Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: C. V., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., D. XXXX/XX, a otca: P. O., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., D. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody Věznice Rýnovice, Jablonec nad Nisou - Rýnovice, Belgická 3765/11, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 7. apríla 2021 č.k. -196 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka má právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 60 Eur mesačne, počnúc od 10.1.2020, kde výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I. rozsudku), dlžné výživné za obdobie od 10.1.2020 do 31.3.2021 vo výške 82,58 Eur povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25 Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh (výrok II. rozsudku) a napokon rozhodol, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Maloletá O. pochádza z mimomanželského vzťahu a doposiaľ k nej neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti. Má 11 rokov a je žiačkou 6. ročníka ZŠ I. Q. Y. v E.. Žije spolu s matkou, s jej manželom a maloletou sestrou v prenajatom byte v E.. Zdravotný stav maloletej je dobrý a matka má s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené len bežné výdavky (oblečenie 70 Eur mesačne, strava 50 Eur, kozmetika 20 Eur, škola 50 Eur ročne - pomôcky, divadlá, výlety, plus cestovné 0,80 Eur denne, cestuje z Kráľovej do E., jeden žiacky lístok stojí 40 centov, tanečná 20 Eur mesačne /tanečnú maloletá od marca 2020 nenavštevuje/, strava v škole 30 Eur ročne, telefón 5 Eur).

1.2.2 Matka maloletého dieťaťa má ukončené úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore spoločenské stravovanie, od 25.6.2019 je zamestnancom spoločnosti C. N. s.r.o., so sídlom v P.. Je vydatá, z manželstva pochádza ďalšie maloleté dieťa, B. V., nar. XX.X.XXXX. Žije spolu s maloletými deťmi a manželom (X. V., nar. XX.X.XXXX, SZČO v oblasti zámočníckych prác, s priemerným netto

príjmom vo výške 1.000 Eur a vyživovacími povinnosťami k dvom maloletým deťom) v prenajatom byte v E.. Byt má matka spolu s manželom prenajatý od 15.6.2020. Dovtedy žila matka spolu so svojou rodinou v domácnosti svojej matky a jej priateľa v rodinnom dome v T. L. E.. Od 21.12.2019 do 31.1.2020 poberala matka nemocenské, a to za mesiac 12/2019 vo výške 67,80 Eur a za mesiac 1/2020 vo výške 191 Eur. Od 1.2.2020 do 25.9.2020 poberala matka materské, a to za 2/2020 vo výške 242,80 Eur, za 3/2020 vo výške 259,60 Eur, za 4/2020 vo výške 251,20 Eur, za 5/2020 vo výške 259,60 Eur, za 6/2020 vo výške 251,20 Eur, za 7/2020 vo výške 259,60 Eur, za 8/2020 vo výške 259,60 Eur a za 9/2020 vo výške 209,30 Eur. Momentálne je matka na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou B.. Od marca 2020 matka poberá rodičovský príspevok, a to za mesiac marec, máj, júl a august 2020 vo výške 110,40 Eur, za mesiace apríl a jún 2020 vo výške 118,80 Eur. Od septembra 2020 matka poberala rodičovský príspevok vo výške 370 Eur mesačne. Od januára 2021 sa výška rodičovského príspevku zvýšila na sumu 378,10 eur mesačne. Okrem rodičovského príspevku matka poberá od marca 2020 prídavky na dve maloleté deti, vo výške 49,90 Eur mesačne. Od januára 2021 sa výška prídavkov na deti zvýšila, a to v prípade dvoch detí na sumu 51 Eur mesačne. Matka ukončila podnikateľskú činnosť dňa 10.12.2019, nie je vlastníčkou nehnuteľností na území Slovenskej republiky, vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla, nepoberá dávky v hmotnej núdzi a ani príspevky k dávke. Inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletej O. a maloletej B. V. nemá a s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky (podnájom 440 Eur aj s energiami, paušál 30 Eur na telefón, jej manžel platí výživné 200 Eur, sociálne a zdravotné odvody manžela predstavujú sumu 220 Eur, 100 Eur dáva mame za starostlivosť a pomoc o maloletú, nakoľko táto berie málo peňazí, má najnižší dôchodok - zostala kvôli maloletej doma, aby jej mohla pomáhať s maloletou pred 7 rokmi a tak má teraz nízky dôchodok a preto sa dohodli, že jej bude dávať 100 Eur mesačne, keď sú v T. L. E., dávajú 100 Eur na stravu). Svojim návrhom žiadala maloletú O. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, aby práve ona bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné zo strany otca na maloletú požadovala určiť vo výške 150 Eur od podania návrhu. Styk otca s maloletou navrhla neupravovať rozhodnutím súdu.

