Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-85-2018.pdf
PDF · 142.87 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky - manželky: M. W. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, K., zast. Advokátskou kanceláriou JANČO A PARTNERI s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Bratislava, IČO: 36 367 524, proti manželovi: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, K., adresa na doručovanie K. X, K., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: P. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov M. W. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a P. W., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K.- A. M., vo zv. XX, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Maloletý P. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého P. v sume 130,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý nepárny víkend kalendárneho roku od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod.
- počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod. do 08.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 08.08. do 19,00 hod.
- počas vianočných sviatkov a prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod. a od 01.01. od 18,00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 17,00 hod.
- počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 15,00 hod. do 01.01. do 18,00 hod.
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 10,00 hod. do konca prázdnin do 18,00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude školské zariadenie, ktoré aktuálne maloletý navštevuje a v prípade, ak sa maloletý nezdržiava v školskom zariadení, bude miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa miesto bydliska matky.
VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 27.07.2018, postúpeným dňa 25.09.2018 na Okresný súd Bratislava II sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu P. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi navrhla uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 170,- eur mesačne vždy do desiateho dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk otca s dieťaťom žiadala upraviť každú párnu sobotu v mesiaci a každú nepárnu nedeľu v mesiaci, v čase od 09,00 hod. do 18,00 hod.. Zároveň navrhla, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo komplexne a samostatne neplní základné funkcie a nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu a vývoj dieťaťa. Navrhovateľka je vydatá po prvý krát. U jej manžela ide o druhé manželstvo, pričom jeho prvé manželstvo sa skončili rozvodom. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa narodené 22.06.2013. S manželom sa zoznámila v júli 2006 a v roku 2012 po 6 rokoch vzťahu uzavreli manželstvo. Na začiatku manželstva bývali v byte, v ktorom žil manžel už pred uzavretím manželstva. V čase, keď bola tehotná sa presťahovali k jej rodičom. Pre konflikty manžela s jej matkou, ich manžel odsťahoval k jeho sestre. Po 2 mesiacoch po pôrode sa presťahovali do jednoizbového bytu na K. ulici X. Manželove city voči nej ochladli. Jeho záľuba v motorkách, výlety a kamaráti mu boli postupne prednejšie ako starostlivosť o rodinu. Správanie manžela voči nej začalo byť podráždené a neskôr agresívne, čo vyvrcholilo dňa 28.05.2018, kedy po hrozbe fyzického násilia bola zo strachu o seba i o maloleté dieťa nútená opustiť spoločnú domácnosť. 3. Manžel vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2018 uviedol, že súhlasí s tým, že manželstvo si roky neplní biologickú funkciu, nevytvára vhodné prostredie na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb. Žiadal súd, aby maloletého zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej podrobne popísal priebeh spolužitia s manželkou od ich zoznámenia, spoločného bývania až po obdobie, kedy manželka spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k jej matke. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželov, prednesom právneho zástupcu manželky, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, sobášnym listom účastníkov konania, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.04.2019 č.k. 59P/13/2019-6 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2019 č.k. 11CoP/317/2019-37, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, zápisnicou z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 22.02.2019, správami zo šetrenia z domácnosti obidvoch rodičov, znaleckým posudkom č. 41/2019 zo dňa 04.09.2019, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. 