Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/23/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. E. F. XX/X, XXX XX G. – H. I. E. H., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, IČO: 42 261 597, proti žalovanému: Obec Kvetoslavov, so sídlom E. K. XXX/XX, XXX XX F., IČO: 00 305 545, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.05.2023, takto

rozhodol:

I. Správny súd konanie z a s t a v u j e .

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.06.2023 (ďalej len „žaloba“) domáhal preskúmania o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“).

2. Žalobca uviedol, že elektronickou žiadosťou zo dňa 24.03.2023, v nadväznosti na predchádzajúcu žiadosť zo dňa 15.03.2023, požiadal povinnú osobu – L. M. F. o sprístupnenie nasledujúcich informácií: (i) počet podaných žiadostí (prihlášok) detí s miestom trvalého pobytu v školskom obvode ZŠ a počet podaných prihlášok detí s miestom trvalého pobytu mimo školský obvod ZŠ, z celkového počtu podaných žiadostí 56, (ii) vzhľadom na nezrozumiteľnú odpoveď k bodu 3. predchádzajúcej žiadosti požiadal žalobca uvedenie celkového počtu neprijatých detí do 1. ročníka ZŠ v školskom roku 2020/2021, z toho osobitne počet neprijatých detí s trvalým pobytom v školskom obvode ZŠ, počet neprijatých detí s miestom trvalého pobytu mimo školský obvod ŽS a počet neprijatých detí z dôvodu odkladu na základné vzdelávanie, (iii) celkovú kapacitu ZŠ pre 1. ročník v školskom roku 2020/2021 a (iv) spôsob doručenia žiadosti (prihlášky) o prijatie N. H. na základné vzdelávanie do ZŠ v školskom roku 2020/2021.

3. Žalobca poukázal na to, že z dôvodu, že povinná osoba na žiadosť žalobcu nereagovala a informácie neposkytla a ani v zákonom stanovenej lehote nevydala rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca odvolanie zo dňa 18.04.2023, na ktoré však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, odvolanie nevybavil, a preto tiež vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Žalobca žalobou napadol fiktívne rozhodnutie povinnej osoby a fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 26.01.2024, v rámci ktorého konštatoval, že na otázky v bodoch 1. až 3. žiadosti žalobcu povinná osoba odpovedala žalobcovi e-mailom zo dňa 26.01.2024. K otázke v bode 4. žiadosti žalobcu povinná osoba odpovedala tak, že túto informáciu povinná osoba nesprístupnila.

5. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 27.03.2024, v rámci ktorej zotrval na podanej žalobe a uviedol, že je právne bezvýznamné vybavenie jeho žiadosti, keďže toto bolo realizované po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a po tom ako žalovaný vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, napadnuté žalobou.

6. Podľa v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“), správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

7. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

8. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na žalobu a podania žalobcu, ako aj s odkazom na písomné podania žalovaného ustáliť, či v danom prípade jestvuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu.

9. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca podal povinnej osobe – L. M. F. elektronickú žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 24.03.2023, v rámci ktorej žiadal o poskytnutie informácií k 4 otázkam / bodom, ktoré sú špecifikované vyššie v tomto uznesení. Z dôvodu, že povinná osoba na žiadosť nereagovala, žalobca podal proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie zo dňa 18.04.2023. Následne z dôvodu, že žalovaný o odvolaní nerozhodol, nastúpil zákonný inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia žalovaného.

10. Správny súd mal zároveň za preukázané, že 26.01.2024 (teda v čase prebiehajúceho súdneho konania) povinná osoba odpovedala na žiadosť žalobcu tak, že žalobcovi poskytla / sprístupnila informácie k otázke / bodu č. 1. až 3. žiadosti žalobcu. Povinná osoba k otázke / bodu č. 4 žiadosti žalobcu vydala rozhodnutie zo dňa 26.01.2024, ktorým rozhodla tak, že požadované informácie k otázke / bodu 4. žiadosti žalobcu čiastočne nesprístupnila (ďalej len „rozhodnutie o nesprístupnení“).

11. Povinná osoba tak odpoveďou zo dňa 26.01.2024 poskytla informácie vo vzťahu k otázke / bodu 1. až 3. žiadosti žalobcu a k otázke / bodu 4. žiadosti vydala povinná osoba rozhodnutie o nesprístupnení zo dňa 26.01.2024.

12. Správny súd mal na podklade vyššie uvedených skutočností preukázané, že povinná osoba o podanej žiadosti rozhodla, a to počas prebiehajúceho súdneho konania, a to tak, že (i) povinná osoba k otázke / bodu č. 1. až 3. žiadosti žalobcovi poskytla požadované informácie, a teda dané informácie sprístupnila a (ii) k otázke / bodu č. 4 žiadosti žalobcu vydala povinná osoba rozhodnutie o nesprístupnení, a teda došlo k vydaniu rozhodnutia so všetkými formálnymi náležitosťami.

