Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-201-2020.pdf
PDF · 145.34 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/201/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., v zastúpení Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/037044-003 zo dňa 29.06.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 21.07.2016 s platnosťou do 31.12.2019. Dňa 07.10.2019 požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z. z. alebo „zákon“), pretože na území Slovenskej republiky koná ako konateľ obchodnej spoločnosti Sasco Elegance, s.r.o., IČO: 50 153 803 so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava.
2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vydalo dňa 23.03.2020 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-2994-026/2020-PPC, ktorým podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bola tá skutočnosť, že udelenie požadovaného pobytu nie je vo verejnom záujme.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. p. PPZ- HCP-BA2-2020/037044-003 zo dňa 29.06.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) Žalovaný porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov nezistil, mal za to, že správny orgán vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky postupoval v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z. a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Žalobca nepreukázal, že
jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Nepredložil žiadne dôkazy, aby bolo v jeho prípade možné správnymi orgánmi konštatovať, že podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcu)
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/037044-003 zo dňa 29.06.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správne orgány vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
5. Za primárny dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí považuje žalobca tú skutočnosť, že ich odôvodnenie je abstraktné. Poukazuje na to, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania ako i § 34 zákona. Finančné prostriedky investuje do výkonu svojej podnikateľskej činnosti, čo svedčí o širšom prínose jeho podnikateľskej činnosti pre Slovenskú republiku, jej hospodárstvo, a teda aj verejný záujem. Podľa názoru žalobcu správne orgány oboch stupňov postupovali pri posudzovaní jeho žiadosti príliš formalisticky. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že verejný záujem nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, pretože žalobca v zdaňovacom období roku 2018 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu, čím možno pozorovať výlučne súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do Schengenského priestoru. Žalobca priložil všetky zákonom požadované doklady a navyše v zákone absentuje akákoľvek povinnosť preukázať vyšší zisk po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie ako je zákonom stanovená minimálna výška.
6. Žalobca ďalej namietal porušenie zásad správneho konania (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), keď správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav ako aj tým, že v skutkovo zhodnej veci týkajúcej sa brata žalobcu, ktorý je taktiež konateľom obchodnej spoločnosti Sasco Elegance, s.r.o. rozhodol opačne, keď mu povolil pobyt do 19.02.2021. Správny orgán mal dbať na to, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, pričom má za to, že prípad žalobcu je skutkovo zhodný s prípadom brata žalobcu, ktorému bol pobyt za účelom podnikania obnovený.
7. Žalobca ďalej tvrdí, že stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o prínose podnikateľskej činnosti si správny orgán vyžiadal účelovo bez opory v zákone. Toto stanovisko si má, podľa jeho názoru, správny orgán vyžiadať len v prípade ak spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny, nedosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení. V jeho prípade však obchodná spoločnosť dosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení, preto správny orgán konal nad rámec zákona. V tej súvislosti namieta, že zo stanoviska ministerstva hospodárstva nevyplýva, na základe akých konkrétnych kritérií ministerstvo posudzovalo dopad vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu na hospodárstvo Slovenskej republiky navyše, keď už ministerstvo skúmalo prínos v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v roku 2017 a tento bol vyhodnotený kladne.
8. Skutočnosť, či podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky musí, podľa názoru žalobcu, vyplývať z vykonaného dokazovania. Považuje za neprípustné, aby nemal vedomosť, na základe akých konkrétnych kritérií posudzovalo ministerstvo dopad vykonávania jeho podnikateľskej činnosti na hospodárstvo Slovenskej republiky. Taktiež nepoznanie dôvodov, ktoré majú byť základom rozhodnutia orgánu verejnej správy, odníma účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Účastníkovi má byť daná možnosť účinne sa brániť, ak napríklad má dôkazy, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, ak z iného dôvodu nesúhlasí s podkladom rozhodnutia (stanoviskom ministerstva hospodárstva).
