Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-170-2019.pdf
PDF · 155.29 KB
No categories available
11CoP/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželky: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, X. Y. zastúpená: FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Ulica Svätej Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, IČO: 47 257 067, proti manželovi: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. XX, Z., zastúpený: advokátom JUDr. Branislavom Dufalom, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: W. Z., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/75/2016-263, zo dňa 25.10.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II. III. a IV. m e n í tak, že Maloleté deti W. Z., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný platiť výživné na maloletého W. vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej Q. vo výške 100 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi W. Z., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX počas bežného školského roku s výnimkou školských prázdnin a sviatkov na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod s tým, že maloleté deti si prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku deti odovzdá matke v mieste bydliska otca. Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi nasledovne: počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 16.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 29.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 16.00 hod. do nasledujúcej soboty do 16.00 hod., počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a od 01.08. od 16.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.07. od 16.00 hod. do 31.07. do 16.00 hod. a od 15.08. od 16.00 hod. do 31.08. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky v čase určenom a maloleté deti odovzdá matke v čase určenom v mieste bydliska otca. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 27P/75/2016-263, zo dňa 25.10.2018, rozviedol manželstvo účastníkov Q. Z., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a W. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. V., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti W. Z., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého W. v sume 150 eur mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 100 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk matky s maloletými deťmi upravil v bežnom školskom roku s výnimkou prázdnin a sviatkov na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Počas sviatkov a prázdnin oprávnil matku stretávať s deťmi každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12.od 16.00 hod. do 01.01. do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 16.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin do nasledujúcej soboty do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.08. od 16.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletých detí určil bydlisko otca a miesto odovzdania maloletých detí bydlisko matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znovu mohlo plniť svoje základné funkcie. Z výpovede manželky mal za zrejmé, že problémy v manželstve začala pociťovať v roku 2013, kedy prestala cítiť k manželovi náklonnosť. Manžel ako dôvod rozvratu manželstva uvádzal, že manželka opakovane opúšťala spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi, domnieval sa, že ju prestal baviť rodinný život, keďže nadviazala mimomanželský vzťah. Manželstvo rozviedol, majúc za preukázané, že je trvalo a hlboko rozvrátené, neplní si žiadnu z funkcií stanovenú Zákonom o rodine a žiaden z manželov nemá záujem na jeho urovnaní. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnosti povahových vlastností, názorov manželov a v neposlednom rade nevere manželky potvrdenej výsluchom svedkyne. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode mal preukázané, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, obaja majú vytvorené vhodné sociálne a materiálne podmienky, k obom majú deti vytvorený vzťah a rozdielnosť v prístupe rodičov k deťom vyplynula až vykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré vyznelo v neprospech matky. Prihliadol na záver znalca, že matka je osobnostne menej zrelá so zvýšenou úzkosťou až hyperprotektivitou vo vzťahu k maloletej Q., čo neprispieva k odpútavaniu maloletej, ale naopak naviazanosť dieťaťa umocňuje a posilňuje, čím sa naviazanosť stáva prehnanou a vedie k zvýšenému úzkostnému správaniu maloletej a regresii v rámci jej osamostatňovania. Matka sa navonok snaží javiť v lepšom svetle, štylizuje sa do neprirodzenej pozície, pri prekonávaní ťažkostí prejavuje zvýšenú podporu a pomoc druhých, má zvýšenú tendenciu unikať do sveta fantázie a z osobnostnej psychopatológie do popredia u nej vystupuje výrazné úzkostné prežívanie. V dôsledku prílišnej úzkostlivej starostlivosti matky o maloletú Q., táto trpí separačnou úzkosťou a u maloletého W. sa začínajú prejavovať neurotické črty. Prihliadol na svojvoľné konanie matky, ktorá bez súhlasu otca odišla zo spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi a odsťahovala sa do obce M. vzdialenej od Z. 230 km, čím vyňala deti z miesta ich obvyklého pobytu. Dané rozhodnutie matky vyhodnotil ako neprípustné konanie, ktoré sťažuje rolu otca pri výchove a starostlivosti o deti. Prihliadol na záujem otca zabezpečovať starostlivosť o maloletých a preukázané podmienky na strane otca, t.j. vhodné zázemie, vyriešenú bytovú otázku, stabilnú prácu, umožnenie otcovi vykonávať pracovné povinnosti aj z domáceho prostredia a pomoc zo strany starých rodičov (rodičov otca). Konštatoval, že z osobnostného hľadiska má otec lepšie predpoklady pre výchovu maloletých bez ohrozenia ich psychického stavu. Výchovné prostredie otca vyhodnotil ako stabilné a vhodné pre zdravý psychický vývoj maloletých, s cieľom ochrániť deti pred psychickou neurotizáciou. Dospel k záveru, že aj napriek tomu, že maloletá Q. inklinuje viac k matke (v dôsledku jej hyperprotektívneho pôsobenia), krátkodobý stres pri zmene výchovného prostredia, bude mať pre ňu z dlhodobého hľadiska priaznivejší efekt. Apeloval na otca, aby využil psychologickú podporu, a eliminoval akékoľvek negatívne emócie maloletej. Zohľadnil najlepší záujem maloletých detí, úroveň starostlivosti, ktorá sa im u otca dostane, stabilitu výchovného prostredia, ochranu ich zdravého duševného vývoja, osobnostné predpoklady s tým, že vhodnejšie predpoklady z hľadiska uvedených
