Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-76-2021.pdf
PDF · 125.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky Ing. D. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. na C. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a manžela Ing. J. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo L. č. XXX zastúpeného Mgr. Tomášom Čerepánom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 27 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. D. nar. X.X.XXXX a L. D. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manželky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 26P/146/2019 - 337 zo dňa 7.9.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove, výžive a úprave styku na čas po rozvode.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania, výrokom II. zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. zveril mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v 2 týždenných intervaloch s dňom striedania v nedeľu o 17:30 hod. tak, že rodič si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska rodiča, u ktorého sa bude striedavá starostlivosť realizovať. Prvá preberie maloletú matka. Výrokom IV. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom V. upravil styk otca s maloletým L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od soboty 10:00 hod. do nedele 18:00 hod. tak, že otec si maloletého v mieste bydliska matky prevezme a po uplynutí doby určenej na styk maloletého v mieste bydliska matke vráti. Výrokom VI. uložil povinnosť matke maloletého na styk s otcom pripraviť. Výrokom VII. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 140 Eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 50 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Výrokom VIII. konanie o úprave rodičovských práv a povinností k O. D., nar. XX.X.XXXX zastavil. Výrokom IX rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok a náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie o rozvode odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a dlhodobo nefunkčné. Obaja manželia jednoznačne deklarovali vôľu rozviesť sa. Pri rozhodovaní o výchove maloletých detí mal za nesporné, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 7/2019, zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval manžel s najstaršou dcérou, rodičia sa nezhodnú ani na spôsobe výchovy spoločných detí, keď z pohľadu manžela je manželka príliš benevolentná, o deti sa síce stará, ale nevychováva ich, nedáva im limity. Od opustenia spoločnej domácnosti starostlivosť o deti zabezpečujú rodičia spôsobom, že najstaršia dcéra v súčasnosti už plnoletá O. D. býva s manželom, mal. L. býva s maželkou a mal. J. je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždenných intervaloch. Napriek výhradám manžela vo vzťahu k starostlivosti
manželky súd prvej inštancie nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné upraviť pomery maloletých deti odlišne. Mal. L., ako sám vypovedal, nemá s manželom blízky vzťah, nevyhovuje mu, že manžel ho často kritizuje a dáva mu tresty. Súd nezistil okolnosti vo vzťahu k mal. L.ovi, ktoré by spochybňovali rodičovské kompetencie manželky. Pri rozhodovaní o výchove mal na zreteli, že mal. L. je dieťaťom vo veku blízkom dospelosti, teda s ohľadom na jeho vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť bolo potrebné rešpektoval jeho vôľu. Ani v prípade mal. J. nezistil skutočnosti, pre ktoré by nebolo dôvodné akceptovať prejavenú vôľu maloletej vo vzťahu k realizácii striedavej osobnej starostlivosti. O zastupovaní maloletých súd rozhodol v súlade s ust. § 28 Zákona o rodine. V záujme utužovania citových väzieb medzi maloletým a manželom považoval za dôvodné upraviť jeho styk s manželom a manželke uložil povinnosť maloletého na styk s manželom pripraviť a to aj z hľadiska duševnej prípravy. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zo strany manžela na mal. L. a na mal. J. vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje zákonnú povinnosť a to až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich, každý z rodičov je povinný svoje dieťa vyživovať. Vyživovacia povinnosť má viacero foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení napr. bývania, platením výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Ak sa rodič o dieťa osobne stará, plní si svoju vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia, zdravotnej starostlivosť a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, má povinnosť prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. V danom prípade mal preukázané, že príjmy oboch rodičov zo zamestnania sú mierne rozdielne, príjem manžela bol o čosi vyšší (manželka cca 850 - 960 Eur, manžel cca 1 100 - 1 300 Eur). Manžel mal príjmy aj zo živnosti (predaj kozmetiky spoločnosti LR P. & X.) a z činnosti poslanca. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodné určiť výživné zo strany manžela v sume 140 Eur mesačne so zohľadnením, že mal. L. je vo výlučnej starostlivosti manželky. Vo vzťahu k mal. J. považoval za dôvodné výživné v sume 50 Eur, pričom zohľadnil, že starostlivosť o mal. J. si rodičia striedajú. Súd neopomenul ani tú skutočnosť, že aj keď v priebehu súdneho konania dovŕšila O. D. plnoletosť, nie je schopná samostatne sa živiť, keďže študuje a starostlivosť o ňu zabezpečuje manžel. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa súdu nepodarilo preukázať, že by manžel vlastnil hodnotnejší majetok, či úspory. Konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletej dcére O. zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku, iba proti výrokom V a VI podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka. Uviedla, že mal. L. mal 16 rokov, vzťahy medzi ním a manželom sú toho času narušené, maloletý prítomnosť manžela nevyhľadáva s odôvodnením, že k nemu nemá blízky vzťah a nemá sa s ním o čom rozprávať. Poukázala aj na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 4.3.2020, z ktorej vyplýva, že maloletý by chcel bývať s ňou a s manželom sa stretávať podľa svojej vôle. Konštatovala, že syn sa nachádza vo vrcholiacej puberte. Po vyhlásení rozsudku s ním situáciu konzultovala a vysvetlila mu, prečo súd jeho styk s manželom upravil rozsudkom, snažila sa mu vysvetliť, že je potrebné, aby k nemu išiel, že manžel chce s ním tráviť čas a určite sa bude snažiť, aby sa uňho cítil čo najlepšie. Maloletý uviedol, že k manželovi chodiť nechce, že mal čas si s ním vytvoriť vzťah, keď žili spolu. Navrhla, aby odvolací súd zmenil úpravu styku maloletého L. s manželom tak, že styk sa neupravuje.
4. Proti rozsudku, iba proti výrokom II, III a VII podal odvolanie aj manžel. Zverenie mal. L. do osobnej starostlivosti manželky a zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti považuje za nesprávne, a to hlavne vzhľadom na ich ďalší prospešný psychický a fyzický vývoj. V konaní viackrát uviedol, že podľa jeho názoru manželka nemá osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí, nakoľko túto nezvláda. Mal. L. ju absolútne nerešpektuje, čo následne vedie k manželkinej rezignácii vo vzťahu k jeho výchove. Je si vedomý toho, že mal. L. žiada byť zverený do osobnej starostlivosti manželky, avšak je to len z dôvodu, že táto mu toleruje jeho záhaľčivý spôsob života, ako aj ľahostajný prístup k školským povinnostiam. Maloletý trávi celé dni hraním počítačových hier, pričom podľa jeho názoru sa u maloletého môže dokonca jednať až o formu závislosti. Zhoršil si aj školský prospech, čo je taktiež odzrkadlením manželkinej nedbalej výchovy. Namietal, že opakovane žiadal prvostupňový súd o pribratie znalca z odboru psychológie do konania, ktorého úlohou by bolo posúdiť, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a ktorý rodič by vedel deťom poskytnúť lepšie podmienky z hľadiska zdravého psychického vývoja. Napriek jeho požiadavke a návrhu súd prvej inštancie nepovažoval pribratie znalca do konania za potrebné, čo on považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie. Poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 31.8.2020, v ktorej sa uvádza,
