Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-106-2020.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/106/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného U. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 28. septembra 2021 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/81/2019 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. W. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/81/2019 zo dňa 24.06.2020 bol obžalovaný U. W. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 01. 12. 2018 približne v čase o 16.00 h na Ul. Y. 7, D., okres N. fyzicky napadol U. E., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že počas fyzického konfliktu U. E. s H. W., keď boli obaja na zemi, pristúpil k nemu a začal ho opakovane udierať päsťou do oblasti hlavy, nosa, tváre, v dôsledku čoho U. E. z H. W. spadol, kde ho opätovne udieral päsťami do hlavy, do oblasti tváre a nosa, čím U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., Y. X spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s poúrazovou bolesťou hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného súd zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- U. E., nar. XX. XX. XXXX v W. W., trvale bytom Y. 1, D., vo výške 858,60 Eur,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, vo výške 786,71 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný U. W., a to prostredníctvom svojho obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný žiada zrušiť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom a v plnom rozsahu ho spod obžaloby oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný.
Odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, pričom prvostupňovému súdu obžalovaný vytýkal, že súd nezistil riadnym spôsobom skutkový stav a z takto nesprávne zisteného skutkového stavu potom nemohol vyvodiť správne právne závery. Vykonané dôkazy súd evidentne vyhodnotil v jeho neprospech. Žalovaný skutok popieral v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom zotrval na svojom tvrdení, že U. E. nespôsobil žiadne zranenia, pokiaľ tohto udrel dvakrát do hlavy, nie do nosa, tento útok bol len takej intenzity, aby poškodený pustil jeho syna H. W.. Ak došlo k zraneniu nosa poškodeného, toto zranenie mu spôsobil jeho syn, pretože keď prišiel k poškodenému a jeho synovi, tak poškodený už mal krvavú tvár a on mu žiadne zranenie nespôsobil. V prospech obžalovaného vypovedal aj jeho syn H. W., ktorý okrem iného uviedol, že pri jeho vzájomnej bitke s poškodeným došlo k zlomeniu nosa poškodeného. Obranu obžalovaného potvrdila aj jeho manželka A. W.. V tejto súvislosti obžalovaný spochybnil vierohodnosť poškodeného U. E., ktorý v tom čase bol v stave ťažkej opitosti a svedkyňa D. E. vypovedala tak, ako vypovedala z dôvodu, že je dcérou poškodeného. V závere odvolania obžalovaný nespochybnil závery znaleckého posudku ohľadom zranení poškodeného, ale tvrdil, že zranenia mu spôsobil jeho syn H. W. pri vzájomnej bitke s poškodeným. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že vo veci sú dôvodné pochybnosti, že sa stal skutok, pre ktorý je voči jeho osobe vedené trestné stíhanie a preto v zmysle procesnej zásady „in dubio pro reo“ požiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a rozhodol tak, ako je uvedené v petite odvolania.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch, teda o vine, treste a náhrade škody za zákonný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvajú na podanom odvolaní a žiadajú, aby odvolací súd vyhovel tomuto odvolaniu a rozhodol tak, ako je uvedené v petite ich odvolania.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí nebol prítomný, krajský súd mal vykázané doručenie predvolania na verejné zasadnutie dňa 08.09.2021 a keďže mal splnené zákonné podmienky, vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle §317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného U. W. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčoval poškodený U. E., ktorý jednoznačne uviedol, že počas fyzického konfliktu so svedkom H. W. nemal poranený nos, ani necítil fyzickú bolesť, ale cítil, že obžalovaný zasiahol aj nos, pritom ako ho udieral päsťami do oblasti tváre. Jeho výpoveď korešpondovala aj s výpoveďou svedkyne D. E., ktorá potvrdila, že poškodený ako kľačal, obžalovaný ho zozadu dvakrát alebo trikrát udrel a po týchto úderoch bol poškodený samá krv. V tejto súvislosti výpoveď H. W. súd vyhodnotil ako nevierohodnú, keďže tento svedok vypovedal v prípravnom konaní rozdielne ako na hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že v prípravnom konaní klamal. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd správne vyhodnotil túto výpoveď ako nedôveryhodnú, keďže svedok chcel vypovedať v prospech svojho otca - obžalovaného. Nakoniec svedkyňa A. W. - manželka obžalovaného potvrdila, že obžalovaný udrel zozadu do tváre dvakrát poškodeného.
Pokiaľ ide o spôsobené zranenia poškodeného a mechanizmus vzniku zranení, tento vyplynul zo znaleckého dokazovania, pričom znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku zranenia tak, ako ho opísal
poškodený, že ku zlomenine nosa došlo pôsobením inej osoby, pričom znalec vylúčil, že by ku zraneniam poškodeného mohlo dôjsť následkom pádu. Takto zistený skutkový stav zodpovedal vykonaným dôkazom a z uvedeného dôvodu potom ani odvolací súd sa nemohol stotožniť s hodnotením dôkazov obhajobou obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav potom prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.
Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., pričom zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností potom prvostupňový súd v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. správne musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z uvedeného dôvodu potom ukladal úhrnný trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 16 mesiacov až do 3 rokov. V tejto súvislosti potom aj správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý sa v minulosti trikrát dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. V súčasnej dobe však vo všetkých prípadoch má odsúdenia zahladené. S prihliadnutím na samotné konanie obžalovaného a jeho následky potom prvostupňový súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej upravenej hranici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, keďže na takýto postup mal splnené zákonné podmienky. V tomto smere aj odvolací súd považuje uložený trest za zodpovedajúci generálnej a individuálnej prevencii.
Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keďže túto mal riadne vyčíslenú, poškodení si nárok riadne uplatnili a z uvedeného dôvodu súd priznal náhradu škody poškodeným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného U. W. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.