atribútov má práve otec. Konanie matky, ktorá ako rodič uprednostňuje svoje záujmy (zmena bydliska maloletých bez súhlasu otca) pred záujmami maloletých, rieši si svoje osobné problémy, vykresľuje sa v lepšom svetle a navyše pôsobila na psychiku maloletých detí, vyhodnotil ako neprípustné. Mal za to, že v súčasnosti matka nedosahuje takú psychickú vyspelosť, aby bola v záujme detí schopná eliminovať prejavy narušeného vzťahu z minulosti do takej miery, že by to nemalo negatívny vplyv na maloletých. Prihliadol na odporúčania znalca podrobiť matku psychologickej intervencii. Oboch rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, ktoré je právom každého rodiča, pričom správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých a zohľadnil i podiel starostlivosti o ne. Mal za nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo materskú školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Prihliadal na aktuálnu situáciu otca, jeho príjem cca 1.000 eur mesačne a príjem dosahovaný matkou vo výške 802 eur mesačne. Dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach matky je platiť výživné na maloletého W. 150 eur mesačne a maloletú Q. 100 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zverení, výživnom a úprave styku matky s maloletými deťmi podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že zo spoločnej domácnosti odišla a odsťahovala sa s deťmi do obce M. bez súhlasu otca a neskúmal dôvody jej odchodu. Uviedla, že k tomuto počinu ju viedlo správanie otca, ktorý ju psychicky traumatizoval, upodozrieval z nevery, čo vplývalo na ňu aj na vývin maloletých. Nesúhlasila so záverom, že svojvoľne deti vyhnala z miesta ich obvyklého pobytu, keďže konala v záujme maloletých, ktorí nemali silné zázemie v Z., Q. nenavštevovala predškolské zariadenie a W. nasledujúci rok nastúpi na základnú školu. Uviedla, že deti sa rýchlo a veľmi dobre adaptovali na nové prostredie, čo sa prejavilo v ich správaní. Namietala, že súd nebral do úvahy vyjadrenia učiteľa, že maloletí po víkende strávenom u otca nemali vypracované domáce úlohy, čo svedčí o neschopnosti otca sa o deti postarať. Vyslovila výhrady, že súd sa nezaoberal hodnotením osoby otca v znaleckom posudku č. 3/2018, z ktorého vyplývajú jeho agresívne sklony, a vplyvom správania otca na výchovu maloletých. Poukázala na konštatáciu súdu prvej inštancie, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre vývoj a výchovu maloletých, čo vyplynulo zo šetrenia kolízneho opatrovníka. Zdôraznila, že obe maloleté deti navštevujú v M. školské a predškolské zariadenie, ktorá skutočnosť mala byť dôležitým kritériom pre rozhodnutie súdu, pretože vykonaním napadnutého rozsudku by došlo k narušeniu väzieb maloletých s prostredím, na ktoré si zvykli. Namietala, že súd neprihliadal na silné citové naviazanie maloletého W. na ňu a jeho vyjadrenie, že chce byť s matkou. Vyslovila presvedčenie, že neexistuje dôvod, prečo by nemohli byť maloleté deti, o ktoré sa dokáže postarať po všetkých stránkach, zverené do jej starostlivosti, pričom výchovu detí v obci M. považovala za lepšiu alternatívu ako vo veľkomeste. Podaním zo dňa 10.09.2019 označeným ako doplnenie odvolania namietala, že súd sa nevysporiadal dôsledne so všetkými produkovanými dôkazmi a okolnosťami prípadu a dospel k nesprávnemu záveru. Zdôraznila, že voči maloletým deťom nikdy nezlyhala, je zamestnaná, žije usporiadaným spôsobom života, je svojprávna, psychicky zrelá a zdravá. Poukázala na pripojenú správu o povesti, potvrdenia o návšteve školy maloletých a vysvedčenie. Nesúhlasila s tvrdením uvedeným v posudku Dr. N. Kleimanna, že sa s deťmi schováva, pretože bývajú v strede obce v bytovom dome, nie je izolovaná a v jej domácnosti boli šetrené pomery kolíznym opatrovníkom. Mala za to, že spĺňa predpoklady na riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté deti, pre ktoré má vytvorené podmienky a spolu s nimi žije štvrtý rok v obci M., v ktorom prostredí majú deti rodinu, kamarátov, navštevujú krúžky a ktoré prostredie im je dôverne známe. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva nevera manželky, opustenie spoločnej domácnosti manželkou z vlastnej vôle a presťahovanie maloletých deti bez jeho súhlasu do obce M. X. Y.. Týmto svojvoľným konaním a extrémnym riešením situácie, kedy matka deti vyňala z miesta ich obvyklého pobytu a domova, ich oklamala a prinútila žiť inde. Zdôraznil, že obe deti sa narodili v Z., prežili tú doterajší život, majú silný citový vzťah k rodnému mestu a k bytu, v ktorom bývajú, majú tu starých rodičov a ďalšiu rodinu a radi sa sem vracajú. Nesúhlasil s tvrdením matky, že adaptácia detí na nové prostredie prebehla bez problémov, vzhľadom na skutočnosť, že u maloletých dochádza k zmene kolektívu v škole a škôlke, pričom doposiaľ mali
