Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-98-2019.pdf
PDF · 113.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: S. Y. P., Š. XXX/X, S. A. O., L.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Haulíkovou, Záhorácka 100, Malacky, proti žalovanej: L.. W. Š., A.., nar. XX.X.XXXX, F. XX, N., zastúpenej V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina, o zaplatenie 6.979,54 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 29C/45/2018-141, zo dňa 23.1.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6.979,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 5.12.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 12.2.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.979,54 eura spolu s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 5.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou sa dohodli na vykonaní stavebných prác na základe vypracovanej cenovej ponuky zo dňa 13.10.2016. Jej obsahom boli stavebné práce, ktoré mal žalobca uskutočniť v byte nachádzajúcom sa v bytovom dome F. W. XX S. N.. Cenovú ponuku žalovaná akceptovala, čo oznámila žalobcovi mailom. Na základe súhlasu žalovanej žalobca začal uskutočňovať v byte stavebné práce v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky. Cenová ponuka zahŕňala prerábku elektroinštalácie, revíznu správu na vykonanú elektroinštaláciu, murárske práce na chodbe a kuchyni, rekonštrukciu kúpeľne, réžiu za dopravu materiálu a odvoz, celkom v sume 8.000 eur. Dňa 1.3.2017 prevzal od žalovanej zálohu vo výške 4.000 eur o čom si strany spísali potvrdenie. V apríli 2017 ukončil práce v zmysle cenovej ponuky. Okrem prác vykonaných podľa cenovej ponuky, vykonal aj iné stavebné a montážne práce spolu vo výške 1.149,62 eura. Dňa 27.11.2017 vystavil žalovanej faktúru č. 14112017 za vykonané práce v celkovej sume 6.979,54 eura, so splatnosťou 4.12.2017, ktorú si žalovaná prevzala 4.12.2017. Nakoľko žalovaná faktúru neuhradila riadne a včas, vyzval ju upomienkou na jej úhradu najneskôr do 29.12.2017. Žalovaná ku dňu podania žaloby faktúru neuhradila ani čiastočne.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovanou sa dohodli na vykonaní stavebných prác na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 13.10.2016. Jej obsahom boli stavebné práce, ktoré mal žalobca uskutočniť v byte nachádzajúcom sa v bytovom dome F. W. XX S. N.. Cenovú ponuku žalovaná akceptovala, čo oznámila žalobcovi e-mailom zo dňa 17.10.2016. Cenová ponuka zahŕňala
prerábku elektroinštalácie, revíznu správu na vykonanú elektroinštaláciu, murárske práce na chodbe a kuchyni, rekonštrukciu kúpeľne, réžiu za dopravu materiálu a odvoz, celkom v sume 8.000 eur. Dňa 1.3.2017 žalobca prevzal od žalovanej zálohu vo výške 4.000 eur, o čom svedčí potvrdenie, podpísané L. Š. a žalobcom. Dňa 23.6.2017 došlo v prerábanom byte k škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená roztrhnutým vodovodným ventilom, stavenisko bolo zatopené. Spolu s faktúrou č. 14112017 zo dňa 27.11.2017 žalobca zaslal žalovanej aj súpis prác vykonaných nad rámec cenovej ponuky, a to vo výške 1.149,62 eura. Fakturovaná suma tak bola, po započítaní prijatej zálohy, vo výške 6.979,54 eura. Spolu s listom zo dňa 11.12.2017 žalovaná vrátila žalobcovi aj vystavenú faktúru, v ktorom uviedla súpis škôd vzniknutých zaplavením staveniska, pričom škody vyčíslila na sumu 6.817,40 eura; faktúru neuhradila. Z dodacieho listu spoločnosti LS-WOOD, s.r.o., č. XXXXXXXX, ktorá montovala kuchynskú linku, vyplýva, že kuchynská linka bola dodaná dňa 23.5.2017. Z východiskovej revízie elektrického zariadenia vyplýva, že revízia v byte žalovanej bola vykonaná dňa 2.11.2017.