že manželka sa vo výchove detí prezentuje v štýle tolerantnej výchovy niekedy až laxnej, kde menej dbá na nastavenia pravidiel a netrvá na ich prísnom dodržiavaní. Správanie detí viac toleruje a necháva im väčší priestor pre vlastné aktivity. Podľa jeho názoru správa preukazuje, aký má manželka prístup k výchove detí a zverenie mal. L. do jej osobnej starostlivosti či zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti nie je z hľadiska dlhodobej priaznivej výchovy maloletých detí správnym rozhodnutím. Akékoľvek pochybnosti o spôsobilosti manželky či jeho na výchovu detí by rozptýlil znalecký posudok. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne určeného výživného na mal. L. v sume 180 Eur a na mal. J. v sume 50 Eur mesačne, a to vzhľadom k jeho zárobkovým pomerom, ako aj k zárobkovým pomerom manželky. Zdôraznil, že jeho príjem zo zamestnaneckého vzťahu má od roku 2018 klesajúcu tendenciu, kedy v roku 2019 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 1.095 Eur, za obdobie od januára do septembra 2020 mal čistý príjem 9.328,96 Eur, pričom v tejto sume je zahrnutý aj príjem 578,78 Eur z mimopracovnej činnosti a jednorazová odmena v sume 166 Eur za odpracovaných 30 rokov u zamestnávateľa. Jeho priemerný čistý mesačný príjem po odpočítaní odmeny za mimopracovnú činnosť a jednorazové odmeny potom predstavuje 986 Eur. Jeho príjem z predaja kozmetiky či z činnosti poslanca obecného zastupiteľstva sú podľa jeho názoru absolútne zanedbateľné a nepodstatné. Naopak, u manželky, vzhľadom na zmenu pracovnej pozície došlo k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu, ktorý v roku 2020 predstavoval sumu 964 Eur. Nesúhlasí preto s konštatovaním súdu prvej inštancie, že príjmy rodičov sú mierne rozdielne. Podľa jeho názoru sú v súčasnej dobe identické. Namietal aj tú skutočnosť, že náklady oboch rodičov sú rozdielne, manželka vynakladá na bývanie sumu 250 Eur mesačne, on platí 720 Eur mesačne. Zdôraznil, že musel opustiť spoločnú domácnosť a zabezpečiť si vlastný byt nájomnou zmluvou. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mal. L. a mal. J. zverí do jeho osobnej starostlivosti. V prípade, ak odvolací súd bude považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o výchove maloletých za správne, tak navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. L. sumou 90 Eur mesačne a na mal. J. výživné neurčil. 5. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že o obe deti sa riadne stará, pritom obe deti jasne a zrozumiteľne vyjadrili svoj názor na otázku, komu by chceli byť zverené do starostlivosti. Zdôraznila, že maloletý L. mal v máji 2021 už 17 rokov, v tomto veku ho nik nemôže nútiť, aby išiel k manželovi. Ona jeho výchovu nijako nezanedbáva, pokiaľ ide o jeho prospech, tento dosahuje priemer 2,2 v minulom školskom roku. V tomto školskom roku bol podobný. Manželov priveľmi prísny prístup k výchove maloletý nikdy neakceptoval, búril sa proti nemu už počas ich spolužitia. Maloletá J. je v zásade so striedavou osobnou starostlivosťou spokojná, i keď občas prejaví vôľu byť u nej viac ako u manžela, ale vždy jej vysvetlí, že takto sa dohodli a tak to musí platiť. Maloletá je vo veku, kedy vysvetlenie a vôľu rodiča, ak je náležite komunikovaná, akceptuje. Uviedla, že k dcére manžel vždy pristupoval a aj pristupuje menej prísne, ako k synovi. Maloletá sa uňho cíti dobre rovnako, ako u nej. Zdôraznila, že mal. J. vyhovuje, že je v intenzívnom kontakte s oboma staršími súrodencami, a to dva týždne so sestrou a dva týždne s bratom. Aj tento aspekt by zanikol spolu so zánikom striedavej starostlivosti. Vyjadrila nespokojnosť, že manžel mal. J. v čase kedy je v jej starostlivosti, denne telefonuje, čím im narúša ich program alebo len pokojnú atmosféru. Vyjadrila želanie, aby manžel telefonáty obmedzil. Určenú vyživovaciu povinnosť manžela voči maloletým deťom považuje za zákonnú a zodpovedajúcu skutkovému i právnemu stavu. Vyjadrila presvedčenie, že majetkové pomery manžela mu nepochybne umožňujú plniť určené výživné. Poukázala na fakt, že po odchode zo spoločnej domácnosti si manžel prenajal, resp. v skutočnosti kúpil štvorizbový byt, za ktorý mesačne platí 720 Eur. Vyjadrila pochybnosť nad tým, že ak by zarobil len ním tvrdenú sumu 986 Eur mesačne, nemohol by si takýto byt dovoliť. Už len ním vyčíslené výdavky na pojednávaní zo dňa 23.9.2019 činia dohromady 1.025 Eur, čo zodpovedalo jeho príjmu, a to ešte nezarátal náklady na jedlo, oblečenie, na benzín a výživu dcéry O. a mal. J.. Z toho jej vyplýva, že tvrdený príjem manžela jednoducho nezodpovedá jeho výdavkom. Odvolanie manžela považuje za nedôvodné.
6. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky a k jej vyjadreniu k jeho odvolaniu uviedol, že tak súd prvej inštancie, ako aj kolízny opatrovník na pojednávaniach opakovane upozorňovali a zdôvodňovali manželke dôvody nutnosti a potreby stretávania sa maloletého syna s ním. Manželka sa tvárila, že tomu rozumie, vyjadrila obavu, ako pripraví syna na stretnutie s ním. Manželka sa následne vo svojich podaniach vyjadruje, že podľa jej názoru, 16 ročného syna nik nemôže nútiť stretávať sa so svojím otcom. Podľa jeho názoru tým iba potvrdzuje, že ona nemá osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a preto je potrebné tieto osobnostné predpoklady preveriť znalcom z odboru psychológie. Zdôraznil, že počas spoločného života to bol výhradne on, kto sa staral o to, aby deti mali poriadok, aby boli naučené do školy, aby boli umyté a včas v posteli. Dokonca aj keď bol služobne mimo domu, toto všetko zabezpečoval cez telefón. Len vďaka jeho iniciatíve sa všetky deti naučili plávať, lyžovať,
korčuľovať, bicyklovať, za čo sú mu vďačné. Manželka deťom varila a dávala im jesť. Toto je podľa nej spoločná výchova. Tvrdí, že za rozpadom ich manželstva bola manželkina nevera. Zdôraznil, že deti sú jeho životom a cíti sa byť za ne zodpovedný. Rád by ich vychovával aj naďalej tak, aby boli smerované správnym smerom, aby si mohli rozširovať obzor, zdokonaľovať svoje schopnosti a boli vždy zodpovedné, pravdovravné, spravodlivé, empatické ale aj obozretné pri posudzovaní všetkých vecí z viacerých aspektov a uhlov pohľadu. Čo sa týka jeho súčasných príjmov potvrdil, že už preukázateľne nepokrývajú výdavky bez výživného, s ktorými mu pomáha jeho rodina a priatelia a zo svojho dôchodku mu finančne pomáha aj jeho matka.
7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že mal. L. je vo veku blízkemu dospelosti, jeho postoj voči manželovi, s ktorým žil väčšinu jeho života v spoločnej domácnosti je daný dlhodobými skúsenosťami s ním a s jeho tvrdou výchovou. Pre manžela to bola výchova správna, ale nebola rovnaká, aká bola k L.ovým sestrám. L., aj keď je chlapec, je citlivejší, ako jeho sestry a cítil nie rovnaký postoj svojho otca ku všetkým sestrám. Zdôraznila, že L. si s manželom neutvoril vzťah, kontakt s ním odmieta. Pre neho je jedinou akceptovateľnou možnosťou zverenie do jej osobnej starostlivosti. Kedykoľvek by chcel zmeniť svoje rozhodnutie, môže tak urobiť, je to na ňom a najmä na manželovi, ktorý by k zmene synovho postoja mohol prispieť svojim prístupom k nemu. Opätovne vyjadrila nespokojnosť nad tým, že v čase, keď je mal. J. v jej starostlivosti, manžel jej každý deň telefonuje, pýta sa jej, či je spokojná, najedená, naučená, prípadne prečo mu nedvíha telefón. Maloletá je potom z toho nesvoja. Podľa jej názoru nie je vhodné, aby manžel pred dcérou spochybňoval jej starostlivosť. Za absurdné považuje tvrdenie manžela o tom, že jej starostlivosť o deti spočívala len vo varení a ostatné veci zabezpečoval on. Zdôraznila, že okrem toho, že varila, dávala deťom jesť, aj prala, upratovala, učila sa s deťmi, vodila ich do školy, škôlky, chodila s nimi na krúžky, ktoré často neboli len na sídlisku, na ktorom bývali a v neposlednom rade chodila do zamestnania. Manžel okrem toho, že bol zamestnaný, bol aj odborovým zástupcom federácie prevádzkových pracovníkov, chodil na schôdze, rôzne stretnutia mimo svojho bydliska, študoval päť rokov vysokú školu, prevádzkoval bufet na Domaši. K majetkovým pomerom manžela uviedla, že ak by bola jeho finančná situácia zlá, isto by išiel do lacnejšieho podnájmu a nie do štvorizbového bytu a nestaval by chatu na Domaši, ktorá má už teraz nemalú hodnotu. Na záver uviedla, že na výživu plnoletej dcéry O. prispieva sumou 70 Eur mesačne a od januára 2021 sumou 90 Eur mesačne.
8. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že od detí vyžaduje, aby si najprv urobili úlohy a boli pripravené na vyučovanie a až následne majú povolený počítač, mobilný telefón a podobne. Potom ešte vyžaduje aj pravidelnú hygienu včas, aby sa mohli dostatočne vyspať. Ak toto považuje manželka za tvrdú výchovu, tak s jej tvrdením potom súhlasí. Pre maloletého L. chcel zabezpečiť jednotný denný režim, čo mu odporúčali aj psychologičky. Poukázal na tvrdenia psychologičiek aj kolízneho opatrovníka, ktorý nesúhlasili s prerušením styku s maloletým, k čomu by došlo, ak by bolo ponechané jeho stretávanie s mal. L. na synovej svojvôli a neschopnosti manželky syna na styk pripraviť. Psychologička PhDr. F. I., CSc. mu odporučila žiadať súd o preverenie osobných predpokladov manželky znalcom z odboru psychológie pre výchovu maloletých detí. Od nej sa dozvedel až o tragických prípadoch na závislosti na počítači. Má naozaj vážne obavy o zdravý vývoj svojich detí a preto opakovane žiada o preverenie osobnostných predpokladov manželky a jej schopnosti vychovávať ich maloleté deti. Ak by sa potvrdilo, že nemá tieto predpoklady, určite on nikdy nebude brániť v styku s manželkou, ani ich manipulovať proti nej. Naopak ich bude motivovať k stretnutiam s ňou, ak deti o stretnutia budú mať záujem. K manželkinej výchove uviedol, že je pre neho neakceptovateľné, ak deti jedia neskoro večer až v noci a že chodia neskoro spať. Keď povie cez telefón mal. J., aby si sama umyla hlavu po desiatich dňoch, tak len nechce, aby ku nemu prišla so všami, čo sa už aj stalo. Čo sa týka sezónneho prevádzkovania bufetu na Domaši, túto skutočnosť potvrdil, avšak dodal, že deti boli väčšinu letných prázdnin s ním na Domaši alebo u niektorej babky. Potvrdil taktiež, že sa zúčastňoval odborových schôdzí v rámci mesačnej normy svojho pracovného času v danom mesiaci v súlade so Zákonníkom práce. Manželka naproti tomu navštevovala asi šesť rokov tanečné kurzy a asi deväť rokov kurzy anglického jazyka. On svoj voľný čas venoval hlavne výchove ich detí, prípadne zárobkom na finančné zabezpečenie fungovania domácnosti. Potvrdil, že na prestavbu chaty si zobral úver, ktorý manželka odmietala zobrať a preto sa vzdala aj nároku na túto chatu v prehlásení overeným notárom. K svojej bytovej otázke uviedol, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa snažil nájsť vhodné bývanie na tom istom sídlisku a neštandardným spôsobom, aby sa to čo najmenej dotklo detí, nakoľko si nechcel byt prenajať, keďže sa ceny nájmov pohybujú v cenách za splátku hypoúveru. Hľadal a našiel osobu, ktorá bola ochotná zobrať si úver na kúpu bytu, do ktorého sa mohol s najstaršom dcérou presťahovať.
