Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: D.. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W.. F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX N. X, v konaní zastúpenému zástupkyňou E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX N. 2, o zrušenie a vyporiadanie ideálneho podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného (pôvodne žalovaného 2/) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

- 375 zo dňa 02. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 375 zo dňa 02. 03. 2018 m e n í tak, že súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované Správou katastra Banská Bystrica, katastrálne územie I. H., na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. P. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parcela č. P. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 ako aj k stavbe rodinného domu, súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. CKN XXX a XXX.

II. Súd v y p o r i a d á v a spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, že p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu D.. T. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, tie časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v Geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným 34987886-21/12 pre katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX, ako novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom, postaveným na parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine. Do výlučného vlastníctva žalovaného W.. F. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, p r i k a z u j e tie časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v Geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným 34987886-21/12 pre katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX ako novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom, postaveným na parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 711,86 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súčasťou rozhodnutia je Geometrický plán vyhotovený Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným 34987886-21/12 pre katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX.

V. Súd žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) zrušil ideálne podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované u Správy katastra Banská Bystrica, kat. územie I. H., na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parcela č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 ako aj k stavbe - rodinnému domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcelách č. CKN XXX a XXX. Druhým výrokom súd vyporiadal spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu Bc. T. W. časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom, postaveným na parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine a osobitným (tretím) výrokom do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ W.. F. D. prikázal tie časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom, postaveným na parcele č. CKN XXX a to v jednej jednine. Štvrtým výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 711,86 Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 1.753,09 Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu (piaty výrok rozsudku). Samostatným šiestym výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že súčasťou rozhodnutia je Geometrický plán vyhotovený Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným 34987886-21/12 pre kat. územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX. O trovách súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (siedmy výrok rozsudku súdu prvej inštancie).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom došlým tamojšiemu súdu dňa 28. 08. 2012 domáhal voči pôvodne žalovaným 1/, 2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, rodinnému domu so súpisným č. XXX, postavenom na parcalách CKN XXX a XXX. Navrhoval zrušiť podielové spoluvlastníctvo a do výlučného vlastníctva žalobcu prikázať novovytvorenú parcelu CKN XXX o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom postaveným na uvedenej parcele v 1/1 a do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ navrhol prikázať tie časti nehnuteľností, ktoré predstavujú novovytvorenú parcelu geometrickým plánom CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2, spolu s nadstavbou rodinným domom postaveným na tejto parcele v 1/1. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 1/ sumu 711,86 Eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žalovanému 2/ uhradiť žalovanému 1/ sumu 1.753,09 Eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v priebehu konania medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16. 10. 2013, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 20. 10. 2015, rozhodol o tom, že základ nároku žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v rozsahu ním navrhovanom je daný. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k časti domovej nehnuteľnosti ako aj pozemku pod ňou označenom pripojeným geometrickým plánom žalobcom. V konaní nebolo sporné, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, pričom nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nej. Súd na vec aplikoval ust. a uviedol, že strany sporu súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti reálnou deľbou, pričom súd na základe ohliadky na mieste samom konštatoval, že rozdelenie veci je možné. Navrhované riešenie žalobcom zohľadňuje veľkosť podielov spoluvlastníkov ako aj stav doterajšieho úžitku. Vychádza tiež zo stavebno-technického riešenia stavby. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu, podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným v žalobe. Pokiaľ sa týka hodnoty nehnuteľnosti, ani jedna zo žalovaných strán nenavrhla vykonať jej ohodnotenie na základe znaleckého dokazovania a nepredložila ani iný relevantný dôkaz. Žalobca pripojil k žalobe Znalecký posudok znalca Ing. Daniela Bartkoviča č. 98/12, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, pozemné stavby, odhady hodnoty nehnuteľností, ktorý použijúc metódu polohovej diferenciácie ocenil stavbu na 26.713,48 Eur a pozemky parcela č. XXX o výmere 87 m2 na 1.123,17 Eur, parcelu č. XXX o výmere 135 m2 na 1.742,85 Eur. Pri výpočte hodnoty pozemku vychádzal z jednotkovej hodnoty pozemku 12,81 Eur na 1 m2. Pôvodne žalovaný 2/ považoval ocenenie predmetných nehnuteľností za vysoké, najmä vzhľadom k jeho povinnosti zaplatiť výplatu neznámym dedičom po bývalom podielovom spoluvlastníkovi F. Q.. Jeho argumentácia však skôr spočívala v tom, že on sám je dedičom po tomto jeho vzdialenom príbuznom. Preto mal súd na základe