stabilný kolektív kamarátov v mieste ich bydliska. Neveru manželky, ktorá bola v konaní preukázaná, ticho akceptoval kvôli deťom, aby im zabezpečil psychicky kľud a pokojné zázemie domova. Nesúhlasil s tvrdeniami, že maloletý W. nemal po pobyte v jeho domácnosti vypracované domáce úlohy, avšak pripustil, že takáto situácia mohla nastať z dôvodu, že si úlohu zabudol poznačiť. K argumentácii matky ohľadne jeho agresívnych sklonov poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalcom dr. Karolom Kleimannom, ktorý ako celok svedčí v jeho prospech. Zdôraznil, že nikdy sa nedopustil žiadneho agresívneho konania voči manželke ani maloletým, čo potvrdila aj matka na pojednávaní a agresívne správanie nebolo u neho zistené ani znalcom, ani šetrením sociálnej kurately. Práve naopak agresívne sklony sa prejavili u matky, ktorá ho na ulici v lekárni fyzicky napadla. Pokiaľ matka argumentuje tým, že výchova detí v modernej obci M. je lepšou alternatívou ako výchova v Z. dal do pozornosti že uvedená obec disponuje obecným úradom, drobnými potravinami, absentujú tu predškolské a školské zariadenia, zdravotnícke zariadenie, športoviská a kultúrne vyžitie. Poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorých je zrejmé, že prostredie, do ktorého sa matka s deťmi odsťahovala s veľkou pravdepodobnosťou nemá štandard súčasnej doby. Napadnutý rozsudok považoval za zákonný z hmotnoprávneho aj procesného právneho hľadiska. 5. V podaní zo dňa 25.02.2019 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na svojich tvrdeniach. Uviedla, že spoločnú domácnosť opustila už v roku 2015 z dôvodu fyzického napadnutia manželom, avšak do domácnosti sa vrátila kvôli deťom a jej záujme o nápravu rozvráteného vzťahu a snahu obnoviť spolužitie. Situácia však bola neúnosná, maloletý W. sa začal pocikávať z prostredia a tlaku, ktorý cítil a preto sa opätovne rozhodla presťahovať zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi do trojizbového bytu v obci M., ktorý jej ponúkla jej matka. K príprave maloletého W. do školy uviedla, že zástupkyňa riaditeľa školy nepozná anamnézu rodiny, v škole si však všimli zmeny správania maloletého (rozrušenie a nesústredenosť), ktoré s ňou konzultovali. K sociálnym vzťahom maloletých uviedla, že s deťmi prvýkrát odišla, keď mala Q. dva roky a potom dva a pol roka, maloletá nemala väzby v Z., W. v tom čase navštevoval predškolské zariadenie. Uviedla, že maloletí majú v obci zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, dopravu do do školy a zo školy, vzdelanie, mimoškolské aktivity a program počas víkendov. Podľa jej názoru, život na vidieku nemá negatívny vplyv na psychický, fyzický a sociálny vývin maloletých, keďže väčšina populácie na Slovensku žije na vidieku alebo v malých mestách. Namietala, že v rozhodnutí súdu nebol vzatý v úvahu názor dieťaťa a jeho citová väzba k nej. 6. V podaní zo dňa 14.03.2019 otec prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojich vyjadreniach. Potvrdil, že matka v júni 2015 podala na neho trestné oznámenie, ktoré bolo oznámenie bolo rozhodnutím OR PZ Bratislava II odložené pre jeho nedôvodnosť. 7. Podaním zo dňa 10.06.2020 matka poukázala na vyhrotenú situáciu, ktorá nastala v rodine v lete 2019, kedy W. odmietal ísť k otcovi. Uviedla, že deti sa jej zdôverili, že otec synovi nadával do hlupákov, keď vyjadril želanie bývať s ňou. Poukázala na to, že viackrát sa stalo, že W. odmietol ísť k otcovi na víkend, problémy pri jeho preberaní nastali aj v škole, o čom ju informovala učiteľka. K zhoršeniu situácie došlo v marci 2020 v súvislosti s opatreniami proti šíreniu koronavírusu, v tom čase navrhla otcovi realizovať videohovory v snahe udržiavať jeho kontakt s maloletými a ponúkla mu náhradné termíny stretnutí. Dňa 07.05.2020 si otec prevzal maloleté deti s tým, že W. jej dňa 10.05.2020 telefonoval a žiadal ju o návrat domov. Synovi vysvetlila, že otec s nimi dlhšie nebol, preto by sa rád o nich postaral, z čoho bol W. smutný a jeho prosby, aby pre neho prišla sa opakovali aj v ďalšie dni. Snažila sa dohodnúť s otcom na ukončení pobytu maloletých u neho, s čím nesúhlasil, ani so žiadnym kompromisom. Keď sa maloletý W. dozvedel, že otec ho nepustí domov, reagoval hystericky, pocikal sa, vyhrážal sa útekom od otca a ublížením si, preto prišla do Z. s cieľom prevziať maloleté deti, ktorú situáciu museli riešiť za asistencie polície. Následne s maloletým W. vyhľadala pomoc u detského psychológa a pedopsychiatričky MUDr. Dagmar Guttenovej, s ktorými doposiaľ spolupracuje. V tejto súvislosti poukázala na pripojenú správu MUDr. Dagmar Guttenovej z 28.05.2020 so záverom adaptačná porucha zmiešaná úzkostne depresívna reakcia, na list napísaný W. (odmietanie otca maloletým) a správu ÚPSVaR Veľký Krtíš z 29.05.2020, ktorý jej odporučil, aby otec navštevoval maloletých v mieste bydliska a sms komunikáciu medzi rodičmi, ktorou otca informovala o zdravotnom stave maloletého W.. Zdôraznila, že po uvedenom incidente deti protestovali proti stretnutiam s otcom, maloletému W. boli nasadené lieky, po ktorých sa ukľudnil. 8. V súlade s ust. § 384 a § 385 CSP odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie. Matka pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach. Uviedla, že styk otca s deťmi podporuje, čo však aktuálna situácia sťažuje (vyjadrenie v novembri 2020), vzhľadom na problémy maloletého W., ktorý navštevuje psychológa a psychiatra a má psychiatrom nastavenú liečbu. U maloletého sa prejavila už v roku 2019 nespokojnosť po stretnutiach s otcom a v roku 2020 v súvislosti s opatreniami pandémie koronavírusu došlo k ďalším problémom, ktoré vyvrcholili odmietaním otca zo strany W..
