Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/128/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 9. mája XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 1.362,40 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom Svätoplukova č. 36, 97901 Rimavská Sobota, pod sp.zn. EX 463/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp.zn. -22 zo dňa 8. apríla 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti tretej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Revúca sp.zn. -22 zo dňa 8. apríla 2019 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca uznesením sp.zn. -22 zo dňa 8. apríla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, druhou výrokovou vetou povinnému náhradu trov konania nepriznal. Treťou výrokovou vetou súdnemu exekútorovi priznal nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a štvrtou výrokovou vetou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 Eur s DPH do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku III. uznesenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, ktorou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie podal odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, pretože podaním zo dňa 13.02.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný si v rozpore so o zdravotnom poistení neoznámil riadne a včas rozhodujúce skutočnosti pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Toto omisívne konanie povinného je v príčinnej súvislosti so vzniknutým dlhom a začatím, ako aj zastavením exekúcie. Preto mal za to, že pre záver o jeho zavinení je potrebné zistiť, či pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

3. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa odmietol odvolanie oprávneného.

5. Odvolací súd zo spisu zistil, že napadnutou treťou výrokovou vetou uznesenia sp.zn. -22 zo dňa 08.04.2019 súd prvej inštancie priznal súdnemu exeútorovi nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa ust. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie osobitný zákon nepripúšťa.

10. Odvolací súd vyslovil názor, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia veta, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - Exekučného poriadku. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s , a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa . Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného podľa ust. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).