Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 165,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -85 zo dňa 29.04.2021 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Citoval ustanovenia , až 3 , , a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 19.06.2007 bola medzi D. D. S..D.. a žalovanou uzavretá zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej podľa čl. I., bod. 1. bolo zriadenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01.02.2006. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže banka ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v žalobe netvrdil a listinnými dôkazmi nepreukázal uplatňovaný nárok. Neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Totiž v žalobe len tvrdil, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, že banka od zmluvy dňa 16.08.2018 odstúpila a výšku a skladbu uplatneného nároku. Tiež dodal, že všetky zmluvné podmienky sú obsiahnuté v predložených listinných dôkazoch. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe v kontexte s predloženými listinnými dôkazmi nebolo zrejmé a preukázané, kedy banka žalovanej poskytla Povolené prečerpanie, v akej výške toto povolené prečerpanie poskytla, ako a kedy žalovaná čerpala produkt banky, aký objem povoleného prečerpania žalovaná využila, v akom objeme a kedy realizovala splátky. Skutočnosť, že žalobca do konania predložil zmluvu o bežnom účte, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky, či sadzobník poplatkov, ako aj výzvy banky a

odstúpenie od zmluvy neznamená, že dôkaznú povinnosť si splnil. V naznačených súvislostiach podľa súdu prvej inštancie absentujú najvýznamnejšie tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie v určitej výške, že ho čerpala, v akej výške ho čerpala, či a ako ho splácala. Tieto skutočnosti nevyplynuli zo samotnej žaloby, ktorá je postavená len na tvrdeniach o uzavretí zmluvy, o odstúpení od zmluvy, o výške uplatňovaného nároku. Dodal, že žalovaná síce nerozporovala tvrdenia žalobcu, keďže k žalobe sa písomne nevyjadrila, avšak je potrebné zdôrazniť, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. a . Vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania, ktorá si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca je toho názoru, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Podľa žalobcu súd síce nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Konajúci súd počas konania zároveň ani neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, a - aj s ohľadom na to, že žalovaná nespochybnila nárok žalobcu žiadnym podaním, ktoré by bolo doručené žalobcovi - nemal preto žalobca dôvod a ani potrebu vyjadriť sa k povahe rozsudkom zamietnutého uplatneného nároku, čo však napokon nebolo zo strany súdu žalobcovi ani len umožnené. Súd otočil pravdivé tvrdenia proti žalobcovi a napriek tomu, že k žalobe boli priložené všetky listinné dôkazy, súd žalobu zamietol. Odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom uvedené právne závery potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia prax krajských súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ mal súd pochybnosti o akejkoľvek skutočnosti uvádzanej žalobcom v podanej žalobe, resp. o akomkoľvek žalobcovom skutkovom tvrdení (napr. sporné otázky ohľadom dátumu poskytnutia povoleného prečerpania, jeho výšky, ako a kedy žalovaná čerpala produkt banky, aký bol objem povoleného prečerpania a v akom objeme žalovaný realizoval splátky a pod.), potom mal (a mohol) žalobcu vyzvať na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam, prípadne nariadiť vo veci pojednávanie alebo v rámci predbežného právneho posúdenia prezentovať takúto skutočnosť ako spornú, v dôsledku čoho by žalobca mohol využiť ďalšie prostriedky procesného útoku a sporné skutočnosti vnímané súdom preukázať. Keďže však súd prvej inštancie takto nepostupoval, žalobca sa až z napadnutého rozhodnutia dozvedel, že súd vníma viaceré skutočnosti ako sporné (resp. nepreukázané, napriek ich nespornosti medzi stranami sporu) a nemal žiadny dôvod na ďalšiu procesnú aktivitu a doplnenie dokazovania v tomto smere. Zdôraznil, že keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou v celom konaní popreté a ani spochybnené, v zmysle ust. ich bolo podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Žalovaná bola v konaní ako strana sporu pasívna, nakoľko sa vo veci žiadnym relevantným spôsobom nevyjadrila a nepredložila žiadne dôkazy alebo neuviedla iné tvrdenia spochybňujúce nárok žalobcu, hoci takáto možnosť zo strany súdu bola umožnená. Nie je možné povyšovať ochranu žalovanej v spotrebiteľských veciach nad všeobecnými princípmi sporového konania, najmä zásadou kontradiktórnosti. Súd vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým záverom a žalovanému napriek nespornosti skutkových tvrdení poskytol priam až procesnú obranu (popretím žalobcových skutkových tvrdení).Uviedol, že ničím nepopiera, že v zmysle ust. môže súd vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak v žiadnom prípade sa nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý de facto poprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré bolo potrebné v zmysle ust. považovať za nesporné. Súd prvej inštancie prekročil svoje právomoci a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu, vyjadrenú v tým, že aktívne, namiesto strany sporu, rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalobca nestotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.

8. Z vykonaného dokazovanie súdu prvej inštancie vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 19.06.2007 zmluvu o bežnom učte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu pre majiteľa účtu (žalovanú) a poskytnutie Povoleného prečerpania k bežnému účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v danom prípade ide v zmysle ust. nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

12. Podľa a , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

13. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 29.04.2021, ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu prvej inštancie.

15. Ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia ust. korešponduje s , pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus s rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci.

16. Posúdiac predmetnú vec podľa vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnom spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaná nevyužila možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nerozporovala, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000 eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 165,97 eura, je úplne nesporné.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí.

18. Podľa a , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

19. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že súd prvej inštancie porušil ust. tým, že stranám sporu neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že takúto povinnosť má súd v zmysle ust. vykonať na prvom pojednávaní. V danom prípade súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie, nakoľko mal splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku podľa .

20. V zmysle základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa a , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

22. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Taktiež je zrejmé, že tvrdenia strany sporu, ktoré možno charakterizovať ako veľmi všeobecné, vágne alebo paušálne, nie sú pre súd spôsobilé byť predmetom dokazovania a neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie. Primárne by jednoznačne mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán.

24. V danom prípade tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe boli všeobecné a paušálne, že neumožňovali súdu prvej inštancie ich vecné preskúmanie a podľa názoru odvolacieho súdu ani neboli spôsobilé byť predmetom riadneho dokazovania. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej ako spotrebiteľke v súvislosti s jej vzťahom s ním (bankou) ako dodávateľom zaplatenie požadovanej sumy len všeobecne, a to s poukazom na neplnenie v stanovených termínoch splátok žalovanou, ktorými splácala poskytnuté peňažné prostriedky na základe Zmluvy o bežnom účte a s poukazom na podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti upravené v Zmluve o bežnom učte vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vo zvyšku žaloby sa žalobca obmedzil iba na výšku a skladbu uplatneného nároku.

25. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie z predložených listinných dôkazov skúmať a vyhľadávať skutočnosti, ako napr. kedy banka žalovanej poskytla povolené prečerpanie, v akej výške toto povolené prečerpanie poskytla, ako a kedy žalovaná čerpala produkt banky, aký objem povoleného prečerpania žalovaná využila, v akom objeme a kedy realizovala splátky. Naopak, povinnosťou žalobcu bolo nielen všeobecne označiť záväzkový vzťah a odkázať súd na Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky, či sadzobník poplatkov, ale konkrétnymi tvrdeniami uviesť tie skutočnosti, z ktorých odvodil svoj žalobný návrh. Predmetom žalobného návrhu je číselne vyjadrený nárok, povinnosťou žalobcu bolo preto konkrétnymi číselnými operáciami vyjadriť svoje tvrdenie o tom, ako nárok vyplývajúci z poskytnutého povoleného prečerpania vznikol a z čoho konkrétne pozostáva.

26. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. že žalobca procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a úplne (podľa a ods. 1 ) odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanej čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať.

27. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na základe ustanovenia , takýto postup v spotrebiteľských sporoch ( - ) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti. Postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze, pričom dodávateľ nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť dokazovaním preukázaná, ustanovenie o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní. Námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie odvolací súd považuje za neopodstatnené.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že východiskom ochrany vyplývajúcej zo spotrebiteľského práva je fakticky nerovné postavenie spotrebiteľa proti podnikateľovi, ktorý môže profitovať z väčšej profesionálnej skúsenosti, lepšej znalosti práva či jednoduchšej dostupnosti právnych služieb. Silnejšie postavenie podnikateľa spočíva tiež v odbornom zázemí, ktorým spravidla disponuje a ktoré zodpovedá jeho právnej povinnosti evidovať, vykazovať a zdaňovať určité príjmy od svojich zákazníkov. Od dodávateľa je potrebné tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnosti poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosti svojho konania a takémuto konaniu sa nedá poskytnúť právna ochrana. Pri interpretácii a aplikácii zákonných ustanovení, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, musia všeobecné súdy rešpektovať ústavný princíp ochrany slabšej strany vyplývajúci z princípu rovnosti vyjadreného v čl. 1 Listiny základných práv a slobôd a zahŕňajúci aj princíp ochrany spotrebiteľa a premietnuť ho do svojich úvah a posúdení. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých východiskové pozície sú značne nerovnovážne, napr. vo vzťahu podnikateľa so spotrebiteľom, sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytované rovnaké právne prostriedky, teda akási formálna rovnosť, pretože v skutočnosti nerovnosť východiskových prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie spočíva v nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tým, že slabšej zmluvnej strane je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické, informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Inak povedané, aby bola dosiahnutá rovnosť ako cieľ je potrebné nerovnosť východiskových pozícií kategorizovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.

29. Ústavný súd Českej republiky v konaní sp. zn. uviedol, že ochranu slabšej strany zákonodarca vtelil do právneho poriadku. Ústavný súd Českej republiky pripomína, že v jeho judikatúre sa ochrana slabšej zmluvnej strany už stala princípom ústavnoprávneho významu, ktorým sa orgány verejnej moci majú v aplikačnej praxi povinnosť riadiť. Tento princíp je obzvlášť akcentovaný v oblasti právnych predpisov špecifického charakteru, ako sú spotrebiteľské zmluvy, vzťahy vyplývajúce

z pracovného, zmenkového či nájomného práva a pod. Cieľom je nahradiť formálnu rovnosť zmluvných strán rovnosťou materiálnou.

30. Na základe vyššie uvedených záverov nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

31. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, postupom podľa a , potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).