Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-2576-2021.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Subarea
46Ek/2576/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, proti povinnému: M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX G. - Z. G., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2576/2021 zo dňa 02. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2576/2021 zo dňa 02. 08. 2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený nemá n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2576/2021 zo dňa 02. 08. 2021.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 07. 2021 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 170,27 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov
- rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/234/2015-68 zo dňa 02. 03. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 05. 2017 a vykonateľnosť dňa 26. 05. 2017 a uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/234/2015-79 zo dňa 17. 10. 2017, právoplatného dňa 30. 12. 2017 a vykonateľného dňa 05. 01. 2018.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/2576/2021 zo dňa 02. 08. 2021 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 26,99 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku, na ust. § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) a vecne tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 199e Exekučného poriadku, nakoľko prevyšujúcu časť trov právneho zastúpenia nepovažuje za uplatnenú v zmysle Vyhlášky, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhania trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 26,99 Eur zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia vo výške 74,99 Eur nie sú v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky. Súd vychádzajúc zo sumy istiny vo výške 170,27 Eur, aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 9,13 Eur. Na základe toho sčítaním
jednotlivých položiek v rámci trov právneho zastúpenia súd dospel k sume 48,- Eur (dva úkony právnej služby vo výške 9,13 Eur + 2 x režijný paušál vo výške 10,87 Eur + 20% DPH). Celková suma trov právneho zastúpenia vrátane DPH by teda mala predstavovať sumu vo výške 48,- Eur. Trovy celkom (vrátane DPH) by potom mali predstavovať 64,50 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške 48,- Eur + súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur). Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky má právny zástupca v exekučnom konaní nárok na odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za obidva úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh na začatie konania). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty, ktorou má byť správne iba istina, t.j. 170,27 Eur v danom prípade jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní predstavuje sumu 9,13 Eur. Na základe uvedeného, tak dva úkony právnej služby v exekučnom konaní spolu s režijným paušálom a 20% DPH predstavujú sumu 48,- Eur (2 úkony právnej služby á 9,13 Eur + 2x režijný paušál á 10,87 Eur + 20% DPH t.j. 8,- Eur). V prevyšujúcej časti 26,99 Eur považoval súd trovy právneho zastúpenia uplatnené v rozpore s ustanoveniami § 10 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a žiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu, taktiež žiadal o priznanie náhrady trov konania o sťažnosti v rozsahu 100 %. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd pri výpočte trov exekučného konania zobral za základ výpočtu odmeny právneho zástupcu oprávneného len istinu vo výške 170,27 Eur, nie však už jej príslušenstvo v podobe súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré nespochybniteľne sú exekučným nárokom a ktoré boli v návrhu na vykonanie exekúcie presne kvantifikované. Oprávnený poukázal na znenie ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky, v zmysle ktorého: „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“ Z hľadiska charakteru tarifnej odmeny tak ako je upravená vo Vyhláške je zrejmé, že sa jedná o odmenu, ktorej výška vychádza z hodnoty veci, práva alebo plnenia a úmerne sa touto hodnotou zvyšuje, t.j. jedná sa o vyjadrenie logického princípu, čím hodnotnejšiu vec advokát zastupuje, tým vyššia je jeho miera zodpovednosti za zastupovanú vec a tým vyššia odmena mu logicky za každý úkon právnej služby patrí. Z citovaného ustanovenia Vyhlášky ďalej vyplýva, že za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta sa považuje hodnota veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, a to v sume, ktorú vec alebo právo má v čase pri začatí poskytovania právnej služby, tzn. že v prípade exekučného konania to bude v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je príslušenstvom pohľadávky aj úrok, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a tiež náklady vynaložené na uplatnenie pohľadávky, je potrebné príslušenstvo, ktoré existovalo v čase podania Návrhu na vykonanie exekúcie, započítať do základu pre určenie tarifnej hodnoty predmetu sporu. S argumentáciou súdu ohľadne nemožnosti pripočítať príslušenstvo k tarifnej hodnote sporu by bolo možné sa stotožniť len v prípade, ak by príslušenstvo pohľadávky v čase začatia konania neexistovalo a vzniklo by až v jeho priebehu. V tomto smere oprávnený podotkol, že trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 42C/234/2015 vo výške 32,52 Eur a súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16,50 Eur sú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uplatnenie pohľadávky vo výške 170,27 Eur (istina) na príslušnom súde. Je teda nesporné, že v čase začatia poskytovania právnej služby mala pohľadávka oprávneného hodnotu 170,27 Eur (istina) + 32,52 Eur (trovy právneho zastúpenia) + 16,50 Eur (súdny poplatok za podanie žaloby na súd), t.j. 219,29 Eur. Reštriktívny výklad predmetného ustanovenia súdom v napadnutom ustanovení, kedy súd bezdôvodne a neopodstatnene vyradil hodnotu príslušenstva z tarifnej hodnoty veci, sa tak vyslovene prieči zákonnej dikcii a logike ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky, pričom je v jasnom rozpore s právom na náhradu trov konania. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu mal oprávnený za to, že pri výpočte trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní použil správnu výšku tarifnej hodnoty, z ktorého dôvodu považuje výpočet trov exekúcie za správny. Okresný súd nepriznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia ani za úkon označený ako „Predexekučná výzva“, a to s odkazom na ust. § 199e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby. V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky: „Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva.“ V zmysle ust. § 13a ods. 5 Vyhlášky: „Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Právny zástupca oprávneného si trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vyčíslil v súlade s Vyhláškou, ktorá je pre advokátov pri výpočte trov konania smerodajná. Napriek tomu, že predexekučná výzva nie je ako úkon právnej služby priamo uvedená v predmetnej Vyhláške, oprávnený
mal za to, že tento úkon sa svojou povahou a účelom podobá výzve predžalobnej, z ktorého dôvodu by v zmysle ust. § 13a ods. 5 Vyhlášky mala advokátovi patriť odmena aj za tento úkon právnej služby. Účel, či už predžalobnej alebo predexekučnej výzvy je podľa názoru oprávneného rovnaký, a to vyriešiť spor mimosúdne, a tým odbremeniť súdy od ďalšej agendy. Preto ak zákonodarca prostredníctvom Vyhlášky priznáva advokátovi odmenu za predžalobnú výzvu, ktorá sa svojou povahou a účelom podobá predexekučnej výzve, bolo by v rozpore s právom na náhradu trov konania, ak by súd nepriznal advokátovi trovy konania aj za predexekučnú výzvu. Okrem vyššie uvedeného oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ chce veriteľ v rámci exekučného konania vymáhať od dlžníka aj opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, je nútený pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, zaslať dlžníkovi výzvu na splnenie pohľadávky. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že predmetný úkon nebol zo strany oprávneného urobený za účelom zvyšovania trov exekučného konania, ale práve za účelom splnenia si povinnosti, vyplývajúcej mu z Exekučného poriadku. Pokiaľ by oprávnenému takáto povinnosť nebola uložená právne záväzným právnym predpisom, predmetnú výzvu by povinnému nezasielal. S poukazom na uvedené mal oprávnený za to, že úkon právnej služby označený ako „Predexekučná výzva“ bol účelný, z ktorého dôvodu by mal byť právnemu zástupcovi oprávneného priznaný. Pokiaľ súd v rámci odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že oprávnený má nárok len na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, s týmto názorom sa nemožno stotožniť. V tomto smere oprávnený poukázal na ust. § 251 CSP. Napriek tomu, že CSP považuje za trovy konania len výdavky, ktoré vzniknú priamo v konaní pred súdom, priznávajú civilné súdy advokátom aj trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu, ktorá sa od účinnosti zákona č. 159/2019 Z. z. považuje za úkon právnej služby. Je teda zrejmé, že niektoré právne predpisy (ako napr. CSP alebo Exekučný poriadok) nestihli zareagovať na novelu Vyhlášky č. 655/2005 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá za úkon právnej služby označila aj predžalobnú výzvu, čo ale nemôže byť na ujmu niektorej zo strán sporu.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 26,99 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
Oprávnený svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd pri výpočte trov exekučného konania zobral za základ výpočtu odmeny právneho zástupcu oprávneného len istinu vo výške 170,27 Eur, nie však už jej príslušenstvo v podobe súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Súd súhlasí so záverom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého v danom exekučnom konaní (kde sa exekúciou vymáha istina s príslušenstvom) pri určení tarifnej odmeny advokáta z tarifnej hodnoty veci je možné vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky a nie aj z hodnoty príslušenstva pohľadávky. Súd dopĺňa, že mimo § 10 ods. 4 Vyhlášky, t.j. exekúcie na opakujúce sa plnenia, nie je vo vyhláške osobitné ustanovenie pre výpočet tarifnej odmeny v exekučnom konaní. Exekučný poriadok vo svojom ust. § 199e pri stanovení odmeny advokáta za právne zastúpenie odkazuje na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až 14 Vyhlášky. Z toho vyplýva, že ustanovenie § 10 Vyhlášky sa používa tak v základnom, ako aj v exekučnom konaní. Za správnu nemožno považovať interpretáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky predostieranú oprávneným, ktorej účelom bolo presvedčiť, že za tarifnú hodnotu je potrebné považovať celý vymáhaný nárok (aj s príslušenstvom). Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky pri určovaní tarifnej hodnoty výslovne hovorí len o hodnote pohľadávky (veci, práva), a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky, preto keby základom pre výpočet odmeny malo byť aj príslušenstvo, zákonodarca by to výslovne uviedol do vyhlášky. Príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter či je uplatnené v základnom alebo v exekučnom konaní, zostáva príslušenstvom v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením). Príslušenstvo pohľadávky nebolo oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňované ako samostatný nárok, ale bolo uplatňované spolu s istinou. Exekučný poriadok síce pre účely spísania návrhu na vykonanie exekúcie obsahuje vo svojom ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) rozčlenenie vymáhaného nároku na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného, avšak na základe uvedeného nemožno dospieť k záveru, že kvôli takémuto rozčleneniu má oprávnený nárok na odmenu z celého vymáhaného nároku (aj z príslušenstva pohľadávky). S poukazom na uvedené, ak je nesprávne zahŕňať príslušenstvo, ktoré nie je uplatnené samostatne, do výpočtového základu v základnom konaní, tak potom nie je ani správne ho zahŕňať do výpočtového základu v exekučnom konaní.
