Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v vo veci starostlivosti súdu o W.. X. : H. N., I.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otec - L. N., Z. - B.F., M. Č.. XX , zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Blanka Krištofová, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 7, a matky - W.. E. L., Z. Y., M. Č.. XXXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o úprave práv a povinností k malol. takto

rozhodol:

I. Malol. H. N., I.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti v bežných veciach a spravovať majetok maloletých.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú H. mesačne sumou 200,-€ vždy do 15-ho dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc od 7.7.2021.

III. Dlh na zročnom výživnom od 7.7.2021 do 28.9.2021 v sume 100,-€ je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,-€ až do vyrovnania pod stratou výhody splátok.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom H. N., nar. 21.7.2019, nasledovne:

- každý párny týždeň od soboty od 9:00 hod do 16:00 hod. a od nedele od 9:00 hod. do 16.00 hod, počnúc od právoplatnosti rozsudku do 31.12.2021 a počnúc od 1.1.2022 do 31.3.2022 každý právny týždeň od soboty 9:00 hod. do nedele 16:00 hod. a od 1.4.2022 každý párny týždeň od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov v príslušnom roku od 25.12. od 9:00 hod. do 16:00 hod. počnúc od právoplatnosti rozsudku do 31.12.2021 a od 1.1.2021 počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. . do 16:00 hod, s tým, že otec si v súdom stanovenom čase dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 25.04.2019 domáhal upraviť práva a povinností k maloletej H. N., I... XX.XX.XXXX, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, jeho zaviazať na platenie výživného 100,-€ a mesačne od právoplatnosti rozsudku a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod do nedele 16:00 hod , každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod do štvrtka do 16:00 hod, počas vianočných sviatkov v príslušnom roku od 25.12. od 16:00 hod do 26.12. do 16:00 hod , s tým, že otec si v súdom stanovenom čase dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska

matky. Obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Návrh dôvodil tým, že počas spolužitia s matkou dieťaťa od roku 2018 sa im narodila maloletá H., keď v roku 2020 sa prehĺbili rozpory medzi nimi a následne od mája 2020 prerušili spolužitie. Od tej doby prispieva na výživu dieťaťa 200,- €. V mesiaci december 2020 prišiel o zamestnanie, keď bol evidovaný na úrade práce v Bratislave ako nezamestnaný, s nárokom na dávku v nezamestnanosti v priemere 630,-€ na mesiac, z čoho platil bývanie a stravu 50 euro mesačne, paušál na mobil 50,-€ mesačne, spotrebný úver 270,-€ mesačne.

2. Následne mal záujem znížiť výživné na 100,-€, s čím matka dieťaťa nesúhlasila, hoci od júna 2021 mu zanikol už nárok na dávku v nezamestnanosti a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, bez príjmu. V záujme vylúčenia svojvôle na strane matky pri realizovaní styku, žiadal, aby styk bol upravený súdmi.

3. Matka dieťaťa sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť matke a otca zaviazať na platenie výživného od podania návrhu, podľa jeho možností a schopností a upraviť styk na dva dni počas víkendov, bez prespania dieťaťa u otca.

5. Súd na základe vykonaných dôkazov výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa s listinnými dôkazmi ustálil nasledovný skutkový stav veci:

6. Z výpovede otca maloletého dieťaťa súd zistil , že je zamestnaný v spoločnosti M. M..L..T.. T. XX.XX. XXXX, doložil potvrdenie o príjme za júl 800,-€ a za august 781,-€, pričom má skončené vzdelanie ako stolár tesár. V uvedenej firme vykonáva stavebné práce, ukladanie dlažby. Čo sa týka mesačných výdavkov v súvislosti so splátkou úveru, išlo o úvere ktorý si zobral s bývalou priateľkou, nie s matkou dieťaťa na zariadenie domu, ktoré zariadenie ostalo u priateľky a on spláca úver. Pokiaľ ide o styk s maloletým dieťaťom uviedol, že pozná režim dieťaťa , ktoré aj u neho poobede si pospí tak dve hodiny. Dieťa preberá mimo bydliska matky. Dieťa nemá žiaden problém pri realizovaní styku. Bol ochotný pristúpiť na postupné rozširovanie styku, oproti návrhu a súhlasil so zverením dieťaťa matke.

7. Matka súhlasila so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Žiadala určiť výživné vo výške 200 euro, ako doposiaľ, styk žiadala upraviť len počas dňa , bez prespania, hoci aj na dva dni, s tým, že dieťa ešte neprespalo v noci u otca. V súvislosti s odovzdaním a prevzatím dieťaťa navrhovala mimo jej miesta bydliska, aby vylúčila konflikty vyvolávané otcom dieťaťa. Do posiaľ dieťa odovzdávala vo Š. I. T. na benzínovej pumpe.

