Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-10-2021.pdf
PDF · 109.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: M.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., adresa na doručovanie C. XXX, XXX XX P., proti žalovanej: 4WAY, s.r.o., so sídlom 956 12 Preseľany 93, IČO: 50 033 l778, zastúpenej VGD Legal s.r.o. so sídlom Moskovská l3, 811 08 Bratislava, IČO: 51 019 957, o zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia svojej účasti spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti (podaním zo dňa 08.04.2021 síce žalobkyňa rozšírila žalobu aj o povinnosť žalovanej vyplatiť jej 50% z vyrovnávacieho podielu za účtovné obdobie roku 2020, avšak na pojednávaní dňa 15.06.2021 žalobkyňa uviedla, že na rozšírení žaloby netrvá a preto súd nemal dôvod rozhodovať o prípustnosti zmeny žaloby podľa § 142 ods. 1 CSP) z dôvodu, že v tejto spoločnosti od začiatku nevykonávala žiadne právne úkony súvisiace s jej činnosťou a absolútne nemala žiadne informácie ohľadom hospodárenia a napĺňania predmetu činnosti obchodnej spoločnosti. Zo strany druhého spoločníka nebola vôľa informovať ju o aktivitách spoločnosti a absolútne nemá predstavu o jej hospodárení a domnieva sa, že zo strany druhého spoločníka dochádza k činnostiam, ktoré nenapĺňajú základný účel fungovania spoločnosti. Jej manželstvo s druhým spoločníkom spoločnosti bolo právoplatne rozvedené a momentálne sa nenachádza na adrese trvalého pobytu, ale na adrese prechodného pobytu. Nemá žiaden záujem naďalej zotrvať v obchodnej spoločnosti a zároveň žiada o vyplatenie jej oprávneného podielu. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2021 (č.l.20), ktorým žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovanej k žalobe uviedla, že jej pozícia v spoločnosti spočívala len vo vložení finančných prostriedkov do jej založenia a príprave zmluvných návrhov pre potencionálnych klientov. Založenie obchodnej spoločnosti veľmi úzko súviselo so spoločným rodinným životom, nakoľko finančné prostriedky preukázané v rámci vkladu základného imania spoločníkov sú v rovnakom podiele a tvorili preukázateľne spoločné finančné prostriedky. Keďže v spoločnosti nevykonávala žiadnu činnosť, tak je nespravodlivé, aby naďalej zotrvávala v tejto spoločnosti so spoločníkom, s ktorým sú trvalo rozvrátené sociálne vzťahy a preto nemá absolútny záujem na ďalšom zotrvávaní v spoločnosti. Považuje za neopodstatnené a zároveň obmedzujúce na jej základných ľudských právach, aby naďalej zotrvávala v spoločnosti ako spoločník a tým sa vystavovala riziku v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá absolútne nesúvisí s jej záujmom. So zástupcom žalovanej chcela uzatvoriť dohodu o vyplatení 7 500 eur za prevod jej obchodného podielu, ale ku konštruktívnej dohode nedošlo.
2./ Na pojednávaní dňa 15.06.2021 (č.l. 57) žalobkyňa potvrdila, že založenie spoločnosti bola len podnikateľská aktivita bývalého manžela, ktorý sa nezaujímal o to, aby ju informoval o aktivitách spoločnosti, čím bola ako spoločník znevýhodnená. Poukázala na rozvod manželstva s druhým spoločníkom a na jeho správanie sa po rozvode. V mene spoločnosti nerobila žiadne úkony, avšak zistila, že sa museli platiť pokuty za nevyužívanie elektronickej schránky a bývalý manžel si to chcel riešiť sám. Rovnako ju neinformoval o podnikateľských plánoch ani o financiách spoločnosti. Spoločenskú zmluvu síce podpísala na matrike, ale prakticky ju ani nevidela a nevie, čo je jej obsahom. Trvala na tom, že sa nikdy nekonalo zasadnutie valného zhromaždenia, pričom štatutárny zástupca žalovanej vedel napodobniť jej podpis a tento sfalšoval na dokladoch týkajúcich sa osobnej poistky, zmeny vyplácania prídavkov na deti a taktiež súkromného mobilného telefónu.
