Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-27-2021.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2T/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2021 Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaní
X/OBV. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ul.č. XXXX/X U., t.č. N. v ÚVTOS Levoča v inej trestnej veci. 2/ OBV. N. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom S. ul.č. XXXX/XX, Bratislava X. sa uznávajú vinnými, že v presne nezistenom čase v priebehu jari 2015, resp. začiatkom leta 2015 v Bratislave v mestskej časti Petržalke na Jasovskej ulici na parkovisku X. Y., zv. H., nar. XX.XX.XXXX v S., Z., bytom Y. republika Q., A. nad J., ponúkol obvinenej Y. N. za prítomnosti obvineného N. X., v tom čase jej druha, aby si obvinená N. zobrala za manžela štátneho občana Indie Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v J. F., Z., ktorý sa bez povolenia zdržiaval na území Spolkovej republiky Nemeckej v meste Frankfurt nad Mohanom a to za účelom získania povolenia na pobyt Y. Y. na území Európskej únie, s čím obvinená N. po dohode s obvineným N. X. súhlasila, na čo im X. Y. sľúbil za uzavretie sobáša so Y. Y. peniaze v presne nezistenej výške od 5 000 eur, resp. 6 000 eur až do 16 000 eur. Na základe tejto ponuky obvinení Y. N. a N. X. minimálne trikrát vycestovali na územie Spolkovej republiky Nemecko, konkrétne do mesta Frankfurt nad Mohanom, kde postupne za aktívnej účasti obvineného N. X. boli vybavené všetky potrebné náležitosti k pobytu obvinenej N. na území Spolkovej republiky Nemecko, najmä prechodný pobyt, zdravotné poistenie a zamestnanie a za účelom uzavretia sobáša so Y. Y., pričom všetky náklady spojené s pobytom obvinených na území Spolkovej republiky Nemecko a s vybavovaním pobytu pre obvinenú N. a sobáša hradil X. Y., ktorý vždy obvineným aj vyplatil v hotovosti presne nezistenú sumu peňazí, vždy rádovo niekoľko stoviek eur. Obvinení v rámci posledného pobytu na území Spolkovej republiky Nemecko sa presunuli na územie Portugalska, konkrétne na ostrov Madeira, kde obvinená Y. N. dňa 06.07.2015 v meste Santa Cruz bez predchádzajúceho vzájomného vzťahu so Y. Y. a bez jeho osobnej prítomnosti uzavrela s týmto občanom Indie manželstvo a po uzavretí sobáša sa obvinení vrátili na územie Spolkovej republiky Nemecko a následne na územie Slovenska. V dôsledku tohto sobáša Y. Y. získal povolenie k pobytu v Spolkovej republike Nemecko a to z dôvodu zlúčenia rodiny na obdobie od 30.09.2015 do 29.09.2020 a obvinená Y. N. v dňoch 02.06.2015, 16.06.2015 a 24.07.2015 postupne v súvislosti s uzavretím manželstva so Y. Y. prostredníctvom služby Western Union obdŕžala peniaze vo výške 150 eur, 300 eur a 100 eur, teda spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila a pomáhala zotrvať na území iného členského štátu Európskej únie, čím spáchali
zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona v znení zák. č. 262/2011 Z. z. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona Za to sa odsudzujú 1/ obžalovaná Y. N. Podľa § 44 Tr. zak súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 2T/122/2007, nakoľko pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. 2/ obžalovaný N. X. Podľa § 356 Tr. zak s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, Tr. zák. , k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zák súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávanie sa s osobami, ktoré majú na neho nepriaznivý vplyv. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák sa r ú š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/26/2017 zo dňa 18.01.2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaných Y. N. a N. X. že sa cíti byť vinnými zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. l písm. b/ Tr. por. so súhlasným stanoviskom prokurátora prijal ich vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Tr.por. a rozhodol, že dokazovanie o skutkových zisteniach sa nevykoná. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste Súd oboznámil listinné dôkazy a to odpisy z registra trestov a výpisy z evidencie priestupkov. Obžalovaná Y. N. bola doposiaľ 8 krát súdne trestaná pre majetkovú a drogovú trestnú činnosť . Ostatný krát v roku 2021 bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Priestupkovo projednávaná nebola Obžalovaný N. X. bol doposiaľ trinásť krát súdne trestaný , ostatný krát v roku 2017 a nepodmienečný trest odňatia a slobody vykonal dňom 25.08.2018. V roku 2017 bol jeden krát prejednávaný pre spáchanie priestupku Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovanej Y. N. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa - jej predchádzajúce odsúdenia, okolnosti prípadu, motív obvinenej, jej pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovanej k spáchanému skutku, možnosti jej nápravy vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovanej postačuje uloženie úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov , 5 mesiacov a 17 dní rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2 T 122/2007 zo dňa 19.04.2018 , ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého , preto postupom podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného N. X. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa - jeho predchádzajúce odsúdenia, okolnosti prípadu, motív obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovaného postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody . Obžalovaný uviedol, že žije po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadnym životom, pracuje a doterajší výkon trestu bol pre neho ponaučením . Súd pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, písm. h/ mu uložil za splnenia zákonných podmienok úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, ktorého výkon mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Za súčasného zrušenia výroku o tredte trestného rozkazu Súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu OS Ba II, sp. zn. 0 T 26/2017 zo dňa 18.01.2017 Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 38 ods. 4 Tr.zák. - hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Súd má za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V danom prípade predchádzajúce odsúdenia nesplnili svoj účel . Podľa názoru súdu tresty tak ako boli obžalovaným uložené budú mať na osoby obžalovaných dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomili závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.zák. - t.j. chrániť spoločnosť pre páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. A práve v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Podľa názoru súdu je takto uložený podmienečný trest odňatia slobody a použitie ustanovenia o upustení od uloženia súhrnného trestu je zákonné spravodlivé, adekvátne a splní svoj účel tak, ako to má na mysli Trestný zákon, a to tak v rámci jeho pôsobenia na osoby obžalovaných, ako aj z hľadiska jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.