Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoCsp-17-2021.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., K. XXXX/X, o zaplatenie 704,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9Csp/5/2020 - 106 zo dňa 18.03.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9Csp/5/2020 - 106 zo dňa 18.03.2021 o d m i e t a .
II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 101,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,07 eur od 21.12.2019 do zaplatenia zastavil, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku, ktorého sa domáhal právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave voči žalovanej a to zaplatenia sumy 704,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 704,51 eur od 21.12.2019 do zaplatenia. Hmotnoprávny základ nároku vyplýval z uzatvorenej Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka č. 51846372 zo dňa 06.09.2016, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej kreditnú kartu s úverovým rámcom 300 eur, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX, pričom žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 % p.a.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku 10,- eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 11.12.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2019, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, s konečným zostatkom dlhu v sume 704,51 eur.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval aj neskoršie hmotnoprávne a procesné nástupníctvo a v dôsledku preukázaného postúpenia pohľadávky uznesením č.k. 9Csp/5/2020-43 zo dňa 19.03.2020 pripustil zmenu sporovej strany na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, IČO: 31320155, ako postupca, z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil postupník, ako nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.06.2020.
1.3. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy (ďalej „Občiansky zákonník“, alebo len „OZ“), v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 2 prvá veta a § 2 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch “) a v prvom rade sa procesne vysporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom a konanie v časti o zaplatenie sumy 101,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,07 eur od 21.12.2019 do zaplatenia vo výroku I. rozsudku zastavil, s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „CSP“).
1.4. Následne potom súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 06.09.2016 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške úverového rámca 300,- eur, pri výške mesačnej splátky 10,- eur, úrokovej sadzbe 22,80 % ročne. Žalovaná čerpala poskytnutý úver, ale nesplácala ho riadne a včas, preto ju právny predchodca žalobcu v predžalobnej upomienke vyzval na doplatenie splatných splátok a zároveň žalovanú upozornil, že ak do 11.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 05.02.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a dlžná suma k danému dátumu predstavovala 366,71 eur. Súd prvej inštancie úverovú zmluvu právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a súd ich považoval za nesporné a vzhľadom na spotrebiteľský charakter okresný súd v zmysle § 54a OZ prihliadol na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala.
1.5. Ohľadom skúmania premlčania nároku žalobcu súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že bolo preukázané, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v splátkach. Listom zo dňa 05.02.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že k tomuto dňu sa dlh z kreditnej karty stal predčasne splatným v celom rozsahu naraz. Súd prvej inštancie vychádzal z predžalobnej upomienky zo dňa 04.01.2017, kde právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na doplatenie splatných splátok a zároveň žalovanú upozornil, že ak do 11.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z uvedeného potom súdu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu dlh z kreditnej karty zosplatnil ku dňu 05.02.2017 vo vzťahu k uvedenej splátke splatnej v mesiaci november 2016. Súd však zároveň vychádzal aj z listiny
- výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., podľa ktorej žalovaná začala čerpať úverový rámec od 22.09.2016 a nezaplatila žiadnu splátku a s nezaplatením splátky splatnej v mesiaci september 2016 sa žalovaná dostala do omeškania. Na túto skutočnosť bola upozornená v predžalobnej upomienke zo dňa 04.01.2017, kde je uvedená výška dlžných splátok 30,- eur, čo po prepočte predstavuje 3 nezaplatené splátky (09/2016 - 11/2016). Súd prvej inštancie potom vyvodil, že právny predchodca žalobcu tak bol oprávnený zosplatniť úver pre ktorúkoľvek z dlžných splátok uvedených v predžalobnej upomienke zo dňa 04.01.2017, pre ktorú boli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti. S poukazom na § 103 OZ mal okresný súd za to, že právny predchodca žalobcu najneskôr ku dňu 30.11.2016 výpis z kartového účtu vystavil, špecifikoval v ňom jednotlivé položky a stanovil povinnú splátku, ktorú mu bola žalovaná povinná uhradiť. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil ku dňu 05.02.2017 vo vzťahu k splátke splatnej v mesiaci november 2016, čo mal súd jednoznačne preukázané z predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a z predžalobnej upomienky. Okresný súd vychádzal z premisy, že premlčacia doba v zmysle § 103 OZ nezačala plynúť od tohto zosplatnenia, ale už od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V tomto
prípade neboli zaplatené riadne a včas splátky splatné v mesiacoch september 2016 až november 2016, pričom splátka splatná v mesiaci november 2016 sa stala splatnou najneskôr dňa 01.01.2017 a najneskôr odvtedy začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej, ktorá uplynula najneskôr dňa 01.01.2020. Žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 29.01.2020, teda po jej uplynutí . Nárok na úrok a úrok z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný a premlčanie istiny k 01.01.2020 tak malo za následok aj premlčanie nároku na úrok a úrok z omeškania. Súd preto žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu pre premlčanie zamietol (výrok II. rozsudku).