13. V predmetnom prípade tak nastala procesná situácia, kedy síce žalobca napadol žalobou fiktívne rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácie a fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní a zároveň povinná osoba sprístupnila časť požadovaných informácií a k časti požadovaných informácií vydala rozhodnutie o nesprístupnení, ktorým formálne o bode 4. žiadosti rozhodla tak, že informáciu nesprístupnila.

14. Správny súd mal za to, že v danej situácii pripadá do úvahy aplikácia . Zákon v predmetnom ustanovení upravil zastavenie konania v prípade, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejedná sa o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa a logicky nejde ani o tie prípady, s ktorými spája zastavenie konania priamo zákon v zmysle , napr. pri zastavení konania v prípade odstránenia nečinnosti žalovaným podľa . Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe (k tomu pozri G., J. a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. G., 2017, s. 553).

15. Správny súd zastáva názor, že v prípade, keď povinná osoba (i) čiastočne sprístupnila požadované informácie a (ii) pri časti požadovaných informácií vydala rozhodnutie o ich nesprístupnení, tieto úkony povinnej osoby skonzumovali následky žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí bez toho, aby došlo k ich formálnemu zrušeniu. Povinná osoba svojim vlastným procesným postupom totižto rozhodla o podanej žiadosti, časť požadovaných informácií sprístupnila a k časti požadovaných informácií vydala rozhodnutie o nesprístupnení a tým tak fiktívne rozhodnutia stratili svoje účinky.

16. Súčasne, ak by aj správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby a zrušeniu napadnutých fiktívnych rozhodnutí, procesná situácia žalobcu by sa žiadnym spôsobom nezmenila a ani nezlepšila, pretože (i) povinná osoba sprístupnila časť požadovaných informácií, a teda v prípade zrušenia fiktívnych rozhodnutí by povinná osoba nemala potrebu už raz poskytnuté informácie sprístupniť a (ii) povinná osoba vydala k časti požadovaných informácií rozhodnutie o nesprístupnení, čím tak povinná osoba konala vo vzťahu k podanej žiadosti. K strate účinkov fiktívnych rozhodnutí došlo tým, že (i) povinná osoba sprístupnila časť požadovaných informácií a (ii) povinná osoba k časti požadovaných informácií vydala rozhodnutie o nesprístupnení, a teda došlo k vydaniu formálneho rozhodnutia, voči ktorému má žalobca právo podať opravný prostriedok. Povinná osoba tak rozhodla o celej podanej žiadosti.

17. Správny súd uvádza, že rozhodnutie povinnej osoby má prednosť pred fiktívnymi rozhodnutiami, a to aj v prípade, ak k vydaniu rozhodnutia dôjde po vydaní tzv. fiktívnych rozhodnutí a po podaní žaloby, ktorými sa napáda zákonnosť práve týchto fiktívnych rozhodnutí. Sprístupnením časti požadovaných informácií zo strany povinnej osoby a vydaním rozhodnutia o nesprístupnení tak došlo k formálnemu zrušeniu fiktívnych rozhodnutí. K danému správny súd poukazuje na to, že fiktívne rozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnych rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 21.11.2013). Fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel Zákona o slobode informácií aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti (pozitívne alebo negatívne), a to aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 15.08.2013). Žalobcovi boli k časti požadovaných informácií tieto informácie sprístupnené a k zvyšnej časti požadovaných informácií bolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení a nedodržanie lehôt na sprístupnenie informácií alebo vydanie rozhodnutia by tak nebolo dôvodom vrátenia veci na ďalšie konanie.

18. Keďže v predmetnej veci došlo k (i) čiastočnému sprístupneniu požadovaných informácií a (ii) k vydaniu rozhodnutia o nesprístupnení k zvyšnej časti požadovaných informácií, povinná osoba tak rozhodla o celom obsahu žiadosti a odpadol dôvod existencie žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume zákonnosti napadnutých fiktívnych rozhodnutí preto nie je možné. Ako správny súd uviedol vyššie, v súlade s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydanie faktického rozhodnutia má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má vecné rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení Zákona o slobode informácií.

19. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zastavenia konania podľa , keďže opadol dôvod na pokračovanie v konaní.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd s odkazom na , podľa ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Vo vzťahu k platí, že ak sa pre správanie žalovaného konanie zastaví, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Z dôvodu, že zastavenie konania procesne zapríčinil žalovaný a povinná osoba tým, že počas prebiehajúceho súdneho konania došlo k sprístupneniu časti informácií a k vydaniu rozhodnutia o nesprístupnení a odpadol tak dôvod predmet súdneho prieskumu, správny súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).