9. Žalobca ďalej namieta, že v rozhodnutiach správnych orgánov nie je žiadnym spôsobom naznačené, z akých konkrétnych a preskúmateľných dôvodov nie je podnikateľská činnosť žalobcu prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalobca taktiež namietal, že správne orgány sa vo svojich
rozhodnutiach nezaoberali so všetkými hľadiskami žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tak, ako sú vymedzené v § 33 ods. 1 písm. a) zákona. Považoval za potrebné, aby správny orgán pri uprednostnení záujmu verejného pred záujmom súkromným v rozhodnutiach jasne uviedol, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravovali a ako vyhodnotili ostatné kritéria žiadosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 zákona. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom, a to tiež len v nevyhnutnej miere. Žalobca nevidí dôvod, pre ktorý by v jeho prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem súkromný, a to až formou možného odopretia obnovenia povolenia pobytu na území SR. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 331/09 z 16.12.20099 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Poukazom na to musia vnútroštátne orgány starostlivo posúdiť, či ich rozhodnutím nebude porušené právo na súkromný a rodinný život. V opačnom prípade dôjde k porušeniu čl. 8 Dohovoru. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem „rodinný život“ v zmysle čl. 8 Dohovoru nie je obmedzený výlučne na vzťahy založené na manželstve, ale môže zahŕňať aj iné de facto „rodinné“ väzby (K. a T. proti Fínsku (Veľká komora) č. 25702/94, ECHR 2001 VII). Rodinný príslušníci žalobcu manželka a dve deti mali udelený prechodný pobyt na zlúčenie rodiny s platnosťou do 31.12.2019, ich žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je naviazaná na žiadosť žalobcu. Žalobca má na území Slovenskej republiky aj brata, s ktorým si jeho manželka a deti vytvorili sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy v rámci ich súkromného a rodinného života, preto nemôže porušením práva na súkromný život žalobcu dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie. Žalovaný v rozhodnutí vo všeobecnosti poukázal na stret dvoch základných práv a slobôd, a to práva cudzinca na súkromie a rodinný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) na jednej strane a na druhej strane na právo štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru). Z rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, ako sa s uvedenými skutočnosťami a s tým, že žalobca má celú rodinu s udeleným prechodným pobytom na území SR, vysporiadal, a preto má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné.
10. Žalobca je presvedčený, že v jeho prípade dôvody zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania neboli naplnené. V danom prípade správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a správne neustálili skutočnosti zásadného a skutkového významu. Taktiež nie je z rozhodnutí správnych orgánov zrejmé, akými úvahami sa pri tvorbe záveru o skutkovom stave riadili, prečo nevyhoveli argumentácii žalobcu a niektoré argumenty (napádajúce prieťahy v konaní, zaujatosť správneho orgánu, nedôvodné vyžiadanie stanoviska ministerstva hospodárstva, nezákonné prerušenie konania) nevzali do úvahy. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich plynúci. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Žalobca si je vedomý, že posúdenie splnenia podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území SR je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, ktorá však nie je neobmedzená. Pri jej použití musí správny orgán rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
11. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2020 zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a zotrval na svojom rozhodnutí. Obidve správne rozhodnutia považuje za súladné so zákonom č. 404/2011 Z. z. ako aj so zákonom č. 71/1967 Zb.
13. Úvodom poukázal na to, že zákonodarca mal v úmysle prostredníctvom zákona č. 404/2011 Z. z. upraviť podmienky pre udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tak, že musí byť odôvodnený účelom. Žalovaný si je vedomý, že s faktickým plnením účelu podnikania je v určitých prípadoch spojená aj nevyhnutnosť cestovania, avšak na druhej
strane zastáva názor, že v takomto prípade je na žalobcovi, aby preukázal túto skutočnosť, ako aj spojitosť s výkonom podnikateľskej činnosti. Nemožnosť kontroly pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky nepredložením starého cestovného pasu považuje žalovaný za účelové konanie žalobcu, čo je však v konečnom dôsledku na ťarchu žalobcu. Štátny príslušník tretej krajiny žiadajúci o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania je povinný tvrdiť a dôkazmi doložiť, že aktívne a sústavne vykonáva činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku a že táto činnosť je vykonávaná primárne na území Slovenskej republiky. V danej veci žalobca predložil všetky podklady požadované zákonom, avšak doloženie týchto dokladov nie je jedinou z podmienok pre jeho obnovenie. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok, obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu.
