Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/51/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov, matky H., a otca G., o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. júna 2021, č.k. -129, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 1. júna 2021, č.k. -130, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti (výrok II.) a závislom výroku o nedoplatku otca na výživnom p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a výrokom II. otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej mesačne sumou 160 eur s účinnosťou od 1. apríla 2021, vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. apríla 2021 do 31. mája 2021 v sume 120 eur k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu matky, ktorým žiadala súd, aby maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň aby otcovi určil výživné na maloletú vo výške 300 eur mesačne. V návrhu matka uviedla, že s otcom neuzavreli manželstvo ani spolu nezdieľali spoločnú domácnosť. Otec na výživu maloletej prispieva sumou 100 eur mesačne na základe dohody s ňou. To však nepovažuje za dostatočné. Matka konštatovala, že posledné cca 2 roky otec na výdavky maloletej neprispieva. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že práva a povinnosti rodičov k maloletej neboli doposiaľ súdnym rozhodnutím upravené. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, preto bolo potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej. Konštatoval, že matka vykazuje väčšiu výchovnú a citovú stabilitu. Ak maloletá zostane aj naďalej v prostredí, v ktorom doposiaľ žije a v ktorom je zvyknutá, toto prostredie je podľa súdu prvej inštancie vhodné pre ďalší fyzický a psychicky vývoj maloletej. Súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pritom prihliadal aj na stanovisko otca, ktorý s návrhom matky súhlasil, a tiež na stanovisko kolízneho opatrovníka. Pri šetrení pomerov u matky nezistil zistené žiadne nedostatky, matka má vhodné prostredie na výchovu maloletej. Samotná maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce zostať aj naďalej v starostlivosti svojej matky. Súd prvej inštancie následne rozhodoval o výživnom na maloletú. Čo sa týka pomerov rodičov, vzal do úvahy u obidvoch rodičov ich príjem za posledných 12 mesiacov. Konštatoval, že matka má podľa potvrdenia zamestnávateľa ZŠ K. v J. za obdobie február 2020 až január 2021 priemerný čistý zárobok 1.054,60 eur a poberá aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 222,10 eur, teda celkom má mesačný príjem 1.276,70 eur. Mesačne hradí úver 383,95 eur, podľa kartičky dopravného inšpektorátu bola vlastníkom osobného

