Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: F. F. (alias F. P.), nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. G., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov F., Bitúnková 14, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič, Ulič 337, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO15-24-022/2021-ZAV zo dňa 12.08.2021 o zaistení žalobcu takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 20.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO15-24-022/2021-ZAV zo dňa 12.08.2021 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO15-24-022/2021-ZAV zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zaistil žalobcu dňa 12.08.2021 podľa o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov) ako žiadateľa o udelenie azylu, štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného dňa 23.06.2021 na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ- HCP-SO19-16-006/2021-ZAV a rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-SO19-16-017/2021-ZAV podľa zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia (žalobca bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky rozhodnutím č. PPZ-HCP- -8-009/2021-ZAV zo dňa 23.06.2021), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie; zároveň ponechal žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a stanovil dĺžku doby zaistenia (podľa zákona o pobyte cudzincov) na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.02.2022.

3. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 22.06.2021 o 10:00 hod. hliadkami OHK PZ Topoľa, OHK PZ Ulič a hliadkou MZJ Sobrance kontrolovaný na štátnej ceste č. II/567 v úseku medzi mestom Snina a obcou Pčoliné, v katastri mesta Snina. Počas kontroly

nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, pričom bolo zjavné, že sa jedná o cudzinca. Vzhľadom na to, že sa žalobca spolu s ďalšími siedmimi cudzincami neoprávnene zdržiaval na území Slovenskej republiky, bol podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a s konaním o zaistení.

4. Dňa 23.06.2021 bolo vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO19-8-009/2021-ZAV, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu (F. G.) z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V ten istý deň (23.06.2021) bolo vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO19-16-006/2021-ZAV o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 30 dní (t.j. do 23.07.2021), pretože má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Žalobca bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený do zariadenia - Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej aj ÚPZC Sečovce). Rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-16-017/2021-ZAV zo dňa 23.07.2021 bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac o jeden mesiac do 23.08.2021, a žalobca bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, nakoľko účel a účelnosť zaistenia naďalej trvali a existoval reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu.

5. Žalovaný bol dňa 03.08.2021 požiadaný o zaujatie stanoviska k zaisteniu žalobcu s poukazom na § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko dňa 02.08.2021 bolo prijaté vyhlásenie žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, (žalobca požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine) počas doby umiestnenia v ÚPZC F.. Žalovaný v stanovisku uviedol, že v prípade žalobcu bude postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, pričom existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie do krajiny pôvodu.

6. Z dôvodu reorganizačnej zmeny (zrušenie OHK PZ Topoľa k 01.08.2021) prevzalo OHK PZ Ulič spisový materiál žalobcu.

7. Žalovaný po citácii ustanovení § 88 ods. 2 a 3, § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov konštatoval, že zmarenie administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku žalobcu, ktorý nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Predpoklad úteku žalobcu potvrdzuje aj jeho vyjadrenie, že pred zadržaním políciou využil služby prevádzača za účelom vyhnutia sa policajným kontrolám s cieľom dostať sa do nejakej krajiny západnej Európy. Dodal, že existencia (alebo absencia) „rizika úteku“ je jedným z rozhodujúcich prvkov, pokiaľ ide o stanovenie, či sa má alebo nemá poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod, ako aj rozhodovanie o potrebe zaistenia. U žalobcu bolo zohľadnené - neoprávnený vstup na územie členských štátov Európskej únie a krajín pridružených k schengenskému priestoru, nedostatok finančných prostriedkov a jeho predchádzajúce správanie.

8. Žalovaný mal za to, že sú naplnené dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. l písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia a nemá skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O udelenie azylu požiadal iba zo špekulatívnych dôvodov, aby sa vyhol prípadnému administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. Tento záver potvrdzuje výpoveď žalobcu, ktorý do zápisnice o vyjadrení účastníka konania (podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku) dňa 22.06.2021 uviedol, že svoju krajinu opustil 15.01.2021, cestoval letecky do Kataru a následne do Bieloruska, kde ho čakali dvaja prevádzači, ktorí ho ubytovali v nejakom dome, kde bol asi 5 mesiacov a spolu s ním tam boli 2 osoby zo Srí Lanky. Potom ho prevádzač vzal do auta a cestovali spolu s dvoma prestávkami na odpočinok. Následne cestoval autom aj peši asi 12 dní. Na to sa stretol v lese so skupinou, s ktorou bol zadržaný. Pred piatimi dňami ich prevádzači nechali v lese a keďže boli hladní, hľadali pomoc. Následne boli zadržaní políciou. Žalobca nevedel uviesť všetky