8. Z rodného listu maloletej H. N. O., Ž. M. I. XX.X.XXXX L. L. N. I. X.X.XXXX F. W.. E. L. I. XX.XX.XXXX s druhovského vzťahu.

9. Zo správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka dňa 10.09.2021 súd zistil, že matka s dieťaťom býva v štvorizbovom rodinnom dome vo vlastníctve matky. Dom je moderne a účelne zariadený. V čase návštevy bol poriadok a domácnosť na veľmi dobrej úrovni. Celkové náklady na bývanie sú v priemere 550,-€ mesačne. Maloletá má v dome vlastnú izbu, kde má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie všetkých vecí osobnej potreby a priestor na pokojný spánok. Matka je zamestnaná u SIS Bratislava s príjmom 1480,-€ mesačne. Výdavky na maloletú sú v priemere 330,-€ mesačne. Potvrdila, že otec prispieva na výživu dieťaťa 200,-€ mesačne. Doposiaľ udržiava stály kontakt s dieťaťom realizovaním pravidelného styku .

10. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11.Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy W.. H. , ktorá s dieťaťom býva v rodinnom dome. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti matky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec javí náležitý záujem o dieťa a plní si svoju vyživovaciu povinnosť . S prihliadnutím na zhodný návrh účastníkov konania, keď súd nezistil žiadne nedostatky v doterajšom výchovnom prostredí dieťaťa, dieťa ponechal u matky.

14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

20. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne

dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).

21.Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb)..V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovaná výška výživného 100,- € zo strany otca a 200,-€ zo strany matky, vzhľadom na potreby dieťaťa vo veku 2 rokov, keď otec dieťaťa bol pôvodne zamestnaný od 06.11.2018 v spoločnosti M. F..M.. B. Z.a , ktorý pracovný pomer skončil dohodou v zmysle 05.11.2020, v dôsledku pandemickej situácie. Následne podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti za obdobie od 1.12.2020 do 1.5.2021 v celkovej výške 3718,70 eura, čo je v priemere 630 eura mesačne. S účinnosťou od 11.07.2001 otec dieťaťa uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou M. M..L..T.. , v zaradení stavebný robotník, s výkonom práve 2 hodiny denne, na dobu určitú do 30.6.2022, s odmenou za vykonávanú prácu 4 eurá na hodinu. Mesačné výdavky otca boli dokladované zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 4.10.2014 , vo výške 20.000,-€, ktoré spláca mesačne po 275,31 €. A spoločnú domácnosť u matky, podľa čestného vyhlásenia zo dňa 03.08.2021, prispieva 100,-€ mesačne. Mesačná úhrada mobilného telefónu 4,-€. Okrem výživného doložil pokladničné doklady a nákupe účelných vecí, jednak oblečenia, obuvi v hodnote od štyroch do 25,-€. Podľa potvrdenia o zárobku matky , zamestnaná v SIS v Bratislava, vykazuje priemerný čistý mesačný zárobok za rok 2021 vo výške 1438,32 €. Rodičia okrem tohto dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemali. Mesačné výdavky na strane matky hypotekárny úver na nehnuteľnosť, mesačná splátka 372 eura, elektrina 100,-€, Telecom 40,-€, Orange 40,-€ voda 20,-€ mesačne. Jednorázové náklady na odpad 80,-€, poistka na dom 150,-€. Okrem toho matka uviedla úhradu poistiek na seba aj na dieťa, sporenie, náklady na pohonné hmoty. Bežné náklady na oblečenie a stravu.

23.Vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 pri použití § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd mal za to, že výška výživného 200,-€ v prípade dieťaťa, ktoré má 2 roky, prihliadnutím na možnosti a schopnosti na strane povinného rodiča, umožňujú aby zabezpečil slušné výživné zodpovedajúce jeho pomerom z príjmu, ktorý sa pohybuje okolo 800 euro, keď uhrádza splátkou úveru na predmety, ktoré vôbec neužíva. Na túto okolnosť súd nemohol brať ohľad pri započítaní nákladov na strane otca. Je pravdepodobné, že v budúcnosti otec bude môcť žiadať vrátenie zaplateného úveru od osoby, ktorá zakúpené predmety užíva. Mesačné výdavky u matky súd považoval za opodstatnené čo do nákladov na hypotekárny úver, keďže tým nezabezpečuje bývanie pre seba a pre maloleté dieťa , náklady v spojitosti so službami za užívanie nehnuteľnosti, elektrická energia, dodávka vody, odvoz odpadu, poistenie domu , náklady na internet a mobilný telefón. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky na poistenie seba a maloletého dieťaťa, ako aj sporenie, súd nemohol brať ohľad, keďže nejde o finančné prostriedky ktoré sa priebežne spotrebujú, čo treba považovať za nadštandard. Pokiaľ si to rodič môže dovoliť, avšak nie je to povinnosť. Pokiaľ ide o mesačné náklady na stravu, súd bol toho názoru, že v priemere 5 euro na deň predstavuje náklady, ktoré môžu kryť výdavky dieťaťa, mesačne 150 eura na mesiac . Maloleté dieťa ešte nosí plienky, čo zvyšuje náklady na hygienické potreby mesačne 50 eura . Celkové mesačné náklady pripadajúce na maloleté dieťa v spoločnej domácnosti s matkou predstavuje sumu 389,7€( 1 splátky hypotéky186 eura + elektriny 50 eura + odpadu 6,7 eura + internet 20 eura + voda 10 eura + strava 150 eura + oblečenie, obuv 40 eura + čistiace prostriedky 12 eura a + plienky 50 eura ) .