motorového vozidla R. R. a motocykla, ale používa osobné motorové vozidlo svojho priateľa. Platí inkaso, vrátane prevádzkových nákladov za rodinný dom, na ktorý prispieva aj jej matka a brat. Podľa jej tvrdenia jej finančne pomáha brat. Čo sa týka majetkových pomerov otca, konštatoval za obdobie marec 2020 až február 2021 jeho priemerný čistý zárobok 1.303,14 eur. Jeho manželka je dočasne práceneschopná. Otec nevedel uviesť, dokedy tomu tak bude. Mesačne má vyplatené nemocenské dávky cca vo výške 500 eur. Otec je vlastníkom nehnuteľnosti v obci F. vzdialenej od H. 16 km a od P. 8 km, ktorá nie je spôsobilá na bývanie. Ide o starší rodinný dom, ktorý chátra a potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, ktorú ale otec nemieni realizovať, pretože nemá na ňu ani finančné prostriedky. Mesačne platí prevádzkový poplatok za rodinný dom 20 eur. S rodinou býva v byte v H., patriaci do vlastníctva jeho manželky, o čom svedčí list vlastníctva. Podľa otca nie je možné túto nehnuteľnosť dať do nájmu a tak si zvýšiť ekonomický príjem do rodiny z dôvodu, že rodinný dom nie je spôsobilý na bývanie a potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, na ktorú nemá finančné prostriedky. Maloletá je žiačkou 9. triedy základnej školy v J.. Navštevuje viacero krúžkov. Súd prvej inštancie považoval za preukázané mesačné náklady maloletej vo výške 194,20 eur (pričom nevzal do úvahy náklady na kúpu okuliarov a poplatok za ortodontický strojček, nakoľko ide o jednorazové výdavky, na ktoré matka od otca nežiadala prispieť). Súd prvej inštancie konštatoval, že obidvaja rodičia dosahujú v podstate rovnaký mesačný príjem. Prihliadol pri určení výšky výživného k veku maloletej, ktorá končí základnú školu a je vo veku dospievajúcej osoby, ktorá podľa vyjadrenia matky od septembra 2021 bude študentkou gymnázia v J.. Prihliadol nielen k veku maloletej, ale aj k tomu, že maloletá je aktívna, chodí na viacero krúžkov, ktoré sú spoplatnené, čím si zvyšuje všestranný rozvoj. Otec okrem výživného maloletej prispieva i určitou sumou na sviatky, ako sú narodeniny, meniny, a tiež prispel na výlet 300 eur. Tieto skutočnosti matka nenamietala. Súd prvej inštancie prihliadol pri výške výživného hlavne k tomu, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, jeho manželka je toho času práceneschopná, teda nedosahuje príjem z pracovnej činnosti, ale len nemocenské dávky, a určil výšku výživného na 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2021. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v schopnostiach a možnostiach otca, aby takéto výživné pre maloletú otec platil vzhľadom na jeho mesačný príjem. Otec pracuje ako elektromontér v spoločnosti Y., kde dochádza na týždňovky. Matka maloletej pracuje ako učiteľka na Základnej škole v J.. Súd prvej inštancie ustanovil účinnosť výživného od 01.04.2021 tak, ako to žiadala matka, pričom návrh bol podaný na súd prvej inštancie dňa 22.03.2021. Nedoplatok za obdobie od 01.04.2021 do 31.05.2021 vyčíslil v sume 120 eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti výroku II. tohto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Upozornila na to, že od roku 2009, kedy mala maloletá X roky, prispieval otec na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. V záujme zachovania nekonfliktného vzťahu s otcom o zvýšenie vyživovacej povinnosti súd nežiadala, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sporadicky, avšak vždy len na jej výzvu, prispel na zvýšené výdavky maloletej. Otec sa s maloletou nestretol už dva roky. Matka namietala, že výdavky na maloletú sa od roku 2009 podstatne zvýšili, čo však otcom vo výške poukazovaného výživného zohľadnené nebolo. Opakovane otca vyzývala a žiadala o poukazovanie vyššej čiastky, avšak jej žiadosti otec nevyhovel. Matka upriamila pozornosť na to, že maloletá bude mať XX rokov, je všestranne nadaná a veľmi aktívna. Má koníčky, ktorým sa venuje vo voľnom čase, ale má tiež aj zdravotné problémy, ktoré znamenajú zvýšené výdavky či už súvisiace s návštevou lekára a medikamentóznou liečbou, alebo aj výdavky na zdravotné pomôcky - nosí okuliare a pravidelne navštevuje ortodonciu - nosí zubný strojček. Matka sa nestotožnila so súdom prvej inštancie, ak neprihliadal pri určovaní vyživovacej povinnosti k nákladom na okuliare a na poplatok za zubný strojček, nakoľko ide o jednorazové výdavky, na ktoré od otca nežiadala príspevok. Od otca mohla žiadať príspevok na zakúpenie týchto potrieb. Pri okuliaroch ide o pravidelný minimálny ročný výdavok a pri strojčeku jednorazovo zvýšený, ale mesačne pravidelný výdavok. Uviedol, že je úlohou súdu v konaní o výživnom pre maloleté dieťa zohľadňovať všetky jeho potreby a výdavky s tým súvisiace, nie posudzovať, či mohla alebo nemohla otca o ne žiadať. Takisto otec, pokiaľ by sa o svoju dcéru zaujímal, mohol na tieto pomôcky prispieť, čo však nikdy z vlastnej iniciatívy neurobil. Matka zdôraznila, že ide o nemalé a pravidelné výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletej, preto nie je namieste, aby ju súd v tejto súvislosti súdil a vyvodil záver, že nerobila všetko, čo mala v súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti otca. Len pre úplnosť dodala, že otec na jej telefonáty v roku 2018, ktorými ho chcela požiadať o pomoc pri zvýšených výdavkoch na maloletú, nereagoval. Dôvodil, že výdavky na maloletú uviedla presne vo svojom návrhu a predložila k nim aj listinné dôkazy, preto nepovažovala za potrebné tieto náklady opakovane uvádzať. Výdavky na maloletú sú cca 600 eur mesačne. Ďalej uviedla, že maloletá bude od septembra študentkou strednej školy a jej výdavky sa primerane tomu zvýšia, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Je zrejmé, že vychádzal z okolností a situácie v čase rozhodovania,