3./ Podaním zo dňa 16.08.2021 (č.l. 104) sa žalobkyňa vyjadrovala k dokladom predloženým žalovanou po pojednávaní konanom dňa 15.06.2021 a namietala, že v predložených zápisniciach z valného zhromaždenia spoločnosti nie je uvedený čas jeho uskutočnenia ani to, kto ho zvolal a ani informácie o doručovaní pozvánky spoločníkom. Predložené doklady nikdy nevidela a evidentne sú vyhotovené narýchlo s rovnakými chybami a zákonnými nedostatkami. O ekonomických výsledkoch spoločnosti nemala absolútne žiadne vedomosti a ani o tom, kto spracovával účtovné závierky a na základe akých podkladov. Podľa nej sa zasadnutia valného zhromaždenia konali iba formálne a teda druhý spoločník nekonal korektne. Namietala, že dňa 28.06.2021 žiadala druhého spoločníka o informáciu, v akom štádiu je spracovanie účtovnej závierky za predchádzajúci kalendárny rok a na jej žiadosť dostala dňa 29.06.2021 SMS-správu od konateľa žalovanej, že si neprevzala pozvanie na valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 28.06.2021 a na ktorom bola schválená účtovná závierka bez jej prítomnosti. Údajné zasadnutie valného zhromaždenia sa však malo konať dňa 26.07.2021 počas riadneho pracovného času konateľa žalovanej. Podľa registra účtovných závierok bola individuálna účtovná závierka za rok 2020 schválená dňa 28.06.2021.
4./ Na pojednávaní dňa 07.09.2021 žalobkyňa potvrdila, že pre spoločnosť pripravovala zmluvy a robila aj ďalšie úkony z dôvodu, aby sa ušetrili finančné prostriedky v rámci spoločnej domácnosti, keďže v tom čase ich mali nedostatok. Svojou žiadosťou zo dňa 28.06.2021 požadovala informácie ohľadne spracovania daňového priznania a až na jej upozornenie opravil konateľ spoločnosti termín zasadnutia valného zhromaždenia a pozvánka jej bola doručená dňa 26.07.2021. Zápisnica z tohto zasadnutia jej doposiaľ doručená nebola. Nevidí žiaden dôvod na zotrvanie v spoločnosti, pretože s jej konateľom nemôže komunikovať a tento si bez jej vedomia zobral pôžičky od bankových subjektov ako aj od súkromných osôb a vôbec mu neverí, pričom ju ignoruje a je arogantný. S konateľom žalovanej sa chcela dohodnúť o vyporiadaní BSM, ale vzhľadom na jeho vyjadrenie podala žalobu na súd.
5./ Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, pričom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2021 (č.l. 12) uviedla, že tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých nemala žiadne informácie ohľadom hospodárenia spoločnosti a nevykonávala právne úkony súvisiace s jej činnosťou sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalobkyňa bola konateľom spoločnosti od jej samotného vzniku a z titulu jej funkcie jej vyplývalo právo riadiť spoločnosť, kontrolovať ju a právo na prístup k bankovému účtu spoločnosti ako aj k účtovníctvu. Dňa 11.02.2021 žalobkyňa doručila spoločnosti oznámenie o vzdaní sa funkcie konateľa a teda dobrovoľne sa vzdala svojho práva riadiť a kontrolovať spoločnosť. V duplike zo dňa 26.04.2021 (č.l. 26) žalovaná namietala, že žalobkyňa sleduje svojou žalobou iba majetkovoprávne vysporiadanie BSM po zániku manželstva a žalovaná nie je pasívne legitimovaným subjektom na takéto vysporiadanie. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti (pozícia spočívajúca iba vo vložení finančných prostriedkov, nečinnosť v rámci spoločnosti, trvalo rozvrátené sociálne vzťahy s druhým spoločníkom a jej absolútny nezáujem na ďalšom zotrvaní v spoločnosti) nie sú dôvodom na to, aby súd zrušil jej účasť ako spoločníka v spoločnosti s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka.