1.6. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP a konštatoval, že v konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, keď súd vychádzal z toho, že v časti, v ktorej sčasti konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby, došlo k späťvzatiu z iného dôvodu, než pre určité správanie sa žalovanej a súd ho vyhodnotil ako procesné zavinenie na strane žalobcu a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko však bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli, vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III. rozsudku).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a vyslovene uviedol, že napáda predmetný rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pokiaľ v zmysle ustanovenia § 103 OZ nárok žalobcu zamietol ako premlčaný. Ustanovenia § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda, že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ má odvolateľ za to, že ak sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.11.2016, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola vyzvaná v predžalobnej upomienke právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04.01.2017, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.02.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Odvolateľ považuje za neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne žalobca poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 11Co/153/2019-126, podľa ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak v prejednávanej veci začala plynúť od 21.02.2017, žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej dobe dňa 29.01.2020 a žalobca tvrdí, že uplatnený nárok premlčaný nie je. Správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 603,44 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 603,44 eur od 21.12.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
3. Žalovaná sa v odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP (ďalej „krajský súd“, alebo „odvolací súd“), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým okresný súd žalobu sčasti zamietol a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Súčasne odvolací súd výrokom I. podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku I. rozsudku okresného súdu, ako podané neoprávnenou osobou.
5. Odvolací súd sa v prvom rad procesne vysporiadal s prípustnosťou podaného odvolania žalobcu, ktorý výslovne uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním bol dotknutý rozsudok okresného súdu vo všetkých výrokoch, vrátane výroku I., ktorým okresný súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie o zaplatenie sumy 101,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,07 eur od 21.12.2019 do zaplatenia zastavil, postupujúc v súlade s § 145 ods. 2 CSP.
6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. V nadväznosti na citovanú právnu úpravu odvolací súd zdôrazňuje, že procesne legitimovaná na podanie odvolania je len tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 16.07.2020 vzal v časti o zaplatenie istiny vo výške 101,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,07 eur od 21.12.2019 do zaplatenia žalobu späť a okresný súd v tejto časti konanie v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil, je tak zrejmé, že rozhodol plne v súlade s procesnou vôľou a procesným návrhom žalobcu a teda v jeho prospech, rešpektujúc jeho procesné právo vyplývajúce z ustanovenia § 144 CSP. Z uvedeného dôvodu je tak odvolanie žalobcu smerujúce aj voči výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie procesne neprípustné a odvolací súd ho v súlade s § 386 písm. b/ CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
11. Následne sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a to vo výroku II. rozsudku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku, ako aj v závislom výroku III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania.
12. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť, resp. neboli prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a na základe súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne a náležite zisteného skutkového stavu a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku, ktorým žalobu v časti, na ktorú sa nevzťahovalo zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, zamietol ako nedôvodnú. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu a nebolo preto potrebné zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie o nové, doposiaľ nepredložené dôkazy, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 384 a § 385 CSP).
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Pokiaľ bolo plnenie peňažného dlhu v zmluve dohodnuté v splátkach, je veriteľ oprávnený od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa zmluvných dojednaní účastníkov zmluvného vzťahu. Je nesporné, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne a to odo dňa, kedy sa tá- ktorá splátka stala zročnou (§ 103 vety prvej OZ). V zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený, ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, avšak v zmysle dikcie zákona toto právo môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci zosplatnený dlh, potom začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 vety druhej OZ). To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre právne účinné jednorazové predčasné zosplatnenie celého dlhu je nevyhnutné zdôrazniť, že osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V tomto však je potrebné zdôrazniť, že citované zákonné ustanovenia § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a samo osebe nemajú vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Nedochádza teda k „posunu“ počiatku plynutia premlčacej doby až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.
20. V spore nebolo žiadnou zo strán spochybnené a súd mal listinne preukázané, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) na základe predžalobnej upomienky, datovanej dňa 04.01.2017, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru (č.l. 71 spisu). V predmetnej upomienke oznámil žalovanej, že k uvedenému dňu eviduje ku kreditnej karte č. 0051846372 nedoplatok na splátkach vo výške 30,- eur, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne. Súčasne žalovanú upozornil, že ak do 11.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej poštovej doručenky bolo preukázané, že poštová zásielka bola žalovanej doručená dňa 08.02.2017 (č.l. 73 spisu). Následne Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.02.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, dlh z kreditnej karty
č. 0051846372 sa stal splatným v celom rozsahu naraz (č.l. 84 spisu). Výška dlžnej sumy bola 366,71 eur, pričom je listinne preukázané z poštovej doručenky, že poštová zásielka bola žalovanej doručená dňa 27.02.2017 (č.l. 732 spisu).
