Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-117-2020.pdf
PDF · 104.93 KB
No categories available
11S/117/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Ján O., bytom W. XXXX/ XX, O. nad O., právne zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 77, Bánovce nad Bebravou, o preskúmanie rozhodnutia žalovanému č. OU-BN-R.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BN-R.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BN-R.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta Bánovce nad Bebravou č. R./XXX/XXXXX/XXXX/XX zo dňa 22.05.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) vydal nesúhlas na výrub 9 ks smreka pichľavého a obyčajného s obvodom kmeňov 93, 96, 108, 80, 73, 88, 146, 138 a 95 cm, 1 ks borovice lesnej s obvodom kmeňa 97 cm a 1 ks borovice čiernej s obvodom kmeňa 87 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, ktoré rastú za bytovým domov č. XX, Ul. S.i, na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území (ďalej aj „k.ú.“) O. nad O..
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a priznania nároku na náhradu trov konania.
3. Žalobca postupu žalovaného vytkol, že vôbec nevyhodnotil dendrologický posudok Mgr. Y. X., V.., predložený v štádiu odvolacieho konania žalobcom, hoci správne konanie na prvom stupni ako aj odvolacie konanie tvoria jeden celok, pričom účastník konania má právo uvádzať argumenty, dôvody, ako aj predkladať dôkazy až do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu o jeho odvolaní a tieto je odvolací správny orgán povinný vždy vyhodnotiť. Rozhodnutie žalovaného trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa nevyporiadal so všetkými žalobcom
uvádzanými dôvodmi pre výrub označených drevín a nezdôvodnil svoju správnu úvahu rezultujúcu výrokom o nevydaní súhlasu na výrub drevín. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca identifikoval v chybnom výklade správne použitého právneho predpisu. V dôsledku chybného výkladu zákona došli správne orgány k nesprávnym skutkovým záverom, čo okrem iného vyplýva aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca napokon vytkol procesnému postupu správnych orgánov to, že ho v rámci administratívneho konania neoboznámili s odborným stanoviskom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy CHKO Ponitrie zo dňa 06.12.2018 k posúdeniu stavu dôvodnosti výrubu drevín požadovaného skoršou žiadosťou žalobcu, ktorej nebolo vyhovené. Žalobca s týmto odborným stanoviskom nebol riadne oboznámený a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 2 správneho poriadku.
4. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že Mesto Bánovce nad Bebravou ako prvostupňový orgán vo veciach ochrany drevín na základe žiadosti žalobcu zverejnil informáciu o začatí konania na svojej internetovej stránke, zvolal ústne pojednávanie a za prítomnosti žiadateľa vykonal miestne zisťovanie (20.05.2020). Z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania je vyhotovený zápis, ktorého súčasťou je aj aktuálna fotodokumentácia. Zápis obsahuje všetky predpísané náležitosti, je v ňom popísaný zistený stav - dreviny s nameranými parametrami, vizuálne posúdený celkový stav drevín ako aj miesto, kde dreviny rastú; vyhodnotené sú dôvody na výrub; zaznamenaná je aj skutočnosť, že žiadateľ na ústnom pojednávaní rozšíril dôvody na výrub (uskutočnenie terénnych úprav pozemku). Zápis obsahuje informáciu, že dreviny boli posudzované už v minulosti (rok 2018) na základe skoršej žiadosti žalobcu, kedy bolo vypracované aj stanovisko Štátnej ochrany prírody SR Správy CHKO Ponitrie zo dňa 6.12.2018, neodporúčajúce výrub a prvostupňový orgán ochrany prírody v zápise konštatuje, že doposiaľ je stav drevín rovnaký a žiadosť o výrub požadovaných drevín vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na ústnom pojednávaní prvostupňový orgán ochrany prírody oboznámil žalobcu účastníka konania s predmetom konania a so spisovým materiálom. V súlade s ustanovením § 33 správneho poriadku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia, teda aj s tým, že podkladom pre rozhodnutie je aj stanovisko Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 06.12.2018 so záverom „výrub sa neodporúča“, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Žalobca sa k ústnemu pojednávaniu vyjadril osobitne, pričom potvrdil zotrvanie na svojej žiadosti o výrub stromov, jeho vyjadrenie je súčasťou zápisu. V oznámení o začatí konania bol žalobca taktiež poučený, že je možné nahliadnuť do spisu, avšak toto právo v rámci administratívneho konania neuplatnil. Žalovaný má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa Mesto Bánovce nad Bebravou vyrovnalo so všetkými dôvodmi žiadosti o výrub stromov. Použitie odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR z roku 2018 žalovaný nepokladá za pochybenie, keďže správne orgány používajú pre svoju rozhodovaciu činnosť aj podklady z úradnej úschovne a aktuálnym miestnym šetrením prvostupňový orgán nezistil zmenu v stave posudzovaných drevín. Dendrologický posudok vypracovaný Mgr. Y. X., PhD. zo dňa 03.05.2018 nebol žalobcom predložený pri podaní žiadosti ani v priebehu prvostupňového konania. Túto skutočnosť si odvolací orgán preveril. Štátna ochrana prírody SR je podľa § 65a písm. zc) odbornou organizáciou ochrany prírody zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR, ktorá spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Dendrologický posudok Q.. Y. X. V.. bol predložený až v odvolacom konaní, navyše tento dendrologický posudok nie je znaleckým posudkom, nakoľko ho nespracoval znalec zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti SR. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol viacero nových skutočností, ktoré v prvostupňovom konaní neboli predmetom posúdenia a naviac tieto skutočnosti neboli nijakým konkrétnym dôkazom podložené (napr. tvrdené zlé svetelné podmienky v bytoch susednej bytovky). Pri ústnom pojednávaní, resp. až do vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca mal možnosť doplniť svoje podanie o tieto skutočnosti, ale tak neurobil. Sumarizujúc vyjadrenie k správnej žalobe žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že by skutkový stav bol nedostačujúco zistený, že nesúhlas na výrub nebol zdôvodnený, že žalobca účastník konania nebol oboznámený so stanoviskom Štátnej ochrany prítody SR a nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a že rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil správny súd na prejednanie veci pojednávanie na žiadosť žalobcu. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojej pôvodnej argumentácii, ktorá bola správnemu súdu známa z obsahu súdneho spisu.
8. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žiadosťou zo dňa 11.03.2020, doručenou Mestu Bánovce nad Bebravou dňa 11.03.2020, požiadal žalobca o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.“). Zo žiadosti vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. O. nad O., na ktorom sa nachádzajú predmetné dreviny. Ako dôvod výrubu žalobca uviedol, že ihličnaté stromy sú výrazne naklonené k bytovému domu a k nehnuteľnostiam a vzhľadom na to, že v ostatnom čase bývajú silné víchrice, je ohrozená ich stabilita. Ihličnany sú príliš vysoké, suché a nahusto vysadené, takže sa už nemôžu ďalej rozrastať, pričom bránia ostatným drevinám vo vývine. Zabraňujú tiež priamemu prechodu prirodzeného svetla na pozemok, ktorý má byť monitorovaný a nebude možná inštalácia kamerového systému. Hustá výsadba spôsobuje zosúvanie svahu a žalobcovi znemožňuje efektívne oplotenie jeho pozemku. Pre vek stromov hrozí vznik škody na majetku alebo ľudských životoch. Žalobca poukázal na skúsenosť z minulosti, keď takéto stromy v dôsledku zlých poveternostných podmienok sa zlomili, následkom čoho vznikla škoda, ktorú on musel uhrádzať.
9. Mesto Bánovce nad Bebravou ako príslušný správny orgán na deň 20.05.2020 nariadilo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, o čom bola vyhotovená zápisnica.
10. Správny orgán následne rozhodnutím č. OŽP/XXX/XXXXX/XXXX/XX zo dňa 22.05.2020 podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vydal nesúhlas na výrub 9 ks smreka pichľavého a obyčajného s obvodom kmeňov 93, 96, 108, 80, 73, 88, 146, 138 a 95 cm, 1 ks borovice lesnej s obvodom kmeňa 97 cm a 1 ks borovice čiernej s obvodom kmeňa 87 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, ktoré rastú za bytovým domov č. XX, Ul. S., na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. O. nad O..