1.2.3 Otec maloletého dieťaťa má ukončené len základné vzdelanie, na výživu maloletej O. neprispieva žiadnou sumou, toho času sa nachádza od 26.9.2018 vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici v Rýnoviciach v Českej republike, pričom už minulosti bol súdne trestaný. Naposledy mu bol uložený trest v trvaní 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne a bolo mu uložené ústavné protitoxikomanické liečenie. Otec bol súdený za úmyselné trestné činy krádeže, vydierania, falšovania platobných prostriedkov. Z potvrdenia väznice v Rýnoviciach vyplýva, že otec je vo výkone trestu od 26.9.2018 a koniec trestu má stanovený na 10.3.2023. Za rok 2019 mal otec nulový príjem a za obdobie od 1/2020 do 11/2020 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške približne 22,84 Eur (592 Kč), /v mesiaci 3/2020 vo výške 1.601 Kč v čistom, 4/2020 vo výške 1.831 Kč v čistom, v 5/2020 vo výške 2.000 Kč v čistom, v 6/2020 vo výške 947 Kč v čistom a v 9/2020 vo výške 129 Kč v čistom/. Zároveň z potvrdenia vyplýva, že od 2.11.2020 je otec zaradený na špecializovanom oddelení ochrannej liečby toxikomanickej v ústavnej forme a z týchto dôvodov nie je pracovne zaradený. Otec maloletej nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej O. má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému P. C., nar. X.X.XXXX, na ktorého výživu je povinný (na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -150 zo dňa 22.7.2008) prispievať sumou 33,19 Eur (1.000 Sk) mesačne. Otec súhlasil so zverením maloletej O. do osobnej starostlivosti matky s tým, ak by práve matka maloletej bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok ako aj s návrhom matky aby jeho styk s maloletou nebol upravený rozhodnutím súdu. S výživným požadovaným matkou nesúhlasil nakoľko od roku 2016 bol na slobode celkovo 4 mesiace a tak nemal žiaden príjem a tento nemá ani vo výkone trestu odňatia slobody, kde sa lieči zo závislosti na OPL.

1.2.4 Kolízny opatrovník maloletej navrhol maloletú O. zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, aby táto bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 50 Eur mesačne od podania návrhu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z mimomanželského vzťahu rodičov, najmä určenie ktorému z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj nárok maloletého dieťaťa na výživné voči rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti podľa čl. 5, a , a , , , , a , , a ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že v danom prípade s poukazom na bezproblémovú

osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa od jeho narodenia až doposiaľ je dôvodné maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň je potrebné určiť výživné zo strany otca na maloleté dieťa v sume 60 Eur mesačne od 10.1.2020 (t.j. od podania návrhu matkou), považujúc takto stanovené výživné za súladné s možnosťami a schopnosťami rodičov maloletej prispievať na jej výživu, dlh na výživnom v sume 882,58 Eur otcovi umožniť splatiť v mesačných splátkach vo výške 25 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a napokon styk otca s maloletým dieťaťom pre absenciu návrhu zo strany matky ako aj absenciu záujmu otca o styk s maloletou, prípadne jeho uväznenie neupraviť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa na starostlivosti o maloletú dlhodobo nepodieľal, čo potvrdil aj vo svojej písomnej výpovedi. Otec uviedol, že sa s maloletou naposledy videl v čase keď mala maloletá 5 rokov a momentálne sa otec dlhodobo nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav, ako aj na skutočnosť, že rodičia sa vedeli dohodnúť na tom, že maloletá má byť zverená matke a matka má zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok, súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň, keďže žiaden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na to, že otec sa momentálne vlastnou vinou nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike v Jablonci nad Nisou (t.j. asi 512 km od Šale), čo takisto bráni tomu, aby bol styk otca s maloletou upravený.