avšak je potrebné prihliadať aj na nezvratné skutočnosti, teda pokračovanie v štúdiu na strednej škole, a vziať do úvahy aj tie, s prihliadnutím na predchádzanie opakujúcich sa súdnych sporov v 2-3 mesačných intervaloch. Následne matka konštatovala, že s majetkovými a finančným pomermi na strane otca nesúhlasí. Príjem otca je podľa matky spolu cca 1.500 eur. Uviedla, že pokiaľ otec je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nemieni užívať, ani rekonštruovať, má možnosť ju predať a z výnosu predaja si zlepšiť svoju situáciu, ktorá mu umožní aj plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Matka tiež nesúhlasila s výdavkami v domácnosti otca, pričom upozornila, že na tieto sú dvaja, t.j. otec aj so svojou manželkou. Záverom svojho odvolania tvrdila, že výživné určené súdom prvej inštancie sa javí ako neprimerane nízke, a to s prihliadnutím na zdravotné problémy maloletej, jej záujmy, a tiež na príjmové, finančné a majetkové pomery otca. Na tomto základe žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že otca zaviaže na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej sumou 300 eur mesačne počnúc od 01.04.2021 a zaviaže ho tiež na úhradu zameškaného výživného.

3. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že súd prvej inštancie počas vykonaného dokazovania dostatočne skúmal možnosti a schopnosti na strane matky a oprávnené potreby na strane maloletej. Vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie považoval za primeranú potrebám maloletej.

4. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie matky považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za zákonný a správny. Doplnil, že matkou uvádzaná mesačná výška nákladov na maloletú v sume 600 eur je nadštandardná a nezodpovedá pomerom rodičov a ich životnej úrovni a nemožno túto sumu považovať za primeranú. Odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného, z ktorého dôvodu treba dbať na to, aby výživné nad túto hranicu neuspokojovalo sčasti potreby iných osôb. Otec mal za to, že matka v odvolaní neuviedla žiadne argumenty, ktorými by zvrátila závery súdu prvej inštancie, resp. preukázala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Na tomto základe žiadal odvolací súd, aby v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a 66 (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislom výroku o nedoplatku na výživnom podľa (ďalej ako „“) potvrdiť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, preto je právoplatný a týmto rozhodnutím nedotknutý.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

9. Ustanovením § 62 zákona o rodine, v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním

stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení, a tiež nárast životných nákladov (pri zmene vyživovacej povinnosti) vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly. V súlade s právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

10. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil majetkové pomery rodičov a ich schopnosti a možnosti k plateniu výživného. Príjem rodičov je zhruba rovnaký. Ako to bolo odvolacím súdom zdôraznené, odôvodnené potreby maloletej musia byť limitované príjmom svojich rodičov. Z tohto hľadiska musí byť určené výživné primerané. To je odrazom i zákonného imperatívu, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto i výdavky maloletej musia zodpovedať príjmom rodičov a rovnako musia zodpovedať životnej úrovni rodičov. Odvolací súd sa tak zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že stanovenie výživného na maloletú vo výške 160 eur mesačne je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca.

11. Odvolanie matky tieto vecne správne závery súdu prvej inštancie nevyvracia. Ak matka upozorňovala na zvýšené výdavky maloletej, odvolací súd upozorňuje, že otec prispieval na výdavky maloletej i nad rámec dohodnutého výživného, i keď nepravidelne. Ak matka nesúhlasila s platením takto dohodnutého výživného na maloletú, mala možnosť obrátiť sa na súd, aby bolo výživné na maloletú zo strany otca určené. Nie sú potom relevantné vyjadrenia matky, podľa ktorých otec sa v minulosti nedostatočne podieľal na výdavkoch maloletej. Nie je správny ani názor matky, že súd prvej inštancie nevzal na zreteľ, že maloletá bude navštevovať strednú školu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku túto skutočnosť akcentoval a dostatočným spôsobom ju do úvahy pri svojom rozhodovaní vzal, keď sám konštatoval, že maloletá je vo veku dospievajúcej osoby (a teda i jej výdavky sú tomu zodpovedajúce).

12. Napokon odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením matky, podľa ktorého mal súd prvej inštancie vziať do úvahy i náklady na okuliare a zubný strojček maloletej. Súd prvej inštancie totiž považoval za preukázané výdavky maloletej vo výške 194 eur. Na nich sa musia podieľať obaja rodičia (pričom odvolací súd rešpektuje, že matka sa podieľa i osobnou starostlivosťou o maloletú). Z výživného vo výške 160 eur mesačne preto podľa odvolacieho súdu bude možné zo strany oboch rodičov znášať i zvýšené výdavky maloletej na tieto zdravotné pomôcky a i na zdravotnú starostlivosť maloletej.

13. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, čo je dôvodom na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku o nedoplatku otca na výživnom ( ).

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .