Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-74-2021.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Subarea
15Co/74/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: M. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. W. XXX, zastúpenej JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, IČO: 50 655 876 so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. W. 171, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13.05.2021, č.k. 3C/22/2021-22, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že „I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovanému sa u k l a d á nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom civilnom konaní, trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa predložila súdu viaceré listinné dôkazy o tom, že žalovaný sa voči nej opakovane dopustil násilia. Podľa právneho názoru súdu predložené dôkazy dostatočne osvedčuje naplnenie hypotézy uvedenej v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Poukázal na deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách, ktorá bola schválená valným zhromaždením OSN v roku 1993 s tým, že súd má za to, že žalobkyňa dôvodnosť obavy z násilia v uvedenom zmysle osvedčila. Zároveň súd zobral do úvahy, že právo na nedotknuteľnosť života a zdravia žalobkyne, ktoré je ohrozené, má absolútnu povahu. Súd preto v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorého účelom je poskytnúť žalobkyni dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 329 ods. 2, § 336 ods. 1 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 252 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietne. Namietal, že je to práve žalobkyňa, ktorá koná agresívne a nie raz napadla žalovaného. Jeden krát mu dala aj facku, pričom žalovaný jej uviedol, že pokiaľ na neho ešte raz zaútočí, dostane dve. Nie raz sa snažila zaútočiť žalobkyňa na žalovaného, avšak žalovaný jej zachytil ruku a tým pádom nemohla svoj čin dokonať. Žalobkyňa nie raz tvrdila žalovanému, že ho v spánku pichne nožom. Uvedené vyplýva aj zo zvukovej nahrávky, kedy sa k týmto skutkom priznala, nakoľko nemala vedomosť o tom, že je nahrávaná.
Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že ju mal žalovaný obťažovať a obchytkávať, tak k tomuto uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebiehal intímny styk až do dňa, kedy prišli z ÚPSVaR oznámiť žalovanému, že je vydané uznesenie týkajúce sa uloženia povinnosti nevstupovať do bytu č. X na treťom poschodí bytového domu súp. č. XXX vo H. Čalomiji. Je potom otázne, z akého dôvodu sa žalobkyňa nebála žalovaného a udržiavala s ním týždenne 3x intímny styk v čase, kedy už bol podaný aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj trestné oznámenie. Účastníci konania sú rodičia maloletého dieťaťa, ktoré je telesne postihnuté, a je potom otázne, ako má prebiehať odovzdávanie maloletej, ktorá je na invalidnom vozíku zo vzdialenosti 10 metrov. Poukázal na to, že aj v čase po doručení predmetného neodkladného opatrenia žalobkyňa vyhľadáva žalovaného, tvrdí mu, že tie podania nič neznamenajú čo vyplýva aj z nahrávky. Čo sa týka predložených dôkazov, žalovaný má za to, že sú irelevantné, nakoľko hodnoverným spôsobom nenasvedčujú, že pomliaždenie (hematóm) mal spôsobiť žalovaný. Tvrdenia žalobkyne považuje za účelové a ničím nepodložené. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie okresného súdu navrhuje potvrdiť ako vecne správne. Od vykonateľnosti uznesenia, t.j. odo dňa 21.05.2021 sú vzťahy medzi ňou a žalovaným natoľko vyhrotené, že účel neodkladného opatrenia je potrebné zachovať, kde žalobkyňa má stále dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, nakoľko správanie žalovaného je nevyspytateľné. Žalovaný sa rôznymi spôsobmi snaží morálne ako aj psychicky zdiskreditovať žalobkyňu a jednostranne sa pokúša prezentovať prežité udalosti tak, aby žalobkyňa bola považovaná za agresora, ktorý vyvoláva konflikty. Od februára 2021, kedy žalovaný napadol žalobkyňu, vedú sa na Okresnom súde Veľký Krtíš viaceré konania, a to: 1/ o úplné vylúčenie užívacieho práva žalovaného k bytu, kde bolo vydané uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18.02.2021, č.k. 2C/12/2021-19, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Žalobkyňa podala aj žalobu a momentálne vec nie je meritórne ukončená; 2/ konanie o rozvod manželstva, ktoré konanie nie je právoplatne ukončené; 3/ konanie o zákaz priblíženia sa k žalobkyni. Poukázala na to, že žalovaný je korpulentnej postavy, vysoký a v prípade akejkoľvek negatívnej situácie žalovaná si nemôže byť istá, ako žalovaný zareaguje. Odvolanie žalovaného považuje žalobkyňa za jednostranné, skreslené a nepravdivé. O povahe žalovaného svedčí aj fakt, že si nezákonne a bez súhlasu žalobkyne vyhotovuje zvukové záznamy a predkladá ich súdu ako zákonné a použiteľné v konaní. Žalobkyňa bola počas trvania manželstva neustále ponižovaná, osočovaná a musela znášať agresívne správanie manžela - žalovaného pod vplyvom alkoholu. Výlučnú starostlivosť zabezpečuje žalobkyňa o maloleté deti a stretávanie sa s maloletými deťmi prebieha veľmi problematicky. Žalobkyňa sa najviac bála žalovaného vtedy, keď chodil domov opitý prespávať. Čo sa týka reálneho dodržiavania zákazu styku pri preberaní maloletej Vivien, ktorá je na vozíčku, poukázala na to, že maloletá sa sama vie presúvať na vozíku. Žalobkyňa nemá dôvod uvádzať nepravdy ohľadne spôsobeného zranenia pri napadnutí žalovaným, kde uvedený hematóm sa jej objavil na tele a bol viditeľný práve na druhý deň od incidentu. Žalovaný žalobkyni zablokoval SIM-kartu, vyžiadal si od nej novú zmluvu o paušále a chcel jej zobrať telefón. Žalobkyňa sa žalovaného bojí hlavne vtedy, keď nie sú prítomné deti v situáciách, kde by musela byť so žalovaným sama. 5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že konanie