6./ Na pojednávaní dňa 15.06.2021 právny zástupca žalovanej poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná spoločnosť si plní účtovné a iné zákonné povinnosti a pravidelne predkladá účtovné závierky do registra, pričom v tomto registri sú závierky, v ktorých sa uvádza, že boli schválené, čo znamená, že sa muselo konať valné zhromaždenie. Žalobkyňa ako konateľka spoločnosti sa mohla dostať k informáciám o stave spoločnosti, ale napriek tomu sa vzdala funkcie konateľky. Základom sporu je zrejme rozvod manželstva žalobkyne a druhého spoločníka spoločnosti a ich osobné nezhody, ale nie porušenie práv spoločníka. V rámci vyporiadania BSM medzi bývalými manželmi žalobkyňa navrhuje aj vyporiadanie obchodných
podielov spoločnosti. Podaním zo dňa 02.07.2021 (č.l. 71) predložil právny zástupca žalovanej zápisnice z konania valných zhromaždení v rokoch 2016 - 2020, ako aj pozvánku na konanie VZ na deň 29.03.2016 s tým, že pozvánka bola vyhotovená iba jeden krát a to v roku 2016 a túto doručoval konateľ spoločnosti osobne žalobkyni, pretože v tom čase boli manželia. Žalobkyňa nemala záujem a netrvala na formálnom konaní valného zhromaždenia, teda na formálnom schválení účtovnej závierky žalovanej spoločnosti. Žalobkyňa ako spoločníčka bola informovaná o ekonomických výsledkoch žalovanej spoločnosti a sama kontrolovala obsah daňových priznaní spoločnosti.
7./ Na pojednávaní dňa 07.09.2021 bol vypočutý konateľ a zároveň druhý spoločník žalovanej spoločnosti L.. P. G., ktorý uviedol, že podstatou sporu je len skutočnosť, že žalobkyni ide o peniaze a na vyporiadaní BSM s ňou sa chcel mimosúdne dohodnúť, avšak ona podala žalobu na súd. Zápisnice z valných zhromaždení obaja považovali iba za formálnu záležitosť a trvá na tom, že tieto existovali. Potvrdil, že mal určitý formát zápisnice a na tomto sa potom prispôsobovali len dátumy. Žalobkyňa mala prístup na účet spoločnosti ako aj prehľad o účtovných závierkach a o celom fungovaní spoločnosti. Účasť žalobkyne v spoločnosti si aj naďalej vie predstaviť, pretože firma napreduje a žalobkyni budú v budúcnosti vyplácané dividendy. Pred podaním žaloby sa rozprávali o účasti žalobkyne v spoločnosti ale jednalo sa hlavne o jej vyplatenie, pričom ešte pred rozvodom mu žalobkyňa dala návrh na jej odstúpenie z firmy, s čím spočiatku nesúhlasil, ale potom k tomu pripravil podklady, avšak odstúpenie sa nezrealizovalo.
8./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a štatutárneho zástupcu žalovanej, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 4Pc/6/2021 ako aj s predloženými dokladmi a zistil, že žalobkyňa je spoločníčkou žalovanej spoločnosti od jej založenia, pričom druhým spoločníkom je L.. P. G. (bývalý manžel žalobkyne) a výška vkladu každého zo spoločníkov je 2 500 eur, ktorý obaja splatili. K zápisu spoločnosti do Obchodného registra došlo dňom 31.10.2015 a spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou (č.l. 79) zo dňa 06.10.2015 s tým, že základné imanie spoločnosti tvorí peňažný vklad zakladateľov L.. P. G. a žalobkyne v sume 5 000 eur. Orgánmi spoločnosti sú valné zhromaždenie a konateľmi spoločnosti od jej založenia boli Ing. P. G. a žalobkyňa, avšak žalobkyňa sa podaním zo dňa 08.02.2021 (č.l. 14) vzdala funkcie konateľa a podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra nie je konateľkou spoločnosti od 11.09.2021. Podľa spoločenskej zmluvy v prípade smrti zakladateľa spoločnosti sa jeho obchodný podiel dedí a obchodný podiel alebo jeho časť možno previesť na iného so súhlasom valného zhromaždenia.