Zdôraznil, že dlhodobo každý mesiac bojuje o finančné prežitie, svoje mesačné výdavky vyčíslil na 1.149,89 Eur bez stravy, čo je podľa jeho názoru o 500 Eur viac, ako sú výdavky manželky. Z toho dôvodu opätovne žiadal, aby odvolací súd zrušil neopodstatnené výživné na dcéru J. pri striedavej starostlivosti a znížil aj jeho určené výživné na mal. L., ktorý stále nereaguje na jeho telefonáty, ani sms. Zároveň žiadal, aby mal. L. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti.
9. Manželka predložila odvolaciemu súdu uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 14Pc/51/2020-162 zo dňa 20.4.2021, ktorým bol schválený zmier medzi ňou a najstaršou dcéru O., na základe ktorého sa zaviazala na výživu dcéry O. prispievať mesačne sumou 170 Eur a dlžné výživné za obdobie od 3.11.2020 do 30.4.2021 v sume 538,76 Eur sa zaviazala dcére zaplatiť v dvoch splátkach po 269,38 Eur splatnými spolu s bežným výživným. K uzneseniu pripojila aj zápisnicu z pojednávania, pričom poukázala na obsah tejto zápisnice, z ktorého je zrejmé, že konajúca sudkyňa vyslovene ocenila jej postoj a zdôraznila, že dcéra týmto výživným rozhodne nie je na ničom ukrátená. Konajúca sudkyňa v priebehu pojednávania opakovane upozornila plnoletú dcéru, že jej výdavky nie sú preukázané, pričom po tomto upozornení dcéra korigovala niekoľko svojich výdavkov. Opätovne poukázala na to, že manžel stavia chatu na Domaši, čím navyšuje svoje výdavky. Nelogicky jej potom vyznieva jeho vyjadrenie, že finančne nevychádza a musia mu pomáhať iní.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadreniach k odvolaniu manželky, manžela a ich vyjadreniam uviedol, že s ohľadom na vek a s tým súvisiacu rozumovú vyspelosť v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, kedy mal. dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa bolo dieťa vypočuté. Na základe jeho prejavenej vôle bolo súdu odporúčané styk otca s mal. L. neupravovať. Má za to, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je jeho záujem, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedá základné právo obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, ten by sa mal vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom nielen na danosť technických podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého, ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov. V konaní boli vypočutí tak mal. L., ako aj mal. J.. Na základe ich prejavenej vôle, ako aj na základe ďalších dôkazných materiálov bolo súdu odporúčané zveriť mal. L. do osobnej starostlivosti matky a mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje od roku 2019, pričom sú zachované vzťahy medzi súrodencami, ako aj medzi rodičmi dieťaťa. Kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť na základe uvedených skutočností, dôkazných materiálov a v odvolacom konaní zohľadniť vôľu detí, ako aj ich najlepší záujem.
11. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, o zastupovaní maloletých detí oboma rodičmi a o zastavení konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k O. D. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom skúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o
rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, aký názor vyjadrili mal. L. a mal. J., kolízny opatrovník, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 17. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletí boli oboznámení s predmetom konania a v jeho priebehu mal. L. jednoznačne vyslovil názor, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti manželke. Mal. J. vyslovene uviedla, že by chcela byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S poukazom na uvedené zdôrazňujúc maloletými deťmi prezentovaný názor, ktorému odvolací súd z dôvodu ich veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že názory maloletých musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletých, neexistuje dôvod, prečo by sa ich názor rešpektovať nemal. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením manžela, že on vie maloletým deťom poskytnúť lepšie podmienky z hľadiska zdravého psychického vývoja, pretože toto jeho tvrdenie nebolo v konaní preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nezistil to ani kolízny opatrovník pri svojich šetreniach, naviac z vyjadrenia mal. L. je zrejmé, že medzi ním a manželom nie je vybudovaný ideálny rodičovský vzťah, práve naopak, mal. L. manžela odmieta. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň musí dbať aj na dodržanie princípu hospodárnosti konania a postupovať tak, aby predišiel zbytočnému zaťažovaniu účastníkov konania a iných osôb, preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonať navrhovaný dôkaz manželom, nariadiť znalecké dokazovanie na zisťovanie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí, keďže tie svoju vôľu opakovane verbálne prezentovali pred kolíznym opatrovníkom, aj pred súdom.
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s odvolacími námietkami manželky o úprave styku mal. L. s manželom, pričom je podľa jeho názoru žiaduce zachovať vzťah medzi manželom a synom, tento postupne prehlbovať. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú narušené, mal. L. sa s manželom odmieta stretávať. V prípade, ak by manžel so synom nemal upravený styk, existuje dôvodná obava, že styk medzi nimi by sa vôbec nerealizoval. Pretože odvolací súd považuje styk medzi manželom a mal. L. za žiaduci a v prospech maloletého, rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku považoval za vecne správne. Zároveň za potrebné a vecne správne považoval aj uloženie povinnosti manželke, aby mal. L. na styk s manželom riadne pripravila, a to po stránke materiálnej ale aj psychickej. Čo sa týka odvolacej námietky manžela o zverení oboch mal. detí do jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s jeho námietkami, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie riadne vysporiadal, pričom ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o inej úprave výchovy maloletých L. a J.. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení mal. L. do osobnej starostlivosti manželky a o zverení mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzal jednak z prejavenej vôle maloletých detí, ako aj zo zaužívaného vzťahu, keďže takáto výchova maloletých sa realizuje už od roku 2019.
19. Pokiaľ manžel namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, lebo súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz (znalecký posudok z odboru psychológie), je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné pribrať znalca z odboru psychológia, pretože na rozhodnutie o tom, aká forma osobnej starostlivosti o mal. L. a mal. J. je v danej veci v záujme maloletých, postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zdokumentované v spise. Znalecký posudok je len jeden z dôkazov, ktoré súd hodnotí vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Vôľa maloletých bola dostatočným spôsobom zistená v rámci konania vo veci samej, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z názoru a odporúčania kolízneho opatrovníka.
20. Čo sa týka napadnutého výroku o výživnom na mal. L. a mal. J. manželom, odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav a správne ho posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupiny osôb spoločnosti
- deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
21. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti manžela, odôvodnené potreby mal. L. a mal. J. dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu mal. L. sumou 140 Eur mesačne a na výživu mal. J. sumou 50 eur mesačne. Mal. L. bol zverený do osobnej starostlivosti manželky, ktorá zabezpečuje jeho výživu predovšetkým osobnou starostlivosťou. Mesačné náklady mal. L. boli vyčíslené na sumu 129 Eur bez stravy, čo so stravou vzhľadom na vek mal. L. určite presahuje 200 Eur mesačne. Mal. J. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, jej mesačné náklady boli vypočítané na sumu 83,50 Eur bez stravy. Priemerný mesačný príjem manželky za prvých 7 mesiacov roku 2020 bol 964 Eur v čistom. Jej mesačné výdavky vyčíslila na 752 Eur mesačne, k tomu jej pribudla ešte vyživovacia povinnosť voči najstaršej dcére O. v sume 170 Eur mesačne. Zo mzdového listu manžela bol zistený jeho priemerný mesačný príjem za prvých 9 mesiacov roku 2020 v sume 1.086 Eur. K tomu mal ešte príjem z podnikania. Svoje mesačné výdavky pred súdom prvej inštancie vyčíslil na sumu 1.647 Eur. V rámci odvolacieho konania uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú 1.149,89 Eur bez stravy. Z uvedeného je zrejmé, že manželov mesačný príjem je mierne vyšší ako príjem manželky a zároveň sú aj jeho mesačné výdavky vyššie ako sú mesačné výdavky manželky, dokonca manželove mesačné výdavky prekračujú jeho mesačný príjem. Ako bolo uvedené, miera životnej úrovne jednotlivého rodiča sa dá zistiť nielen z jeho príjmu, ale aj z preukázateľných mesačných nákladov. Zo spisu je zrejmé, že tak príjem, ako aj mesačné náklady manžela sú vyššie, ako mesačný príjem a náklady manželky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti manžela voči mal. L.ovi a mal. J. dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli samotní účastníci konania. Zároveň prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletých, ako aj na tú skutočnosť, že mal. L. bol zverený do osobnej starostlivosti manželky a mal. J. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutočný stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).