24.Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Návrh bol podaný dňa 06.07.2021, súd rozhodol dňa 23.09.2021. Dlh na zročnom výživnom na maloletú H.F.L. činí 100,-€ , keďže otec okrem mesiaca september zaplatil bežné výživné v sume 200,- €., ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,-€ až do vyrovnania s poukazom na a , prihliadnuc na skutočnosť, že otec okrem pravidelného príjmu zo zárobkovej činnosti iný príjem nemá.

27. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 30 ods.1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

29. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

31. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

33. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia o úprave styku u rodiča s poukazom na čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje medzi inými najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, s inými blízkymi osobami,

využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností., ktorému dieťa nebolo zverené. Súd dospel k záveru, že je v záujem dieťaťa upraviť styk otca, nakoľko doposiaľ realizujúci spôsob styku v značnej miere obmedzuje otca, keď matka zo strachu o dieťaťa, nechce nechať dieťa prespať cez noc u otca, hoci žiadny iný dôvod neuviedla. Dieťa je na otca zvyknuté, pri odovzdaní dieťaťa otcovi, sa neprieči styku. Dieťa je na otca zvyknuté. Matka dôvodila svoju obavu z príbuzných otca, poukázala na správanie sa brata otca, keďže bývajú v jednom byte. Neuviedla žiadnu okolnosť z ktorej by bolo možné vyvodiť, že tu dieťaťu pr styku hrozí nebezpečenstvo zo správania sa inej osoby, nie otca. Matka tieto informácie mala len sprostredkovane, keď konštatovala, že prostredie u otca pozná, chodila tam, má dobrý vzťah aj s bratom otca dieťaťa., Tak ako bolo uvedené každý rodič ako aj dieťa majú právo, aby participovali na výchove dieťaťa, hoci aj dieťa im nebolo zverené. Je nevyhnutné, aby tento citový vzťah bol udržiavaný od útleho veku dieťaťa pokiaľ sú na to vytvorené podmienky. V danom prípade sú vytvorené podmienky na to, aby otec sa mohol stýkať s dieťaťom zatiaľ počas víkendov každý druhý týždeň, čo zatiaľ postačuje na vytváranie citových väzieb dieťaťa vo veku dvoch rokov, ktoré si ešte celkom nepamätá tieto stretnutia a má šancu si vytvárať svoj vzťah k druhému rodičovi a neskôr tento vzťah objektívne hodnotiť, bez ohľadu na ovplyvňovanie zo strany druhého rodiča. V záujme postupného privykania dieťaťa a prijatie stavu aj matkou, ktorá tvrdila, že svojím návrhom sleduje záujem dieťaťa, súd upravil styk otca, tak, aby postupne si dieťa mohlo zvyknúť na pobyt u otca počas dvoch dní a neskôr už na dve noci. Výhrada matky bola k prespaniu dieťaťa cez noc, hoci dieťa je zvyknuté u otca spať poobede, a zaspáva s otcom. Vzdialenosť bydliska rodičov je do 45km, čo umožňuje v prípade potreby riešiť problém, ak nastane s dieťaťom počas pobytu u otca. Pokiaľ ide o miesto odovzdania dieťaťa na styk, súd určil miesto bydlisko matky. Súd nezistil žiadny pádny dôvod na iný spôsob realizácie styku. Je nemysliteľné upraviť styk odovzdaním dieťaťa na benzínovej pumpe, aj vzhľadom na ročné obdobia. Bude potrebné ,aby obaja rodičia si uvedomili, že styk sa realizuje v záujme dieťaťa a tak sa aj správali pri jeho realizovaní, bez ohľadu na ich vzájomné vzťahy, keď osoba dieťaťa ich bude celý život spájať a ony musia vedieť ukázať dieťaťu ako ho majú di a nesťažovať prežívanie aj tak nie ľahkej situácie pre dieťa.

34. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )