.o., vyúčtované faktúrou č. 20130318 zo dňa 29.03.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.04.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 20.08.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.10.2013 v sume 180.000,- eur (z toho základ dane 150.000,- eur), výdavky celkom 450.000,- eur.

13. Správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu daňový subjekt B.E. Agency s.r.o., vznikol dňa 13.07.2011, pričom do 16.04.2014 spoločnosť G. na adrese S. Y., od 17.04.2014 na adrese S. Od 12.03.2014 spoločnosť nemala konateľa, pričom do 12.03.2014 bol konateľom N. R.. Spoločnosť naposledy uložili účtovnú závierku do zbierky listín v roku 2013, pričom v uvedenom roku nemala žiadnych zamestnancov, motorové vozidlá a preverované služby v danom druhu, objeme a cene reálne nedodal. V súvislosti s preverením uplatnených výdavkov v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2013 správca dane vypočul svedka N. R., ktorý bol v rozhodnom období jediným konateľom označeného dodávateľa. Svedok síce potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, avšak svoje tvrdenia o zrealizovaní obchodov nevedel podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi, nakoľko, ako uviedol, účtovníctvo odovzdal nastávajúcemu majiteľovi. Svedok N. R. tiež tvrdil, že služby boli uskutočnené ako subdodávka, ale konkrétneho subdodávateľa (mená a názvy) sporných plnení si nepamätá. Svedok uviedol, že nakoľko žalobca bol hlavný reklamný partner, tak mal zmluvu, pričom však nevedel uviesť, kto mu poskytol logo, obchodné meno, náčrty a nákresy, ani kto odsúhlasil umiestnenie loga. Svedok nevedel uviesť kto uzatváral zmluvy s jednotlivými dodávateľmi reklamy, ani kto vyrobil jednotlivé reklamné nosiče, kto ich prepravil, nainštaloval, pripevnil. Svedok nevedel uviesť, či spoločnosť B.E. Agency s.r.o., bola vlastníkom reklamného priestoru. Konatelia žalobcu uviedli, že so svedkom sa nestretli pri uzatváraní zmluvy. V rámci protokolu bolo poukázané na to, že faktúry od B.E. Agency s.r.o. boli vystavené skôr, ako došlo k zdaniteľným plneniam (až niekoľko mesiacov).

14. Správca dane po doplnení dokazovania výsluchom ďalších osôb (svedkov) vydal dňa 13.10.2020 prvostupňové rozhodnutie č.1010572184/2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 103.922,13 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 (zvýšením daňovej povinnosti zo sumy 331.011,38 eur na sumu 434.933,51 eur. Správca dane vzhľadom na všetky skutočnosti dospel k záveru, že žalobcove výdavky vo výške 450 000,00 eur (náklady na reklamu) vyfakturované spoločnosťou B.E.Agency s.r.o., Košice, IČO: 46 268 651 (faktúry č. 20130318, 20130421, 20130803 a č. 20131004), ďalej výdavky vo výške 105,00 eur (BELLIMEX s.r.o., Bratislava, IČO: 43 816 886) za prihlásenie motorového vozidla, ďalej výdavky vo výške 960,00 eur (EPTR European Patent and Trademark Register sp. z.o.o., Koszalin, VAT: PL6692519281) za prihlasovací poplatok a výdavky v sume 770,34 eura za poistné zamestnancov poistníka a ďalšie osoby, prepravované motorovými vozidlami, nie sú výdavkami, ktoré boli preukázateľne vynaložené a použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Dodávateľ B.E. Agency s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov, majetok, podnikateľské priestory, preverované služby v danom druhu, objeme a cene nebol schopný reálne dodať. Spoločnosť B.E. Agency s.r.o. nemala teda materiálne, technické, ani personálne zabezpečenie na to, aby realizovala reklamné služby tak, ako sú deklarované na vystavených faktúrach, čo si mohol kontrolovaný daňový subjekt preveriť pred podpisom zmluvy priamo Z registra účtovných závierok. Ak by tak bol urobil, bol by podľa správcu dane zistil, že spoločnosť nie je schopná vzhľadom na existujúce materiálne zdroje zabezpečiť poskytnutie reklamných služieb vlastnou činnosťou. Ekonomické ukazovatele, ktoré je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov z registra účtovných závierok priamo popierajú tvrdenie kontrolovaného daňového subjektu o tom, že ide o spoločnosť etablovanú na trhu s reklamou. Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť bezprostredne po roku 2013 ukončila úplne ekonomickú činnosť. Sídlo spoločnosti je fiktívne, spoločnosť je nekontaktná, ide o spoločnosť bez konateľa, došlo k prevodu obchodného podielu na občana Thajského kráľovstva (za sumu 5.000,- eur) počas miestneho zisťovania (vykonávaného v súvislosti s iným konaním), naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmu za rok 2011, nejedná sa o reklamnú agentúru s dlhodobou pôsobnosťou na trhu s reklamou. Žalovaný mal za to, že pochybnosti ohľadom reálnosti dodávateľa B.E. Agency s.r.o neboli odstránené ani na základe výpovede bývalého konateľa N. R., ktorý síce formálne potvrdil vystavenie faktúr, nepredložil však o tom žiadne dôkazy, účtovné doklady údajne odovzdal novému spoločníkovi, doklad o tom však nemal, hoci ako konateľ mal zodpovednosť za ochranu účtovnej dokumentácie, ktorá mu vyplýva zo zákona o účtovníctve. Taktiež jeho tvrdenia, týkajúce sa jednotlivých obchodných transakcií boli nekonkrétne, nepresvedčivé, obsahujúce viacero protirečení. Svedok nevedel opísať začiatok spolupráce, v sídle spoločnosti nikdy nebol, s konateľmi žalobcu sa nestretol, nevedel sa vyjadriť, kto práce vykonal, mená subdodávateľov si nepamätal, nevedel, či spoločnosť, ktorej bol konateľom bola organizátorom zazmluvnených podujatí, hoci v zmluve sa ako organizátor prezentoval. Nevedel kto konkrétne zabezpečil jednotlivé formy reklamy, uviedol iba, že jednotlivé druhy reklamných služieb zabezpečovali vždy iní subdodávatelia, s ktorými zmluvy podpisoval on, ich mená si však nepamätal. O tom, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé svedčí

skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že reklamné služby v súvislosti s preverovanými podujatiami mu fakturoval iba jeden dodávateľ, a to spoločnosť BAROK, s.r.o.. Nemal základné informácie a vedomosti o preverovanom obchodnom prípade a o fungovaní spoločnosti, ktorej bol konateľom, preto je ako svedok nedôveryhodný a tiež jeho výpoveď je nedôveryhodná. Správca dane tak spochybnil dôveryhodnosť údajov uvedených v predložených dokladoch, a preto bol daňový subjekt podľa jeho názoru povinný obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, nakoľko daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Správca dane uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt, ani bývalý konateľ dodávateľa nevedeli vierohodne preukázať, že reklama bola uskutočnená na základe činnosti dodávateľa B.E. Agency s.r.o., ktorý daňovému subjektu fakturoval mnohonásobne vyššie sumy, ak bola reálna hodnota reklamných služieb (suma, za ktorú od rôznych dodávateľov obstarala reklamné služby spoločnosť JK Media s.r.o.). Ak mali byť dôvodom tejto vyššej ceny služieb aj ďalšie činnosti, ktoré mal vykonať dodávateľ, tieto neboli preukázané. Správca dane mal za to, že ak by bol daňový subjekt dostatočne obozretný a mal záujem o reklamu v uvedených médiách, malo by byť logické a samozrejmé, aby si preveril cenovú dostupnosť týchto služieb priamo u poskytovateľov, pretože v opačnom prípade, pri tak vysokom náraste ceny za zabezpečenie v podstate toho istého produktu sa toto konanie javí ako účelové. Ak by si bol zabezpečil reklamu priamo u jednotlivých dodávateľov, mohli si zabezpečiť za oveľa nižšiu sumu reklamný priestor iba pre spoločnosť FERRMONT, a.s. a nemusel sa deliť v rámci 30 sekundového spotu, ktorý je predovšetkým reklamou na samotné podujatie, o niekoľkosekundový priestor spolu s množstvom ďalších partnerov na rôznej úrovni partnerstva. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že B.E. Agency s.r.o., poskytol žalobcovi šírenie reklamy tak, ako to tvrdil. Podľa správcu dane bol výrazný nesúlad medzi tým, čo žalobca dodal, urobil a čo bolo dohodnuté. Na základe uvedeného mal správca dane za to, že na strane žalobcu došlo k neoprávnenému zahrnutiu výdavkov do nákladov ovplyvňujúcich základ dane v rozsahu sumy 451.835,34 eur.

15. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca včas odvolanie, ktorého odôvodnenie korešponduje s odôvodnením žaloby, preto správny súd v tejto časti poukazuje na ods. 2 až 4 tohto rozsudku, pričom odvolanie ako aj žaloba smerovali len proti neuznaniu faktúr od dodávateľa B.E. Agency s.r.o., ako daňového výdavku. Vzhľadom na uvedené, preto správny súd sa osobitne zaoberá len touto časťou neuznaných výdavkov, nakoľko ostatné neuznané výdavky napadnuté neboli.

16. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 30.03.2021 napadnutým rozhodnutím č. 100504724/2021 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a celý priebeh konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia ako aj námietky uvedené v odvolaní žalobcu. Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisovného materiálu a námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že obsah predloženého administratívneho spisu nepreukazuje skutočnosti uvedené daňovým subjektom v odvolaní, preto odvolaniu nevyhovel. Neuznanie výdavkov na reklamu ako daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie a zabezpečenie príjmu posúdil žalovaný ako správne. Mal za to, že rozhodnutie správcu dane bolo odôvodnené s poukázaním na príslušné dôkazy, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia, obsahovalo všetky náležitosti podľa § 63 daňového poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia je podľa žalovaného jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia Daňovému subjektu neboli upreté jeho práva, mal priestor na predloženie dôkazov, so zisteniami i pochybnosťami správcu dane bol v priebehu daňovej kontroly oboznámený. Tvrdenie daňového subjektu v odvolaní, že preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov, nevyplývalo z predloženého spisového materiálu. Daňový subjekt nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že pri overovaní svojho obchodného partnera postupoval v súlade s rozumnou obozretnosťou a v kontexte toho, čo je v danom segmente podnikania obvyklé. Nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie údajov uvedených na dokladoch. Správca dane posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

17. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi výdavky - náklady na reklamu na podklade faktúr od spoločnosti B.E. Agency s.r.o., vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 29.03.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.04.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 20.08.2013 v sume 120.000,- eur (z toho základ dane 100.000,- eur), faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.10.2013 v sume 180.000,- eur (z toho základ dane 150.000,- eur), výdavky celkom 450.000,- eur. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje zníženie základu dane z príjmov z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať okrem iného aj to, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené, a to osobou uvedenou na faktúre. Neobstojí tvrdenie, že je irelevantné, kto reklamné služby poskytol, či to bola spoločnosť B.E. Agency s.r.o., prípadne iná spoločnosť. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na Zníženie nároku na odpočet DPH (v tomto prípade zníženie daňového základu na dani z príjmov), nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Preto pokiaľ daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH (zníženie základu dane z príjmov). Daňový subjekt preto nemohol preukazovať svoje tvrdenia výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu byť z formálneho hľadiska bezchybné. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre priznanie nároku na zníženie základu dane z príjmov, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Doklady musia mať povahu faktu, musia byt' vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Podľa žalovaného ak správca dane kvalifikovane spochybní pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( v znení neskorších predpisov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

18. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v tomto konaní doklady predložené daňovým subjektom boli kvalifikovane spochybnené, nakoľko sa správcovi dane s výnimkou, keď spoločnosť ešte sídlila v Košiciach (Úradný záznam č. 103126635/2016 zo dňa , Zápisnice o ústnom pojednávaní č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2013, č. 9801404/5/1631857/2013/Hus zo dňa 29.04.2013), nepodarilo skontaktovať a preveriť zúčtovanie sporných dodávateľských faktúr v účtovníctve spoločnosti B.E. Agency s.r.o., nakoľko sa spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri v S. nenachádza (Úradné záznamy č. 102891997/2016 zo dňa 07.04.2016, č. 103126635/2016 zo dňa , č. 102985628/2016 zo dňa a č.9301402/5/2717506/2014 zo dňa 11.06.2014). Tiež správca dane zistil, že na adrese S. v S. sídli aj ďalších 9 spoločností, a to zväčša spoločnosti bez konateľa, prípadne konateľom, resp. jediným spoločníkom je cudzinec. Rovnako tomu je aj v prípade spoločnosti B.E. Agency s.r.o., kde od 17.04.2014 je jediným spoločníkom občan Thajského kráľovstva a od 12.03.2014 spoločnosť nemá konateľa (Úradný záznam č. 103044983/2016 zo dňa 02.05.2016). Spoločnosť si tiež neplnila povinnosti voči správcovi dane, nakoľko za rok 2013 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov, nepodávala daňové priznanie ani na DPH, naposledy bolo daňové priznanie podané za február 2014. Spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci k 30.06.2014, nakoľko spoločnosť opakovane nepodávala daňové priznanie, zásielky adresované na adresu jej sídla sa správcovi dane vracali s poznámkou "adresát neznámy". Od roku 2014 spoločnosť nevykonávala žiadne úhrady voči štátnemu rozpočtu (Úradný záznam č. 103011243/2016 zo dňa 26.04.2016 a č. 102985628/2016 zo dňa 21.04.2016). Tiež účtovné závierky spoločnosť neuložila do zbierky listín a ani do registra účtovných závierok. K pochybnostiam viedli správcu dane aj zistenia, že spoločnosť vykazovala vysoké obraty na DPH a nízke daňové povinnosti, nemala zamestnancov, podnikala v rizikovom odvetví. Dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, majetok, a pretože v účtovníctve priameho dodávateľa reklamných služieb, spoločnosti B.E. Agency s.r.o. nebolo možné preveriť dodanie a zaúčtovanie reklamných služieb, správca dane preveroval zverejnenie reklamy v jednotlivých médiách, ktoré podľa dodatkov Č. 1-4 Zmluvy považoval za najvýznamnejšie a presne identifikované. Poskytovateľov billboardov, bigboardov, vlastníkov plôch, LED obrazoviek a pod. správca dane podľa predložených dokladov identifikovať nevedel a nevedel ich popísať ani svedok 1. Preto žalovaný a správca dane dospeli k záveru, že dodávateľ uvedený na faktúre preverované služby v danom druhu, objeme a cene reálne nedodal. Žalovaný aj správca dane mali za to, že splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nebolo preukázané zo strany samotného žalobcu, ktorý sa nikdy konkrétne nevyjadril

k sporným zdaniteľným obchodom, neuviedol ako mali prebiehať, kto práce vykonal, ktoré konkrétne osoby. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia, kto reálne vykonal služby, pričom vychádzal z toho, že podľa dodatkov č. 1-4 Zmluvy mali byť reklamné služby formou reklamných spotov a reklamných inzerátov odvysielané a uverejnené v Televízii I.a v týždenníku Plus 7 dní (News and Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36358037, právny nástupca spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., Bratislava, IČO: 31 347291). Z odpovedí poskytovateľov reklamných služieb (Odpovede č. X/XXXXXXXX/XXXX a č.X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č.X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) správca dane zistil, že ich objednávateľom bola spoločnosť JK Media s. r. o., ktorú zastupoval N. Y.. Poskytovatelia služieb uviedli aj výšku fakturovaných nákladov podľa jednotlivých podujatí a rozsah poskytnutej služby. Spoločnosť JK Media s. r. o. poskytla správcovi dane na žiadosť zo svojho účtovníctva zoznamy faktúr a súpisy zabezpečených služieb, ktoré spoločnosť fakturovala spoločnosti PROM MEDIA, s.r.o. ako objednávateľovi služieb (Odpoveď č. 6/00488416/2019 zo dňa 18.01.2019). Z predložených dôkazov bolo zistené, že spoločnosť JK Media s. r. o. uhradila za poskytnuté služby čiastku vo výške 217 816,23 eura a spoločnosti PROM MEDIA, s.r.o. fakturovala výnosy vo výške 279.874,93 eura. O spoločnostiach v reťazci PROM MEDIA, s. r. o. a BAROK, s.r.o, správca dane zistil, že spoločnosti nepodala daňové priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013, spoločnosť PROM MEDIA, s. r. o. zanikla zlúčením dňa 04.02.2014 (právnym nástupcom je spoločnosť REAL FORUM INVEST s.r.o.) a spoločnosť BAROK, s.r.o. bola z obchodného registra ex offo vymazaná dňa 30.05.2015, spoločnosť bola od 12.03.2014 bez konateľa a jej jediným spoločníkom od 15.03.2014 bol občan Thajského kráľovstva, rovnako ako v prípade spoločnosti B.E. Agency s.r.o, (od 17.04.2014). Spoločnosť BAROK, s.r.o. zmenila svoje sídlo dňa 21.02.2012. Konatelia uvedených spoločností na predvolania správcu dane nereagovali. Správca dane zistil z bankových výpisov spoločnosti B.E. Agency s.r.o. bolo zistené, že najväčším dodávateľom spoločnosti bola práve spoločnosť BAROK, s.r.o., nakoľko tejto spoločnosti bol poukazovaný najväčší objem finančných prostriedkov, pričom bankovým účtom spoločnosti B.E. Agency s.r.o., disponoval Ján Haverla aj v čase, keď už nebol konateľ.

19. Uvedené skutočnosti viedli správcu dane k pochybnostiam o reálnom dodaní reklamných služieb spoločnosťou B.E. Agency s.r.o., Správca dane si vyššie uvedeným rozsiahlym dokazovaním a zisťovaním svoju dôkaznú povinnosť podľa žalovaného splnil. Tieto pochybnosti nevyvrátili ani ústne pojednávania s členmi predstavenstva daňového subjektu V.. M. W., V.. M. a V.. U. Q., I.. D. a ani svedeckou výpoveďou I. H., konateľa spoločnosti mediamedia, s. r. o.. Všetci členovia predstavenstva daňového subjektu zhodne uviedli, že daňový subjekt sa chcel zviditeľniť, upevniť svoje postavenie na trhu, zvýšiť tržby. Pre spoločnosť B.E. Agency s.r.o. sa rozhodli preto, lebo prišla s ponukou, ktorá im vyhovovala. Spoločnosť si nepreverovali, nevedeli, ci mala reklamný priestor, nevedeli, či je organizátorom podujatí, na ktorých chcú, aby im boli reklamné služby poskytnuté a ani nevedeli, či spoločnosť bude schopná služby poskytnúť' sama, prípadne subdodávateľmi. I napriek tomu, že podľa zmluvy nepoznali rozsah poskytnutých služieb, určili si sumu, ktorú chcú na reklamné služby použiť a podstatné bolo, že so službami boli spokojní. Niektoré informácie neboli pre nich dôležité (napr. vlastníctvo, či prenájom reklamného priestoru, skutočnosť, či spoločnosť služby vykoná sama, prípadne subdodávateľsky, a pod.). Niektorí sa o poskytnutých službách dozvedeli tak, že boli účastníci podujatí a okolo ciest videli billboardy apod. Tiež mali k dispozícii hodnotiace správy. S konateľom poskytovateľa služieb sa nestretli (Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102190997/2018, č. 102191103/2018, č.102191207/2018 zo dňa 08.11.2018). Žalovaný sa z takto zistených skutočností stotožnil so záverom správcu dane o nedostatočnej obozretnosti daňového subjektu, čo napríklad vyplýva z jeho tvrdení, že si spoločnosť, svojho dodávateľa dostatočne nepreveroval, že nikto nebol poverený kontrolou plnenia poskytnutých služieb, že ho nezaujímalo ako bude spoločnosť služby zabezpečovať, či vlastní, prípadne má v prenájme reklamné priestory a pod. Žalovaný mal za to, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. V prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného

obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol pred daňovými orgánmi preukázať aj inými dôkazmi ako faktúrami a dokladmi o ich úhrade.

20. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že preukázanie skutočnosti uvedených v v znení neskorších predpisov tvorí dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý si daňové náklady uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane podľa žalovaného následne verifikoval skutočnosti a doklady ním predložené, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol daňový subjekt reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Správcom dane deklarované pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia práve spoločnosťou B.E. Agency s.r.o. boli výsledkom nielen posúdenia a vyhodnotenia tvrdení a dokladov daňového subjektu, ale aj dokazovania vykonaného správcom dane zameraného na skutočnosti, na ktoré sa viaže dôkazné bremeno daňového subjektu, t. j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach majúc na vedomí, že daňový subjekt nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Daňovému subjektu bola účasť na dokazovaní umožnená Splnenie podmienok na uplatnenie práva na zníženie základu dane preukazuje daňový subjekt, pričom splnenie podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov. Podľa žalovaného dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané na preukázanie tvrdenia, že fakturované služby poskytla spoločnosť, ktorá sporné dodávateľské faktúry vystavila, čo však daňový subjekt nepreukázal. Správca dane sa vo svojich záveroch neodklonil od platných právnych predpisov a ustálenej judikatúry. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v tomto konaní vyšlo najavo.

21. Podľa o dani z príjmov, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

23. Podľa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

24. Podľa prvá časť vety po písm. a) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej.

25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

32. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Správny súd konštatuje, že v rámci rozhodnutia žalovaného a správcu dane bol dôvodom dorúbenia dane z príjmov právnickej osoby vo výške 103.922,13 eur mimo iné najmä neuznanie výdavkov (nákladov) na reklamné služby od spoločnosti B.E. Agency s.r.o., v celkovej výške 450.000,- eur. Dôvodom neuznania výdavkov bola skutočnosť, že nebolo preukázané, že dodávateľ reklamných služieb bola spoločnosť B.E. Agency s.r.o.,.

34. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

35. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť B.E. Agency s.r.o.,, ako dodávateľ žalobcu dodala pre žalobcu služby (tovar) uvedený na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil uvedené výdavky ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov právnickej osoby.

36. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

37. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

38. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených

a splnených podmienok náklady ako výdavky ovplyvňujúce daňový základ, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť takýto náklad uznaný ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov.

39. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie výdavkov v zmysle nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie nákladu v podobe faktúry, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. V tomto ohľade žalovaný aj správca dane správne právne ustálili, že výdavky, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní vo výške 450.000,- eur musia mať reálny základ v konkrétnom obchodnom vzťahu s osobou uvedenou na faktúre. Preto správca dane správne vec posúdil aj podľa , podľa ktorého daňovým výdavkom nie je výdavok, ktorého vynaloženie nie je na daňové účely dostatočne preukázané. Možnosť aby výdavok ovplyvňoval základ dane z príjmov je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Výklad žalovaného a správcu dane o potrebe reálneho preukázania konkrétneho dodávateľa je správny, pričom uvedený vzťah nevylučuje subdodávateľskú schému, avšak nemôže ísť o stav ako bol zistený v tomto konaní, kde s ohľadom na všetky okolnosti a zistenia je zrejmá správnosť záveru žalovaného a správcu dane, že B.E. Agency, s.r.o., nebol dodávateľom reklamných služieb. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky znižujúce základ dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre uplatnenie takýchto výdavkov zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný ( ) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie daňových výdavkov teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre možnosť odpočítať si výdavky v daňovom základe dane z príjmov musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom B.E. Agency, s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uplatnenie takýchto výdavkov stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil výdavky ovplyvňujúce základ dane na podklade dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.

40. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si výdavkov ovplyvňujúcich základ danej z príjmov, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia takýchto výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu umožnené uplatniť si takéto výdavky od daňového základu. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie takýchto výdavkov má preukázateľne právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na uplatnenie takýchto výdavkov do základu dane z príjmov. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované reklamné služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou B.E. Agency, s.r.o.,). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, ktorá nemala personálne, materiálne ani majetkové pomery na zabezpečenie dodávok, pričom konateľ spoločnosti, ktorý mal zabezpečiť dodávky si nevedel spomenúť na žiadneho konkrétneho dodávateľa ani prepravcu, ktorý

zabezpečoval dodanie služieb za 450.000,- eur, nikdy sa nestretol s konateľmi žalobcu, spoločnosť po zrealizovaní obchodov ukončila prakticky činnosť a konateľ už nemal naďalej vykonávať funkciu, pričom však stále disponoval s účtami dodávateľ. Rovnako ako sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne danej dodávky a nepredložil taký doklad, ktorý by bezpochyby preukazoval reálne vykonanie dodávky služieb spoločnosťou B.E. Agency, s.r.o.. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou B.E. Agency, s.r.o..

41. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní reklamných služieb práve dodávateľom B.E. Agency, s.r.o.,, uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby svedok N. R. ako konateľ spoločnosti B.E. Agency, s.r.o., nemal vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje, nevedel uviesť spoločnosti, od ktorých služby obstaral, a zároveň ani nevedel nič konkrétne uviesť o deklarovaných dodávkach služieb. Naopak, od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu službu poskytuje (predáva), ale i od koho ju nakupuje. Svedok N. R. však o sporných obchodoch podstatné skutočnosti nevedel, z toho dôvodu správne orgány jeho svedeckú výpoveď považovali za nedôveryhodnú a nepreukazujúcu skutočné dodanie fakturovaných služieb. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohli byť výdavky v sume 450.000,- eur za rok 2017 uznané ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre uznanie takýchto výdavkov uvedené v . V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vec právne posúdil, vyložil príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane nemusí byť právneteoretickou prácou o výklade právnej normy. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.

42. V prejednávanej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu na rôznych podujatiach. Posudzovanie uvedenej veci z pohľadu ustanovenia o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo podľa názoru súdu vzhľadom na záver o nedodaní služby subjektom uvedeným na faktúre nadbytočné, a ako také nemá vplyv na posúdenie prejednávanej veci.

43. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o DPH, prípadne z , je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že správca dane mu neuviedol, čo má predložiť na preukázanie svojich tvrdení, správny súd konštatuje, že toto nie je povinnosťou správcu dane.

44. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca

je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre uplatnenie nákladov ako výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol služby od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôžu mu byť náklady na reklamu uznané ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov. Aj túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.

45. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom B.E. Agency, s.r.o.. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia potom vec správne posúdili. Správny súd uvádza, že žalovaný neporušil žiadne ústavné práva žalobcu v konaní, a to ani pri právnom posúdení veci, pričom vychádzal z právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach.

46. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr pri dodávateľovi služby B.E. Agency, s.r.o.., boli správne. Správca dane správne teda zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Právne posúdenie správcom dane a žalovaným pri vyhodnotení výdavkov v sume 450.000,- eur, ako nedodané spoločnosťou B.E. Agency, s.r.o.. boli správne. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce rozhodnutie (tieto spochybnenia) nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené.

47. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Rozhodnutia žalovaného aj správcu dane sú zrozumiteľné a jasné. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie nákladov ako výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

48. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žaloby zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

51. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.