Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/81/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Y., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 6 920,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 61,64 eur zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.7.2014, doručenou súdu dňa 17.7.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.920,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.920,08 eur od 20.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 12.8.2013 do 19.9.2013 vo výške 61,64 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.11.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebný úver - bezúčelový vo výške 220.000,- Sk (7.302,66 eur) s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 13,95 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 119 mesačných splátkach vo výške 3.494,- Sk (115,98 eur) mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.12.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2018, ročná percentuálna miera nákladov bola 16,42 % a priemerná hodnota RPMN 12,81 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 201.872,- Sk (6.700,92 eur). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.8.2013. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 7.172,61 eur, ktorá pozostávala z istiny 6.053,54 eur, riadneho úroku 888,24 eur, úroku z omeškania 200,93 eur a ostatného príslušenstva 29,90 eur. Žalobca si v tomto konaní úrok z omeškania vo výške 200,93 eur a pôvodné poplatky vo výške 29,90 eur neuplatňuje. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 9.7.2013. Žalobca eviduje platby od žalovaného v celkovej výške 4.811,67 eur, z ktorej sumy bola na istinu započítaná suma vo výške 3.912,04 eur, na poplatky suma vo výške 225,05 eur, na riadny úrok suma vo výške 653,32 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 21,26 eur. Z histórie splácania úveru žalovaným je zrejmé, že žalovaný čerpal poskytnutý

úver vo výške 7.302,66 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.10.2018 v počte 60 a v celkovej výške 6.920,08 eur po zohľadnení úhrady zo strany žalovaného vo výške 21,70 eur dňa 19.9.2013, teda po zosplatnení. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vyčíslený pre jednotlivé splátky od 11.8.2013 do 19.9.2013 v sume 61,64 eur. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. 285651332 zo dňa 25.11.2008, Výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.6.2012, Oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, kópiu doručenky do vlastných rúk označenú č. XXXXXXX U., podací hárok č. Q., Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, Oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, Výzvu spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. k úhrade zo dňa 19.7.2013, Všeobecné obchodné podmienky, rozpis splátok.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.4.2015.

4. Podľa a veta prvá (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa veta prvá , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, výsluchom sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci.

8. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.11.2008 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 285651332, z ktorej vyplýva výška úveru 220.000,- Sk (7.302,66 eur), fixná úroková sadzba vo výške 13,95 % ročne, výška mesačnej splátky 3.494,- Sk (115,98 eur), počet splátok 119, splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2008, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru dňa 20.10.2018, RPMN 16,42 % a priemerná hodnota RPMN 12,81 %. Z Výzvy zo dňa 18.6.2012 vyplýva, že ňou právny predchodca žalobcu vyzýva žalovaného k úhrade dlžnej sumy 403,12 eur, s ktorou je v omeškaní ku dňu 31.5.2012. Zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Ku dňu 17.5.2013 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom k tomuto dňu predstavovala jeho pohľadávka sumu 7.030,10 eur. Zásielka s oznámením o vyhlásení splatnosti úveru bola doručovaná žalovanému na adresu zo zmluvy, pričom táto bola uložená na pošte dňa 27.5.2013 a vrátila sa právnemu predchodcovi žalobcu ako nedoručená. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný uhradil na zmluvu celkom sumu 4.811,67 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 vyplýva, že ním Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2013.

9. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 1.12.2015. V ňom žalovaný uviedol, že vznáša námietku premlčania celého nároku žalobcu v zmysle ustanovenia a ustanovenia , v zmysle ktorých, trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nakoľko zastával názor, že žalobca v danom prípade mohol zosplatniť úver už v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní, začala plynúť premlčacia doba práve od tohto momentu. Žalobcovi tak už uplynula trojročná premlčacia doba. Žalovaný takisto namietal, že žalobca v konaní nijako nepreukázal, kedy a s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm, pričom žalovaný tvrdil, že nebol pred samotným zosplatnením a ani pred postúpením pohľadávky vyzvaný zo strany právneho predchodcu na úhradu dlžných súm. V tej súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého veriteľ môže uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto svojho práva. Samotné uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého dlhu, keď zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ aj upozornil dlžníka na to, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok).

Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky je, aby bol klient ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na splnenie pohľadávky písomne vyzvala. Pokiaľ je postúpenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej z podmienok neprípustné, potom jej postúpenie je v rozpore so zákonom a je teda neplatné. Pre absenciu výpisu z úverového účtu nemožno mať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere. Žalobca v konaní nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Okrem toho, žalovaný zastával názor, že právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky na platné postúpenie pohľadávky, nakoľko žalobca nijako nepreukázal, že právny predchodca žalobcu doručil žalovanému písomnú výzvu na splnenie jeho záväzku v zmysle už spomenutého ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v dôsledku čoho je zmluva o postúpení pohľadávok absolútne neplatná. Z toho dôvodu nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému postúpená, boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný preto namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a žiadal, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu, aby mu uhradil trovy konania.

10. Žalobca vo svojich písomných podaniach aj naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že jeho žaloba je dôvodná, pretože má za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania nie je premlčaná, nakoľko si žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.10.2018, ktoré sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobca zastáva názor, že túto legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, ktoré bez ďalšieho založilo aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa žalobcu, nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ale účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Preto doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle tohto ustanovenia nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, nakoľko účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nie podmienky platnosti postúpenia pohľadávok. Ak by aj žalobca pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Žalobca preto zastáva názor, že pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Z tohto preto žalobcovi vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ustanovenia Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, takže ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle . Žalobca ďalej uviedol, že súdu spolu so žalobou predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktoré preukazujú odoslanie týchto písomností žalovanému, čo zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v rámci svojich prednesov a vyjadrení naďalej tvrdil, že žalovaný bol napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len čiastky svojho peňažného nároku, preto svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 19.7.2013 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní odo dňa prevzatia k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle tejto výzvy.

11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.6.2021 zobral žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 61,64 eur späť z dôvodu, že v tejto časti došlo k chybnému uplatneniu si úroku z omeškania.

12. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 61,64 eur zo strany žalobcu, súd konanie v tejto časti vo výroku I. zastavil.

16. Z Výzvy zo dňa 18.6.2012 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému oznámila, že so splácaním predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.5.2012 vo výške 403,12 eur. Zároveň žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

17. Z podacieho hárku č. Q. bez uvedenia dátumu podania, ktorý žalobca súdu doručil v priebehu konania dňa 7.2.2017 na preukázanie doručenia výzvy zo dňa 18.6.2012 súd zistil, že podací hárok preukazuje podanie zásielky na poštovú prepravu, pričom ide o zásielku č. 2829453 adresovanú žalovanému, označenú ako zosplatnenie.

18. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia zmluvy, na základe čoho v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP vyhlásila ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Zároveň žalovaného vyzvala k splateniu celej pohľadávky vo výške 7.030,10 eur do 10 dní odo dňa prevzatia oznámenia.

19. Z kópie doručenky do vlastných rúk, ktorou žalobca preukazoval doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému súd zistil, že predchodca žalobcu doručoval žalovanému zásielku označenú č. XXXXXXX U., ktorá bola na pošte uložená dňa 27.5.2013, žalovanému však doručená nebola.

20. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu

- Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013, postúpila pohľadávku vo výške 7.172,61 eur na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..

21. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.920,08 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.11.2008.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

28. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o splátkovom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , a ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a nasl. , ako aj ustanovenia , má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

29. Medzi stranami sporu boli sporné skutkové tvrdenia ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na postupníka, ohľadom toho, či bol žalovaný vyzvaný pred zosplatnením úveru právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie dlžných splátok, ako aj ohľadom premlčania nároku uplatneného žalobou.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.11.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver v sume 7.302,66 eur, na ktorý žalovaný neplnil riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením splátok, právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.5.2013. Dňa 27.6.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej mala byť okrem iných, aj pohľadávka predchodcu žalobcu voči žalovanému z titulu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.11.2008. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predchodcom žalobcu, splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky predchodcom žalobcu na žalobcu a ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

31. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

34. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Žalobca v žalobe uvádzal, že splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2018, zaplatenia ktorých sa žalobou domáha, sa stali splatnými dňa 11.8.2013. Následne v priebehu konania priložil k svojmu písomnému podaniu doručenému súdu dňa 19.11.2014 listinný dôkaz, výzvu spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., teda žalobcu, k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2013, ktorou priamo žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 19.7.2013. A napokon,

k písomnému podaniu, ktoré žalobca doručil súdu dňa 7.2.2017 ako prílohu priložil listinný dôkaz, oznámenie zo dňa 20.5.2013, ktorým Slovenská sporiteľňa a.s., právny predchodca žalobcu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013. K tomuto, súdu v poradí poslednému predloženému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca predložil kópiu doručenky, z ktorej bolo zistené, že zásielka obsahom ktorej bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (usudzujúc z označenia zásielky číslom XXXXXXX), bola uložená na pošte dňa 27.5.2013, následne sa ako nedoručená vrátila odosielateľovi. Napriek predloženiu oznámenia svojho právneho predchodcu zo dňa 20.5.2013 o zosplatnení, žalobca naďalej menil svoje vyjadrenia ohľadom toho, kedy došlo k zosplatneniu úveru. V podaní doručenom súdu dňa 24.6.2021 uvádzal dátum 11.8.2013, v podaní doručenom súdu dňa 30.6.2021 uvádzal dátum zosplatnenia 17.5.2013.

36. V zmysle citovaného ustanovenia , pokiaľ ide o plnenie, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pokiaľ súčasne spotrebiteľa upozornil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva. Žalovaný namietal, že by bol zo strany právneho predchodcu žalobcu niekedy vyzvaný na úhradu dlhu, keď priamo tvrdil, že nebol zo strany právneho predchodcu vyzvaný na úhradu dlžných súm a nebol z jeho strany ani upozornený na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz. Žalovaný zastával názor, že právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky na platné zosplatnenie pohľadávky, nakoľko žalobca nijako nepreukázal, že jeho právny predchodca doručil žalovanému takúto písomnú výzvu na splnenie jeho záväzku spolu s upozornením. Tým bola v konaní zo strany žalovaného spochybnená platnosť zosplatnenia úveru. Odhliadnuc od toho, že samotný žalobca v priebehu konania opakovane menil dátum, ku ktorému bol úver zosplatnený, čo dosť zneprehľadňovalo kedy vlastne malo dôjsť k samotnému zosplatneniu, je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho právny predchodca upozornil žalovaného na uplatnenie svojho práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz, ktoré upozornenie by zároveň vykonal najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky. Žalobca súdu predložil len jedno podanie právneho predchodcu adresované žalovanému pred zosplatnením úveru, a to podanie zo dňa 18.6.2012, ktorým žalovanému oznamuje, že je so splácaním jeho pohľadávky ku dňu 31.5.2012 v omeškaní. Z obsahu tohto podania však nevyplýva, že by žalovaného zároveň aj upozornil na uplatnenie svojho práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz, teda na stratu možnosti úver splácať, keď predchodca žalobcu v podaní uvádza len, že pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, čo jednak nie je upozornením v zmysle , jednak takáto formulácia oznámenia, môže byť a zrejme aj bola, pre spotrebiteľa nezrozumiteľná, keď konkrétne a laickej verejnosti zrozumiteľne nevysvetlila, čo zverenie vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, znamená. Z tohto podania predloženého žalobcom taktiež nevyplýva ani to, či bolo uplatnené voči žalovanému v riadnom čase, teda najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky. Navyše, žalobca súdu nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému, a to napriek tomu, že žalovaný poprel doručenie akejkoľvek takejto výzvy alebo upozornenia. Na základe uvedeného je potrebné skonštatovať, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keď nebola preukázaná jednak doba omeškania dlžníka so zaplatením splátky, ale hlavne ani upozornenie žalovaného zo strany predchodcu žalobcu, že si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky.

37. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

39. Podľa veta prvá a druhá v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

40. Podľa a , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

41. V súvislosti so splnením podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktoré sú uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd poukazuje na to, že žalobca žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním úveru ani že by ho vyzval na riadne plnenie svojho peňažného záväzku. Žalobca v konaní ani len netvrdil (nie to ešte preukázal), s ktorými konkrétnymi splátkami a po akú dlhú dobu bol žalovaný v omeškaní. V priebehu konania žalobca len tvrdil, že žalovaný bol napriek písomnej výzve banky, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len čiastky svojho peňažného nároku. Až v priebehu konania žalobca na preukázanie tohto predložil súdu výzvu svojho právneho predchodcu zo dňa 18.6.2012, ktorou bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním sumy 403,12 eur ku dňu 31.5.2012 a zároveň bol vyzvaný na uhradenie tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Doručenie tejto zásielky, obsahom ktorej bola výzva žalovaného, však v konaní preukázané nebolo, keď žalobca na preukázanie doručenia výzvy nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol vykonanie dôkazu k tejto skutočnosti. Naďalej, aj po predložení tejto výzvy, zostalo nepreukázané, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania pri plnení svojho záväzku, či bol žalovaný v omeškaní s celou splátkou alebo len jej časťou, a či omeškanie žalovaného bolo nepretržite po dobu dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že na splatenie úveru, žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 4.811,67 eur, nebolo však preukázané, dokedy žalovaný splácal, či riadne splácal, prípadne kedy sa dostal so splácaním úveru do omeškania a s akou sumou. Žalobca síce predložil súdu rozpis splátok, ku skutočnosti kedy konkrétne, s ktorou splátkou a akú dlhú dobu sa žalovaný dostal do omeškania, sa však nevyjadril, tieto skutočnosti neuviedol ani v žalobe, ani vo svojich písomných podaniach a ani na pojednávaní, napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že nebol pred samotným postúpením pohľadávky vyzvaný zo strany právneho predchodcu žalobcu na úhradu dlžných súm. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustanovenia , tvrdenie rozhodujúcich skutočností v konaní nemožno nahradiť len odkazom na listinný dôkaz. Súd teda nemal v konaní preukázané splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu.

42. V neposlednom rade, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, je potrebné vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v danej veci poukázať aj na ustanovenie , v zmysle ktorého je postúpenie pohľadávky postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, pretože pokiaľ nie je postúpenie pohľadávky riadne oznámené dlžníkovi, tento sa svojho záväzku zbaví len plnením postupcovi. Pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania, bola pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľnou a.s. postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 27.6.2013. Žalobca v žalobe tvrdil, že Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, ktorou mu ako pôvodný veriteľ oznámila, že pohľadávku vo výške 7.172,61 eur z titulu zmluvy zo dňa 25.11.2008 postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Predmetné oznámenie tvorilo prílohu žaloby, no až v priebehu konania, a to dňa 7.2.2017, žalobca súdu predložil aj podací hárok Slovenskej pošty a.s. č. Q. (č.l. 91 spisu), ktorou žalobca preukazoval doručovanie tohto oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému a tým splnenie svojej povinnosti v zmysle ustanovenia . Súd však na základe hodnotenia tohto listinného dôkazu musí skonštatovať, že z podacieho hárku č. Q. nie je zrejmý dátum, kedy bola daná na poštovú prepravu zásielka adresovaná žalovanému, pričom je však zrejmé, že žalovanému bola na základe tohto podacieho hárku daná na doručenie zásielka č.2829453, obsahom ktorej bolo zosplatnenie. I keď teda nie je uvedený na podacom hárku dátum podania na pošte, vyplynuli z neho ďalšie údaje a síce, že zásielka doručovaná žalovanému v tento deň obsahovala listinu predchodcu žalobcu identifikovanú pod číslom 2829453, a z označenia „zosplatnenie“ je evidentné, že obsahom zásielky bolo práve oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu žalovaného a nie oznámenie o postúpení, ako to tvrdil žalobca. Tu treba poukázať na to, že rovnaké identifikačné číslo 2829453 je uvedené aj na oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 (č.l. 92 spisu) ako aj na kópii doručenky do vlastných rúk (č.l.93 spisu), ktorou žalobca