21. Pokiaľ súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 54a OZ skúmal eventuálne premlčanie uplatneného nároku ex offo, správne potom na stanovenie počiatku a plynutie premlčacej doby aplikoval ustanovenie § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ došlo k modifikácii práv a povinností pôvodne zmluvnými stranami v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutými, a to v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka - spotrebiteľa platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil sa obsah pôvodného záväzku a veriteľ, pokiaľ splnil zákonné požiadavky vyžadované v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený zosplatniť celý dlh. Zosplatnením celého (dovtedy nezaplateného) dlhu potom ani počiatok plynutia premlčania nebolo možné posudzovať podľa dikcie ustanovenia § 103 vety prvej Občianskeho zákonníka, teda zročnosťou jednotlivých splátok, nakoľko sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou tohto ustanovenia a zosplatnením celého dlhu tak nastala aj dispozícia obsiahnutá v tejto vete zákonného ustanovenia a teda- začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky ktorá predčasnú splatnosť vyvolala a to pre celý zosplatnený dlh. Odvolací súd už vyššie v odôvodnení zdôraznil, že zákonné ustanovenia § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky, avšak nemajú vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka.
22. V danom prípade potom z listinného dôkazu predloženého žalobcom - predžalobnej upomienky zo dňa 04.01.2017 je jednoznačne zrejmé, že sám veriteľ stanovil, že si vyvodzuje právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 11/2016 a možno sa potom stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení rozsudku (bod 33.) konštatoval: „Vzhľadom na uvedené má súd za to, že právny predchodca žalobcu najneskôr ku dňu 30.11.2016, t.j. v deň uzávierky, takýto výpis z kartového účtu vystavil, špecifikoval v ňom jednotlivé položky a stanovil povinnú splátku, ktorú mu bola žalovaná povinná uhradiť. Preto je súd toho názoru, že splátka za mesiac november 2016 sa stala splatnou najneskôr dňa 01.01.2017, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac november 2016. V prerokúvanej veci právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil ku dňu 05.02.2017 vo vzťahu k uvedenej splátke splatnej v mesiaci november 2016, čo mal súd jednoznačne preukázané z predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a z predžalobnej upomienky. Premlčacia doba však v zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka nezačala plynúť od tohto zosplatnenia, ale už od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V tomto prípade neboli zaplatené riadne a včas splátky splatné v mesiacoch september 2016 až november 2016, pričom splátka splatná v mesiaci november 2016 sa stala splatnou najneskôr dňa 01.01.2017 (ako je uvedené vyššie) a najneskôr odvtedy začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej, ktorá uplynula najneskôr dňa 01.01.2020.“ K tomuto záveru odvolací súd poznamenáva, že obsah listinných dôkazov predložených samotným žalobcom oprávňuje súd konštatovať (s poukazom na ustanovenie § 103 vety druhej OZ), že počiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu bolo možné posudzovať od zročnosti nesplnenej splátky, ktorú špecifikoval ako rozhodnú sám veriteľ a pre nezaplatenie ktorej aj využil svoje právo predčasne zosplatniť celý dlh a to od splátky splatnej v novembri 2016, z čoho potom vyplýva, že celý predčasne zosplatnený dlh bol premlčaný už k mesiacu novembru 2019. Pokiaľ však súd prvej inštancie konštatoval, že premlčacia doba celého dlh uplynula najneskôr dňa 01.01.2020, čo len posilnilo záver o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, nemožno ani proti tomuto záveru nič namietať, pretože nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska správnosti záverov súdu o premlčaní nároku žalobcu. Pokiaľ žaloba bola na príslušný súd podaná až dňa 29.01.2020, bola podaná oneskorene a uplatnený nárok bol v čase jej podania premlčaný. . 23. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol a žalobu z dôvodu premlčacia nároku žalobcu zamietol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom meritórnom výroku II. ohľadom zamietnutia nároku z dôvodu jeho premlčania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na správnosť výroku II. a nemožnosti
rozhodnúť v neprospech odvolateľa (princíp zakotvený v čl. 16 ods. 3 CSP), je potom nutné potvrdiť aj závislý výrok III. o trovách prvoinštančného konania.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko žalovanej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (v odvolacom konaní bola pasívna).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).