14. Ďalej žalovaný uviedol, že udelenie či neudelenie, resp. obnovenie či neobnovenie prechodného pobytu cudzincovi je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky. Cudzinec nemá na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky právny nárok. Pri obnovovaní prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem. Správny orgán je povinný riadne preskúmať vec a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, a takéto rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Žiadateľ je však ten, na kom leží dôkazne bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že prechodný pobyt je skutočne vo verejnom záujme.
15. Žalovaný mal za to, že zákonom povolená správna úvaha správneho orgánu nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Hoci zákon č. 404/2011 Z.z. nedefinuje pojem verejný záujem, žalovaný tento, v prípade žalobcu nevidel ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z jeho podnikania, pretože žalobca v zdaňovacom období 2018 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné pre obnovenie prechodného pobytu. V danom prípade žalovaný vidí len súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru, t. j. takýmto účelovým plnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu, ktorým dochádza k obchádzaniu zákona č. 404/2011 Z. z. Cieľom inštitútu prechodného pobytu podľa zák. č. 404/2011 Z. z. je podpora takej migrácie, ktorá je celospoločensky prospešná, čím je podporovaný verejný záujem. V prípade žalobcu nevidel faktické plnenie účelu pobytu, čím absentuje celospoločenská prospešnosť, ktorá by mala vznikať podnikateľskou činnosťou. Pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujem nestačí splniť kritéria dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebný prínos pre hospodárstvo v kontexte vytvorenia pracovných miest, obchodovanie v rámci Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na území Slovenskej republiky a vytvorením hodnôt, ktoré sú prínosom pre štát.
16. Uviedol, že sa správny orgán zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 8 Dohovoru a vyjadril názor, že zamietnutie obnovenia prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky možno za zásah do žiadateľovho rodinného a súkromného života považovať, pretože na území Slovenskej republiky mal žalobca rodinných príslušníkov, ktorí mali udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny s platnosťou do 31.12.2019. Títo podali žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, pričom správny orgán o nich ešte nerozhodol, keďže sú naviazané na žiadosť žalobcu. Čl. 8 Dohovoru negarantuje podľa žalovaného právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. Právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru je právom podmieneným, teda nemá absolútny charakter. Správny orgán pri posudzovaní prípadného zásahu podľa zmieňovaného Dohovoru uviedol, že do práva žalobcu podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru zasahuje, avšak ďalej uviedol, že do týchto práv možno podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru zasahovať, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných. V súvislosti s právom žalobcu na podnikanie, ktorý síce nie je explicitne vyjadrený v čl. 8 Dohovoru, ale možno ho pod neho subsumovať, žalovaný konštatoval, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom žalobcu na uplatňovanie práva na podnikanie.
17. K námietke nedostatočného odôvodnenia stanoviska ministerstva hospodárstva, žalovaný uviedol, že ministerstvo je kompetentným orgánom v zmysle § 6 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, vyjadriť sa ku skutočnosti, či podnikateľská
činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a mal k dispozícii podklady pre adekvátne vyhodnotenie, či podnikateľská činnosť bude alebo nebude prínosom. K postupu správneho orgánu v súvislosti s vyžiadaním si stanoviska ministerstva hospodárstva žalovaný poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku, sp. zn. 1Sžak/1/2019, podľa ktorého má správny orgán v každom konaní o žiadosti o obnovení prechodného pobytu, aj v prípade splnenia podmienky podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. povinnosť prihliadať na § 33 ods. 1 a 5 zákona, teda zaslanie žiadosti na ministerstvo hospodárstva, v ktorom správny orgán žiada o posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky považuje za zákonný postup. Vyjadrenie ministerstva hospodárstva je dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu. Kladné stanovisko ministerstva hospodárstva, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je v tomto konaní relevantné, keďže podnikanie ako také je ovplyvňované subjektívnymi ako i objektívnymi faktormi a navyše, pri každej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu treba prihliadať na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, jej prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na to sa vzťahujúci verejný záujem. Taktiež nepovažuje žalovaný za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že nemal zaručený priestor, aby sa v priebehu konania mohol vyjadriť ku všetkému, čo mohlo podstatne ovplyvniť zistenie skutočného stavu. Dňa 29.02.2020 zaslal správny orgán žalobcovi výzvu na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., ktorou dal žalobcovi možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Zdôraznil, že žalobca do dátumu vydania rozhodnutia svoje právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia nevyužil. Skonštatoval, že žalobca zaslal vyjadrenie k výzve po stanovenej lehote, pričom však neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na rozhodnutie správneho orgánu.