preukazoval práve doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žiaden ďalší dôkaz, ktorým by žalobca súdu preukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu žalovanému, v konaní predložený nebol. Súd teda nemal preukázané doručenie oznámenia o postúpení žalovanému, a tým nebola v konaní preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď nárok na zaplatenie dlhu z úveru, v prípade neoznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému má za následok, že žalovaný má svoj dlh z titulu zmluvy o úvere naďalej splácať postupcovi, teda Slovenskej sporiteľni, a.s.. Žalobca nepreukázal ani to, že by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal žalobca ako , keď toto tvrdené ani nebolo.

43. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Skúmanie otázky aktívnej vecnej legitimácie teda vyplynulo priamo z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je žalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému žalovanému. Nedostatok vecnej legitimácie potom znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

44. Ak potom súd na základe vykonaného dokazovania a na základe v konaní predložených dôkazov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení žalovanému, a zároveň nebolo preukázané ani to, že by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal priamo žalobca ako (keď toto tvrdené ani nebolo), bolo potrebné skonštatovať, že v konaní nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď nárok na zaplatenie dlhu z úveru, v prípade neoznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému má za následok, že žalovaný má svoj dlh z titulu zmluvy o úvere naďalej splácať postupcovi, teda Slovenskej sporiteľni, a.s.. Súd tak dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotného oprávnenia domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy z titulu nesplateného úveru. Z uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

45. Súd sa zaoberal aj ďalším tvrdením žalobcu, ktorý vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.6.2021 okrem iného uviedol aj to, že žalobca sa rozhodol využiť svoje právo zosplatniť pohľadávku a preto podaním zo dňa 19.7.2013 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. V tejto súvislosti potom súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bol žalovaný pred zosplatnením úveru veriteľom riadne vyzvaný a upozornený na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky, by sa z tohto upozornenia nemohlo vychádzať, nakoľko toto upozornenie dané žalovanému až dňa 19.7.2013, by bolo oneskorené. K takémuto záveru dospel súd s poukazom na ďalšie tvrdenie žalobcu a síce, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchodcom žalobcu došlo ku dňu 17.5.2013, keď zo zákonných ustanovení vyplýva, že upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru, má byť dané ešte pred samotným zosplatnením. Aj takéto upozornenie na zosplatnenie dané až po samotnom zosplatnení, by potom viedlo k záveru, že úver nebol platne postúpený, nakoľko tzv. živý úver, teda úver nezosplatnený, nemožno platne postúpiť. To by opäť znamenalo, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v danom konaní.

46. A napokon súd uvádza aj to, že vzhľadom na záver ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania o tom, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, sa súd námietkou premlčania uplatneného nároku, vznesenú žalovaným, nezaoberal.

47. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a s , keď žalobcovi bola zamietnutá žaloba v celom jej rozsahu, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 0 % a hrubý úspech žalovaného 100 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100 % (100 % - 0 %), keď aj v časti v ktorej bolo konanie zastavené, možno konštatovať, že zastavenie konania procesne zapríčinil žalobca a teda aj v tejto časti bol žalovaný úspešný. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().