3. Súd prvej inštancie na uvedenom základe skonštatoval, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o oprave a úprave veci, čo je osobitný typ zmluvy o dielo, ktorú pokladal za platnú. Zmluva bola uzatvorená ústne, bol dohodnutý rozsah rekonštrukčných prác v byte žalovanej, čo medzi stranami sporné nebolo; žalovaná uhradila aj zálohu vo výške 4.000 eur. Súd prvej inštancie pokladal za platnú aj zmluvu o dielo týkajúcu sa prác vykonaných nad rámec cenovej ponuky zo dňa 13.10.2016. Žalovaná túto skutočnosť ničím nepoprela, s prácami súhlasila. Ani v liste zo dňa 11.12.2017, v ktorom vyjadrila svoje výhrady k žalobcom vystavenej faktúre neuviedla, že s fakturovanou sumou (ktorá zahŕňala aj práce vykonané nad rámec pôvodnej cenovej ponuky, pričom súpis týchto prác bol prílohou faktúry) nesúhlasí. Preto súd prvej inštancie pokladal za nespornú aj výšku dlžnej sumy. Samotnú skutočnosť, že žalobca nevydal žalovanej písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, keďže dielo nebolo zhotovené na počkanie, nepokladal za takú, ktorá by spôsobila neplatnosť zmluvy o dielo.
4. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že so stavebnými prácami mal začať 9.1.2017. Už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, a aj v ďalších vyjadreniach, žalovaná účinne poprela skutkové tvrdenie žalobcu, že práce dokončil v apríli 2017. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že po tom, ako ukončili časť prác v apríli, do bytu prišli montovať kuchynskú linku, parkety a dvere. Následne žalobca chodil dolepiť dlažby, lišty na parkety, namontoval luster v obývačke, digestor. Dielo teda nebolo skončené do konca apríla 2017. Svedčí o tom aj dodací list spoločnosti, ktorá v byte montovala kuchynskú linku dňa 23.5.2017. Je teda zrejmé, že digestor aj plynovú dosku mohol žalobca namontovať až po 23.5.2017. A až následne, 2.11.2017, bola vykonaná revízia elektrických zariadení. Napokon sám žalobca pri výsluchu uviedol, že papierovo práce neodovzdal, nakoľko aj po ňom chodili ešte majstri, a tak dielo neodovzdal.
5. Súd prvej inštancie preto považoval faktúru č. 14112017 vystavenú žalobcom za predčasnú. Poukázal na § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa cena platí až po skončení diela. Z vykonaného dokazovania však jasne vyplynulo, že dielo nielenže nebolo skončené na konci apríla 2017, ako to bolo uvedené v žalobe, nebolo skončené a odovzdané ani ku dňu vydania rozsudku. Súd prvej inštancie preto podľa § 631 ods. 1, § 632, § 634 ods. 2, § 652 ods. 1, § 652 ods. 2, § 653 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol.
6. V súvislosti so zatopením staveniska 23.6.2017 uviedol, že z dôvodu, že ku dňu vydania rozsudku neboli ukončené práce a dielo žalobcom nebolo odovzdané žalovanej, nie je možné ani ustáliť, či zhotoviteľ diela, žalobca zodpovedá za tieto vady v rozsahu § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 655 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie faktúry vystavenej žalobcom, ktorú žalovaná neuhradila, nie však posudzovanie zavinenia sporových strán alebo tretích osôb pri zatopení staveniska a zodpovednosť za tak vzniknutú škodu.