Preto rešpektovala usmernenie psychologičky, nezisťovala u syna príčinu odmietania a jeho problémov. Aktuálne otec navštevuje maloleté deti v mieste jej bydliska, ponúkla mu k dispozícii voľný byt v ich bytovom dome, čo neprijal. Otec trávi s deťmi celý deň, W. sa venuje podľa priania maloletého a večer sa vracia domov. Maloletá Q. je na brata naviazaná, neabsolvovala psychologické poradenstvo. Od leta 2020 trávili čas s otcom všetci spoločne, absolvovali spoločné výlety, pričom má vedomosť, že aj otec kontaktoval psychiatričku maloletého W.. Uviedla, že s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou, jej náklady na bývanie predstavujú 100-120 eur mesačne, spláca úver mesačne sumou 260 eur, dosahuje príjem 900 eur netto, iný majetok nevlastní. Deťom hradí bežné náklady na stravu, oblečenie, školský klub po 8 eur mesačne, stravu v škole, cestovné a krúžok karate 8 eur. Otec na výživu maloletých detí prispieva mesačne sumou spolu 150 eur, okrem letných prázdnin, kedy sa o nich staral. Na pojednávaní dňa 15.12.2021 pred odvolacím súdom matka uviedla, že naďalej pretrváva odmietanie otca maloletým W., ak sa stretnutie s ním zrealizovalo tak, len na krátku dobu. S poukazom na správu psychiatričky MUDr. Dagmar Guttenovej a vzhľadom na aktuálny zdravotný stav maloletého W. navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, prípadne vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 28.08.2021 poukázal na to, že v priebehu letného obdobia sa styk otca s maloletými deťmi realizoval v mieste bydliska matky, otec s deťmi absolvoval aj spoločnú letnú dovolenku. Napriek tomu, že u maloletého W. nastalo zlepšenie, žiadal prihliadať na závery znaleckého posudku a skutočnosť, že maloletý W. má problémy a naďalej navštevuje psychiatra. Zotrval na odvolacom návrhu, ktorým matka žiadala o zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného a rozsahu styku otca s maloletými deťmi v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak opačne vo vzťahu k otcovi. 9. Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že si nevšimol problémy W. pri stretnutiach s ním. Potvrdil, že v máji 2020 zostali maloleté deti v jeho domácnosti dlhšie, zabezpečil im techniku k dištančnej výučbe, normálne fungovali. Maloletý W. mu na otázky, prečo nechce ísť len s ním, odpovedá neurčito a vyhýba sa odpovedi. Obe deti navštevuje v M., nemajú problém, tešia sa, keď príde. Vyslovil názor, že maloletí sú matkou ovplyvňovaní, keďže W. sa vyjadril o veciach, ktoré si nemôže pamätať. Matke ponúkal mediáciu, avšak nemala záujem a styk s deťmi sa aktuálne realizuje v prítomnosti matky. Zdôraznil, že má záujem sa o deti starať a vychovávať ich a ak by sa matka presťahovala do Z., vedel by si predstaviť striedavú osobnú starostlivosť o ne. Súhlasil s návrhom matky na nariadenie znaleckého dokazovania, keďže nie je možné posúdiť psychický stav maloletého W.. Uviedol, že MUDr. Dagmar Guttenovú predtým nepoznal a keďže ňou vyhotovené správy nedefinujú jednoznačne dôvod odmietania otca W., snažil sa s ňou kontaktovať za účelom zistenia bližších informácií. Poukázal na to, že s maloletými deťmi sa stretáva len v bydlisku matky, za celé leto nenavštívili jeho domácnosť, avšak mal možnosť s nimi tráviť štyri dni na spoločnej dovolenke bez prítomnosti matky. O stretnutia s deťmi má záujem, avšak matka nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie, deti mu neprivezie do Z. a ak za nimi prišiel, stalo sa, že mu neotvárala dvere, preto musel privolať políciu. K svojim pomerov uviedol, že obýva 2-izbový byt, poplatok za bývanie platí 155 eur, splátku hypotéky 250 eur, vlastní chalupu v N., príjem dosahuje 900-1000 eur. Právny zástupca otca zdôraznil, že u maloletého W. sa prejavili psychické problémy až v čase pobytu u matky. Mal za to, že v záujme maloletých detí, najmä W., je vrátiť ich do výchovného prostredia u otca, v ktorom vyrastali. 10. Kolízny opatrovník na pojednávaní pred odvolacím súdom poukázal na znalecké dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a usmernenie rodičov znalcom, aby hľadali spoločné riešenia v záujme maloletých detí. Uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku maloletý W. nemal žiadne problémy, znalec však signalizoval problémy maloletej Q. a odporúčal psychologické poradenstvo, pričom nemá vedomosť, či bolo realizované. Rodičia za celé obdobie nepreukázali, že by deti nevystavovali lojalite. V priebehu odvolacieho konania s prihliadnutím na znalecký posudok vypracovaný Mgr. Martinom Balkom navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť otcovi na každé z detí po 200 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upraviť aj s prespaním v domácnosti otca na každý druhý víkend. 11. Podaním zo dňa 16.03.2021, otec informoval odvolací súd o priebehu stretnutí s maloletými deťmi. Uviedol, že matka ani raz nerešpektovala výzvu súdu, neprispela k zlepšeniu situácie, maloleté deti v Z. neboli počas letných prázdnin (s výnimkou jedného víkendu v mesiaci júl, keď stretnutie prebehlo v poriadku), ani počas vianočných alebo jarných prázdnin. Situácia vyvrcholila dňa 13.02.2021, kedy matka, podľa jeho názoru, ponechala psychickú záťaž pri preberaní detí na maloletom W. a bolo nutné požiadať policajné orgány o asistenciu a usmernenie matky, po ktorom prebehol styk bezproblémovo. Uviedol, že dňa 16.02.2021 bol maloletý W. na pravidelnej psychiatrickej kontrole, kde podľa záznamu pripustil, že by v budúcnosti už išiel k otcovi.