9./ Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4Pc/6/2021 - 78 zo dňa 08.06.2021 (v čase rozhodovania súdu sa spis 4Pc/6/2021 nachádzal na odvolacom súde v dôsledku podaného odvolania proti uvedenému rozsudku, pričom prílohou tohto spisu bol aj spis sp.zn. 9P/130/2020) vyplýva, že manželstvo spoločníkov žalovanej spoločnosti L.. P. G. a žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom sp.zn. 9P/130/2020 - 103 zo dňa 09.12.2020 právoplatným dňa 05.01.2021. V konaní sp.zn. 4Pc/6/2021 sa dcéra spoločníkov G. G. domáhala určenia výživného od žalobkyne a jej návrhu bolo čiastočne vyhovené s tým, že žalobkyňa bola zaviazaná na platenie výživného v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2021, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že medzi navrhovateľkou G. G. a jej matkou - žalobkyňou došlo v súvislosti s rozvodom manželstva spoločníkov k narušeniu vzájomných vzťahov, ktorého vyvrcholením boli nielen verbálne ataky, ale aj fyzické napadnutie. Z dokazovania v tomto súdnom konaní vyplynulo, že ešte za trvania manželstva spoločníkov došlo k vážnemu narušeniu ich vzťahov, čoho dôsledkom bol samotný rozvod manželstva a toto ovplyvnilo aj vzťah dcéry k žalobkyni.
10./ Žalobkyňa ako aj žalovaná spoločnosť v priebehu konania potvrdili, že prebiehali rokovania o mimosúdnom vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, ale keďže k dohode nedošlo, tak bola podaná zo strany žalobkyne na súd žaloba o vyporiadanie BSM vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/31/2021 a podľa obsahu žaloby, žalobkyňa navrhuje, aby obchodný podiel žalovanej spoločnosti bol prikázaný do výlučného vlastníctva druhého spoločníka spoločnosti.
11./ Žalovaná v rámci dokazovania predložila do spisu fotokópie zápisníc zo zasadnutí valného zhromaždenia za roky 2016 - 2020 (č.l. 81-86), ktoré sú obsahovo zhodné s tým, že na týchto zasadnutiach sa schvaľovala riadna účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie a rozhodovalo sa o rozdelení zisku prípadne straty, pričom spoločnosť bola spočiatku v strate a až podľa účtovnej závierky za rok 2018 hospodárila so ziskom 1 440 eur a za rok 2019 so ziskom 14 135 eur. Účtovné závierky za jednotlivé roky sú vedené aj v registri účtovných závierok (č.l. 16).
Podľa § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.
Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
12./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zrušenie jej účasti ako spoločníka v žalovanej spoločnosti nie je dôvodná a preto ju zamietol. Podľa § 148 ods. 1 ObZ k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka t.j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti, ale spoločník môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Tento prípad nastane najmä vtedy, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. V praxi je však tento postup ojedinelý a to z viacerých dôvodov - nie je možné ho uplatniť v prípade jednoosobovej spoločnosti, zo samotnej účasti na spoločnosti nevyplýva nutnosť plnenia osobitných povinností, ale aj z uvedeného dôvodu, že v praxi je jednoduchšie dosiahnuť zrušenie účasti v spoločnosti napríklad na základe naplánovaného exekučného konania, ktorého jediným cieľom je dosiahnutie zrušenia účasti v spoločnosti. Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí previesť svoj podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. uzavrieť dohodu o zrušení jeho účasti s ostatnými spoločníkmi, nezostáva mu iná možnosť ako sa obrátiť so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Vzhľadom na znenie § 148 ods. 1 ObZ dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je nevyhnutné priamo v návrhu na zrušenie účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.
13./ Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, bude súd posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a podobne. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania priznaných práv alebo uložených povinností spoločníkovi spoločenskou zmluvu a podobne). Jedným z už judikovaných dôvodov je založenie inej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti naďalej zotrvali (R 110/2001).
14./ Vzhľadom na skutočnosť, že preukazovanie dôvodov, pre ktoré od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, nie je jednoduché, treba odporučiť, aby spoločníci už pri založení spoločnosti pamätali aj na situáciu, keď o zrušení účasti niektorého z nich bude rozhodovať súd a spoločenskú zmluvu pripravili tak, aby rozhodovanie o tejto otázke uľahčili nielen súdu, ale vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažuje, proces dokazovania pred súdom uľahčili predovšetkým sami sebe. Tento cieľ môžu dosiahnuť precíznejšou úpravou dôvodov, ktoré oni sami považujú za vážne dôvody, pre ktoré by v budúcnosti nebolo možné od nich požadovať, aby v spoločnosti zotrvali, resp. úprava povinnosti spoločnosti alebo spoločníkov v spoločenskej zmluve, ktorých porušenie vedie k tomu, že od porušením povinností dotknutého spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
15./ Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou, a ak by spoločník mal právo jednostranne zo spoločnosti vystúpiť, mohol by tým ohroziť napĺňanie podnikateľského zámeru spoločnosti. Právna úprava neumožňuje spoločníkovi zo spoločnosti jednostranne vystúpiť, avšak umožňuje mu prostredníctvom súdu, domáhať sa zrušenia jeho účasti v spoločnosti z dôvodu, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom zrušenia účasti môže byť kolízia obchodných záujmov s výkonom zamestnania člena spoločnosti v inej organizácii, alebo že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti. Dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom nemôže byť bez ďalšieho iba skutočnosť, že je menšinovým spoločníkom. Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením
obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle, proti vôli ostatných spoločníkov, sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi, ktorý sa domáha zrušenia jeho účasti v spoločnosti (rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/259/2007 zo dňa 11.11.2008).
16./ Dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrval v spoločnosti zákon bližšie nešpecifikuje a je ponechané na úvahu súdu vyhodnotenie dôvodov uvedených spoločníkom, ktorý sa zrušenia svojej účasti v spoločnosti dožaduje. Samotné nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú pre takýto záver postačujúce (rozsudok NS SR sp.zn. 2Obo/179/2000).
17./ Na druhej strane z rozsudku NS SR sp.zn. 6Obo/199/2007 zo dňa 15.05.2008 vyplýva, že k zrušeniu účasti spoločníka v spoločnosti došlo pre názorové rozdiely medzi jednotlivými spoločníkmi, v dôsledku ktorých spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a spoločník ponúkol svoj obchodný podiel na valnom zhromaždení ostatným spoločníkom, ktorí jeho ponuku neakceptovali.
18./ S poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 ObZ ako aj na komentár k tomuto ustanoveniu a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR dospel súd k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrvala v žalovanej spoločnosti a preto súd jej žalobu zamietol. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať závažné dôvody, pre ktoré nemôže ďalej zotrvať ako spoločník v žalovanej spoločnosti, avšak žalobkyňa v rámci dokazovania uvádzala hlavne dôvody, ktoré vyplývali z narušenia súkromných vzťahov medzi ňou a druhým spoločníkom, ktorý je jej bývalým manželom. Pri rozhodovaní o žalobe podanej podľa § 148 ods. 1 ObZ je však podľa názoru súdu potrebné oddeliť súkromné vzťahy spoločníkov spoločnosti od vzťahov vyplývajúcich z plnenia práv a povinností spoločníkov v rámci spoločnosti a brať do úvahy iba narušenie vzťahov medzi spoločníkmi s prihliadnutím na práva a povinnosti spoločníkov vyplývajúce im či už zo zákona alebo zo spoločenskej zmluvy. Samotná spoločenská zmluva, na základe ktorej došlo k vzniku žalovanej spoločnosti však obsahuje iba základné náležitosti ustanovené zákonom, ale bližšie nešpecifikuje práva a povinnosti spoločníkov a vôbec žiadnym spôsobom neuvádza dôvody, pre ktoré by jeden zo spoločníkov mohol požiadať súd o zrušenie jeho účasti v spoločnosti.
19./ Žalobkyňa ako hlavný dôvod pre zrušenie jej účasti v spoločnosti uvádzala už v žalobe, že jej manželstvo s druhým spoločníkom bolo právoplatne rozvedené a v dôsledku narušenia vzájomných vzťahov nemá už záujem na ďalšom zotrvaní v spoločnosti, čo však podľa názoru súdu nemôže byť dôvodom pre vyhovenie jej žalobe, pretože ide o súkromné vzťahy bývalých manželov, ktorých narušenie nie je možné prenášať do vzťahov medzi spoločníkmi v rámci fungovania obchodnej spoločnosti a žalobkyňa by musela preukázať iné vážne dôvody, ktoré neumožňujú jej ďalšie zotrvanie v spoločnosti. V rámci dokazovania žalobkyňa nepreukázala také podstatné porušenie jej práv spoločníka, ktoré by umožňovalo žalobe vyhovieť, pričom práva a povinnosti spoločníkov vyplývajú z ustanovenia § 113 a nasl. ObZ a žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že nemala možnosť podieľať sa na riadení spoločnosti, keďže sa nekonali valné zhromaždenia, resp. jej nikdy nebolo oznámené konanie valného zhromaždenia súd nemal za jednoznačne preukázané, pretože v registri účtovných závierok spoločnosti sú evidované účtovné závierky za jednotlivé roky, ktoré museli byť schválené na zasadnutí valného zhromaždenia. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že aj žalobkyňa bola konateľkou spoločnosti a teda mala možnosť zvolať valné zhromaždenie v zmysle § 128 ObZ. Rovnako tak v prípade uznesenia valného zhromaždenia, ktoré by bolo v rozpore so zákonom by žalobkyňa ako spoločník a konateľ mala právo podať na súd návrh na určenie neplatnosti takéhoto uznesenia v zmysle § 131 ods. 1 ObZ. Žalobkyňa ako konateľka bola štatutárnym orgánom spoločnosti a teda bola oprávnená konať v jej mene samostatne, pričom mala právo rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti (§ 134 ObZ) a na druhej strane bolo jej povinnosťou zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 135 ods. 1 ObZ). Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že za trvania manželstva žalobkyne a druhého spoločníka spoločnosti riadenie spoločnosti žalobkyňa prenechala manželovi a iba v prípade potreby sa podieľala na niektorých úkonoch ako napr. posudzovanie zmlúv. Za trvania manželstva žalobkyni zrejme vyhovoval tento stav a rovnako tak skutočnosť, že zasadnutia valného zhromaždenia sa konali iba formálne aj bez jej prípadnej účasti a až po rozvode manželstva, keď žalobkyňa už nemala záujem zotrvať v spoločnosti využila tieto skutočnosti ako dôvod pre zrušenie jej účasti v spoločnosti. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať porušenie či už zákonných alebo zmluvných povinností pri riadení spoločnosti, ktoré by vylučovali jej účasť v spoločnosti,
avšak žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala také závažné porušenie jej práv ako spoločníka, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jej účasti v spoločnosti. Na rozhodnutie súdu nemôže mať žiaden vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa sa súčasne s podaním žaloby vzdala funkcie konateľa.
20./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a druhý spoločník boli manželia a žili v spoločnej domácnosti prakticky až do rozvodu manželstva, sa tvrdenia žalobkyne, že nemala žiadne informácie o hospodárení spoločnosti a jej aktivitách javia iba ako účelové, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa podieľala určitým spôsobom na príprave zmlúv pre spoločnosť a na iných úkonoch, čoho dôkazom je aj emailová komunikácia medzi ňou a jej manželom predložená žalovanou. Súd pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne mohol prihliadať iba na tie preukázané tvrdenia, ktoré sa týkali porušenia práv a povinností spoločníkov v rámci fungovania spoločnosti a vyhodnotiť, či na základe nich nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Žalobkyňa však prakticky žiadne takéto dôvody neuviedla, resp. ňou uvádzané skutočnosti nemohli byť súdom vyhodnotené ako vážne dôvody pre zrušenie účasti v spoločnosti a preto ani v konaní o jej žalobe nemohla byť úspešná.
21./ Na druhej strane je z pohľadu žalobkyne pochopiteľné, že nechce ďalej zotrvať v spoločnosti, keď došlo k narušeniu súkromných vzťahov s druhým spoločníkom, ktorý bol jej manželom, avšak samotná táto skutočnosť podľa názoru súdu nie je pre vyhovenie žalobe postačujúca, ale pri vyporiadaní zaniknutého majetkového spoločenstva bývalých manželov sa tento problém žalobkyne môže vyriešiť, nakoľko obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava, pričom súd rozhodujúci o jeho vysporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/168/2005 zo dňa 31.03.2006). Keďže v súčasnej dobe medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, ktorý je druhým spoločníkom žalovanej spoločnosti prebieha súdne konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého sa žalobkyňa domáha aj vyporiadania obchodných podielov v žalovanej spoločnosti, tak súd sa pri vyporiadaní bude musieť vysporiadať aj s touto skutočnosťou a rozhodnúť o ďalšom majiteľovi týchto obchodných podielov, ktoré môžu byť prikázané len spoločníkovi obchodnej spoločnosti.
22./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalovaná mala v konaní plný úspech, nakoľko žaloba bola voči nej v celom rozsahu zamietnutá. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.