ohliadky na mieste samom za to, že suma stanovená znaleckým posudkom ohľadom ohodnotenia rodinného domu účastníkov je primeraná. Námietky žalovaného 1/ k tomuto posudku aj zo strany žalovaného 2/ boli neurčité a ničím nepodložené. Súd z týchto dôvodov k ním neprihliadol. Samotná zástupkyňa žalovaného 2/ na poslednom pojednávaní ako aj žalobca uviedli, že dom je dlhodobo neobývaný. Z týchto dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní z pripojeného znaleckého posudku predloženého žalobcom. Záverom súd prvej inštancie dodal, že vo vzťahu k námietkam nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1 / doplnil, že pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je súd povinný vychádzať z údajov uvedených v evidencii nehnuteľností, t. j. z aktuálneho listu vlastníctva. V čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na liste vlastníctva figuroval ako podielový spoluvlastník k predmetným nehnuteľnostiam F. Q., na neznámom mieste, zastúpený SR - Slovenským pozemkovým fondom. Z výpisu LV č. XXX kat. územie I. H. ako titul nadobudnutia jeho ideálneho podielu 2/24 bolo zapísané rozhodnutie D 1492/73-51/89. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný 2/ preukázal, že sa jednalo o osobu jeho prastrýka, ktorý mal zomrieť počas 2. svetovej vojny v Maďarsku, nejedná sa o zmenu, ktorá nastala po začatí konania či už v zmysle ustanovenia , alebo účinného od 01. 07. 2016. Keďže bolo preukázané v priebehu konania, že žalovaný 1/ zomrel, pričom neprebehlo po ňom dedičské konanie, súd nemohol vychádzať len z tvrdenia žalovaného 2/, že tento je jeho jediným dedičom. Pokiaľ sa tak do budúcna stane, bude práve žalovaný 2/ osobou oprávnenou domáhať sa vyplatenia čiastky, ktorú mu súd v tomto konaní uložil vyplatiť z titulu vyporiadania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodne žalovaný 2/ W.. F. D., a to bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle . Uviedol, že v pozemkovom vlastníctve sú primárne právne listiny, na základe týchto právnych listín sa robí geodetické zameranie či už akoukoľvek metódou všade na svete a vo všetkých dobách, to znamená, že vecný obsah právnych listín musí byť jednoznačný, aby ho bolo možné vyjadriť graficky a následne preniesť do terénu. Opačné poradie, kedy geodetické zameranie predchádza právne listiny v makromerítku väčšinou vyústi do stavu, ktorému sa hovorí vojnový konflikt. V mikromerítku tak potom vyústi do stavu, ktorý sa nazýva susedské spory. Súd svojím rozsudkom doložil právny názor, že primárne je geodetické zameranie, do ktorého je treba napasovať text právnych listín, rozhodnutie súdu nevynímajúc. Priamym dôsledkom je potom negácia právnych listín, ktoré z tohto zamerania nevychádzajú. Žalovaný namietal, že návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie bol spracovaný bez ohľadu na jemu známe skutočnosti, že spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov poškodí. Neexistuje zákon, ktorý by umožňoval zrušiť ideálne podielové spoluvlastníctvo, ktoré vychádza z nerovnocenných právnych listín. Nerovnocennosť právnych listín možno predpokladať len z pohľadu na katastrálny portál, kde vlastníci zapísaný na budove nie sú zapísaní na pozemkoch evidentne k budove prináležiacich. Žalovaný 2/ pochyboval, že metodika role je nezákonná alebo dokonca protiústavná, keď požadovala „odeslání“ všetkých dedičov včítane potenciálnych a akcentovala postavenie vlastníkov, ktorých vlastníctvo sa odvíja od počiatku katastra. Nie je preto možné vypracovať rozsudok, z ktorého vyplýva, napriek tomu, že by to bolo zdôvodnené, že zápisy v katastri na základe riadnych a jednoznačných právnych listín sú pred určitým dátumom neplatné a zápisy nejednoznačných právnych listín po tomto dátume sú platné. Taktiež musí platiť zásada dobrých mravov, to znamená, že sa musí prihliadať i k zásade rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, teda platí, že nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca ako subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Žalovaný uviedol, že háji dedičstvo po svojej matke, je preto pochopiteľné, že musí hájiť a obhajovať i práva ostatných vlastníkov F. Q. a T., O. (O.) F. F. - H., ktorí sú dedičia manželov, ktorí nehnuteľnosť spoločne kúpili. Ich dedičom je žalovaný, čo podľa jeho názoru doložil. Pre konanie o rozdelenie nehnuteľnosti je teda celkom irelevantný právny názor, že dedičské konania musia byť skončené. Zápisy v katastri nehnuteľností musia umožňovať prejednanie dedičstva v riadnom termíne, čo je teraz znemožnené. Takisto nemôže prejednať novoobjavený majetok (dedičstvo po svojej matke). Nemožnosť prejednania dedičstva je teraz „legalizovaná“ rozsudkom. To oslabuje schopnosť žalovaného čokoľvek rešpektovať, metodika súdu nezohľadňovala dedičské nároky, ktoré musí obhajovať, pokiaľ chce prejednať dedičstvo záhradných parciel i po svojej matke. V minulosti boli vlastníci budovy nespochybniteľne i vlastníkmi nezastavaných plôch. Na základe údajov katastrálneho úradu spracoval identifikáciu parciel PKN pozemnoknižného stavu na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX. Taktiež uviedol, že dňa 16. 10. 2013 predložili koncept riešení založený na dvoch parcelách PKN, na ktorých stojí budova. Namietal, že do dnešného dňa s nimi o takomto návrhu nikto nejednal. V tom čase