5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.04.2019 č.k. 59P/13/2019-6 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2019 č.k. 11CoP/317/2019-37, súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým P. W., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň kalendárneho roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý utorok od 16,00 hod. do stredy do 18,00 hod., miestom prevzatia a odovzdania maloletého určil miesto bydliska matky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. 6. Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u odporcu druhé manželstvo. Z ich manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa - P., nar. XX.XX.XXXX. 7. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92, druhá veta C.m.p. Trvalý pobyt toho manžela, ktorý návrh nepodal je na adrese J. XX, Z. K.. 8. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti I., Q..A.. zo dňa 16.11.2018 súd zistil, že čistý priemerný príjem P. W., nar. XX.XX.XXXX v období od 01/2018 do 10/2018 predstavoval sumu 660,- eur mesačne. 9. Otec vyčíslil jeho mesačné náklady vo výške cca 609,- eur, z toho nájom 191,- eur, pôžička 82,- eur, telefón 32,- eur, 50,- eur elektrina, 4,64 eur inkaso, 250,- eur nákup, strava, drogéria a potraviny. 10. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti Q. - W. A..P..U.. zo dňa 13.11.2018 súd zistil, že čistá priemerná mzda M. W. J. v období do 01/2018 do 10/2018 bola vo výške 592,- eur mesačne. 11. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 26.11.2018 súd zistil, že úrad vykonal šetrenie v domácnosti matky maloletého na adrese I. XX, K.ratislava. Na uvedenej adrese sa nachádza 3- izbový byt, ktorý je vo vlastníckej starej matky M. J.. Matka maloletého je spoluvlastníčkou predmetného bytu o podiele ?. Spolu s maloletým obýva jednu izbu. V rámci šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý uviedol,
že chodí do škôlky a chcel by stále bývať s maminkou. K tatinovi chodí niekedy na návštevu. U tatina nespáva, maminka s tým nesúhlasí, lebo chce, aby spinkal s ňou. 12. Z úradného záznamu ÚPSVaR Bratislava (č.l. 100) súd zistil, že matka sa dňa 06.06.2018 dostavila na úrad, kde uviedla, že pre problémy s manželom sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s maloletým. Ďalej opísala incident, ktorý sa stal v byte otca, keď si prišla po osobné veci a on mal manipulovať so zbraňou. 13. Na pojednávaní dňa 05.12.2018 navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzatvorili po 6 ročnej známosti. Spočiatku bývali v reštituovanom dome, neskôr sa presťahovali k jej rodičom, potom k manželovej sestre a až neskôr dostali 1 izbový byt. Manžel jej vôbec v domácnosti ani s dieťaťom nepomáhal. Po 7 mesiacoch od narodenia dieťaťa nastúpila do práce a o dieťa sa starala jej matka. Manžel platil nájom, elektrinu, TV a internet cca v sume 300 eur. Všetko ostatné platila ona. Manželovi boli prednejší kamaráti, diskotéky, výlety, chaty a pod. Na výchove dieťaťa sa vôbec nevedeli dohodnúť. Pre nezhody s manželom odišla so synom zo spoločnej domácnosti k jej matke. Maloletého žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, s tým, že zároveň ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné navrhla vo výške 170,- eur mesačne. Styk upraviť nežiadala. Matkin mesačný čistý príjem predstavuje cca sumu 620,- eur. K jej pravidelným výdavkom patria: 100,- eur nájom, 200,- eur strava, na dieťa (oblečenie a obuv, strava 65,- eur, lieky 50,- eur, 10,- eur logopéd, obedy v škôlke 30,- eur, 16,60 eur ZRPŠ, 15,- eur krúžky). Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Vlastní motorové vozidlo Y. Y. rok výroby 1999, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. 