tranzitné krajiny okrem Bieloruska. Jeho cieľovou krajinou mala byť niektorá z krajín západnej Európy. Na otázku ohľadom ubytovania v tranzitných krajinách odpovedal, že bol ubytovaný na jemu neznámych miestach u neznámych ľudí. O skutočnosti, že sa nachádza na území Slovenska sa dozvedel až po svojom zadržaní. Žalobca ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nie je ohrozený jeho život, alebo sloboda z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie, a nehrozí mu nútený návrat do štátu, kde by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, resp. aj nútený návrat do štátu, v ktorom by mu bol uložený trest smrti alebo nútený návrat do štátu v ktorom je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní môže byť taký trest smrti uložený.

9. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že Slovenská republika bola iba tranzitnou krajinou a jeho skutočným cieľom bolo dostať sa do západnej Európy. Je si tiež vedomý toho, že neoprávneným prekročením hraníc sa dopustil priestupku a na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene. Z uvedeného, preto podľa názoru žalovaného je zrejmé, že žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Žalovaný preto uzavrel, že žiadosť o udelenie azylu bola účelovo podaná, a preto bol žalobca podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ponechaný v zaistení.

10. Žalovaný tiež poukázal na to, že vychádzajúc z doterajšej praxe, štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel požiadať o azyl na území Slovenska, a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru. Vo väčšine prípadov svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt na území členských štátov nie je možné monitorovať. Po svojvoľnom opustení pobytového tábora je v súlade so zákonom o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa títo cudzinci neoprávnene zdržiavajú v štátoch Európskej únie. Takíto migranti často čelia dlhodobej nadmernej psychickej záťaži, majú obmedzený prístup k základným sociálnym, zdravotným, vzdelávacím, kultúrnym, občianskym, politickým a ostatným právam, či službám bežne dostupným legálnym migrantom. S nelegálnou migráciou sa spájajú aj mnohé ďalšie negatívne fenomény, ako napríklad pašovanie, prevádzanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi a iná cezhraničná kriminalita.

11. Dĺžku doby zaistenia žalovaný stanovil s prihliadnutím na osobu žalobcu a aplikačnú prax migračného úradu, na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.02.2022. Počas celej doby zaistenia bude žalovaný postupovať podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. S prihliadnutím na § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov žalovaný uviedol, že žalobca nemá pri sebe žiadne finančné prostriedky a nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenska, a preto nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Mal tiež za to, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by taktiež mohlo dôjsť k zmareniu sledovaného cieľa a to jeho vyhostenia. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných alebo známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie.

12. Po zohľadnení všetkých skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že zaistením žalobcu nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd, nakoľko tento zásah je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov.

13. Žalovaný v závere uviedol, že vychádzajúc z § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov (ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu), konanie o zaistení a konanie o a administratívnom vyhostení nie sú úplne nezávislé konania. Limitom zaistenia je naplnenie jeho účelu a reálnosť vyhostenia cudzinca, pričom je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon vyhostenia aspoň potenciálne možný. Šetrením žalovaného bolo zistené, že existuje reálny predpoklad vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu (F. G.). Čo bolo potvrdené dňa 12.07.2021, kedy bola v systéme e-Readmission case management systém /e-RCMS/ spracovaná žiadosť o readmisiu, kde boli zadané všetky dostupné identifikačné údaje žalobcu. Žiadosť o readmisiu bola odoslaná elektronicky prostredníctvom uvedeného systému. Následne po schválení readmisie príslušnými orgánmi F. G. bude možné prostredníctvom e-RCMS systému požiadať o vydanie náhradného cestovného dokladu.

súdne konanie

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- SO15-24-022/2021-ZAV zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 13.09.2021. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť, nariadiť žalovanému, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia a aby mu bola priznaná plná náhradu trov konania.

15. Žalobca s preskúmavaným rozhodnutím nesúhlasí, pretože žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o účelovosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný zároveň vec nesprávne právne posúdil nakoľko neaplikoval celé (novelizované) znenie ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, a teda aj vetu za bodkočiarkou „to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl“.

16. Žalobca pokračoval, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu obavy o svoj život. O azyl pritom doposiaľ nepožiadal v žiadnej inej krajine. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade.

17. Žalobca poukázal na ustanovenie § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov prvej vety za bodkočiarkou, že policajný orgán nie je oprávnený vyžadovať od žiadateľa o azyl preukázanie zabezpečenia ubytovania počas trvania alternatívneho opatrenia a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 citovaného ustanovenia, nakoľko žiadatelia o azyl majú na území Slovenskej republiky k dispozícii ubytovanie v zariadeniach pre žiadateľov o azyl migračného úradu, kde majú zároveň zabezpečené všetky základné životné potreby a v prípade prvožiadateľov o azyl aj vreckové. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Dodal, že vo veci žalobcu teda neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.