nevedel, že bol podaný návrh na exekúciu na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . O exekúcii sa dozvedeli až v máji 2017 od exekútora. Taktiež namietal, že geometrický plán na rozdelenie stavby na pozemkoch č. XXX a XXX má niekoľko zásadných vád. Nie je uvedený objednávateľ ani objednávka, čo pri použití pred súdom je vada značná. Takto sa geodet môže stať zodpovedným za to, čo zadávateľ chce. Musí predpokladať, že plán bol vykonaný výlučne podľa pokynov pána W., ktorý sa s nikým o ničom nedohodol a prípadný kuloárny informačný šum zásadne odmieta. V konečnej fáze je geometrický plán použitý pre zrušenie ideálneho podielového spoluvlastníctva strán konania k nehnuteľnostiam. Geodetické zameranie teda predchádza právnu listinu, ktorá vznikne pred súdom podľa pokynov pána W.. Taktiež v mape chýba merítko a bolo by tiež vhodné uviesť vysvetlivky, aby nemohlo dôjsť k chybným interpretáciám ani do budúcna, kedy sa môžu významy značiek meniť. Nie je uvedené prečo má byť stavba na pozemkoch parc. číslo XXX a XXX rozdelená. Ďalej poukázal na tvrdené chyby v znaleckom posudku X.. D., ktoré sú popísané vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03. 01. 2013. Z posudku jasne vyplýva, že Ing. D. buď nie je súdnym znalcom, alebo vychádzal iba z informácií od pána W., ktorý dom takisto nepozná. Taktiež namietal výpočet koľko má zaplatiť pozemkovému fondu žalobcu a koľko žalovaný, je „obdivuhodný“. Poukázal na výpočet, pričom uviedol že všetko odporuje všeobecným znakom vymedzujúcim vec: ako jej ovládateľnosť, tak aj jej použiteľnosť pre potreby ľudí. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a uviedol zápisy v katastri do súladu s právnymi listinami, kde je jednoznačné čítanie parcely č. XXX a XXX, čo sú „záhradné parcely“ kúpené jeho predkami zároveň s domom, aby sa problematika mohla prejednať v úplnosti a aby odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie. Záverom uviedol, že za týchto okolností nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, pretože takto neovládateľná nehnuteľnosť s exekúciou na žalobcu znamená výlučne ďalšie súdne konanie. Žalovaný v podanom odvolaní zvýraznil, že sa chce, resp. má záujem zúčastniť pojednávania pred odvolacím súdom, a preto žiada o oznámenie termínu minimálne 14 dní vopred e-mailom.

5. Dňa 25. 05. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie pôvodne žalovaného 2/ označené ako „Doplnenie odvolania zo dňa 01. 05. 2018 proti rozsudku“, kde žalovaný 2/ opätovne popísal súčasnú situáciu, ktorá podľa jeho názoru ho vyslovene poškodzuje a nie je jeho chybou, kedy poukázal na situáciu pred rokom 1939, kde zápisy v pozemkových knihách boli verbálne a umožňovali ich prevedenie v teréne i prípadne kreslenie do mapy. Takto boli zapísané 4 parcely nehnuteľností (podľa priloženej tabuľky č. 2). Na týchto zápisoch boli evidované majetkové prevody. V ďalšom obsahu poukázal na chronológiu hlavných udalostí, uviedol, že podľa jeho názoru bol cieľom žaloby predaj parcely LV XXX a následne domu. Dnes žalobu žalobcu považuje za účelovú a šikanóznu, aby bolo možné rozpredať čo sa dá bez ohľadu na to, ako veľmi to žalovaného poškodí. Namietal, že súd vôbec nezhodnotil technické dôsledky svojho rozhodnutia, ani sa súd nezaoberal nadobúdacími listinami žalobcu. Taktiež uviedol, že žiada o zrušenie platnosti rozsudku č. k. . Žiada, aby súd uviedol súčasný stav katastru na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX do súladu s parcelami PKN podľa tabuľky č. 2 tak, aby bolo možné súdne konanie viesť na základe rovnocenných právnych listín. Taktiež žiada o zrušenie platnosti predaja parcely na LV č. XXX, V3815/2015 a tiež žiada o zrušenie platnosti exekučného titulu rozsudok č. k. . Namietal, že súd z neho urobil vlastníka dvoch celkom neprepojiteľných častí domu (v 1/1 na LV č. XXX a v 3/4 na LV č. XXX zmenšenej parcely č. XXX, každá na opačnom konci uprostred oddelených domčekom žalobcu (v 1/1 na LV č. XXX parcela č. XXX), ktorý nemá ani dvere, ani pozemok, ani pripojenie na vodu a vybudovanú žumpu. Noví vlastníci zapísaní katastrom na základe exekúcie budú rovnako neoprávnene zvýhodňovaní oproti žalovanému ako je teraz žalobca, výsledkom budú ďalšie súdy.

6. K odvolaniu pôvodne žalovaného 2/ sa vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 05. 2018 žalobca. Uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ako vyplýva z obsahu doručeného odvolania žalovaného 2/, tento podáva odvolanie nielen v mene svojom ako žalovaný 2/, ale aj v mene žalovaného 1/, hoci tohto účastníka konania žalovaný 2/ a ani jeho zástupkyňa nezastupujú. Žalovaného 1/ zastupuje SPF SR a len tento zástupca má právo napadnúť rozsudok okresného súdu v mene žalovaného 1/, teda v tejto časti je ním podané odvolanie, podané neoprávnenou osobou a odvolací súd by mal v tejto časti podané odvolanie podľa odmietnuť. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, len opätovne opakuje svoje subjektívne postoje ohľadne vývoja vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Z toho následne vyplýva aj jeho návrh, aby odvolací súd riešil zápisy v katastri nehnuteľností na pôvodných spoluvlastníkov a v intenciách ním vypočítanej výške ideálnych

podielov. Žalovaný 2/ si doteraz neuvedomil tú skutočnosť, že okresný súd svojim medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16. 10. 2013 rozhodol o základe nároku tak, že tento je daný. Tento medzitýmny rozsudok je právoplatný, čím je nesporne daný predmet tohto konania. Vzhľadom na uvedený stav veci považuje žalobca následne aj rozsudok okresného súdu zo dňa 02. 03. 2018 za vecne správny, tento rozsudok je zákonný a rešpektuje záujmy aj žalovaného 2, ktorý si v tomto konaní vlastne tiež vyriešil dosiaľ nedoriešené spoluvlastnícke vzťahy a užívanie týchto nehnuteľností. Za takéhoto stavu nie je dôvodná ani jeho výhrada o tej skutočnosti, že voči nemu (žalobcovi) je vedené exekučné konanie. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa toto exekučné konanie bude týkať len tých nehnuteľností, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Bolo teda i v záujme žalovaného 2/, že žalobca takéto súdne konanie vyvolal, aby sa raz a navždy vzťahy medzi spoluvlastníkmi vyriešili. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že práve on (žalobca) vynaložil značné finančné prostriedky k tomu, aby vec bola spôsobilá na podanie žaloby a následne aj v tejto veci bolo rozhodnuté. Uhrádzal náklady spojené so znaleckým posudkom, geometrickým plánom, súdnym poplatkom a trovami právneho zastupovania. Žalovaný 2/ bol ušetrený od týchto nákladov, ktoré si žalobca v konečnom dôsledku neuplatňuje. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. K odvolaniu pôvodne žalovaného 2/ sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 06. 2018 vyjadrili zástupca žalovaného 1/ - Slovenský pozemkový fond SR. Uviedol, že žalovaný 1/ ako nezistený vlastník je evidovaný na LV č. XXX a z toho dôvodu ho ex lege zastupuje SPF. Aj keď z procesnej obrany žalovaného 2/ vyplýva právne nástupníctvo žalovaného 2/ po F. Q., nebol v konaní predložený spôsobilý nadobúdací titul spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ (osvedčenie o dedičstve). V spore došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti a nehnuteľnosť po rozdelení bola prikázaná do vlastníctva žalobcu a žalovaného 2/. Žalovanému 1/ za spoluvlastnícky podiel bola priznaná primeraná náhrada s povinnosťou úhrady žalobcom a žalovaným 2/. Zástupca žalovaného 1/ má za to, samotná možnosť reálneho rozdelenia veci nemá byť posudzovaná izolovane a má byť posudzovaná i s prihliadnutím na to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci (v tomto prípade sa to týka žalobcu a žalovaného 2/) a na účelné využitie veci. Vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý je stále evidovaný ako nezistený vlastník, má zástupca žalovaného 1/ za to, že toto postavenie nemá byť žalovanému 1/ na úkor a nemal by byť znevýhodnený. Z LV č. XXX vyplýva, že voči žalobcovi je začaté exekučné konanie EX 2266/2015 a so spoluvlastníckym podielom súdny exekútor zakázal nakladať, rovnako tak je vedené ďalšie exekučné konanie voči žalobcovi EX 3062/2016 a súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalobcu. Je teda otázne účelné využitie veci, pokiaľ ide o prikázanie rozdelenej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a je vysoko pravdepodobné, že náhrada priznaná žalovanému 1/ nebude žalobcom dobrovoľne uhradená a jej vymáhanie bude spojené s ťažkosťami.