1.5 Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, ktorým má otec prispievať na výživu maloletej, keď matka navrhovala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 150 Eur mesačne, a to 7 rokov spätne. Otec sa vyjadril, že nemôže súhlasiť s výživným vo výške 150 Eur mesačne, čo odôvodňoval tým, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, bolo mu nariadené toxikomanické liečenie, a preto nemôže vo výkone trestu dosahovať príjem. Okrem uvedeného otec uvádzal, že v súvislosti s výkonom trestu bude mať ďalšie výdavky ako sú trovy nutnej obhajoby a samotné náklady spojené s výkonom trestu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd nebral do úvahy vyššie uvedenú argumentáciu otca, a to z toho dôvodu, že iba a výlučne správanie a konanie otca je príčinou toho, že sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody ako aj toho, že musí podstúpiť toxikomanické liečenie, počas ktorého nemôže byť pracovne zaradený. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že ako vyplýva, z odpisu z registra trestov, otec sa nachádza vo výkone trestu z dôvodu, že sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti (krádeží, vydierania a podobne). Vzhľadom k uvedenému a k tomu, že otec sa dostal do momentálneho postavenia, v ktorom nie je schopný dosahovať žiaden príjem iba vlastným konaním, súd neprihliadol na to, že otec nie je schopný v súčasnosti dosahovať príjem, ale vychádzal z možností a schopností otca aké by otec mal, keď by sa nachádzal na slobode a nemal by záznam v registri trestov. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že otec maloletej sa nachádza v produktívnom veku, má 37 rokov, teda z hľadiska veku patrí do kategórie ľudí, ktorí sú na trhu práce žiadaní, má ukončené základné vzdelanie. Zároveň súd vychádzal z toho, že otec je zdravý, keďže ako jedinú prekážku, ktorá by otca obmedzovala pri výbere zamestnania otec uviedol iba to, že podľa znaleckého posudku bola u neho diagnostikovaná rozvinutá závislosť na OPL. Keďže túto závislosť si otec vypestoval sám svojim vlastným nezodpovedným konaním, súd na túto skutočnosť takisto neprihliadal. S poukazom na vyššie uvedené, má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby si našiel prácu, v ktorej by dosahoval aspoň minimálnu mzdu, ktorá je od 1.1.2021 vo výške 623 Eur v hrubom, t.j. asi 508 Eur v čistom (a do 31.12.2020 bola 580 Eur v hrubom, t.j. približne 476 Eur v čistom), a preto pri stanovení výšky výživného vychádzal zo sumy minimálnej mzdy v čistom a určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60 Eur mesačne. Napriek tomu, že otec nemá možnosť z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody a toxikomanického liečenia, ktorému sa podrobuje dosahovať príjem, má súd za to, že by nebolo spravodlivé zaviazať otca na platenie minimálneho výživného, a preniesť tak prakticky celú vyživovaciu povinnosť na matku maloletého dieťaťa, a to práve z toho dôvodu, že stav kedy otec nie je schopný dosahovať príjem, si otec privodil sám svojim vlastným nezodpovedným konaním. Zároveň súd pri výške výživného prihliadol na to, že otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému P. C.. Pre úplnosť súd uvádza, že súd zohľadnil tú skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že maloletý P. je starší ako maloletá, toho času má 17 rokov a vyživovacia povinnosť bola otcovi stanovená na 33,19 Eur (1.000 Sk), súd pri určení výživného ponechal priestor aj na prípadne zvýšenie výživného na maloletého P. C.. Súd pri určení výživného vychádzal takisto z toho, že nezistil žiaden majetok otca.

1.6 Súd pri určení výšky výživného ďalej prihliadol na to, že matka poskytuje maloletému dieťaťu starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti toho času vlastným pričinením nepodieľa vôbec. V konaní bolo preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Iný príjem matky nebol zistený. Matka je síce vydatá, avšak manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej. Zároveň súd poukazuje na to, že matka vzhľadom k tomu, že je na rodičovskej dovolenke so svojou mladšou dcérou, ktorá má jeden rok, má objektívne obmedzené možnosti dosahovať v súčasnosti vyšší príjem.

1.7 Súd zároveň rozhodol o dlžnom výživnom a o tom, ako má otec zaplatiť dlžné výživné, keďže obaja rodičia zhodne uvádzali, že otec na výživu maloletej neprispel. Sám otec uviedol, že titulom výživného matke nepoukázal žiadnu sumu. Počiatok vyživovacej povinnosti otca súd určil v súlade s citovaným ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa 10.1.2020, t.j. odo dňa podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 10.1.2020 do 31.3.2021 zročné výživné vo výške 882,58 Eur (42,58 Eur /za obdobie od 10.1.2020 do 31.1.2020/ + 14 x 60 Eur = 840 Eur /za mesiac február 2020 až marec 2021), ktoré mu súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným, s tým, že súd pritom prihliadol na to, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a matka v konaní nepreukázala a ani neuvádzala, že by mala akékoľvek dlhy. Súd zároveň určil, že v prípade ak by nedošlo k úhrade čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby otec dlžné výživné splatil do 3 rokov.

1.8 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne podľa C.m.p.( v znení neskorších predpisov).

2. Rozsudok vo výroku II. napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu a to povolením otcovi zaplatiť zročné výživné po vykonaní trestu odňatia slobody dôvodiac, že toho času vykonáva v rámci výkonu trestu liečbu ústavnou formou, v dôsledku čoho nemôže byť pracovne zaradený a tak jeho jediným príjmom je 100 KČ, ktorú sumu mesačne poberá od sociálnej poisťovne.

3. Matka maloletej a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali ako odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky maloletého dieťaťa - O. O., nar. XX.X.XXXX na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku ako aj určenie výživného povinnému rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené.

5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné v sume 882,58 Eur v splátkach po 25 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody zo splátok.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7.1 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ZoR). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( ZoR). Pre poriadok je však potrebné dodať, že skutočnosť, že výživou povinný rodič sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody sama osebe nezbavuje súd povinnosti dôsledne zistiť osobné a majetkové pomery takejto osoby ako aj jej možnosti a schopnosti prispievať na výživu výživnou oprávnenej osoby (a to spôsobom uvedeným vyššie) a jednoznačne ustáliť konkrétnu výšku príjmu, dosiahnutie ktorej je v jej možnostiach a schopnostiach a až z takto ustálenej výšky príjmu ďalej pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzať.

7.2 Podľa , lehota na plnenie je 3 dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

7.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie je pritom stanovená v odseku 3 tohto ustanovenia a v zásade tvorí 3 dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napríklad sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa uskutoční splátkach, táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, a povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Okrem toho však podľa ustálenej súdnej praxe výživné pre maloleté deti je prednostnou pohľadávkou, ktorú je potrebné uhradiť najneskôr do troch rokov od rozhodnutia súdu o jej priznaní.

7.4 V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletej má dve vyživovacie povinnosti, že na výživu maloletej O. od podania návrhu ničím neprispel a teda jeho dlh na zročnom výživnom predstavuje za obdobie od 10.1.2020 (podania návrhu) do 31.3.2021 (dňa rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu) sumu 882,58 Eur. Zároveň bolo v konaní preukázané, že otec maloletej sa v dôsledku vlastnej trestnej činnosti, teda výlučne svojím zavinením toho času nachádza vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, kde podstupuje ústavné toxikomanické liečenie, počas ktorého nemôže byť pracovne zaradený. Pokiaľ súd prvej inštancie za takýchto okolností povolil otcovi zaplatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur až do zaplatenia (teda tak, aby dlžné výživné bolo zaplatené v 36 splátkach - najneskôr do troch rokov od uloženia tejto povinnosti), spolu s bežným výživným, rozhodol vecne správne, netrvajúc v posudzovanej veci striktne na trojdňovej lehote na plnenie, zohľadniac na jednej strane prednosť výživného pre maloleté deti pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, možnosti a schopnosti otca splatiť dlžné výživné v splátkach - poskytnúc mu takúto možnosť splácať dlh v najnižších možných splátkach, avšak na druhej strane aj závery ustálenej súdnej praxe, že ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 86 a 95 zákona o rodine; § 62 a 75 ZR), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (tu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, sp. zn.

, rozhodnutie ÚS SR , prípadne nález ÚS ČR sp. zn. ). V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je totiž garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Za danej situácie určenie dlhšej ako trojročnej patričnej lehoty, prípadne uloženie povinnosti povinnému rodičovi splácať dlh na zročnom výživnom až po ukončení výkonu jeho trestu odňatia slobody, by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktorému zákon o rodine poskytuje zvýšenú ochranu, keď vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom zakotvil priamo v až 5 a ZoR ako základnú povinnosť rodiča, neplnenie ktorej sankcionuje ako sám Zákon o rodine, tak aj . Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa a potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle C.m.p..

10. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).