11. Správny orgán poukázal na závery miestnej ohliadky, z ktorej vyplýva, že dreviny rastú na zelenej ploche za bytovým domom č. XX a svojou výškou ho prevyšujú. Ide o skupinovú výsadbu ihličnatých drevín na pomerne malej ploche, preto niektoré dreviny majú v korunách preschnuté vetvy. Vzdialenosť kmeňov najbližších drevín od bytového domu je cca 8 až 10 metrov. V minulosti boli niektoré smreky a borovice upravované rezom, ich kmene sú neodborne vyvetvené do výšky.
12. Nesúhlas s výrubom drevín správny orgán odôvodnil poukazom na závery odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody, ktoré bolo spracované v decembri 2018 v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou žalobcu o výrub drevín. Ku koncu roka 2018 bol zdravotný stav drevín vyhodnotený ako primeraný ich veku, bez známok poškodenia kmeňov a korún. Štátna ochrana prírody neodporučila dreviny vyrúbať.
13. Nadväzujúc na uvedené správny orgán poukázal na to, že pri miestnej ohliadke bolo zistené, že zdravotný stav drevín sa oproti roku 2018 nezmenil. U žiadnej z drevín nedošlo k zhoršeniu stavu ani k poškodeniu vplyvom poveternostných podmienok. Podľa správneho orgánu sa nepreukázali dôvody výrubu uvádzané žalobcom v žiadosti, resp. doplnené pri miestnej ohliadke. Dreviny sú vyvetvené vo výške dostatočnej na to, aby mohol byť nainštalovaný kamerový systém. Nepotvrdilo sa zosúvanie svahu ani vysychanie drevín z dôvodu prehustenia výsadby. Prípadné oplotenie pozemku žalobcu je možné, nakoľko žiadna z drevín stavbe oplotenia nebráni.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Žalobca namietol, že skutkový stav ustálený správnym orgánom nezodpovedá skutočnosti. Dreviny nemajú zabezpečené podmienky na optimálny rozvoj, čo je dané blízkosťou bytového domu, garáží a údržbovej komunikácie. Správny orgán tiež nevyhodnotil dendrologický posudok ekológa a ochranára Mgr. Y. X., V.. zo dňa 03.05.2018, podľa záverov ktorého dreviny nemajú žiadnu perspektívu ďalšieho rozvoja, majú zhoršený zdravotný stav, obnažený koreňový systém, plytké uchytenie v pôde s možnosťou vývratu počas víchrice, čím dreviny predstavujú určité bezpečnostné riziko pre majetok, zdravie a životy ľudí pohybujúcich sa v ich blízkosti. Tým je naplnených niekoľko z dôvodov predvídaných pre povolenie výrubu stromov ustanovením § 17 ods. 11 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Žalobca ďalej poukázal na nehygienické podmienky v priľahlom bytovom dome z hľadiska preslnenia bytov. Denné osvetlenie bytov je nedostatočné, v rozpore so stavebnými predpismi a predpismi na ochranu zdravia ľudí. Koreňový systém drevín narúša priľahlé chodníky a údržbovú komunikáciu. Žalobca v odvolaní namietol aj nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
15. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BN-R.-XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2020 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami Mesta Bánovce nad Bebravou aj právnym posúdením veci. Doplnil, že hoci výsadba ihličnatých stromov na pozemku žalobcu bola v minulosti realizovaná pravdepodobne živelne bez kompozičného návrhu, neboli dodržané zásady priestorových nárokov jednotlivých druhov drevín, čo čiastočne poznačilo ich estetický vzhľad, nezakladá to dôvod na ich výrub. Žalovaný naopak zdôraznil, že podľa odborného posudku Štátnej ochrany prírody dreviny na pozemku žalobcu sú zelenou oázou plniacou mikroklimatickú, estetickú a filtračnú funkciu. Pripomenul, že Štátna ochrana prírody je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny, ktorá okrem iných úloh spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu činnosť orgánov pôsobiacich na úseku ochrany prírody. K niektorým odvolacím námietkam, napr. predloženému dendrologickému posudku Mgr. Y. X., V.., nevhodnosti hygienických podmienok v bytovom dome spôsobených drevinami, narušeniu priľahlých chodníkov a údržbovej komunikácie a základov bytového domu a garáží koreňovým systémom drevín, žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní označené dôkazy, resp. prezentovaná argumentácia, neboli súčasťou žiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2020 a preto ich prvostupňový správny orgán nevyhodnocoval. Nevyhodnotil ich ani samotný žalovaný. K zlým svetelným podmienkam v bytovom dome spôsobených drevinami žalovaný uviedol, že Mesto Bánovce nad Bebravou neeviduje žiadnu takúto sťažnosť obyvateľov bytového domu č. XX na ulici S. Žalovaný uviedol, že vykonal sám ohliadku na mieste a neidentifikoval žiadne rozpory so zisteniami správneho orgánu prvého stupňa.
16. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
17. Podľa § 17 ods. 11 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. (pozn. správneho súdu: s účinnosťou od 01.06.2021 je nahradená vyhláškou č. 170/2011 Z.z.) odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie a) zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia, b) nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo c) narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny.
18. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
21. Preskúmaním súdneho a administratívneho spisu žalovaného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd sa predovšetkým stotožňuje s námietkou o nedostatočnom vyporiadaní sa žalovaného s niektorými odvolacími námietkami žalobcu prezentovanými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj námietkou o absentujúcom vyhodnotení dôkazu v podobe dendrologického posudku Mgr. Y. X., V.. zo dňa 03.05.2018, ktorý posudok žalobca pripojil k svojmu odvolaniu. Z ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku a konštantnej judikatúry kasačného súdu vyplýva, že prvostupňové správne konanie tvorí v spojení s odvolacím správnym konaním jeden celok. V praxi administratívnych orgánov nie je neobvyklé, že účastníci, ktorých návrhy a žiadosti sú prvostupňovými správnymi orgánmi zamietnuté, v rámci odvolacieho konania doplnia či rozšíria svoju argumentáciu prípadne predložia alebo označia na podporu svojich tvrdení nové dôkazy. V takom prípade je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu sa s týmito novými argumentmi a novými dôkazmi procesne korektne vyporiadať tak, aby aj jeho rozhodnutie v časti odôvodnenia zodpovedalo kritériám stanoveným v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Ako postup rozporný s uvedeným vyhodnotil správny súd prístup žalovaného k niektorým odvolacím námietkam žalobcu (nevhodnosť hygienických podmienok v bytovom dome spôsobených drevinami, narušenie priľahlých chodníkov a údržbovej komunikácie a základov bytového domu a garáží koreňovým systémom drevín) a k ním predloženému dôkazu (dendrologický posudok Q.. Y. X., V..), keď žalovaný opakovane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v odvolacom konaní žalobcom predložený dôkaz, resp. o nové dôvody rozšírená argumentácia neboli súčasťou žiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2020 a preto ich prvostupňový správny orgán nevyhodnocoval, pričom však žalovaný žiadne svoje vlastné vyhodnotenie nového dôkazu, resp. vyporiadanie sa s novou odvolacou argumentáciou žalobcu neuviedol, čo senátu správneho súdu potvrdila aj zástupkyňa žalovaného na pojednávaní. Uvedeným postupom žalovaný zaťažil administratívne konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok zrozumiteľných dôvodov, z ktorých by bola účastníkovi konania (aj v tomto štádiu aj správnemu súdu) zrejmá vlastná správna úvaha vyporiadavajúca sa s odvolacou argumentáciou žalobcu a s dôkazom predloženým v odvolacom konaní. Taktiež je žalobcom namietaný postup žalovaného postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcou v nesprávnej aplikácii ustanovení správneho poriadku upravujúcich spôsob, akým sa má odvolací správny orgán procesne korektne vyporiadať s argumentáciou účastníka konania, ktorá bola do administratívneho konania vnesená až v štádiu odvolacieho konania vrátane dôkazov, ktoré účastník konania predložil alebo označil až v odvolacom konaní.
22. S poukazom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v inštančnej pozícii odvolacieho správneho orgánu o odvolaní žalobcu znovu rozhodne, pričom sa vyčerpávajúco vyporiada so všetkými relevantnými argumentmi žalobcu a dôkazmi ním predloženými nielen doposiaľ (t.j. v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní), ale aj tými, ktoré žalobca eventuálne doplní do administratívneho konania aj potom, ako bude administratívny spis vrátený žalovanému. Správny súd tiež žalovanému dáva na zváženie doplnenie dokazovania opätovným vykonaním miestnej ohliadky v rámci odvolacieho konania, a to najmä s poukazom na dlhší časový úsek, ktorý od tohto úkonu uplynul. V prípade vykonania miestnej ohliadky je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 správneho poriadku.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
24. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.