12. Z dôvodu zmeny okolností v priebehu odvolacieho konania, prežívanie maloletých detí, najmä W. a jeho zdravotný stav, odvolací súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia (s prizvaním znalkyne z odboru psychiatria) za účelom preskúmania kompetencií rodičov, vzťahových väzieb maloletých k rodičom, príčin odmietania otca maloletým W. a posúdenia jeho aktuálneho zdravotného stavu, najmä psychického stavu W., ale aj maloletej Q.. Zo znaleckého posudku č. 17/2021 zo dňa 31.05.2021 vypracovaného Mgr. Martinom Balkom, znalcom z odboru psychológia, vyplýva konštatovanie znalca vo vzťahu k maloletému W., že v priebehu psychologického vyšetrenia bola u neho zistená úzkostno-fobická symptomatika, naznačená pri pozorovaní vzájomnej interakcie s otcom, pri konfrontácii s komplikovanou tematikou rodičovskej starostlivosti, keďže otec aj napriek nesúhlasnému a odmietavému postoju maloletého k realizácii jeho rezidenčnej starostlivosti, aj napriek sprievodnej klinickej symptomatike, verbálne zotrvával na požiadavke realizácie svojej osobnej starostlivosti, čo v maloletom potencovalo subjektívnu neistotu, nedôveru a anticipačné obavy. Aktuálny psychický stav maloletej Q. vyhodnotil znalec z psychologického hľadiska ako kompenzovaný s tým, že pri pozorovaní jej vzájomnej interakcie s otcom, kedy je maloletá Q. subjektívne neistá a spontánna so zvýšenou intrapsychickou tenziou, sa u maloletej neprejavila závažná úzkostno- depresívna symptomatika. Vo vzťahu k maloletému W. a posúdeniu jeho psychického stavu poukázal na závery znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. Viery Horváthovej s konštatovaním, že psychický stav maloletého je v súčasnej dobe zlepšený, došlo k odozneniu príznakov posttraumatickej stresovej poruchy a úzkostno-fobické príznaky boli pomocou ambulantnej psychiatrickej a psychologickej liečby redukované. Aktuálne neboli v prežívaní maloletého prítomné suicidiálne samovražedné ideácie, ani tendencia k skratovému konaniu. Podľa názoru znalca, obe deti majú k matke vytvorenú citovú a emočne sýtenú väzbu, preferencia matky je u oboch v porovnaní s otcom zvýraznená, u W. je zjavné naviazanie na matku a odmietanie rezidenčnej starostlivosti otca. Výsledky psychodiagnostiky poukazujú na výrazne pozitívny postoj maloletého k matke a ambivalentný rozporuplný postoj k otcovi, s prítomnými negatívnymi, resp. odmietavými momentmi v jeho prežívaní. U Q. je postoj k matke pozitívny a ambivalentný postoj k otcovi v dôsledku neželanej rodinnej dynamiky. Rovnako znalec vyhodnotil, že maloletá je primárne identifikovaná s výchovným prostredím v domácnosti matky, s viditeľným pozitívnym emočným nastavením k matke i bratovi a podobne ako brat sa neidentifikovala s rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo v nej vyvolalo odmietavý postoj. V súvislosti s citovým vzťahom maloletých detí, znalec po vyšetrení konštatoval, že medzi súrodencami je vytvorené kvalitné a pevné puto. Pri posúdení osoby otca uzavrel, že tento je stabilizovaný a má dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Pokiaľ ide o psychický stav matky, rovnako ho uzavrel ako stabilizovaný s tým, že aktuálne jej osobnosť je v kompenzovanom psychickom stave, v jej osobnosti nie sú prítomné psychopatologické tendencie, ktoré by mohli v špecifických životných situáciách negatívne ovplyvňovať jej schopnosť efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. Znalec konštatoval, že v súčasnej situácii má otec nižšiu mieru schopnosti pozitívne výchovne vplývať na maloleté deti, v dôsledku narušených vzájomných vzťahov s W. a Q. a nižšou dôverou maloletých vo vzťahu k výchovnému štýlu otca, čo korešponduje aj s nižším potenciálom otca akceptovať rodičovské postavenie matky. Z psychologického hľadiska postoj otca považoval za historicky zrozumiteľný, keďže matka sa s deťmi odsťahovala do vzdialeného mesta, avšak vzhľadom na priebeh rodičovskej starostlivosti po vypracovaní znaleckého posudku Dr. Karola Kleinmanna a rozhodnutie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca, na ktoré deti reagovali výrazne odmietavo a maloletý W. aj klinicky významne s potrebou psychiatrickej a psychologickej starostlivosti, považoval pretrvávajúci postoj otca optimálnosti jeho rezidenčnej starostlivosti aktuálne, z hľadiska vývinových potrieb maloletých detí a ich preferencie rodičov, za neadekvátny. Podľa názoru znalca má z hľadiska aktuálnej kvality vzájomných citových a emočných väzieb rodičov s maloletými deťmi, z hľadiska preferencie rodičov maloletými deťmi, ako aj z hľadiska vývinových potrieb maloletých detí lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti ich matka. V tomto kontexte sa z psychologického hľadiska javí zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca proti jeho vôli, s nutnosťou odsťahovať sa z rezidenčnej starostlivosti matky a so súčasnou zmenou školy, ako nedostatočne zohľadňujúce kvalitu vzťahovej väzby maloletého W. k jeho rodičom, jeho preferenciu výchovy matky, oslabenú odolnosť, aj duševné zdravie a v konečnom dôsledku ani jeho vývinové potreby. Znalec konštatoval, že maloleté deti dokážu aj v prítomnosti otca relatívne otvorene verbalizovať svoju subjektívnu preferenciu matky v rámci rodičovskej diády, ako aj svoj jednoznačný odmietavý postoj k realizácii osobnej starostlivosti otca podľa vydaného súdneho rozhodnutia, pričom súčasne dokážu verbalizovať svoju túžbu stretávať sa s otcom ako nerezidenčným rodičom, v intenciách predchádzajúceho víkendového stretávania. Z psychologického hľadiska je takýto postoj maloletých detí zrozumiteľný, keďže svojim odmietavým postojom k otcovi, demonštrujú primárne svoje obavy z hrozby ich odobratia zo starostlivosti matky. Zo znaleckého