14. Manžel na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko ich manželstvo už 6 rokov neplní svoju funkciu. Všetko bolo v poriadku, až kým nezistil, že jeho manželka finančne pomáhala svojej matke a tajila mu to. V momente keď otehotnela, skončil ich spoločný intímny život. Po 4 rokoch mu povedala, že chce druhé dieťa. Fyzicky jej nikdy neublížil. So svokrou sa nedalo komunikovať, často krát sa na jeho adresu vyjadrovala vulgárne. Zo spoločnej domácnosti manželka odišla po hádke, keď nechcela prispievať na domácnosť. Otec žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Dočasne býva v mestskom byte, kým mu štát nezabezpečí nový byt. Okrem toho vlastní 2,5 izbový byt po rodičoch na J. F.. Pracuje ako C. s mesačným príjmom cca 650,- eur mesačne netto. Pracovný čas má do 16,00 hod., ale po dohode chodieva už o 14,30 hod. pre syna každý deň, o ktorého sa stará, až kým nepríde matka. K jeho pravidelným výdavkom patria: 15,- nájom bytu na J., 175,- eur nájom bytu na K.G., 81,- eur splátka pôžičky, 40,- eur telefón, 50,- eur elektrina, 4,64 eur inkaso, 250,- eur strava, drogéria a podobne. Je výlučným vlastníkom bytu na J. F., iné veci väčšej hodnoty nevlastní, okrem motorového vozidla značky P. L., rok výroby 2009. 15. Manželka vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2018 uviedla, že svojej matke prispievala občasnými nákupmi potravín, pretože sa jej od 7 mesiacov starala každý deň o maloletého. Do práce nastúpila preto, že jej manžel finančne neprispieval a z rodičovského príspevku nevedela utiahnuť domácnosť. K vlastníctvu bytu na J. ulici XX v K. uviedla, že manžel byt nevlastní, ide o nájomný byt v reštituovanom dome. Byt na K. ulici v K. dostali pridelený obaja ako rodina zo sociálnych dôvodov na dobu určitú, ktorú mesto K. dodatkom vždy predlžuje podľa zákona. Posledný dodatok na predĺženie nájmu majú do konca roka 2018. K striedavej starostlivosti uviedla, že s ňou nesúhlasí, nakoľko otec maloletého by starostlivosť o syna nezvládol, nie je na syna zvyknutý, v noci k nemu nikdy nevstával a nestaral sa o neho v chorobe. 16. Z nájomnej zmluvy k bytu v "V. M. P." zo dňa 18.07.2013 uzatvorenej medzi prenajímateľom: I. M. A. a nájomcami: P. W. a M. W. J.Á. súd zistil, že prenajímateľ prenechal nájomcovi za nájomné do užívania byt I. kategórie na K.Š. ulici v K. na dobu určitú - do vzniku nájmu k bytu pridelenému ako bytová náhrada - maximálne do 31.12.2016. Dodatkom č. XXXX XXXX XX XX k nájomnej zmluve k bytu zo dňa 29.11.2016 bol nájom k bytu predĺžený do 31.12.2018. 17. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 28.12.2018 súd zistil, že úrad vykonal šetrenie pomerov v mieste bydliska otca maloletého na adrese K.G. X, K.. Tento byt má otec maloletého pridelený od M. na dva roky s možnosťou predĺženia. Úradom bolo konštatované, že byt je udržiavaný v primeranej čistote. Pre maloletého sú v ňom vytvorené vhodné životné podmienky. 18. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 22.02.2019 súd zistil, že rodičia naďalej nevidia možnosť na obnovu manželstva. Po januárom pojednávaní sa rodičia dohodli, že maloletý prvý krát prespí u otca. Otec uviedol, že počas vedenia spoločnej domácnosti sa synovi každý deň venoval, chodil s ním pravidelne na prechádzky. Podľa neho matka vplýva na syna, štve ho proti nemu a zvykne ho aj emocionálne vydierať. Pre maloletého začala chodiť do škôlky skôr, aby ho odniesla starej matke a ona sa vrátila do zamestnania. Po rozvode manželstva otec navrhoval úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu formou striedavej osobnej starostlivosti. Prisľúbil doplatiť matke
výživné vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu. Matka ponúkla otcovi dohodu o výživnom v sume 150,- eur na mesiac, čo otec odmietol. 19. Matka na pojednávaní dňa 04.03.2019 súhlasila s tým, aby sa syn stretával s otcom každý nepárny víkend od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý týždeň v stredu a vo štvrtok poobede do 18,00 hod. Cez vianočné sviatky by chcela mať syna ona a na veľkonočné sviatky, by syn mohol byť u otca. Výživné navrhla vo výške 150,- eur mesačne. 20. Otec na pojednávaní dňa 04.03.2019 uviedol, že syn je u neho šťastný. Stresy zažíva preto, lebo jeho matka a stará matka mu bránia, aby sa s ním stýkal. Pre syna nemôže chodiť o 12,00 hod., pretože jeho pracovná doba je do 16,00 hod. - 17,00 hod. Trval na striedavej starostlivosti. Výživné navrhol vo výške 100,- eur mesačne. Matke jednorázovo poslal 900,- eur na účet. 21. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 04.03.2019 navrhol upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa stretával v júli od 08.07. od 09,00 hod. do 14.7. do 18,00 hod. a v auguste od 05.08. od 09,00 hod. do 11.08. do 18,00 hod. Ďalej uviedol, že matka súhlasí s návrhom otca, že jeden rok bude maloletý s otcom a druhý s matkou. Počas Vianočných sviatkov bude otec so synom v párnom roku od 24.12. od 09,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 09,00 hod. do 01.01. do 18,00 hod.
22. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 04.03.2019 navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Pri pohovore s dieťaťom v domácnosti matky, maloletý nebol schopný zo seba dostať súvislú vetu. Znalec by sa mohol vyjadriť k tomu, ako je dieťa ovplyvňované matkou prípadne starou matkou.
23. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.09.2019 vypracovaného M.. M. K., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia deti a dospelých súd zistil, že obidvaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné k zabezpečeniu osobnej starostlivosti a s maloletým majú vytvorené pozitívne emočné väzby. Problematická je ich vzájomná rivalizácia, ktorá limituje ich efektívnu komunikáciu a kooperáciu pri zabezpečovaní rodičovskej starostlivosti. Zo psychologického hľadiska maloletý nedokáže ešte dostatočne efektívne racionálne ani emočne pochopiť problematiku rozvodu rodičov a rozpadu primárnej rodiny. Podľa názoru znalca je pravdepodobné, že stará matka prenáša na maloletého negatívny postoj k otcovi. Maloletý prejavuje väčšiu citovú a emočnú naviazanosť k matke, prikláňa sa k pokračovaniu rezidenčnej starostlivosti v domácnosti matky so súčasným intenzívnym a pravidelným stretávaním sa s otcom. Žiadny z rodičov netrpí duševnom poruchou, ktorá by si vyžadovala psychiatrickú liečbu. Podľa znalca sa javí vhodnejšie zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky voči ktorej má maloleté dieťa vytvorené intenzívnejšie citové a emočné väzby a zachovanie intenzívneho rozsahu stretávania maloletého dieťaťa s otcom v intenciách súčasného petitu (každý týždeň od utorka do stredy s prespaním a každý druhý víkend od piatku do nedele s prespaním). Za optimálne považoval odovzdávanie maloletého v predškolskom resp. školskom zariadení. Zo záverov znalca vyplýva, že rodičia maloletého ani samotné dieťa nie sú pripravení na realizáciu striedavej starostlivosti, ktorá si vyžaduje kvalitnejšiu kooperáciu rodičov v záujme rešpektovania vývinových potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je zneistené zmenami, ktoré sa odohrali v jeho rodine a túži po stabilizácii situácie v rezidenčnej starostlivosti matky, ako po ďalších zmenách, ktoré by boli spojené s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
24. Otec vo svojom podaní zo dňa 04.10.2019 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením znalca M.. M. K. a naďalej trvá na striedavej starostlivosti. Celý rozvod vníma ako dopredu pripravený a vykonštruovaný navrhovateľkou.
25. Matka vo svojom podaní zo dňa 18.10.2019 uviedla, že sa nestotožňuje so závermi znalca v tej časti, v ktorej odporúča zachovať terajší status quo, keď je maloletý každý týždeň u otca od utorka 16,00 hod. do nedele 18,00 hod., nakoľko ona pracuje do 17,00 hod. a nie je v jej silách zabezpečiť osobné odovzdanie maloletého otcovi o 16,00 hod. Mala za to, že neexistujú dôvody, pre ktoré by sa mal maloletý každý týždeň počas školského týždňa zdržiavať u otca. Žiadala upraviť styk otca s maloletým na každý nepárny víkend kalendárneho roku od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod., mimo sviatkov a prázdnin, s tým, že odovzdávanie maloletého medzi rodičmi bude prebiehať vždy v mieste aktuálneho bydliska matky maloletého. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca platiť na maloletého výživné v sume 150,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v kalendárnom mesiaci, vopred k rukám matky.
26. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 25.05.2020 súd zistil, že úrad vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca na adrese K.G. X, K.. Otec obýva jednoizbový, mestský byt, ktorý je kompletne
zariadený, udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni. Počas šetrenia bol prítomný aj maloletý P., ktorý bol komunikatívny, bezprostredný a pôsobil veselým dojmom. Pracovníčkam úradu maloletý ukázal fotografie z výletov na ktorých bol spolu s otcom a opísal ako spolu trávia voľný čas. Vyjadril sa, že u otca sa mu páči a má ho rád. Otec maloletého uviedol, že s matkou spolu komunikujú len o veciach, ktoré sa týkajú ich syna. Maloletému sa chce plnohodnotne venovať, preto žiada striedavú osobnú starostlivosť.
27. Z potvrdenia od spoločnosti O..sk, Q..s. zo dňa 04.06.2020 súd zistil, že P. W., nar. XX.XX.XX71 mal v období od 05/2019 do 12/2019 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 660,- eur.
28. Z potvrdenia od spoločnosti M. Č. K. - G. M. zo dňa 01.06.2020 súd zistil, že P. W., nar. XX.XX.XXXX mal v období od 02/2020 do 04/2020 čistú priemernú mzdu vo výške 673,- eur.
29. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti Q. - W. A..P..U. zo dňa 27.05.2020 súd zistil, že M. W. J. dosahovala v období od 05/2019 do 04/2020 čistú priemernú mzdu vo výške 626,- eur.
30. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 03.06.2020 súd zistil, že M. W. J. je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX na I. XX Z. K., o podiele ?, katastrálne územie O., na základe osvedčenia o dedičstva XD/XXX/XXXX zo dňa 24.09.2015.
31. Matka na pojednávaní dňa 10.06.2020 uviedla, že s otcom dieťaťa stále nevie vzájomne komunikovať. Otec si situácie, kedy s maloletým mešká nahráva. S maloletým sa stretáva od utorka od 16,00 hod. do stredy do 18,00 hod. a každý druhý víkend.
32. Otec na pojednávaní dňa 10.06.2020 uviedol, že komunikácia sa zhoršila, odvtedy čo ho manželka krivo obvinila. Maloletému býva pri odovzdaní zle, lebo sa bojí čo bude robiť jeho matka. Na striedavej starostlivosti naďalej trval.
33. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 10.06.2020 uviedla, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť. Z vlastnej iniciatívy vykonali šetrenie aj v domácnosti matky za prítomnosti maloletého. Šetrením zistili, že maloletý má rád oboch rodičov, negatívne na neho vplýva konflikt medzi nimi. Má strach aby neprišiel ani o jedného z rodičov. Pre zlepšenie komunikácie bola rodičom odporúčaná odborná pomoc prostredníctvom Referátu poradensko-psychologických služieb.
34. Matka vyčíslila priemerne mesačné výdavky na maloletého vo výške 331,- eur z toho: strava 61,- eur, drogéria 17,- eur, oblečenie, obuv 95,- eur, lieky 25,- eur, záujmy 28,- eur, logopédia 13,- eur, škola obedy 11,- eur, školské potreby 50,- eur, iné 17,- eur.
35. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti Q. - W. A..P..U.. zo dňa 10.09.2020 súd zistil, že čistá priemerná mzda M. W. J. v období do 01/2020 do 08/2020 predstavovala sumu 631,- eur mesačne. 36. Matka na pojednávaní dňa 23.09.2020 uviedla, že maloletý bol v júli 2 týždne u otca, tak ako sa dohodli. Dňa 11.08. si pre syna neprišiel a 18.8 to bolo posledný krát čo si syna cez týždeň zobral a zároveň stretnutie natáčal. Potom prišiel až 11.9. Dôvodom jeho konania, je asi jeho nová známosť, ktorá nie je z bratislavského kraja. Žiadala upraviť styk otca so synom už od piatku od 18,00 hod.
37. Otec na pojednávaní dňa 23.09.2020 uviedol, že časté striedanie spôsobuje synovi psychickú traumu. Pre uvedené navrhol matke, že si syna bude brávať len cez víkendy. Žiadnu novú partnerku nemá.