18. Ďalej žalobca uviedol, že zo všeobecne dostupných informácií o Srí Lanke vyplýva, že „V nadväznosti na osem koordinovaných teroristických útokov na kostoly a hotely počas veľkonočnej nedele 21. apríla 2019 došlo v krajine k zhoršeniu bezpečnostnej situácie. Hrozba ďalších teroristických útokov sa nedá vylúčiť, najmä na frekventovaných miestach, vrátane omší/modlitieb a turistických miest. Vyhýbajte sa demonštráciám a väčším zhromaždeniam osôb zvlášť počas sviatkov a pamätných dní, vrátane náboženských zhromaždení a v oblastiach, kde prebiehajú násilné strety obyvateľov. V záujme vlastnej bezpečnosti je dôležité sledovať aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie na mieste a striktne rešpektovať pokyny príslušníkov bezpečnostných zložiek. Na celom území Srí Lanky platí zákaz zahaľovania tváre s cieľom umožniť identifikáciu osôb. Je vyhlásený zákaz používania dronov.“ (zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, všeobecné informácie o Srí Lanke ku dňu 07.09.2021, dostupné na: www.mzv.sk ). Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie mu medzinárodnej ochrany minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, resp. nemožno jednoznačne vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako zjavne špekulatívnu a výlučne účelovú vzhľadom na citované informácie o situácii na F. G.. Uvedené spôsobuje prekážku zaistenia žalobcu, pretože jeho žiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť ako zjavne účelovú, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia a ponechanie žalobcu v zaistení.

19. V závere žaloby žalobca uviedol, že dňa 06.07.2021 po ukončení karantény sa žalobca domáhal prijatia jeho žiadosti o azyl, o čom Centrum právnej pomoci informovalo zariadenie, avšak vzhľadom na čerpanie dovoleniek zamestnancami útvaru aj tlmočníkom, došlo k prijatiu vyhlásenia o azyl s

určitým časovým odstupom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného a domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu a jeho prepustenia zo zaistenia.

20. Písomným podaním zo dňa 15.09.2021 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Žalovaný má za to, že zmarenie administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku žalobcu, ktorý nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení z dôvodu jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Predpoklad úteku žalobcu potvrdzuje aj jeho výpoveď zo dňa 22.06.2021, kde uviedol, že „Dôvod môjho odchodu bola smrť môjho brata, ktorého zabili vojaci v prestrelke. Zo F. G. som odcestoval letecky 15.01.2021 do Kataru. Následne z Kataru letecky do Bieloruska. Tam ma čakali dvaja prevádzači, ktorí ma vzali do nejakého domu, kde som zotrval asi 5 mesiacov. V dome boli aj dve osoby zo Srí Lanky. Potom ma vzal do auta prevádzač a cestovali. Mali sme dve prestávky a odpočívali sme v aute. Cestoval som autom aj peši asi 12 dní a následne nato som sa v lese stretol so skupinou, ktorá je tu so mnou zadržaná. Asi 5 dní sme ostali bez prevádzačov v lese. Boli sme hladní tak sme sa vybrali hľadať pomoc. Na ceste nás zadržala polícia. Krajiny cez, ktoré sme prešli uviesť neviem. Hraničné znaky, vlajky a iné symboly som nevidel. Cestovný doklad mi vzali ešte v Bielorusku. Slovensko nebolo mojou cieľovou krajinou. Cestu mi hradila moja sestra, ktorá zaplatila 4500 USD za mne neznámych podmienok. Slovensko nebolo mojou cieľovou krajinou. Cieľom cesty bola akákoľvek krajina západnej Európy. Na území Slovenskej republiky o azyl nežiadam.“

22. Žalovaný konštatuje, že je preukázateľná existencia rizika úteku žalobcu z územia Slovenskej republiky, nakoľko žalobca nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a žalobcovi bol uložený zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na dobu jedného roka, ktorému sa žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky snaží vyhnúť. Podľa názoru žalovaného sú naplnené dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. l písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.

