Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_5Co-33-2019.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: H.. H. R., X.. XX.XX.XXXX, L. V., P. Č..XXA, V., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná č. 4/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 25,o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.októbra 2017 č. k. 14C/91/2016-125, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni 10.195,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% z istiny ročne, odo dňa 10.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v spore domáhala vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. R. XX/XXXXXX, uzavretej dňa 09.06.2013 na financovanie kúpy motorového vozidla. Zmluvou poskytnutý úver žalobkyňa považovala za bezúročný a bez poplatkov, keď v zmluve bola predovšetkým nesprávne uvedená výška úveru, RPMN a celková čiastka, splatná spotrebiteľom. Za neprimeranú považovala i výšku úrokovej sadzby.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu ako vecne neopodstatnenú zamietol, keď dospel k záveru, že úverová zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda neboli splnené predpoklady podľa § 11 ods. 1 tohto zákona, v dôsledku čoho na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo potrebné žalobkyni ako spotrebiteľke vydať. K jednotlivým námietkam žalobkyne uviedol, že adresa na reklamáciu vyplýva hneď zo záhlavia zmluvy, v ktorom sa adresa veriteľa riadne uvádza; zo zákona nevyplýva, že konkrétna splátka by mala byť rozčlenená osobitne na splátku istiny, úroku a poplatkov; celková čiastka, splatná spotrebiteľom, bola uvedená správne, keď predstavuje súčet počtu mesačných splátok a zvyškov jednej splátky.
3. Z priemerných úrokov mier obchodných bánk, zverejnených na webovej stránke NBS, uzavrel, že v júni 2013 pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch so začiatočnou fixáciou na 5 rokov vyplýva, že táto predstavovala 14,56 %. V zmluve dojednaná výška úrokovej sadzby 22,45 % priemernú úrokovú mieru prevýšila o 7,89 %, čo podľa záverov súdu nemožno považovať za výrazne vyššiu úrokovú mieru. Žalovaný ako nebankový subjekt bol oprávnený poskytnúť úver vo vyššej úrokovej miere ako komerčné banky. Vychádzajúc z konkrétnej skladby splátok, vyplývajúcej zo splátkového kalendára, pri celkovej
výške úveru a nákladoch, spojených s poskytnutím úveru (2.252,58 €), je podľa záverov súdu pri 84 mesiacoch splatnosti úveru RPMN vypočítaná správne. Akontácia vo výške 1.500 € bola zaplatená žalobkyňou v hotovosti, žalovaný do čerpania úveru túto nezapočítal, celková výška úveru je potom správne uvedená v rozsahu 12.505,58 €.
4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Tvrdila, že správna výška RPMN je pri poskytnutom úvere 10.253 €, dojednanom počte splátok, pri výške dobrovoľného havarijného poistenia 296 € a pri nákladoch spojených s poskytnutím úveru vo výške 2.252,58 € až 50,98 %. Na kúpu vozidla bola použitá len suma 10.253 €, výlučne táto suma potom tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ktorá bola daná spotrebiteľovi. Poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako správneho súdu, v zmysle záverov ktorého za úver možno považovať len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol spotrebiteľovi na doplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré spotrebiteľovi predáva (napr. 6Sžo/2113, 2Sžo/29/13, 3Sžo/19/12). Vytkla súdu, že nerešpektoval súdnu prax vyššej súdnej inštancie a svoj odklon nijako neodôvodnil. Nesúhlasila so záverom súdu o danosti ďalších podstatných náležitostí úverovej zmluvy.
5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že do spisu predložil potvrdenie o správnosti výpočtu RPMN, ktorý realizovala NBS ako kontrolný orgán na obdobnej úverovej zmluve. Úverová zmluva bola poskytnutá na úver v celkovej výške 12.505,58 € (doplatok kúpnej ceny a náklady spojené s poskytnutím úveru) a nie ako nesprávne uvádzala žalobkyňa. Tvrdil tiež, že preukázal, že predajcovi vozidiel uhradil celkovú sumu 14.030,70 €. Úrokovú sadzbu považoval taktiež za primeranú s ohľadom na všeobecne akceptovanú skutočnosť, že úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery pri bankách budú vždy rádovo nižšie, ako pri ich poskytovaní nebankovými subjektami, u ktorých úvery využívajú najmä klienti, ktorým by banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania úver neposkytli.