18. V súvislosti s namietnutým porušením zásady, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely, žalovaný poukázal na skutočnosť, že o žiadosti žalobcovho brata rozhodovalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave, pričom žalovaný nemá vedomosť, aké doklady boli v konaní o obnovenie prechodného pobytu brata žalobcu doložené, ani akými úvahami sa správny orgán riadil a ani, či bolo žiadané stanovisko ministerstva hospodárstva.
19. Záverom žalovaný uviedol, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.01.2021 zotrval na dôvodoch žaloby. I naďalej zastáva názor, že vykonaným dokazovaním správne orgány neuniesli dôkazne bremeno, ergo dokazovaním nijako, nieto ešte jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty, nepreukázali, že nie sú dané zákonné dôvody pre neobnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení iba okrajovo a vyhýbavo vyjadruje k ťažiskovým skutkovej a právnej argumentácii žalobcu, ktorá je jasne sformulovaná priamo v žalobe.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
22. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023.
23. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
24. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
26. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, d/ ,f/, k/ zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnom čase, tento zákon upravuje pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc 1) Slovenskej republiky (ďalej len "kontrola hraníc") a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt"), podmienky pobytu, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte,
27. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.
28. Podľa ust. § 20 ods. 2 prvá veta zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt je viazaný na jeden účel.
29. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.
30. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt a) najviac na obdobie, ktoré spolu s predchádzajúcim udeleným prechodným pobytom a pobytom podľa § 23 ods. 6 písm. g) súhrnne nepresiahne 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a ukončenie sezónnej práce si vyžaduje ďalší pobyt, b) na deväť mesiacov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, ktorý po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti chce zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať, c) najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky, d) najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 27, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej päť rokov, alebo e) najviac na päť rokov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30.
31. Podľa § 34 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).
32. Podľa § 34 ods. 12 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.
33. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.
34. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zák. č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
35. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
36. Podľa § 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
38. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
39. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
40. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1967 Zb., podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
41. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
42. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
43. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme.
44. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania, v § 34 ods. 10 upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania prihliada aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý rozhoduje o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží v rámci správnej úvahy posúdiť, či je obnovenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme. V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení zák. č. 404/2011 Z. z. postupuje podľa ustanovení správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z.) ako všeobecného procesného predpisu.
45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, bolo predovšetkým posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalobcu o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných bez dostatočne zisteného skutkového stavu v nadväznosti, nad rámec zákona získaného nesúhlasného stanoviska ministerstva hospodárstva, ako i popretí procesných práv žalobcu v konaní o jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania spočívajúce v nemožnosti sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia ako i nemožnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. V neposlednom rade aj k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
46. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán v rámci konania v zmysle § 32 zák. č. 71/1967 Zb. vyžiadal od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky stanovisko, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Následne konanie rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA6-12276-016/2019-PPC-HIL zo dňa 16.12.2019 podľa § 29 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. prerušil. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 12.02.2020, č.10921/2020-3420-07890 uviedlo, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalobca bol listom zo dňa 23.02.2020 vyzvaný na vyjadrenie podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku k podkladu pre vydanie rozhodnutia, a to k stanovisku ministerstva hospodárstva. Zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do spisu, ktoré mu bolo zo strany správneho orgánu umožnené dňa 02.03.2020. Zástupca žalobcu sa však nedostavil. Žalobca bol opätovne vyzvaný na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku k podkladu pre vydanie rozhodnutia, a to k stanovisku ministerstva hospodárstva. Zástupca žalobcu opätovne požiadal o možnosť nahliadnuť do spisu a o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Správny orgán umožnil zástupcovi žalobcu do administratívneho spisu nahliadnuť dňa 20.03.2020. Zároveň je v administratívnom spise založená žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty vo veci vyjadrenia, ktorej nebolo správnym orgánom vyhovené. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ust. § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu žalobcu za účelom podnikania. Žalobca sa vyjadril písomne listom zo dňa 23.03.2020, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 27.03.2020 t. j. po uplynutí lehoty na vyjadrenie.