23. Žalovaný nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov nakoľko žalobcovi neuložil povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný skúmal mieru ohrozenia účelu zaistenia žalobcu. Vzhľadom na osobu žalobcu a jeho doterajšie správania má žalovaný za to, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by taktiež mohlo dôjsť k zmareniu sledovaného cieľa a to jeho vyhostenia a z tohto dôvodu žalovaný nepristúpil k uloženiu alternatívy zaistenia. Žalobca má v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, kde je umiestnený zabezpečené všetky základné životné potreby vrátane ubytovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

24. Žalovaný má za to, že žalobca svojím správaním, tým že sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene preukázal, že nemal skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky, ani počas predvedenia na útvar Policajného zboru po zistení z dôvodu jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Prejavenie vôle o udelenie azylu nastalo až po skutočnostiach, keď bol žalobca vyrozumený o začatí procesu vybavovania náhradného cestovného dokladu a jeho následným vyhostením. Taktiež z jeho vyjadrenia vyplýva, že Slovenská republika bola iba tranzitnou krajinou a jeho skutočným cieľom bolo dostať sa do štátov západnej Európy za pomoci služieb prevádzača. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že je si vedomý neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Z tohto je zrejmé, že žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti a dôvodov uvedených v rozhodnutí má žalovaný za to, že žiadosť o udelenie azylu bola účelovo podaná, a preto ho podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zaistil. Žalovaný po individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu bola podaná s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa osoba nemohla definitívne vyhnúť vyhosteniu. Účelom zaistenia v tomto

prípade je mať osobu účastníka konania vo fyzickej dispozícií. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícií osobu, u ktorej prebieha konanie o udelení alebo neudelení azylu.

25. Žalovaný dospel k záveru, že v čase vydania rozhodnutia mu neboli známe také skutočnosti, ktoré by boli prekážkou účelnosti zaistenia. Účel a účelnosť zaistenia naďalej trvajú a existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon žalobcovho vyhostenia z územia Slovenska v rámci maximálnej zákonnej lehoty.

26. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 29.09.2021. Pojednávania sa zúčastnil len zástupca žalovaného, nezúčastnili sa žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s . Zástupca žalovaného na pojednávaní k veci uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré je súčasťou súdneho spisu.

27. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.08.2021 o zaistení žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa ), ako aj procesným postupom podľa a a a na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 dospel k záveru o potrebe zamietnuť žalobu ako nedôvodnú podľa .

právny názor správneho súdu

28. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

29. Predmetom prieskumu v danom súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu uvedeného v § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.02.2022.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

31. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2..

33. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

34. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov.

35. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

36. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

37. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

38. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

39. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenie pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.

40. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

41. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.

42. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

43. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím č. PPZ-HCP- -8-009/2021-ZAV zo dňa 23.06.2021 podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu (F. G.) a podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na územie všetkých členských štátov ktorými sa na účely tohto konania rozumejú Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko na dobu jedného roka, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov; lehota na vycestovanie v rozhodnutí určená nebola a tiež bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu. Na základe uvedenej skutočnosti vydal správny orgán v ten istý deň rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO19-16-006/2021-ZAV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu (F. G.), pretože na území Slovenska nemá oprávnený pobyt; podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 30 dní (t.j. do 23.7.2021); žalobca bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený do zariadenia - Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-16-017/2021-ZAV zo dňa 23.07.2021 bolo žalobcovi zaistenie predĺžené podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac o jeden mesiac do 23.08.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu (F. G.); žalobca bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. V čase zaistenia žalobcu bola žalovanému dňa 03.08.2021 zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zo dňa 02.08.2021.

44. Z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že účelom zaistenia cudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správny súd konštatuje, že zaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

45. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľ o azyl, pričom v jeho prípade bolo žalovaným vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a až počas konania o jeho realizácii, žalobca požiadal o udelenie azylu. Predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že žalobca požiadal o udelenie azylu, musel žalovaný, pokiaľ mal za to, že dôvody zaistenia trvajú, pristúpiť k jeho zaisteniu podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, týkajúceho sa zaistenia žiadateľov o udelenie azylu. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na zaistenie žalobcu podľa písm. c/ teda, že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

46. Vychádzajúc z prvotného vyjadrenia (zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 22.06.2021) je zrejme, že žalobca pri sebe nemá žiadne osobné doklady (cestovný doklad mu vraj vzali prevádzači v Bielorusku), je slobodný, majetok nemá, má skončených 12 tried (vzdelanie), je tesárom, dôvodom odchodu zo F. G. bola smrť jeho brata (ktorého zabili vojaci v prestrelke), jeho život ani sloboda na F. G. ohrozené nie sú, cieľom jeho cesty bola západná Európa, Slovensko nebolo