posudku MUDr. Viery Horváthovej, č. 15/2021, znalkyne z odvetvia psychiatria zo dňa 28.05.2021, vyplýva odporúčanie pokračovať v kombinovanej starostlivosti pedopsychiatra a psychológa, vrátane pokračovania farmakologickej liečby maloletého W. s tým, že k dosiahnutiu stabilizácie stavu maloletého je potrebné upokojenie sporov medzi rodičmi. Maloletý potrebuje cítiť akceptáciu matky pri rozvíjaní jeho vzťahu s otcom a jej súhlas, že ide na návštevu k otcovi, potrebuje cítiť akceptáciu otca, že chce žiť s mamou a sestrou v obci M., ktorú považuje za svoj domov a potrebuje cítiť, že otec akceptuje, že život na vidieku nie je horší ako život v Z.. Z hľadiska duševného zdravia maloletého W. považovala za prospešné, aby sa čím skôr uzavrel daný súdny spor a aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, čo je jeho želaním, ktoré želanie a túžbu žiť s matkou verbalizoval jednoznačne aj počas aktuálneho psychiatrického znaleckého vyšetrenia. Rovnako verbalizoval svoj záujem o návštevy u otca a rozvíjanie vzťahu s ním, pričom nepriamo chápe, že podmienkou pohodového stretávania s otcom je prímerie medzi rodičmi a oficiálne rozhodnutie o jeho zverení. Znalkyňa v záveroch posudku konštatovala, že aktuálny psychický stav maloletého W. je zlepšený a nepozorovala u neho sklony k suicidiálnemu, ani ku skratovému konaniu. Poukázala na nález MUDr. Dagmar Guttenovej zo dňa 20.04.2021, z ktorého vyplýva, že posttraumatická stresová porucha je aktuálne medikamentózne zvládnutá a že jej príznaky odzneli. Konštatovala, že pri súčasnom znaleckom vyšetrení príznaky posttraumatickej stresovej poruchy u maloletého už zachytené neboli a úzkostno-fobické príznaky boli redukované. 13. V podaní zo dňa 27.07.2021 otec zaslal písomné vyjadrenie k znaleckým posudkom, vypracovaným Mgr. Martinom Balkom a MUDr. Vierou Horváthovou a zdôraznil, že znalec Mgr. Martin Balko neuviedol žiadne závažné skutočnosti vo vzťahu k jeho osobe, ktoré by nedovoľovali zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Mal za to, že závery znalca vychádzajú výlučne z tvrdení maloletých detí, ktoré kopírujú postoj a želanie matky a sú ňou ovplyvňované a manipulované, o čom svedčí aj konštatovanie znalkyne MUDr. Viery Horváthovej, že W. potrebuje cítiť akceptáciu matky pri rozvíjaní jeho vzťahu s otcom. Pripomenul, že v roku 2016 zo strany matky neboli žiadne relevantné dôvody na opustenie spoločnej domácnosti a radikálnu zmenu v živote detí. Napriek tomu matka neprejavuje žiadnu iniciatívu k udržiavaniu a rozvíjaniu vzťahu maloletých s ním. Poukázal na správu MUDr. Dagmar Guttenovej, ktorá konštatuje zlepšenie zdravotného stavu maloletého W. a závery znalkyne, že maloletý nikdy neuvažoval o smrti. Zdôraznil, že obe maloleté deti niekoľko mesiacov prejavujú vôľu ísť k nemu a poukázal na to, že príčiny, pre ktoré bol maloletý W. ambulantne psychiatricky riešený a pre ktoré bol do procesu prizvaný znalec už ustúpili, nie sú prítomné a preto nevidí dôvod, aby deti nemohli byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. 14. Podaním zo dňa 30.08.2021 matka vyslovila súhlas so závermi znaleckého posudku. Mala za to, že znaleckým posudkom došlo k potvrdeniu jej tvrdení týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého, resp. oboch detí vo vzťahu k ich zvereniu do osobnej starostlivosti otca. Poukázala na znalcami uvádzanú skutočnosť, že psychický stav maloletého sa v súčasnej dobe zlepšuje, pričom deti sú v jej osobnej starostlivosti. Naďalej s maloletými deťmi navštevuje odborné sedenia s cieľom práce na ich zdravom psychickom vývine, čo prináša výsledky. 15. Z dokladov predložených rodičmi v odvolacom konaní vyplýva, že maloletý W. je od 28.05.2020 v odbornej starostlivosti MUDr. Dagmar Guttenovej, detskej psychiatričky so záverom diagnostiky: posttraumatická stresová porucha, úľakové reakcie, vyhýbavé prejavy, odmietanie dochádzať k otcovi, nasadená terapeutická a farmakologická liečba a s odporúčaním práce psychológa s rodinou so zameraním sa na prácu s traumou u maloletého W. (správy zo dňa 21.10.2020 a z 03.12.2020). 16. V priebehu odvolacieho konania predložili rodičia doklady o svojich nákladoch, príjmoch a majetkových pomeroch, z ktorých odvolací súd zistil, že matka vyčíslila náklady na odôvodnené výdavky maloletých detí v celkovej výške 400 eur mesačne pozostávajúce z platby za dopravu do školy 25 eur, ŠKD 16 eur, stravu v škole 3,65 eur, ZRPŠ 8,33 eur, školské potreby 20,83, karate a športové oblečenie 12,50 eur, z nákladov na oblečenie vo výške 65 eur, na hygienické potreby 10,36 eur, za návštevy u lekárov, poplatok u psychiatra 57 eur, lieky od psychiatra 10,16 eur, kultúra 16,67 eur plus poplatky za školské výlety, cestovné, vreckové, dovolenky a poplatky za bývanie vo výške 195 eur (vrátane platby za drevo). Priemerný mesačný príjem matky za obdobie od októbra 2017 do apríla 2018 činil 824 eur, od mája 2018 do októbra 2018 činil 821 eur, v roku 2019 dosahovala príjem 1094 eur, v roku 2020 1.198 eur a aktuálne zarába 1.121,89 eur. Matka spláca spotrebiteľský úver mesačne sumou 104 eur. Príjem otca činil v priemere mesačne v roku 2018 sumu 1.060 eur, v roku 2019 sumu 1.103 eur a v roku 2020-2021 cca 900 až 1.000 eur netto. Otec býva v 2-izbovom byte, za nájom uhrádza 200 eur mesačne, spláca úver vo výške 249 eur a leasing za motorové vozidlo 100 eur mesačne, je vlastníkom chalupy nachádzajúcej sa v N..
17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletých detí je potrebné vyhovieť.
18. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka podala odvolanie len voči výrokom rozsudku o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolací súd preto označuje účastníkov konania ako matka a otec.
19. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 CSP), nariadení znaleckého dokazovania vzhľadom na prežívanie maloletých detí, najmä W. aj s prihliadnutím na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie a potrebu vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP), odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu záveru a námietky matky uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku vyhodnotil ako dôvodné.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné primárne prihliadať na prvoradý a najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti rodiča treba vziať v úvahu názor maloletého dieťaťa (ust. § 43 Zákona o rodine a § 38 CMP), ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka, rešpektovať jeho právo vyjadriť sa samostatne a slobodne, jeho názoru venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. V danej veci odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie zisťoval názor maloletého W., z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že má vytvorený vzťah k obom rodičom, avšak na otázku, či by chcel bývať u otca a matku navštevovať sa vyjadril, že by tak nechcel a jeho prianím je, aby zostalo zachované doterajšie status quo (vyjadrenie z 29.05.2017). Tiež zo správy ÚPSVaR Veľký Krtíš z 24.05.2017 vyplýva, že s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, v rámci ktorého vyjadrili pocit nešťastia v súvislosti s tým, že by mali ublížiť niektorému z rodičov, resp. vyberať si medzi nimi a neradi by stratili ktoréhokoľvek z nich, pričom zo správy vyplýva hodnotenie, že vzájomná naviazanosť detí a matky a detí navzájom je výrazná. Je nesporné, že maloleté deti sú vystavené konfliktu lojality, keď v ich prežívaní, najmä v prípade maloletého W. sa odrážajú konflikty rodičov a ich neschopnosť spolu primerane a korektne komunikovať. Už závery znaleckého dokazovania pred súdom prvej inštancie, t.j. znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD., č. 3/2018 jasne definujú nastavenie rodičov, ktorí sú podľa znalca neústupčiví, presadzujú svoje záujmy, majú rozdielny prístup k starostlivosti o deti a sú hlboko zainteresovaní riešením vzájomných osobných nezhôd a negatívnych emócií, zážitkov z minulosti a neuvedomujú si dôležitosť rodičovskej role v živote ich detí. Znalec odporúčal rodičom dohodnúť sa (za prítomnosti psychológa) na starostlivosti o maloleté deti, a dokonca v prípade nedohody rodičov odporučil dočasne odobrať maloleté deti z ich starostlivosti. Skutočnosť, že maloleté deti prežívajú konflikty a nezhody rodičov je nepopierateľná a významne sa prejavila aj v priebehu odvolacieho konania, počas ktorého nastavenie maloletého W. vo vzťahu k otcovi (po tom ako rodičia neboli schopní sa dohodnúť na odovzdaní maloletého matke po pobyte u otca, ktorý ho zadržiaval vo svojej domácnosti v snahe nahradiť si absenciu stretnutí s deťmi, čo vyvolalo neprimeranú reakciu dieťaťu) dospelo do takého štádia, že maloletý musel navštíviť nielen psychologičku, ale aj psychiatričku MUDr. Dagmar Guttenovú, u ktorej je doposiaľ vedený v psychiatrickej starostlivosti a musel podstúpiť psychiatrickú liečbu, ktorú skutočnosť preukazujú správy menovanej lekárky. Berúc do úvahy tieto okolnosti odvolací súd nepovažoval za potrebné zisťovať aktuálny názor maloletých detí, ale pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, vzhľadom na závažný zdravotný stav maloletého W. a potrebu zisťovania príčin tohto stavu, pričom súčasťou znaleckého dokazovania bolo vyšetrenie maloletých detí znalcami Mgr. Martinom Balkom a pribratou konzultantkou MUDr. Vierou Horváthovou, znalkyňa z odboru psychiatrie, v rámci ktorého maloletí prejavili svoju vôľu a prianie žiť s matkou. Zo znaleckého posudku Mgr. Martina Balka jednoznačne vyplýva, že obe maloleté deti majú pozitívny citový postoj vo vzťahu k matke, vzťah k otcovi je ambivalentný, u W. s prítomnými negatívnymi, resp. odmietavými moment i v prežívaní, keď konzistentne verbalizuje intenzívnu túžbu zotrvať v osobnej starostlivosti matky, a maloletá Q. je primárne identifikovaná s výchovným prostredím v domácnosti matky s pozitívnym emočným nastavením k matke a bratovi a s verbalizovanou túžbou zotrvať v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať pravidelne počas víkendových dní v intenciách zaužívaného režimu rodičovskej starostlivosti. Za významné odvolací súd považoval závery znalca, ktorý konštatoval, že s prihliadnutím na priebeh rodičovskej starostlivosti po vypracovaní znaleckého posudku Dr. Karola Kleimanna a rozhodnutí o zverení maloletých do starostlivosti otca, na ktoré maloletí
reagovali výrazne odmietavo a W. aj klinicky významne s potrebou psychiatrickej a psychologickej intervencie, je pretrvávajúci postoj otca o optimálnosti jeho rezidenčnej starostlivosti aktuálne z hľadiska vývinových potrieb maloletých detí a ich preferencie rodičov, neadekvátny. V tejto súvislosti treba vziať v úvahu názor znalca, ktorý uzavrel, že z psychologického hľadiska (v kontexte aktuálnej kvality vzájomných emočných a citových väzieb rodičov s maloletými deťmi, preferencie rodičov maloletými a ich vývinových potrieb) sa javí zverenie maloletého W. do starostlivosti otca proti jeho vôli s nutnosťou zmeniť prostredie (domáce, školské a sociálne) ako nedostatočne zohľadňujúce kvalitu vzťahovej väzby maloletého k jeho rodičom, jeho preferencie, oslabenú odolnosť aj duševné zdravie a jeho výchovné a vývinové potreby. Treba prihliadať na závery znalca, že maloleté deti dokážu verbalizovať aj pred otcom odmietavý postoj k realizácii osobnej starostlivosti zo strany otca, svoju túžbu stretávať sa otcom počas víkendov, pričom ich postoj je z psychologického hľadiska zrozumiteľný, a týmto prezentujú svoje obavy z hrozby ich odobratia zo starostlivosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal i na závery znalkyne MUDr. Viery Horváthovej, ktorá berúc do úvahy aj aktuálne správy MUDr. Dagmar Guttenovej, konštatovala zlepšenie aktuálneho psychického stavu maloletého W. s tým, že pri znaleckom vyšetrení príznaky posttraumatickej stresovej poruchy až zachytené neboli a úzkostné- fobické príznaky boli redukované. Zohľadňujúc prvoradý záujem maloletých detí odvolací súd prihliadol na závery daných znaleckých posudkov a súčasne vzal v úvahu skutočnosť, že maloleté deti žijú spolu s matkou v obci M. od roku 2016, kde navštevujú školské zariadenia, v domácnosti matky sú spokojné, šťastné a jednoznačne prezentujú svoje želanie zostať u matky a stretávať sa s otcom. Odvolací súd prihliadol aj na závery znalca Mgr. Martina Balka vo vzťahu k hodnoteniu rodičov a ich osobnostných rodičovských kompetencií, z ktorých nevyplýva negatívne hodnotenie matky a žiadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou pre zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti. Podporne zo správy úradu Obec M. a zamestnávateľa matky vyplýva kladné hodnotenie jej osoby, ako bezproblémovej plniacej si svoje povinnosti riadne a zodpovedne. Taktiež správa zo základnej školy, ktorú navštevuje maloletý W. preukazuje riadnu starostlivosť o maloletého zo strany matky, jej záujem o syna, jeho školské výsledky a dianie v škole. Nemožno akceptovať výhrady otca, ktorý porovnáva výhody mesta a vidieka, keďže dané skutočnosti nezakladajú dôvod pre zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd súhlasí s názorom otca, že mesto ponúka širšie možnosti deťom na realizáciu ich aktivít a budúceho vzdelávania, avšak treba súhlasiť aj s matkou, že systém školského vzdelávania je na území Slovenskej republiky rovnaký na všetkých školách, pričom spokojnosť maloletých so životom na vidieku je nesporná, rovnako ako ich citová naviazanosť na matku. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má vytvorené podmienky pre maloleté deti, ktoré má rád, má záujem sa o ne starať, avšak ním navrhované zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti by bolo za aktuálnej situácie, a pri súčasnom nastavení maloletého W. a s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, kontraproduktívne. 21. Po komplexnom posúdení všetkých dôkazov, vykonaných v konaní, odvolací súd s prihliadnutím na záujem a názor maloletých detí, vzájomné vzťahové väzby členov rodiny, aktuálnu rodinnú situáciu, a s poukazom na vyššie uvedené dôvody, podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých detí.
22. Pri určení výšky výživného odvolací súd zohľadnil kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie od podania návrhu do jeho rozhodnutia a z dokazovania vykonaného v odvolacom konaní. Treba konštatovať, že náklady na odôvodnené potreby maloletého W. a Q. sú bežné, súvisiace s dochádzkou do školy, ich mimoškolskými aktivitami a platbami za bývanie, stravu, ošatenie (ide o mesačné náklady za školský klub 8 eur, za stravu v škole, ZRPŚ, cestovné 25 eur. krúžok karate 8 eur, náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, úhrada bežných potrieb, školských poplatky a krúžkových aktivít). Pokiaľ ide o príjmy rodičov, v konaní bolo preukázané, že otec v roku 2018 dosahoval príjem vo výške 1.060 eur mesačne netto, v roku 2019 vo výške 1.103 eur a v roku 2020 a 2021 cca 900 až 1.000 eur mesačne, matka dosahovala príjem v roku 2018 822 eur mesačne, v roku 2019 1.099 eur, v roku 2020 1.198 eur a v roku 2021 1.253 eur. Tiež bolo v konaní preukázané, že obaja rodičia sú zaťažení splátkami úverov, každý z nich je vlastníkom nehnuteľnosti a otec vlastní i chalupu na N., pričom každý z rodičov má náklady na bývanie. Zároveň vzal odvolací súd v úvahu, že rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pri porovnaní pomerov na strane oboch rodičov, ich príjmov, výdavkov a nákladov na zabezpečenie potrieb oboch maloletých detí odvolací súd akceptoval návrh matky na určenie výživného na maloletého W. v sume 150 eur mesačne a maloletej Q. v sume 100 eur mesačne, považujúc takúto sumu za primeranú veku a potrebám maloletých detí a zohľadňujúcu aj cestovné náklady, ktoré vzniknú otcovi v dôsledku presťahovania sa matky s maloletými deťmi do mesta vzdialeného od Bratislavy 230 km. Odvolací súd určil výživné od právoplatnosti výroku rozsudku
o rozvode manželstva berúc do úvahy aj skutočnosť, že po celú dobu súdneho konania starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka.
23. Pokiaľ ide o výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi, tento zohľadňuje vzdialenosť bydlísk rodičov (zapríčinenú odsťahovaním sa matky) a nemožnosť upraviť styk v priebehu pracovného týždňa. Zároveň nastavený rozsah styku na každý druhý víkend od piatku do nedele v určeným časoch odovzdávania maloletých o 16.00 hod. reflektuje na cestovanie maloletých, ich školský režim a v neposlednom rade prejavený názor maloletých a prezentovaný záujem stretávať sa s otcom cez víkendy. Odvolací súd považoval za nevyhnutné z dôvodu potreby rozvíjania vzťahu otca s maloletými upraviť rozsah styku počas školských prázdnin a sviatkov rovnomerne medzi oboch rodičov tak, aby si každý z nich mohol s deťmi pripraviť program aj v dovolenkovom období a tráviť s nimi plnohodnotne aj dlhší časový úsek. V období Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin odvolací súd nastavil režim stretnutia rodičom na celé prázdniny tak, aby došlo k prestriedaniu pobytov maloletých v domácnosti každého z rodičov, a aby aj čas Vianoc, resp. krátke obdobie po týchto sviatkoch, mali možnosť tráviť tak s otcom, ako aj s matkou. Uvedená úprava styku vychádza aj z odporúčaní znalcov a jednoznačne prezentovanej vôli maloletých detí stretávať sa s otcom. Odvolací súd určil miesto odovzdania maloletých detí bydlisko matky a miesto preberania maloletých detí v bydlisku otca tak, aby maloletí mali istotu, že si ich matka preberie a aby sa predišlo prípadným opakovaným problémom, ku ktorým došlo v minulosti. Z odporúčaní znalcov vyplýva, že maloletí potrebujú aktuálne pocit istoty, ktorým je pre nich aj rozhodnutie o zverení do starostlivosti matky a súdom určený rozsah styku s otcom. Dané rozhodnutie je záväzné pre oboch rodičov, ktorí sú povinní ho rešpektovať a dodržiavať. Je povinnosťou matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, teda aj po stránke psychickej a zo strany otca je nevyhnutné pristúpiť k deťom empaticky, vytvoriť im program, na ktorý sa budú tešiť, aby aj ďalšie stretnutie a odovzdanie detí otcovi na styk prebehlo bezproblémovo. Upokojenie situácie a dané nastavenie režimu maloletých bude prínosom v prvom rade pre obe deti, ktorým bude vytvorený priestor na kontakt aj s otcom s pocitom, že po ukončení stretnutia ich matka vyzdvihne. Odvolací súd zdôrazňuje, že len korektná a prijateľná komunikácia rodičov, ich ochota rešpektovať rolu druhého rodiča v živote detí a pozitívne nastavenie atmosféry pri odovzdávaní a preberaní maloletých na styk s otcom, zabezpečia maloletým spokojnosť a pocit istoty, bezpečia a lásky zo strany svojich rodičov. Je potrebné upozorniť matku, že v prípade nerešpektovania daného rozhodnutia má otec právo podať návrh na výkon rozhodnutia (o styku s maloletými deťmi), ktorému riešeniu je potrebné predísť, nakoľko nutnosť takéhoto postupu by v žiadnom prípade nebolo pre maloletých prospešné. Preto je povinnosťou oboch rodičov správať sa voči sebe korektne, vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa maloletých detí, ktoré konflikty rodičov nesporne prežívajú. Záverom treba konštatovať, že maloleté deti pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin potrebujú obidvoch rodičov, potrebujú rozvíjať si vzťah aj s otcom a budovať si s ním väzbu.
24. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky v časti o výživnom a styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva ako dôvodné a podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto častiach.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).