6. Žalobkyňa v replike uviedla, že trvá na tom, že RPMN nie je uvedená správne, keď žalovaný do zmluvy uviedol nesprávnu výšku úveru a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadnuť na rozhodnutia v tejto otázke, prijaté najvyšším súdom.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o správne určenej RPMN v namietanej spotrebiteľskej zmluve, a to v závislosti od výšky poskytnutého úveru.
8. Súd prvej inštancie totiž správne zistil, že kúpna cena financovaného vozidla podľa predmetnej spotrebiteľskej zmluvy predstavovala sumu 11.753 €, z ktorej v hotovosti žalobkyňa pri podpise zmluvy uhradila akontačnú splátku vo výške 1.500 €. Doplatok kúpnej ceny, na ktorý bolo potom potrebné čerpať úver, tak predstavuje sumu 10.253 € (11.573 € - 1.500 €), a to bez ohľadu na dojednanie v čl. 2.1 zmluvy, že úver je poskytnutý jednak na doplatenie kúpnej ceny a jednak na úhradu nákladov, spojených s poskytnutím úveru. Ako už bolo judikované súdmi i v žalobkyňou označených rozhodnutiach správnych súdov, celková výška úveru predstavuje sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi (porovnaj tiež rozhodnutie SD vo veci Radlinger); náklady, vzniknuté dodávateľovi s poskytnutím úveru, nepredstavujú dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, teda ich nemožno považovať za úver (§1 ods. 2zák. č. 129/2010 Z. z.).
9. Potom ak žalovaný vypočítal RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/) zo sumy rozdielnej od skutočne poskytnutej výšky úveru, t. j. nie zo sumy na doplatenie kúpnej ceny vozidla, uvedenej v kúpnej zmluve (10.253 €), ale zo sumy 12.505,58 €, v spotrebiteľskej zmluve uviedol nesprávne výšku RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyňa preto správne namietala, že do RPMN mala byť a v rozpore s ustanovením § 2 písm. g) a i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzavretia zmluvy 9.6.2013) nebola započítaná i suma nákladov, spojených s poskytnutím úveru, ktoré nemožno považovať za istinu úveru.
10. Následkom nesprávneho uvedenia RPMN v neprospech spotrebiteľky je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákonná fikcia úveru bez úrokov a bez poplatkov. Túto sankciu, resp. následok, odvolací súd považoval za primeraný, keď ide o celkom základnú náležitosť úverovej zmluvy, ktorá má zásadný význam pri rozhodovaní sa spotrebiteľa, či vôbec bude úver čerpať.
11. Žalobkyňa podľa zhodných tvrdení strán zaplatila žalovanému celkovo 20.448,81 €. Žalovaný potom získal plnením žalobkyne bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie v sume 10.195,81 €, ktoré je jej povinný vydať (§ 451 ods. 1 OZ).
12. Odvolací súd neprihliadol na požiadavku žalovaného, aby sa pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia prihliadlo na jeho plnenie predávajúcemu i v rozsahu 3.777,71 €, keďže takéto plnenie neposkytol predávajúcemu na základe spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej so žalobkyňou. Z faktúry predávajúceho AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. č. O.-XXXXXX celkom jednoznačne vyplýva povinnosť kupujúcej zaplatiť po úhrade akontačnej splátky kúpnu cenu len v sume 10.253 €. Akékoľvek plnenie žalovaného nad uvedenú sumu sa netýka žiadneho záväzku žalobkyne.
13. S ohľadom na omeškanie žalovaného okrem povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie odvolací súd žalovaného zaviazal i na úhradu požadovaného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny odo dňa 10.5.2016 do zaplatenia, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 6.5.2016.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel (§ 388 CSP).
15. V konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).