jeho cieľovou krajinou, cestu mu hradila sestra (4 500 USD), na Slovensku nikoho nepozná a ani na území Slovenskej republiky nežiada o azyl. Takéto vyjadrenie žalobcu bolo prvotné po tom, čo bol zadržaný na území Slovenskej republiky. Neskôr v zápisnici z toho istého dňa (po vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu) odkázal na svoje skoršie vyjadrenie. Žalobca v zápisnici zo dňa 23.07.2021 (po požiadaní o azyl) konštatoval, že už k veci nechce nič uviesť. Z uvedeného preto možno aj podľa názoru súdu konštatovať (v súlade s názorom žalovaného), že žalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože takémuto jeho postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania. Svoj úmysel požiadať o udelenie azylu prejavil až neskôr, a to v rámci prípravy jeho administratívneho vyhostenia. Z takéhoto správania sa, ako aj zo zámeru dostať sa do štátov západnej Európy (možnosť pracovného pôsobenia) možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca požiadal rýdzo z dôvodu oddialenia administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a jednou z možností ako dočasne pozastaviť jeho výkon, je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je nepochybné, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o azyl, zo strany príslušného správneho orgánu by bolo pokračované v realizácii jeho administratívneho vyhostenia, nakoľko existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska v rámci maximálnej zákonnej lehoty („ ... dňa 28.06.2021 bola na Kriminalistický a expertízny ústav PPZ v BA zaslaná žiadosť o lustráciu menovaného a po absolvovaní povinnej karantény bol s cudzincom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého poskytol potrebné informácie k žiadosti o readmisiu. Následne dňa 07.07.2021 bola národnej ústredni Interpol zaslaná žiadosť o lustráciu menovaného a 12.07.2021 bola v systéme e-Readmission case management system /e-RCMS/ spracovaná žiadosť o readmisiu, kde boli zadané všetky dostupné identifikačné údaje a žiadosť bola odoslaná elektronicky. Po schválení readmisie príslušnými orgánmi Srí Lanky bude možné požiadať o vydanie náhradného cestovného dokladu. Z uvedené dôvodu Oddelenie hraničnej kontroly PZ Topoľa dospelo k záveru, že účel a účelnosť zaistenia naďalej trvá a existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu.“).

47. Vzhľadom na uvedené súd nemá dôvod spochybňovať závery žalovaného. Žalobca v žalobe vyslovuje len všeobecné závery, že v jeho prípade neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce jeho ponechanie v zaistení, že jeho žiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť ako zjavne účelovú a že žalovaný neskúmal individuálne okolnosti prípadu, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca nepodložil žiadnymi argumentmi, ktorými by polemizoval so skutkovými zisteniami, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa dovoláva zohľadnenia individuálnych okolností prípadu, avšak sám žiadne nemenuje a súd nenašiel v dôvodoch žaloby žiadne relevantné náznaky, ktoré by ak už nie vyvrátili, tak aspoň dostatočne vážne spochybnili záver o účelovosti podania žiadosti o azyl.

48. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade neboli využité alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá pre žiadateľov o azyl, súd poukazuje na to, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom zaoberal alternatívami zaistenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, pričom aj samotné ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého bol žalobca zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné prostriedky, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí danými skutočnosťami dostatočne zaoberal. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie zábezpeky a rovnako nevie preukázať zabezpečenie ubytovania, keďže na území Slovenskej republiky nemá žiadne príbuzenské vzťahy a ani žiadnych známych. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rozviedol svoju správnu úvahu týkajúcu sa využitia menej závažných prostriedkov podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, preto súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú.

49. Podľa názoru súdu účel zaistenia (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Zákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v príslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená povinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd

opätovne poukazuje aj na § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ktorý spája s podaním žiadosti o azyl zaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

50. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nemožnosti vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako zjavne neúčelnú, v súvislosti s tvrdením, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v domovskej krajine nemožno vylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany, minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, správny súd poukazuje na skutočnosť, že zisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v domovskej krajine žalobcu bude povinný skúmať žalovaný aj pre potreby konania o vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a bude jeho povinnosťou tieto skutočnosti aj priebežne vyhodnocovať a následne zohľadniť v rámci posudzovania účelnosti ďalšieho zaistenia žalobcu podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

51. Správny súd dodáva, že si je vedomý mimoriadneho inštitútu zaistenia a zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. Žalobcovi sa však nepodarilo uplatnenými žalobnými námietkami preukázať, že takýto zásah do práv žalobcu sa uskutočnil bez splnenia podmienok stanovených v zákone o pobyte cudzincov.

52. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

54. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

55. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

58. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

59. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

60. Podľa , nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

61. Záverom správny súd konštatuje, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok je aj účelné a efektívne.

62. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.