Súd k námietke oprávneného ohľadom nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia oprávnenému za úkon označený ako „Predexekučná výzva“, a to s odkazom na ust. § 199e Exekučného poriadku (v zmysle ktorého má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby), súd uvádza, že ak má oprávnený zástupcu, ktorým je advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa § 9 až 14 Vyhlášky, pričom do začatia exekúcie má oprávnený voči povinnému v zmysle § 199e Exekučného poriadku nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby. Vzhľadom na zákonné zmocnenie obsiahnuté v ustanovení § 199e Exekučného poriadku bližšiu špecifikáciu týkajúcu sa trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní stanovujú príslušné ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Na predmetné
ustanovenie Exekučného poriadku nadväzuje konkrétne ustanovenie § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky pojednávajúce o výške odmeny za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní (jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny) a vymenúvajúce jednotlivé úkony práve v exekúcii. S poukazom na uvedené v rámci exekučného konania sa neaplikuje ustanovenie § 13a ods. 1 písm. a) a d) Vyhlášky, keďže § 13a ods. 2 písm. c) cit. Vyhlášky priamo uvádza úkony právnej služby, ktoré je možné v exekučnom konaní odmeňovať. Aplikujúc ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky prichádzajú do úvahy do začatia exekúcie ako jediné možné úkony právnej služby, za ktoré má oprávnený nárok na náhradu, len prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na začatie konania (podaný právnym zástupcom kvalifikovaným spôsobom). Zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení § 199e Exekučného poriadku použitím slov a najviac obmedzil počet úkonov právnej služby, v súvislosti s ktorými má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie do jej začatia, hornou hranicou (dvoch úkonov právnej služby). Povinného nemožno zaťažiť náhradou takých trov oprávneného v súvislosti so začatím exekučného konania vedeného voči nemu, náhradu ktorých ust. §199e Exekučného poriadku v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky oprávnenému nepriznáva. Súd zároveň uvádza, že aj v rámci trov exekučného konania sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Uvedené je však limitované ustanovenia Exekučného poriadku, keď ako už bolo uvedené v ust. § 199e Exekučný poriadok zakotvuje limitáciu počtu úkonov právnej služby, ktorými má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie do jej začatia, hornou hranicou dvoch úkonov právnej služby. Súd zároveň k aplikácii ustanovení CSP podotýka, že úprava trov exekučného konania v Exekučnom poriadku je v zásade komplexná a je odlišná od úpravy trov podľa ustanovení CSP.
S poukazom na uvedené má súd za to, že vyšší súdny úradník v súlade so zákonom v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 26,99 Eur dôvodne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a preto súd rozhodol tak ako vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2576/2021 zo dňa 02. 08. 2021 ako nedôvodnú zamietol.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude úlohou vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť o zvyšnom nároku uplatnenom v návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený si za podanú sťažnosť uplatnil náhradu trov konania. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený na ich náhradu nemá nárok z dôvodu, že nebol v sťažnostnom konaní úspešný. Navyše Exekučný poriadok v zmysle citovaných zákonných ustanovení (tak ako už bolo uvedené) nepriznáva možnosť do začatia exekúcie (do vydania poverenia) priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd), ktoré si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie už uplatnil a ktoré mu čo do základu neboli súdom zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).