38. Znalec M.. M. K. na pojednávaní dňa 23.09.2020 uviedol, že u dieťaťa sa prejavujú túžby po obnovení primárnej rodiny. Dieťa má bližšiu citovú väzbu k matke a prežíva vnútorný konflikt lojality. Odporúčal zastabilizovať situáciu s tým, že maloletý by ostal v rezidenčnej starostlivosti matky a stretávanie otca so synom by bolo upravené intenzívnejšie. Maloletý vo vzťahu k otcovi nemá narušenú citlivú väzbu. Znalec ďalej uviedol, že na základe všetkých zistení neodporúča zmenu ktorú presadzuje otec (striedavú osobnú starostlivosť) a v prípade pretrvávajúcich konfliktoch pri odovzdávaní, by bolo vhodné upraviť styk od piatka poobedie alebo večera do pondelka rána, s tým, že odovzdávanie maloletého bude v škole.
39. Otec na pojednávaní dňa 23.09.2020 uviedol, že stretávanie so synom si predstavuje každý druhý víkend od piatka od 16,00 hod. od nedele do 18,00 hod. alebo pondelka 07,30 hod. Výživné navrhol zachovať 100,- eur, nakoľko jeho príjmy, výdavky a majetkové pomery sa vôbec nezmenili.
40. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti Q. - W. A..P..U.. zo dňa 21.05.2021 súd zistil, že čistá priemerná mzda M. W. J. v období do 05/2020 do 04/2021 predstavovala sumu 581,- eur mesačne. 41. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti Q. - W. A..P..U.. zo dňa 14.09.2021 súd zistil, že čistá priemerná mzda M. W. J. v období do 09/2020 do 08/2021 bola vo výške 582,- eur mesačne. 42. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 22.06.2021, súd zistil, že P. W. bol od 31.03.2021 do 14.04.2021 v karanténe a od 15.04.2021 je práceneschopný. V období od marca 2021 do augusta 2021 poberal nemocenskú dávku vo výške cca 521,50 eur. 43. Otec vyčíslil priemerne mesačné výdavky vo výške 521,50 eur, z toho nájom 175,72 eur, nájom 15,24 eur, výživné na maloletého 100,- eur, telefón 35,99 eur, internet a TV 12,- eur, elektrina 50,- eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, vedenie účtu 6,94 eur, lieky 40,57 eur, pohonné hmoty 50,- eur, 30,40 eur ostatné výdavky. 44. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 29.09.2021 uviedol, že v októbri 2020 bola na ÚPSVaRe spísaná dohoda, ktorá sa nedodržiava. Tento rok bol otec so synom 7 víkendov, pričom jeho záujem je len ad hoc. Matka uvažovala nad možnosťou styk neupravovať, prípadne zakázať, vzhľadom na psychický stav syna po tom, čo sa vráti od otca. Je ochotná dohodnúť sa na úprave styku na každý druhý víkend, pričom žiada neupravovať žiadne sviatky ani prázdniny. 45. Otec na pojednávaní dňa 29.09.2021 uviedol, že pôvodne chcel striedavú starostlivosť, ale v súčasnej dobe vzhľadom na svoj zdravotný stav už na nej netrvá. Od marca 2021 pravidelne chodil testovať ľudí na Covid, pričom neskôr aj on na ochorel na uvedené ochorenie. So synom nebol tak často, žiadna dohoda zo strany matky nefunguje. Matka synovi o ňom hovorí veci, ktoré nie sú pravdivé, aj so starou matkou mu povedali, že je smrteľne chorý a že zomrie. V marci ochorel na Covid, mal stredne ťažký priebeh a zobralo mu to 50 percent pľúc. Do konca roka bude práceneschopný a má ísť na liečenie na 18 dní. Jeho príjem v súčasnosti predstavujú nemocenské dávky 521,- eur. Býva v podnájme v jednoizbovom byte sám. Styk s maloletým žiadal upraviť na každý druhý víkend od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., prázdniny a sviatky rovnomerne, 2 týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu, ale so sumou 170,- eur v žiadnom prípade nesúhlasí. Každý mesiac ide do mínusu a musí si požičiavať. 46. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 29.09.2021 navrhla určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť otca a styk určiť na každý druhý víkend od piatka do nedele aj počas sviatkov a prázdnin. 47. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
48. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
49. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
50. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
51. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
52. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
53. Podľa § 24 ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
54. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
55. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
56. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
57. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
58. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
59. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
60. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
61. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S rozvodom manželstva súhlasili obidvaja manželia. Súd ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil povahové a názorové nezhody oboch manželov, ktoré viedli k odcudzeniu manželov, čo vyvrcholilo v roku 2018, keď manželka opustila spoločnú domácnosť. Od toho času manželia spoločne nehospodária, nestarajú sa spoločne o maloleté dieťa a ich manželstvo je už 3 roky len formálnym zväzkom. Pri rozhodovaní súd prihliadol v neposlednom rade aj na záujem maloletého dieťaťa a zvážil, že rozvod bude v súlade aj s jeho záujmom, nakoľko udržiavanie formálneho zväzku za stavu, keď rodičia už dlhší čas nezdieľajú spoločnú domácnosť, nemá pre maloletého žiaden reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie jeho postoja k rodinnému životu. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie), preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
62. V prejednávanej veci došlo počas konania k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany matky, ktorým žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým každý týždeň kalendárneho roku od soboty v čase od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Zároveň žiadala súd, aby otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého P. vo výške 150,- eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila predovšetkým odročením pojednávania vo veci samej dňa 04.03.2019 za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, komplikovanou komunikáciou s manželom a skutočnosťou, že sa s otcom na starostlivosti o syna nevedia dohodnúť. Súd tomuto návrhu matky
vyhovel čiastočne a uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa 05.04.2019 č. k. 59P/13/2019-6 nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ktorého upravil styk otca s maloletým každý nepárny týždeň kalendárneho roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý utorok od 16,00 hod. do stredy do 18,00 hod.. Za miesto prevzatia a odovzdania maloletého určil miesto bydliska matky. Otcovi uložil povinnosť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
63. Otázka zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti matky nebola v tomto konaní sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Otec maloletého počas celého konania prejavoval záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Na poslednom pojednávaní vzhľadom na jeho zdravotný stav (po prekonaní COVIDu) upustil od striedavej starostlivosti a súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti ako i s ohľadom na to, že so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd rozhodol v súlade s návrhom matky u ktorej sú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté dieťa.
64. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.
65. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
66. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka. Je zamestnaná v spoločnosti Q. - W., A..P..U.., s mesačným čistým príjmom cca 620,- eur. Spolu s maloletým sa presťahovala ku svojej matke do bytu na adrese I.A. XX Z. K., ktorého je spoluvlastníčkou o podiele ?. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila vo výške 331,- eur. , nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, okrem motorového vozidla Y. Y. rok výroby 1999, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. Otec v marci 2021 prekonal Covid so stredne ťažkým priebehom, pričom predpokladaná práceneschopnosť je do konca roka. Jeho príjem pozostáva z nemocenských dávok vo výške 521,- eur. Býva v podnájme v jednoizbovom byte sám. Mesačné výdavky vyčíslil vo výške 521,50 eur, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, okrem motorového vozidla značky P. L., rok výroby 2009. 67. V otázke výživného boli predstavy rodičov rozdielne, matka žiadala výživné vo výške 170,- eur, otec žiadal ponechať výživné v sume 100,- eur, tak ako mu bolo uložené súdom v zmysle neodkladného opatrenia. Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností a predložených dôkazných prostriedkov,