žalobkyne je účelové, a naďalej žalovaný žiada, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne. Poukázal na to, že žalobkyňa si všetky kroky vopred naplánovala a je evidentné, že zavádza. Uvedené vyplýva aj z jej prednesov v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom, kedy výslovne súd zavádzala svojimi klamstvami. K vyjadreniu pripojil zápisnicu z pojednávania zo dňa 18.08.2021 č.k. 14P/15/2021, v ktorej poukázal na to, že v čase, kedy už žalobkyňa podala proti manželovi neodkladné opatrenie, zdržiavala sa s ním v byte a mala s ním intímny styk. Je potom otázne, že žiada súd o zákaz priblíženia, pričom vo svojom návrhu uvádzala nepravdivé veci. Žalobkyňa nie raz prekročila hranicu na priblíženie danú súdom, pričom na požiadavku žalovaného, aby rešpektovala uznesenie súdu tvrdila, že iba žalovaný sa nemôže ku nej priblížiť, ona môže robiť čo len chce. Stalo sa to na pozemku, ktorý nepatrí do BSM, kde sa matka zdržiavala bez súhlasu otca. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. 10. Odvolací súd predovšetkým všeobecne uvádza, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 12. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 13. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h), CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, čo v konaní bolo jednoznačne osvedčené práve predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobkyne. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 14. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). 15. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 16. Neodkladné opatrenie, ktoré súd nariadil výrokom, je neodkladným opatrením trvalého charakteru. 17. Z obsahu spisu prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa fyzického násilia voči nej žalovaným, ktorý je agresívnej povahy, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, nadáva jej, tiež sa jej vyhráža fyzickým násilím, pri stretnutiach ohľadom styku s deťmi ju sexuálne obťažuje a obchytkáva, sleduje jej pohyb, kde ju následne fotí a pod. Žalobkyňa svoje tvrdenia dostatočne osvedčila predloženým listinnými dôkazmi k podanému návrhu, a to uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18.02.2021, č.k. 2C/12/2021-19, potvrdením o oznámení priestupku zo dňa 18.02.2021, lekárskou správou zo dňa 18.02.2021, potvrdením OOPZ Vinica zo dňa 10.04.2021, ktoré pripojila k podanému návrhu a na základe ktorých dôkazov súd správne dospel k záveru, že žalovaný sa voči nej dopustil opakovane násilia. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a záznamov polície. Žalobkyňa však v konaní okrem potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 18.02.2021 o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a lekárskej správy predložila aj právoplatné uznesenie č.k. 2C/12/2021-19 zo dňa 18.02.2021 Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorým nariadil neodkladné opatrenie ohľadom zákazu žalovanému vstupovať do bytu č. X na treťom poschodí bytového domu súd. č. XXX nachádzajúceho sa vo H. W., a to až do právoplatného skončenia sporu o obmedzenie, resp. úplné vylúčenie užívacieho práva žalovaného k predmetnému bytu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 12C/17/2021 na základe podanej žaloby žalobkyňou zo dňa 16.04.2021, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z uvedených listinných dôkazov nemožno vylúčiť, že by sa žalovaný nedopúšťal, či už psychického alebo fyzického násilia voči žalobkyni. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že žalobkyňa pripojenými listinnými dôkazmi v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a preukázala, že doterajšie spolužitie so žalovaným je takého charakteru a intenzity, že jej osobná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, pričom toto osvedčenie žalovaného nároku žalovaný pripojenými listinami v odvolacom konaní jednoznačne nevyvrátil. 18. Žalovaný ako odvolateľ namietal v odvolaní, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko predložené dôkazy sú natoľko irelevantné, že žiadnym spôsobom nenasvedčujú (potvrdenie o podaní priestupku, lekárska správa), že pomliaždenie (hematóm) mal spôsobiť žalovaný. Odvolací súd sa s takýmto názorom žalovaného nestotožňuje. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Žalobkyňa v konaní preukázala, a tak dostatočne osvedčila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, že zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k nej k takému správaniu a konaniu, ktoré vzbudzuje v nej strach o svoje zdravie a ohrozenie telesnej ako aj duševnej integrity. Žalobkyňa preukázala správou z nemocnice Veľký Krtíš zo dňa 18.02.2021 o 15.02 hod., že bola vyšetrená na chirurgickej ambulancii s tým, že bola inzultovaná manželom a bolo jej spôsobené zranenie - pomliaždenie ramena vľavo s dobou liečenia 7 dní bez PN a rovnako preukázala aj podanie oznámenia o priestupku na OOPZ Veľký Krtíš. Zároveň žalobkyňa predložila aj právoplatné uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš 2C/12/2021-19 zo dňa 18.02.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ohľadom zákazu žalovanému vstupovať do bytu, v ktorom viedli so žalobkyňou spoločnú domácnosť. Aj z uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia, a to jeho odôvodnenia vyplýva, že bola osvedčená aj v tomto konaní tá skutočnosť, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil násilia. Odvolací súd preto v tomto štádiu konania nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňa osvedčila predloženými dôkazmi, že násilie žalovaného voči nej vzhľadom na všetky okolnosti sa javí ako nanajvýš pravdepodobné, a preto odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, ale úspešná bola žalobkyňa, priznal jej náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
20. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).