8. Dňa 26. 07. 2018 sa k vyjadreniu zástupcu žalovaného 1/ a k vyjadreniu žalobcu vyjadril pôvodne žalovaný 2/, pričom uviedol, že nerozdeľuje svoje vyjadrenie medzi žalobcu a SPF SR. Zvýraznil, že text má len dve časti, a to súkromnú líniu a právnu. K návrhu na odmietnutie odvolania žalovaného 2/ uviedol, že mu nie je celkom jasné, čoho sa námietka v jeho texte týka, ale všeobecne je táto námietka celkom oprávnená v prípade, že k žalovanému by žiadny z účastníkov konania nemal žiadny vzťah a žalovaný by bol zapísaný len na základe jedinej právnej listiny. Avšak žalovaný 1/ je teda strýko matky žalovaného 2/ K.. K. J. a jeho prastrýc. Vlastnícke podiely žalovaného 2/ sa odvíjajú od rovnakého základu ako žalovaného 1/ z podielu jeho otca J. Q., ktoré žalovaný 2/ zdedil alebo má zdediť prostredníctvom jeho súrodencov, takže ako potenciálny dedič obhajuje dedičstvo a je v tejto súvislosti irelevantné, či ho zdedí žalovaný alebo niekto iný oprávnený. Je presvedčený, že na Listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX má právo vyjadriť sa k čomukoľvek, rovnako ako Slovenský pozemkový fond zastupujúci neznámych vlastníkov. Namietal, že protistrana vypracovala žalobu na základe neplatných dedičských konaní, ktoré sú v súčasnosti „posloupnosti“ právnych listín tvoriacich právny podklad ich darovacej zmluvy. Podkladom pre žalobu a tiež i petit žaloby sú vlastnícke vzťahy, ktoré tvorba územného plánu považoval za nevyjasnené, a preto výhľadovo určil budovu k demolácii. Záverom namietal, resp. uviedol, že obrys budovy sa po dobu pobytu rodiny žalobcu v nehnuteľnosti nezmenil, budova nebola dostavovaná z dvojparcelnej na trojparcelnú, vonkajšie hranice nehnuteľnosti dané obecnou komunikáciou, Starohorským potokom, Tureckým potokom a na západe geodetickým zameraním z roku 1939 nie sú sporné; súčasné vnútorné parcelné členenie nehnuteľností je administratívne, neumožňujúce väzbu na pôvodných vlastníkov, medzi ktorých sa žalovaný započítava a uviedol, že žalobca nie je vlastníkom, ale to neznamená, že potenciálne spoluvlastnícke podiely, ktoré by mu skôr mohli patriť, patria žalovanému. Komu patria je otvorená otázka, to platí i pre záhradné parcely. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil na prejednanie súdu prvej inštancie s tým, že sa bude prejednávať celá nehnuteľnosť - LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX podľa vopred danej metodiky alebo má byť žaloba zamietnutá, pretože vlastníctvo dvoch častí domu oddelené úplne iným vlastníkom neumožňuje jej normálne využívanie - nie je možné prechádzať z izby do izby cez ulicu, čo rozsudok, proti ktorému odvolanie smeruje, nariaďuje. Dňa 27. 11. 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2/ označené ako „Dodatok k odvolaniu“, v ktorom uviedol, že od vydania rozsudku sa situácia nehnuteľnosti, ktorej nepatrnej časti sa rozsudok týkal, podstatne zmenila. O týchto zmenách považuje súd za nutné informovať nielen preto, že považoval a považuje za nutné pri riešení vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti prihliadať i k celkovej situácii vlastníckych vzťahov, čo sa však nestalo. Uviedol, že záhrada na LV č. XXX bola predaná. Ukázalo sa, že nehnuteľnosť sa stala neovládateľnou ako právne, tak technicky. Pri riešení rekonštrukcie vodovodnej prípojky je projektant nútený zisťovať čo žalovanému vlastne patrí, diskutuje sa o tom, že vodovod je zavedený do právne neexistujúcej časti domu, lebo dom so súpisným č. XXX zahrňuje len dve parcely.

9. V dôsledku podaného odvolania pôvodne žalovaného 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a po vykonanom pojednávaní a doplnení dokazovania podľa rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním podľa ust. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa ust. ods. 1, 2 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe., t.j. k rodinnému domu dosiaľ s jedným súpisným číslom 108, postavenom na dvoch parcelách CKN XXX a XXX. Po zistení súhlasného postoja sporových strán súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným v žalobe žalobcu. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie pôvodne žalovaný 2/, pričom namietal jednak samotné vlastnícke právo žalobcu, hoc vyplývajúce z listu vlastníctva, t. j. z údajov katastra nehnuteľností, avšak navyše tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodne žalovaného 1/, ktorú skutočnosť však v priebehu prvoinštančného konania preukázať nevedel.

14. Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 28. 09. 2021 ( po predchádzajúcich určených termínoch pojednávania zrušených z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s vírusom covid-19) a na uvedenom vykonal, resp. doplnil dokazovanie, keď prihliadal na odvolaciu argumentáciu pôvodne žalovaného 2/ o tom, že prebieha dedičské konanie o novoobjavenom majetku, ktorého výsledkom má byť právne nástupníctvo žalovaného 2/ po pôvodne žalovanom 1/, titulom dedenia vo vzťahu k prejednávaným nehnuteľnostiam.

15. Na pojednávaní odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listu vlastníctva č. XXX aktualizovaného ku dňu vykonania pojednávania. Z uvedeného výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplynulo, že parcely registra C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2 a parcela registra C č. XXX o výmere 135 m2 a rovnako i rodinný dom so súpisným č. 108 postavený na parcele č. XXX a XXX, sú v režime podielového spoluvlastníctva, pričom ako vlastníci sú v časti B uvedení: pod B 3: W.. F. D., t. j. pôvodne žalovaný 2/, a to v podiele 12/24 a pod B 6: Bc. T. W. - žalobca - v podiele 1/2. Nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu 12/24 u Františka Bělařa je okrem uznesenia sp. zn. - 46 zo 15. 01. 1990 i uznesenie č. zo dňa 09. 11. 2018, t. j. dedičské uznesenie vydané po rozhodnutí súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Z oboznámeného výpisu z listu vlastníctva tak vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v podielovom spoluvlastníctve len W.. F. D. a Bc. T. W., u každého v 1/2.

16. Vzhľadom na preukázané právne nástupníctvo pôvodne žalovaného 2/ po pôvodne žalovanom 1/ - F. Q., titulom dedenia, odvolací súd na návrh právneho zástupcu žalobcu prednesený na pojednávaní pripustil, aby do konania na miesto žalovaného 1/ vstúpil žalovaný 2/, nakoľko tomuto v čase rozhodovania odvolacieho súdu prislúcha i spoluvlastnícky podiel patriaci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o veci pôvodne žalovanému 1/ F. Q., zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom. O pripustení vstupu žalovaného 2/ na miesto žalovaného 1/ odvolací súd rozhodol uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2021.

17. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd konal ako so sporovou stranou žalovanou výlučne s polovičným vlastníkom nehnuteľnosti W.. F. D. (bez rozlíšenia, že sa jedná o žalovaného 2/) a so žalobcom. Vzhľadom na to, že pôvodne žalovanému 1/ už neprislúchali žiadne vlastnícke práva k prejednaným nehnuteľnostiam, tieto prešli na pôvodne žalovaného 2/, po vyhlásení uznesenia o pripustení žalovaného 2/ na miesto žalovaného 1/, už odvolací súd s pôvodne žalovaným 1/ nekonal.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam (rodinnom dome s jedným súpisným číslom postavenom na dvoch parcelách registra „C“). Po prejedaní veci, vykonanom rozsiahlom dokazovaní, ktoré vo fáze konania pred súdom prvej inštancie zahŕňalo i vykonané ohliadku na mieste samom, súd prvej inštancie rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhoval žalobca a taktiež o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol súd de facto v zmysle podanej žaloby žalobcu.

19. Podľa ust. , (ďalej len „“ alebo aj „OZ“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa , ktorý upravuje zrušenie spoluvlastníctva súdom. Ustanovenie upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Jedná sa o návrhové konanie, kde účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, t. j. súd nemôže prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a preto môže rozhodnúť o vyporiadaní i iným spôsobom obsiahnutým v ust. . Ak súd na návrh zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Z jazykového výkladu vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: 1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3/ nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon (t. j. ) takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež na účelné využitie veci. Uvedené však nie sú jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je rozhodujúca.

21. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, a preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (alebo niektorí z nich) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, je vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku alebo prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem.

22. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy vtedy, ak je reálna deľba možná, t. j. má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v tomto prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie, t. j. výplata akejkoľvek náhrady. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z hľadiska právneho, pričom jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálne deliteľnosti veci je i faktor finančnej nákladnosti. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti - pozemku je nutné brať do úvahy i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia nehnuteľnosti. Takisto treba prihliadnuť na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky, prípadne na nich umiestnené nehnuteľnosti. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení majetku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

23. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým zo zákonných spôsobov, a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich spoluvlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným.

24. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t. j. že súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného spôsobu vyporiadania stane tretia osoba.

25. V prejednávanej veci sporové strany, t. j. všetci podieloví spoluvlastníci najprv so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, t. j. k dvom žalobou vymedzeným parcelám a na nich stojacej stavbe rodinného domu súhlasili, resp. pôvodne žalovaný 2/ so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva najskôr súhlasil, neskôr nesúhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhnutého žalobcom v žalobe a v priebehu konania spochybňoval vlastníctvo žalobcu k prejednávaným nehnuteľnostiam, jeho riadne nadobudnutie. Iný konkrétny návrh na právne vyriešenie vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti pôvodne žalovaný 2/neuviedol, v rámci odvolacieho konania uviedol, že nesúhlasí ani so zrušením podielového spoluvlastníctva.

26. Odvolací súd uvádza, že vlastníka veci, hoc v určitom ideálnom (spoluvlastníckom) podiele, nemožno nútiť k zotrvaniu podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli, a pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva je dôvodný, o takomto návrhu rozhodne a podielové spoluvlastníctvo zruší, pričom však je viazaný len návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva a nie spôsobom vyporiadania.

27. V súdenej veci žalobca so žalobou vo veci samej predložil i Znalecký posudok č. 98/2012 Ing. Daniela Bartkoviča, ktorý konštatoval možnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností tak, že novovzniknuté nehnuteľnosti, t. j. parcely a na nich umiestnené nadstavby rodinného domu budú spĺňať podmienky rodinného domu s jedným bytom. Prílohou žaloby bol zároveň i Geometrický plán vypracovaný Ing. Mariánom Gabčom, ktorým z pôvodne existujúcich CKN parciel č. XXX o výmere 135 m2 a CKN parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 87 m2 vzniknú novovytvorené parcely - rovnako parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha avšak o výmere 119 m2 spolu s rodinným domom postaveným na uvedenej parcele a novovytvorená parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s rodinným domom postaveným na parcele CKN č. XXX.

28. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo dostatočne zistené a ustálené, že podieloví spoluvlastníci nechcú v podielovom spoluvlastníctve k jednej spoločnej veci zotrvať, súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal prvou zo zákona nastupujúcou možnosťou vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva, t. j. reálnou deľbou.

29. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom sporových strán a tiež oboznamovaním údajov z katastra nehnuteľností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosť toho času užívajú, resp. môžu užívať len žalobca a pôvodne žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 1/, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, je neznámy, jeho právni nástupcovia dosiaľ, resp. v konaní pred súdom prvej inštancie známi neboli, a teda ani pôvodne žalovaný 1/ , ani prípadní právni nástupcovia nehnuteľnosť neužívajú.

30. V konaní pred súdom prvej inštancie oboznamovaním obsahu pripojeného dedičského spisu bolo zistené, že pôvodne žalovaný 1/ F. Q. zomrel v priebehu druhej svetovej vojny, avšak dedičstvo po ňom prejednané nebolo. V konaní právne nástupníctvo po žalovanom 1/ tvrdil práve žalovaný 2/. Uvedená okolnosť bola ustálená až v priebehu odvolacieho konania, keď dedičským rozhodnutím z 09. 11. 2018 žalovaný 2/ preukázal právne nástupníctvo po pôvodne žalovanom 1/, ktorá skutočnosť je zaznamenaná a v čase odvolacieho konania vyplynula i z údajov listu vlastníctva č. XXX.

31. V priebehu odvolacieho konania tak už nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, boli v režime podielového spoluvlastníctva len : žalobcu v 1/2 a žalovaného (pôvodne žalovaného 2/), rovnako v 1/2. Keďže z pripojeného znaleckého posudku č. 98/2012 a tiež Geometrického plánu vypracovaného Ing. Gabčom, overeného dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX bolo preukázané, že vyporiadavané nehnuteľnosti je možné rozdeliť reálnou deľbou na dve samostatné bytové jednotky, avšak nachádzajúce sa v jednej stavbe rodinného domu (novozvniknuté nehnuteľnosti budú spĺňať podmienky rodinného domu s jedným bytom so samostatným meraním elektriky a prípojky vody) , správne súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním novovzniknutých parciel a na nich umiestnených častiach rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobcu a výlučného vlastníctva žalovaného, každú (pôvodnú časť) v 1/1, keďže výmery novovzniknutých parciel sú takmer rovnaké - parcela registra C č. XXX zastavaná plocha o výmere 119 m2 vo vlastníctve žalobcu a novovzniknutá parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 vo vlastníctve žalovaného. Takýmto spôsobom vykonaná reálna deľba je stavebnotechnicky realizovateľná, výmerou zodpovedá a zohľadňuje i veľkosti spoluvlastníckych podielov, a zároveň znaleckým skúmaním bolo ustálené, že uvedeným spôsobom môžu vzniknúť dve samostatné veci - samostatne užívateľné a oddelené bytové jednotky v rámci jedného rodinného domu. Vyporiadavaný rodinný dom (a pozemky nachádzajúce sa pod ním) tak i po rozdelenní na dve samostatné bytové jednotky sústredné v jednej stavbe rodinného domu, bude môcť využívať každá sporová strana samostatne a teda i po rozdelení môže vec (nehnuteľnosť) slúžiť účelu, na ktorý je určená.