súd sa nestotožnil s názorom ani jedného z rodičov maloletého dieťaťa a upravil výživné vo výške 130,- eur s tým, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého P., ktoré sú úmerné jeho veku a potrebám, taktiež zodpovedá aj príjmom, výdavkom a majetkovým pomerom otca. Otec v marci 2021 prekonal infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 a v súčasnej dobe u neho pretrvávajú zdravotné problémy, pre ktoré je práceneschopný. Súd mal teda po vyhodnotenom dokazovaní za to, že výživné vo výške 130,- eur bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil aj aktuálnu dlhotrvajúcu práceneschopnosť otca a s tým súvisiacu (ne)možnosť dosahovať vyšší príjem. 68. Súd styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného roka upravil v intenciách výroku neodkladného opatrenia a to každý nepárny víkend kalendárneho roku od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. S takouto úpravou styku súhlasili obidvaja rodičia. Spornou otázkou bola úprava styku počas sviatkov a prázdnin. Matka a kolízna opatrovníčka žiadali styk v uvedenom čase neupravovať. Naopak otec trval na úprave, nakoľko sa s matkou nevedia vzájomne dohodnúť. Znalec odporúčal zastabilizovať situáciu tak, aby maloletý ostal v rezidenčnej starostlivosti matky a stretávanie otca so synom by bolo upravené intenzívnejšie. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v súčasnej situácii je nevyhnutné presne vymedziť styk otca s maloletým aj počas sviatkov a prázdnin, poukazujúc na neschopnosť rodičov primerane komunikovať a dodržiavať vzájomné ústne dohody o styku otca s maloletým. V konaní nebolo sporné, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo neuspokojivá, snahy o odbornú spoluprácu neviedli k žiadnemu úspechu. V súčasnej dobe neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby styk otca s maloletým nemohol prebiehať v inom režime počas sviatkov a prázdnin v porovnaní s bežným rokom.. Súd upravil styk počas letných prázdnin tak, aby bolo otcovi umožnené tráviť s dieťaťom jeden týždeň v každom mesiaci. V období vianočných a veľkonočných sviatkov upravil styk tak, aby obom rodičom bol poskytnutý rovnaký priestor na trávenie voľných chvíľ počas týchto dní, ktorý môže každý využiť podľa vlastných predstáv, či už trávením spoločnej dovolenky, kontaktom so širšou rodinou a pod.. V tejto súvislosti súd apeluje na matku dieťaťa, aby vzájomný styk otca s dieťaťom podporovala, pretože je v najlepšom záujme maloletého, aby vzťah syna s otcom bol kontinuálny a aby aj otec mal možnosť participovať na výchove syna. Zároveň súd apeluje aj na otca, aby čas určený na stretávanie sa so synom aktívne využíval na upevňovanie vzťahu s ním, nakoľko jeho pasívny prístup svedčí v jeho neprospech, teda svedčí o jeho nedostatočnom reálnom záujme o syna a o budovanie blízkeho rodičovského vzťahu s ním. Šetrením bolo zistené, že maloletému sa u otca páči a má ho rád a teda vyjadrenie matky o tom, že maloletý po pobyte v domácnosti otca javí známky úzkosti, súd považuje za nedôvodné, ničím nepreukázané a v kontexte vykonaného dokazovania skôr ako účelové. 69. Opätovne je potrebné uviesť, že záujem maloletého na pravidelnom a intenzívnom stretávaní sa s otcom, súd považuje v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
70. Súd apeluje na oboch rodičov, aby sa snažil o upokojenie celej situácie, a to najmä zlepšením vzájomnej komunikácie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi problematická, až kritická. Bolo by nanajvýš vhodné a v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rodičia odosobnili od vzájomných nezhôd, svoje správanie tomu podriadili a neprenášali negatívne emócie voči druhému rodičovi na dieťa. Pre maloletého je dôležité, aby tak matka ako aj otec, boli prirodzenou súčasťou jeho života. Je výsostne potrebné, aby rodičia našli spôsob ako racionálne a konštruktívne viesť komunikáciu.
71. Miesto odovzdania a prevzatia maloletého bolo upravené tak, že týmto miestom bude školské zariadenie, ktoré aktuálne maloletý navštevuje a v prípade, ak sa maloletý nezdržiava v školskom zariadení, bude miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa miesto bydliska matky. Uvedená úprava sa osvedčila ako dobrá a eliminujúca prípadné vzájomné konflikty rodičov počas odovzdávania dieťaťa.
72. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.