7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 6.979,54 eura s prísl. alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o platnosti dojednaného zmluvného vzťahu aj keď nebola uzatvorená písomná zmluva, o jednoznačnosti dojednania ceny diela a o tom, že predmetom konania bolo zaplatenie faktúry a nie posudzovanie zavinenia za vzniknutú škodu. Nesúhlasil však s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dielo nebolo skončené, že faktúra bola vystavená predčasne a že cena diela z tohto dôvodu stále nie je splatná. Mal za to, že v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a to predovšetkým, avšak nie výlučne z nesprávneho právneho posúdenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ozrejmil, že v zmysle zákonného ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že "ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena diela až po skončení diela." Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval dielo za nedokončené a neodovzdané a z uvedeného dôvodu považoval uplatnený nárok za predčasný. Z pojmových znakov zmluvy o dielo vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom odlišujúcim túto zmluvu od iných zmlúv je práca, t. j. výsledok určitej pracovnej činnosti. Vychádzajúc z tohto predpokladu, je zrejmé, že žalobca vykonal všetky práce, teda dokončil v plnom rozsahu pracovnú činnosť, ktorá bola dohodnutá a teda nárok na cenu diela mu vznikol. Súd prvej inštancie uznal, že nie je sporné, že medzi stranami došlo k platnej dohode o oprave a úprave veci aj keď formálne žiadna písomná zmluva uzatvorená nebola. Žalobca a žalovaná boli známi, poznali sa cez manželku žalobcu a teda ich právny vzťah bol založený na neformálnej báze. Medzi stranami však došlo k presnej dohode o tom, čo sa má urobiť a za akú cenu, pretože cenová ponuka bola písomne vypracovaná, zaslaná a akceptovaná. Podľa vyjadrení žalobcu bola táto časť prác, teda časť prác písomne dohodnutá (prerábka elektroinštalácie, murárske práce na chodbe, kuchyni, kúpeľni a WC vrátane dopravy a odvozu), plne zrealizovaná k termínu 4/2017. Následne žalovaná požiadala ešte nad rámec cenovej ponuky o práce navyše, ako napr. montáž digestora, lustra v obývačke, parketových líšt, úprava zárubní a podobne, čo žalovaný aj zrealizoval. Všetky práce, dokonca aj tie nad rámec cenovej ponuky, boli ukončené k mesiacu 7/2017, k tomuto termínu boli žalobcom aj reálne odovzdané kľúče od bytu do rúk - žalovanej a od tohto termínu už žalobca nemal žiadny prístup do priestoru, kde sa práce mali vykonávať a nemá žiadnu pracovnú povinnosť, ktorú podľa dohody mal realizovať. Jediná vec, ktorá v termíne po 7/2017 ešte prebiehala, bola revízna správa k elektroinštaláciám, ktorá bola dokončená v mesiaci 11/2017 a v tomto mesiaci bola žalovanej aj písomne zaslaná. Je teda možné povedať, že v mesiaci 11/2017 boli už vykonané všetky práce a splnené všetky povinnosti, ktoré žalobca má voči žalovanej z titulu výkonu prác. Práce boli teda ukončené, žiadne ďalšie práce ani nebolo možné realizovať, pretože žalobca ani nemal kľúče od bytu, ktoré žalovanej už odovzdal ešte v mesiaci 7/2017. Dielo bolo teda skončené a po zaslaní revíznej správy žalobca vystavil faktúru spolu so súpisom všetkých ukončených a zrealizovaných prác a túto zaslal žalovanej. Celý problém bol v tom, že žalovaná nebola ochotná vystavenú faktúru zaplatiť a proti faktúrou uplatnenému nároku si uplatnila svoje nároky na náhradu škody, pretože mala za to, že žalobca práce vadne vykonal. K uvedenému sa však žalobca nechce bližšie vyjadrovať, keďže nárokmi žalovanej sa bližšie nezaoberal ani súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca má teda za to, že z jeho strany došlo k skončeniu diela vzhľadom na to, že práce boli stavebnotechnicky ukončené, kľúče od priestoru, v ktorom sa práce vykonávali boli odovzdané a revízna správa bola žalovanej zaslaná. Jediné k čomu nedošlo bolo podpísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Vzhľadom na to, že celý zmluvný vzťah bol neformálny, nebol založený na písomnej zmluve a písomná povinnosť odovzdať práce nevyplýva ani zo zákona, má žalobca za to, že z tohto zápisničného neodovzdania diela nemôže vyplývať právny záver, že dielo nebolo skončené. A práve o tento právny záver oprel svoje rozhodnutie súd prvej inštancie.
8. Nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého okamih skončenia je odvodený od okamihu odovzdania diela a navyše samotné odovzdanie diela, viazal na formalistický prístup a výklad tohto inštitútu. Aj keď sa pripustí, že okamih odovzdania diela môže byť sporný, pretože žalovaná odovzdanie odvodzuje od podpisu protokolu a žalobca od odovzdania kľúčov od bytu a zaslania revíznej správy, určite nemôže byť sporné, že dielo bolo skončené, pretože všetky práce boli vykonané. Žalovaná nemôže uviesť a v priebehu konania ani neuviedla žiadne ďalšie práce, ktoré by žalobca ešte mal vykonať a nevykonal, z čoho vyplýva, že práce boli skončené. Zo strany žalovanej ide teda o účelový a vykonštruovaný argument, ktorý voči žalobcovi použila len z dôvodu, že nebola ochotná faktúru zaplatiť a zároveň nebola schopná preukázať, že žalobca zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla. Uvedené skutočnosti vyplývajú nakoniec aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 22.1.2003, sp. zn. 33 Odo 873/2002, z ktorého vyplýva, že v prípade, že zhotoviteľ dielo dokončil, nie je pre vznik povinnosti objednávateľa k zaplateniu ceny diela rozhodujúce, či bola alebo nebola vyhotovená zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela.
9. Trvanie na zápisnici považoval za formalistický prístup k právu a odvodzovanie skončenia diela od nepodpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci za nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa preto ani so záverom súdu prvej inštancie, že faktúra bola vystavená predčasne, pretože žiadny predpis neupravuje, kedy presne má byť faktúra vystavená a medzi stranami nebola v tomto smere žiadna osobitná dohoda. Považoval za logické, že žalobca vystavoval faktúru v čase, kedy už odovzdal kľúče od bytu, prestal vykonávať práce z dôvodu ich dokončenia a zaslal revíznu správu.
10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že z jeho strany došlo k skončeniu diela vzhľadom na to, že práce boli stavebnotechnicky ukončené, kľúče od priestoru, v ktorom sa práce vykonávali boli odovzdané a revízna správa bola žalovanej zaslaná a jediné, k čomu nedošlo bolo podpísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Mala za to, že súd prvej inštancie sa s otázkou odovzdania, resp. neodovzdania diela v napadnutom rozsudku dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal, a to konkrétne v bodoch 13 a 14. Súd prvej inštancie správne, logicky a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie vysvetlil svoju právnu úvahu a zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, prečo mal za preukázané, že k dokončeniu a k odovzdaniu diela nedošlo. Zdôraznila, že žalobca aj pri výsluchu vyhlásil, že dielo ani ku dňu vydania rozsudku nedokončil a neodovzdal.
11. Podotkla, že nemôže preukazovať skutočnosť, ktorá neexistuje. Nie je teda povinnosťou žalovanej, aby preukazovala, že žalobca dielo neodovzdal. Je to práve žalobca, ktorý má povinnosť preukázania opaku t. j. odovzdania diela. Žalovaná počas celého konania popierala skutkové tvrdenia žalobcu o odovzdaní diela; predložila súdu svoje písomné vyjadrenia (zaslané žalobcovi pred začatím súdneho konania), v ktorých priebežne, počas vykonávania diela uplatňovala jednotlivé vady nedokončeného diela. Navyše na pojednávaní 23.1.2019, žalobca uviedol, že stále disponuje vadným ventilom, ktorý mu odovzdala žalovaná na reklamáciu, a preto ani reklamáciu žalovanej (aj s odkazom na to, že uvedený ventil mal žalobca na pojednávaní so sebou) do vydania rozsudku nevybavil. Poukázala na to, že v zmysle Občianskeho zákonníka zhotoviteľ diela splní svoj záväzok až vtedy, keď je dielo skončené a iba v tom prípade mu vznikne nárok na zaplatenie ceny diela. Riadne vykonaným dielom zodpovedajúcim úprave § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť dielo, ktoré má vady. Zotrvala na tom, že k riadnemu vykonaniu diela zo strany žalobcu ani k dnešnému dňu nedošlo; dielo nebolo do dnešného dňa skončené ani odovzdané (vzhľadom aj na nevyriešené reklamácie), preto mala za to, že žalobca vystavil faktúru č. 14112017 predčasne, a navyše nezohľadnil ani nároky žalovanej, či už na náhradu škody resp. na primeranú zľavu z ceny diela.