32. Pôvodne žalovaný 2/ (v odvolacom konaní už len „žalovaný“) konkrétne námietky voči odborným záverom znaleckého posudku nepredniesol, v konaní nepredložil žiadny dôkaz, či už o nemožnosti rozdelenia nehnuteľnosti alebo o inom, vhodnejšom spôsobe rozdelenia nehnuteľnosti; nenavrhol ani iný spôsob vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva. V konaní svoju argumentáciu cielil predovšetkým k spochybňovaniu vlastníckeho práva žalobcu, i napriek tej skutočnosti, že uvedené vyplýva z údajov katastra nehnuteľností a v konaní opakovane poukazoval na právny osud iných pozemkov (parciel), ktoré však neboli predmetom konania, s vecou právne nesúviseli, a preto nebolo ani možné považovať argumentáciu pôvodne žalovaného 2/ za návrh na vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

33. V odvolacom konaní tak bol vo veci zistený stav podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k prejednávaným nehnuteľnostiam, každého v 1/2 a z uvedeného dôvodu, z dôvodu rozdelenia nehnuteľností na parcely s temer rovnakou výmerou a na nich umiestnených samostatných bytových jednotkách rodinného domu, nebolo nutné rozhodnúť o finančnom vyporiadaní ustupujúceho spoluvlastníka, keďže rozhodnutím súdu sa každá zo sporových strán stala vlastníkom novzniknutých parciel s nadstavbami rodinného domu v 1/1.

34. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalobca navrhol, aby za aktuálne zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol o uložení povinnosti výplaty žalobcu v prospech žalovaného sumou 711,- Eur, ktorá suma bola pôvodne určená žalovanému 1/ ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi za jeho spoluvlastnícky podiel eventuálne prikázaný rozhodnutím súdu obom sporovým stranám. Vzhľadom však k tomu, že obom sporovým stranám svedčal spoluvlastnícky podiel v rovnakej výške, t. j. spoluvlastnícky podiel 1/2 u oboch sporových strán, ktorému zodpovedá i výmera novovzniknutých parciel, nebolo potrebné rozhodnúť o vzájomnom finančnom vyporiadaní (vyrovnaní) žalobcu a žalovaného, ako pôvodných spoluvlastníkov. Avšak na návrh žalobcu, ktorý je pánom sporu,

odvolací súd pristúpil i k rozhodnutiu o uložení povinnosti žalobcovi na zaplatenie sumy 711,- Eur, ktorá by pôvodne prináležala žalovanému 1/, a to predovšetkým s prihliadnutím na spravodlivé usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami. Odvolací súd preto vyhovel takémuto návrhu žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 711,- Eur, vychádzajúc zo spôsobu určenia náhrady spoluvlastníckeho podielu pôvodného spoluvlastníka. Žalovaný inú výšku navrhovanej výplaty neuviedol, nenavrhol. So žalobcom prednesenou sumou na výplatu nesúhlasil, túto označil za neprimerane nízku, avšak neuviedol, z akého dôvodu a s poukazom na aké skutočnosti či ukazovatele určenia ceny, resp. hodnoty nehnuteľnosti uvedenú považuje za neprimerane nízku, v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhol vykonať a ani sám iný návrh súdu nepredniesol.

35. S poukazom na zásadu kontradiktórnosti sporového konania tak odvolací súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu žalobcu, hoc tento obsahovo prekračoval spôsob vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva a rozhodol o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 711,- Eur.

36. S poukazom na uvedené dôvody, s poukazom na zistený zmenený skutkový a právny stav v priebehu odvolacieho konania, po vykonaní odvolacieho pojednávania odvolací súd rozhodol podľa a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti, rozhodol sám i o trovách prvoinštančného ako i odvolacieho konania. Keďže predmetom v súdenej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým rozhodnutím súdu bol nastolený stav, že pôvodní podieloví spoluvlastníci sa stali samostatnými vlastníkmi novovzniknutých nehnuteľností v 1/1, vzhľadom na charakter konania nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu jednej zo sporových strán v konaní, keďže vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva bolo vykonané na prospech oboch sporových strán, odvolací súd preto rozhodujúc podľa , a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že žalobca, ktorý bol v konaní právne zastúpený a znášal i poplatkovú povinnosť, náhradu trov vzniknutých v konaní neuplatňoval.

38. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).