47. V súlade so zásadou materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, dôkazy, ako i skutočnosti majúce pre vec rozhodujúci význam. V konaní sa uplatňuje zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania podľa, ktorej je správny orgán povinný v konaní postupovať tak, aby dal účastníkovi možnosť realizovať jeho procesné práva a vyjadriť sa v konaní zhromaždeným podkladom rozhodnutia. Podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5 tohto zákona, pričom podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Správny orgán si pri posudzovaní žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k otázke, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Tomuto postupu správneho orgánu nemožno vytýkať nezákonnosť, právne naopak, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je v zmysle § 6 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy a do jeho pôsobnosti patrí o. i. podpora malého a stredného podnikania vrátane podpory potravinárskych produktov, ktoré nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podpory spracovania dreva a biotechnológií, stratégia tvorby podnikateľského prostredia a podpora podnikateľského prostredia vrátane podpory potravinárskeho podnikateľského prostredia, ktorého produkty nie sú zaradené do prílohy I Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podnikateľského prostredia v oblasti spracovania dreva a biotechnológií, je kompetentné vyjadriť sa k otázke prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania prihliada na verejný záujem, osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, pričom stanovisko ministerstva je jedným z podkladov rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že správny orgán si uvedené stanovisko vyžiadal účelovo bez opory v zákone.
Z § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. vyplýva povinnosť policajného útvaru si vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení, nič však nebráni tomu, aby si správny orgán v rámci riadneho zisťovania skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyžiadal stanovisko ministerstva hospodárstva za účelom posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Stanovisko ministerstva hospodárstva je vyjadrením kompetentného orgánu štátnej správy k skutočnosti dôležitej pre konanie a rozhodnutie a svedči mu domnienka správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Absencia hodnotiacich kritérií na základe, ktorých posudzovalo ministerstvo dopad vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu na hospodárstvo Slovenskej republiky v jeho stanovisku nie je spôsobilé spochybniť jeho správnosť. Pre toto správne konanie nie je ani tak podstatné, z akých kritérií ministerstvo hospodárstva pri vydávaní svojho stanoviska vychádzalo, ako jeho záver – stanovisko, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalovaný správny orgán po zhodnotení v konaní zhromaždených podkladov dospel k záveru, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, s čím sa správny súd stotožnil. Žalovaný totiž okrem zákonom požadovaných dokladov v správnom konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci naplnenie verejného záujmu pri obnovení prechodného pobytu za účelom podnikania. Výška dosiahnutého zisku žalobcu z podnikania je jedným z viacerých faktorov majúcich vplyv na okolnosti tvoriace základ pre posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalobca okrem argumentácie o výške zisku obchodnej spoločnosti v konaní neuvádza žiadne iné skutočnosti alebo neoznačil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce prínos jeho podnikania pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny, v ktorej žiada o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania, napr. prostredníctvom vytvárania pracovných miest (aj v oblastiach nedostatkových profesií) a poskytovania tovarov a služieb, vytvorenia obchodných príležitostí v rámci krajiny alebo nových obchodných možností v celosvetovom meradle, t. j. jeho prínos k celkovému hospodárskemu rastu SR.
48. Taktiež nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by mu správny orgán nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, resp. navrhovať dôkazy v rámci zásady aktívnej súčinnosti. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca bol zo strany správneho orgánu dva krát vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie ako aj k návrhom na ich doplnenie. Výslovne bol oboznámený so stanoviskom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o tom, že jeho podnikateľská činnosť bola vyhodnotená ako činnosť nemajúca prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalobca tak mal preukázateľne možnosť oboznámiť sa so stanoviskom ministerstva hospodárstva a zo strany správneho orgánu mu bola daná možnosť sa k nemu vyjadriť, čim došlo k zachovaniu jeho procesného práva ako účastníka konania vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nič nebránilo žalobcovi na vyvrátenie konštatovania ministerstva hospodárstva o tom, že jeho podnikateľská činnosť nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, produkovať dôkazy, ktoré toto tvrdenie vyvracajú. Žalobca však žiadny dôkaz o opaku nepredložil. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazne bremeno a v konaní neprodukoval dôkazy preukazujúce hospodársky prínos jeho podnikania pre hospodárstvo Slovenskej republiky. K výzve správneho orgánu sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 23.03.2020, avšak až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (str. 7) je zrejmé, že žalovaný v rámci svojej argumentácie reagoval aj na žalobcove tvrdenia uvedené v jeho odvolaní, ktoré sú totožné s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení, keď uviedol, že pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme nestačí splniť kritériá dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebný prínos pre hospodárstvo v kontexte napr. vytvorenia pracovných miest, obchodovania v rámci Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektami pôsobiacimi na území SR a vytvorením hodnôt, ktoré sú prínosom pre štát.