12. Bola názoru, že žalobca sa mylne domnieva, že žalovaná (resp. súd) trvá len na formálnej zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela. Dielo nebolo dokončené, v dôsledku čoho zatiaľ ani nemôže byť reč o formálnom alebo neformálnom odovzdaní diela. Vykonaním diela riadne sa rozumie aj riadne ukončenie diela. Povinnosť riadne ukončiť dielo znamená, že dielo musí byť vykonané starostlivo a odborne, pričom dielo musí mať vlastnosti vymienené objednávateľom alebo vlastnosti, ktoré sa podobného diela vo všeobecnosti očakávajú. Skončením diela sa teda rozumie odovzdanie bezvadného diela.
13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).
14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, vychádzajúc z § 384 ods. 1 C. s. p. prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 28.9.2021, na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za bodkočiarkou a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).
15. Podľa § 631 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
16. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
17. Podľa § 653 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
18. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že k pojmovým znakom zmluvy o dielo patrí jej odplatnosť. Výška ceny však nemusí byť v zmluve výslovne stanovená, hoci sa tak obvykle deje. Ak totižto nebola cena diela dojednaná ani stanovená osobitnými predpismi, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primeranú. Zákon pojem primeranej ceny nedefinuje, pôjde však o cenu v danom čase a mieste obvyklú za porovnateľné dielo s prihliadnutím k náročnosti a dĺžke uskutočňovania diela, k výške zhotoviteľom vynaložených nákladov a primeranému zisku. Povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela pojmovo vzniká už samotnou zmluvou o dielo, resp. jej účinnosťou. Všeobecne platí, že ak nebolo dohodnuté inak, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela prvého dňa potom, čo bol o zaplatenie ceny zhotoviteľom požiadaný (§ 563 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje potom jeden z predpokladov, po ktorých naplnení je objednávateľ povinný zaplatiť cenu diela, a zakladá pravidlo, že o zaplatenie ceny diela môže zhotoviteľ objednávateľa požiadať až potom, čo dielo dokončil. Na povinnosť zaplatiť cenu diela nemá všeobecne vplyv skutočnosť, či objednávateľ prevzal dielo vykazujúce vady, pretože vadné uskutočnenie diela zakladá nároky objednávateľa zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady.
19. Podstata sporu medzi stranami spočívala v tom, že žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, keď práce podľa uzavretej zmluvy o dielo považoval za vykonané a odovzdané, zatiaľ čo žalovaná sa bránila tým, že žalobca práce neukončil a neodovzdal. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dielo nebolo skončené a odovzdané ani ku dňu vydania napadnutého rozsudku.
20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie prác podľa cenovej ponuky zo dňa 13.10.2016 (prerábka elektroinštalácie, revízna správa na elektroinštaláciu, murárske práce - vysprávky, murárske práce chodba a kuchyňa, kúpeľňa a WC, réžia) a následne tiež prác, ktoré si strany dohodli nad rámec cenovej ponuky zo dňa 13.10.2016 (maliarske práce, sadrokartónové stropy, montáž svietidiel, úprava dverí chladničky, úprava vývodu vzduchu z digestora, montáž presklenených dvierok, sprchového kúta, elektroinštalačný materiál nad rámec CP, doprava dlažby a obklady). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že samotná skutočnosť, že žalobca nevydal žalovanej písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy.
21. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že dielo, ktoré bolo predmetom uzavretej zmluvy bolo zo strany žalobcu ukončené, žalobkyňa práce vykonané žalobcom prevzala, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela.
22. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaná svoju procesnú obranu založila na tom, že dňa 23.6.2017 došlo na mieste vykonávania stavebných prác ku škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená roztrhnutým vodovodným ventilom, u žalobcu niekoľkokrát poukazovala na vady vykonaných prác (nekvalitne nalepené obklady na WC a v kúpeľni, popraskané a vypadané špárovanie) a na nárok na náhradu škody. Keďže žalobca prestal od júna 2017 komunikovať so žalovanou a nesplnil ani svoju povinnosť podľa § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonala opravy na vlastné náklady u iného podnikateľského subjektu. Ďalej uviedla, že žalobca jej listom zo dňa 26.11.2017 zaslal faktúru č. 14112017 a keďže mala za to, že nedošlo k riadnemu vykonaniu diela ani k jeho odovzdaniu, vrátila žalobcovi faktúru spolu s listom, v ktorom uviedla svoje výhrady k faktúre a tiež súpis škôd vzniknutých zaplavením staveniska.
23. Z obsahu listiny založenej v spise pod č. l. 54 - Pokus o zmier, zo dňa 11.12.2017, ktorým žalovaná reagovala na faktúru zaslanú žalobcom vyplýva, že žalobcovi predkladá návrh na „vyrovnanie vzájomných pohľadávok“ a nesúhlas s výškou vystavenej faktúry; pohľadávky predstavujú škody, ktoré vznikli zaplavením staveniska; dôvodom bol roztrhnutý rohový ventil v kuchyni; uvádza, že žalobcu na poslednom stretnutí informovali, že ďalšie finančné požiadavky za práce nebudú uhradené do času, kým nebude uspokojivo vyriešená reklamácia poškodeného ventilu a následne neobdržia náhradu za škody spôsobené zatopením; doteraz nebola zo strany žalobcu predložená žiadna informácia o výsledku reklamácie; naopak, bola im doručená faktúra za práce, ktoré boli vykonané v rámci rekonštrukcie bytu. Obsahom listu je ďalej súpis škôd, podľa ktorého došlo aj k výmene rohového ventilu za iný typ a tiež boli odstránené nekvalitne vykonané práce na obkladoch WC a kúpeľni; z týchto dôvodov žiadala „opraviť“ faktúru.
24. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca žalovanej v júli 2007 odovzdal kľúče od bytu, pretože práce v byte považoval za ukončené. Následne dňa 4.12.2017 bola žalobkyni doručená revízna správa elektrických zariadení a faktúra za vykonané práce. Medzi stranami nebol dohodnutý osobitný spôsob odovzdania a prevzatia diela.
25. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že ak žalobca v júli 2017 odovzdal žalovanej kľúče od bytu, dal tým nepochybne najavo, že práce, ktoré mal vykonať v byte žalovanej podľa uzatvorenej zmluvy, považuje za ukončené. Žalovaná kľúče od bytu bez ďalšieho prevzala, pričom z obsahu listinných dôkazov založených v spise nevyplýva, že žalobcovi dala akýmkoľvek spôsobom najavo, že práce vykonané v byte nepovažuje za ukončené. Následne žalobca v zmysle uzavretej zmluvy zaslal žalovanej revíznu správu elektrického zariadenia, ktorú žalovaná prevzala dňa 4.12.2017. Dňom prevzatia revíznej správy si žalovaný splnil všetky povinnosti, ktoré mu z uzavretej zmluvy o dielo vyplývali. Prevzatím revíznej správy žalovanou, žalobca umožnil žalovanej predmet diela (aj) v súlade s príslušnými technickými normami (§ 633 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) riadne užívať. Tento deň je preto potrebné považovať za deň odovzdania a prevzatia diela. Žalovaná v priebehu celého konania neuviedla žiadnu konkrétnu činnosť alebo prácu, ktorú mal žalobca podľa zmluvy ešte vykonať a nevykonal, či neukončil. Akákoľvek námietka alebo nesúhlas s vykonanými prácami nevyplýva ani z obsahu listu žalovanej, ktorý adresovala žalobcovi v reakcii na vystavenú faktúru a z jeho obsahu ani nevyplýva, že žalovaná nepovažuje dielo za ukončené a odovzdané. Práve naopak, žalovaná v predmetnom liste označenom ako „pokus o zmier“ prejavuje svoju vôľu o vyrovnanie vzájomných pohľadávok - pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce a pohľadávku žalovanej na náhradu škody.
26. Súčasne hodno zdôrazniť, že pokiaľ žalovaná poukazovala na nedorobky v byte (nekvalitne nalepené obklady na WC a v kúpeľni, popraskané a vypadané špárovanie), okrem fotografií, ktoré založila do spisu, nielenže ničím nepreukázala, že žalobcu na tieto nedorobky v priebehu vykonávania prác priebežne upozorňovala a vyzývala ho na ich odstránenie a riadne vykonanie diela ako tvrdila, ale zároveň sama uvádza, že ich na vlastné náklady odstránila u iného podnikateľského subjektu; rovnako vymenila aj poškodený rohový ventil za iný typ (ako uvádza v reakcii na faktúru zaslanú žalobcovi). Je teda zrejmé, že ani ku dňu, kedy bola žalovanej doručená revízna správa elektrických zariadení neexistovali žiadne nedorobky, ktoré by bol žalobca povinný odstrániť, a pre ktoré by žalovaná mohla dôvodne považovať dielo za neukončené a neodovzdané. Pre úplnosť možno tiež dodať, že právo na zaplatenie ceny diela má zhotoviteľ i v prípade, že objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, pretože v takomto prípade môže uplatniť právo zo zodpovednosti za vady v zmysle § 653 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. A pretože výsledkom opravy alebo úpravy veci nie je vytvorenie novej veci (ako je tomu pri zhotovení veci za zákazku), ale len zmena kvality či vlastností už existujúcej veci, nezodpovedá zhotoviteľ za všetky vady veci, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe po oprave či úprave ale len za tie vady, ktoré majú pôvod v uskutočnenej oprave alebo úprave veci.
27. Pokiaľ ide o škodu, ktorá vznikla žalovanej v dôsledku prasknutia vodovodného ventilu, odvolací súd uvádza, že ak následkom uskutočnenej opravy alebo úpravy veci došlo k majetkovej ujme na iných veciach ako tých, ktoré boli predmetom vykonanej opravy alebo úpravy, posudzuje sa zodpovednosť zhotoviteľa podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Nie je pritom vylúčená ani zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku. Inak povedané skutočnosť, že v priebehu vykonávania rekonštrukčných prác na byte žalovanej došlo v dôsledku prasknutia vodovodného ventilu, ktorý montoval žalovaný ku vzniku škody (majetkovej ujmy) na iných veciach ako tých, ktoré boli predmetom vykonanej opravy (tu parkety, zatopenie výťahov, poškodenie kuchynskej linky a vstavanej skrine, vytopenie spoločných priestorov v bytovom dome, vytopenie susedov), síce mohla založiť nárok žalovanej na náhradu škody, avšak tento sám osebe nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi cenu diela. Nárok na náhradu škody si žalovaná mohla procesne relevantným spôsobom (vzájomnou žalobou, uplatnením kompenzačnej námietky alebo formou procesnej obrany zániku pohľadávky započítaním) uplatniť voči žalobcovi aj v tomto konaní, čo však neurobila. Iba púhe poukazovanie na to, že činnosťou žalobcu jej vznikla škoda nemá, ako už bolo uvedené vyššie, žiaden vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela.
28. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.979,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 5.12.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania žalobcovi patrí podľa 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy faktúrou, ktorá jej bola doručená dňa 4.12.2017; do omeškania s plnením peňažného záväzku sa preto žalovaná dostala počnúc dňom 5.12.2017.
29. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).