49. V súvislosti s namietnutým porušením zásady správneho konania zo strany správneho orgánu v skutkovo zhodnej veci týkajúcej sa brata žalobcu, ktorý je obdobne ako žalobca spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Sasco Elegance, s.r.o. rozhodnúť tak, aby nevznikali nedôvodne rozdiely, správny súd upriamuje žalobcu na skutočnosť, že totožnosť predmetu konania (žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania týkajúcu sa totožnej obchodnej spoločnosti),
ešte neznamená absolútnu zhodu v skutkových okolnostiach. Prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky sa posudzuje v každom konaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania samostatne na podklade v konaní zhromaždených podkladov po vykonanom dokazovaní, pričom práve aktívna účasť účastníka konania v produkovaní dôkazov môže mať zásadný vplyv na záver o tom, či je obnovenie prechodného pobytu vo verejnom záujme, alebo nie. Prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky je jedným, nie však jediným z faktorov, na ktoré správny orgán pri posudzovaní žiadosti prihliada. Žalobca, okrem v žalobe tvrdených skutočností, neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia o totožnosti skutkových zistení týkajúcich sa prípadu jeho brata, ktoré by mohli byť v rámci prieskumu zákonnosti posúdené, správny súd tak nemá za preukázané, že by zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu tejto zásady správneho konania.
50. Pri posúdení žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, policajný orgán žiadosť zamietne z dôvodov podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g), keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania správny orgán zo zákona prihliada na verejný záujem. Hoci pojem verejný záujem zákon o pobyte cudzincov nedefinuje, tento pojem sa v oblasti správneho práva pomerne často používa a práve z tohto kontextu možno na základe súdnej praxe ustáliť, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nie je právny nárok. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania za účelom podnikania bude vo verejnom záujme, je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia, regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
51. V danej veci správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadol na § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. a žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania posudzoval z hľadiska verejného záujmu s osobitným dôrazom na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o tom, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme (str. 7 rozhodnutia žalovaného). Z hľadiska posudzovania verejného záujmu ako sporným identifikoval prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, čo bolo aj dôvodom pre zamietnutie jeho žiadosti pre obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania.
52. Taktiež možno konštatovať, že správny orgán sa vysporiadal aj s otázkou zásahu do práva žalobcu na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré zamietnutím žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nastalo. Nie je pravdou, že by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal aj s otázkou pobytu rodinných príslušníkov žalobcu na území Slovenskej republiky v kontexte zásahu do práv žalobcu garantované čl. 8 Dohovoru, keď uviedol, že žiadosti rodinných príslušníkov žalobcu o obnovenie prechodného pobytu sú naviazané na žiadosť účastníka konania, ktorá bola zamietnutá, a preto zásah do rodinného a súkromného života žalobcu v zmysle čl. 8 Dohovoru, ktoré posúdil ako právo podmienené, vyhodnotil ako súladný so zákonom, keď takéto zamietnutie žiadosti je nevyhnutné v záujme hospodárskeho blahobytu krajiny a účelu zákona č. 404/2011 Z. z., ktorým je o. i. potreba regulácie počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky. Podľa názoru
správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Jasne z neho vyplýva, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal. Hoci stručne, ale zrozumiteľne dáva odpovede na sporné otázky zásadné pre danú vec, preto ho možno z pohľadu procesných záruk spravodlivého rozhodnutia považovať za dostatočne odôvodnené.
53. Poukazom na uvedené má správny súd za to, že správne orgány v konaní postupovali v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba výnimočne.
55. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.