Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-113-2021.pdf
PDF · 142.72 KB
Case nature
Subarea
20CoP/113/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J. E., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: X.na W. XXXX/XX, O. - P. K. B., v konaní zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, so sídlom: Budovateľská 2, Bratislava, otec: V. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: S. XX, O., v konaní zastúpený Mgr. Rastislav Čerevka, advokát, so sídlom: Krížna 44, Bratislava, o návrhu oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2021, č.k. 40P/57/2021-44, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2021, č.k. 40P/57/2021-44, vo výroku I a II p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2021, č.k. 40P/57/2021-44 vo výroku III mení tak, že odvolací súd dočasne udeľuje matke súhlas za otca s vycestovaním maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX na územie Š.. Matka je oprávnená vycestovať spolu s maloletým Q. K., narodeným dňa XX.XX.XXXX na územie Š..
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na súde I. inštancie pod sp. zn. 40P/57/2021.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 21.06.2021, č.k. 40P/57/2021-44, rozhodol o zverení maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX, do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že matka bude maloletého Q. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Q. v sume 130,- eur mesačne, vždy do 15 - teho dňa vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie styk otca s maloletým Q. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal. V zostávajúcej časti súd návrh matky zamietol.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2021, sa otec maloletého Q. domáhal, aby súd matku dieťaťa zaviazal odovzdať maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal, aby súd zveril maloletého Q. do jeho osobnej starostlivosti a styk maloletého s matkou neupravil. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého nežili v manželstve, ale z ich vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý Q., v spoločnej domácnosti žili do roku 2017. Potom o ich právach a povinnostiach ako rodičov dňa 25.09.2018 uzavreli s matkou maloletého dohodu, na základe ktorej sa dohodli, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, otec výlučnú osobnú starostlivosť zabezpečoval fakticky od leta 2018, matka o neho nejavila záujem. Od septembra stratil s matkou maloletého akýkoľvek kontakt, asi trikrát ho oslovila za účelom požičania peňazí, čo vždy odmietol, poslednýkrát ho oslovila v polovici júla 2019, na základe
čoho jej dňa 18.07.2019 požičal 4.000,- Eur, o čom bola spísaná aj notárska zápisnica. Navrhol jej, aby sa k nim pripojila na spoločnú dovolenku v Chorvátsku od 24.07.2019, s čím súhlasila, ale na dovolenku napriek prísľubu neprišla. Po pôžičke v júli 2019 sa matka dlhodobo odmlčala, neprejavovala žiaden záujem o maloletého, až na Vianoce 2019 kúpil maloletému mobil s paušálom a do mobilu mu dal číslo aj na mamu. Preto už koncom roka 2019 začal Q. komunikovať s matkou cez mobil, voči tomu nemal otec žiadne výhrady. V decembri 2020, keď volala s Q., požiadala ho, aby prišiel k nej a k babke na Vianoce na návštevu. Prišla si po maloletého osobne a zostal s matkou dva dni, pričom išlo o ich prvé stretnutie od leta 2018. Podľa dohody si maloletého vyzdvihla a v dohodnutom čase ho aj vrátila. Rovnako sa s ním stretla aj na Veľkú noc a po Veľkej noci došlo k stretnutiu ešte dvakrát, raz na celý týždeň a druhýkrát na dva dni a vždy bez problémov matka dodržala dohodu. V poslednej dobe si začal uvedomovať, že maloletý s matkou telefonuje denne a vždy predtým zisťovala, či je otec pri ňom. Začalo sa meniť Q. správanie v horšom zmysle slova, učiteľky mu telefonovali, že je konfliktný. Odcudzil mu z peňaženky 200,- Eur a priznal sa až na jeho naliehanie, voči nemu sa začal správať viac uzavreto, z čoho otec vycítil, že sa niečo deje. Dňa 10.06.2021 Q. nechal doma s pani Q. Q., ktorá mu chodí pomáhať do domácnosti a príležitostne navariť, ale tá ho informovala, že si Q. zobral ruksak a odišiel, nevedela ho doma zadržať. Všade ho hľadal, oznámil jeho zmiznutie aj na polícii, maloletý mal mobil vypnutý a mal zablokované jeho číslo, nepodarilo sa mu s ním spojiť. Spolu s Q. majú zaplatenú dovolenku od 26.06.2021 do 10.07.2021 a podľa otca má matka znovu finančné problémy a potrebuje ho cez maloletého vydierať. Už v roku 2018 sa matka snažila formou neodkladného opatrenia o zverenie Q. do jej starostlivosti, súd prvej inštancie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/75/2018 vydal neodkladné opatrenie, ktoré bolo na základe jeho odvolania zrušené. Podľa otca matka fakticky uniesla syna z jeho dlhodobej osobnej starostlivosti, preto otec žiadal v súlade s ustanovením § 367 ods. 1 CMP, aby nariadil matke odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti. K návrhu pripojil rodný list maloletého, dohodu o úprave práv a povinností rodičovských práv k maloletému zo dňa 25.09.2018, notársku zápisnicu o pôžičke peňazí zo dňa 18.07.2019, odvolanie voči neodkladnému opatreniu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/75/2018.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka dňa 16.06.2021 navrhla rozsudkom zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude na neho platiť výživné v sume 130,- Eur mesačne, styk otca s maloletým by bol zakázaný. Neodkladným opatrením v zmysle ustanovenia § 367 ods. 1 CMP navrhla, aby súd zveril maloletého do jej výlučnej starostlivosti, zakázal styk s maloletým a určil, že matka je oprávnená vycestovať spolu s maloletým na územie Š.. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého žili v partnerskom vzťahu do februára 2018, spolužitie bolo veľmi ťažké z dôvodu, že otec maloletého bol voči nej agresívny, fyzicky aj slovne na ňu útočil, veľmi sa ho bála, pretože čokoľvek v ňom spúšťalo agresívnu reakciu, ktorá sa končila aj jej zranením. Bol od nej nepomerne väčší, cvičil, bral steroidy a iné podporné látky. V decembri 2017 ju fyzicky napadol, vyhrážal sa jej smrťou, veľmi sa ho bála z dôvodu, že má v držbe strelné zbrane a nože. Po privolaní policajnej hliadky bol síce zadržaný a matke bolo odporučené, aby si ich nezhody riešili v poradni terapiou. Nakoniec vo februári 2018 ušla k svojej matke do P. K. B., ale nedovolil jej zobrať so sebou maloletého Q.. Striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch sa realizovala do júna 2019, nebola ideálna, pretože otec maloletého na ňu stále slovne útočil a neustále ju zastrašoval. V júli 2019 zobral syna na dovolenku do Chorvátska a odvtedy sa s ním nesmela vidieť ani sa s ním stretávať s odôvodnením, že ona rozbila rodinu, a preto musí za to pykať. Navrhovateľka mala obavu o svoj život, a preto ustúpila, ale od februára 2018 do roku 2020 navštevovala terapiu pre týrané ženy v Centre nádeje. So synom jej občas dovolil zavolať, čo rešpektovala, pretože jej nikto nevedel pomôcť. Nakoniec v marci 2020 odišla do zahraničia, pretože na Slovensku bez strachu nevedela ani vyjsť na ulicu. Najprv pracovala ako zdravotná sestra v K., od 01.04.2021 pracuje ako zdravotná sestra vo Š.. Od februára 2021 jej otec maloletého začal umožňovať vidieť maloletého, bol to jeden týždeň vo februári 2021, potom v marci, v apríli a v máji 2021 vždy počas jej pobytu na Slovensku. Nesmierne sa so synom tešili, keď sa po takej dlhej dobe videli, o to ťažšie boli návraty do domácnosti otca, keď Q. plakal, že tam ísť nechce, z čoho matka vydedukovala, že sa tam deje niečo zlé. Dňa 10.06.2021 ušiel Q. od otca, predtým jej zavolal do Š., že už s otcom nikdy nechce byť. Sťažoval sa, že otec je na neho zlý, hnusne mu nadáva a aj ho zbije. Volal aj starej mame, že si u otca zbalil ruksak s vecami a ušiel k pošte na S. T., kde sa pred otcom schováva. Prosil starú mamu, aby po neho prišla, na čo matka navrhovateľky Q. E. zavolala taxík, Q. vyzdvihla a odviedla do bezpečia. Matka sa vrátila na Slovensko dňa 12.06.2021, o situácii upovedomila políciu ako aj Úrad, práce, sociálnych vecí a rodiny. V pondelok dňa 14.06.2021 sa dostavila so synom na Úrad, práce, sociálnych vecí a rodiny, kde ho bez jej prítomnosti vypočuli, podala na otca aj trestné oznámenie a informovala školu maloletého. Maloletý matke povedal, že ho otec nechal vo veku
9 rokov pozerať porno na internete, tiež jej opísal situáciu, keď zjedol z chladničky otcov puding, lebo bol hladný a otec mu vulgárne vynadal, roztrhol mu pyžamo a vyhrážal sa mu, že mu nabudúce vybije zuby. Podľa oznámenia školy si často nenosil do školy desiatu, preto ju často kradol spolužiakom. Aj škola signalizovala jeho nevhodné správanie sa a slabšie študijné výsledky. Matka argumentovala, že žije a pracuje ako zdravotná sestra vo Š., kde ušla pred agresivitou otca maloletého, tam by vedela zabezpečiť maloletému absolútne vhodné podmienky pre jeho pokojný život, kde by bol obklopený láskou a nebol by vystavovaný žiadnemu násiliu. Podľa matky je absolútne nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá je daná tým, že maloletý vo veku 9 rokov utiekol od otca z dôvodu fyzického a psychického násilia v jeho domácnosti, z čoho vyplýva aj naliehavosť potrebnej úpravy. K návrhu priložila rodný list maloletého, úradný záznam zo dňa 14.06.2021 z Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z pohovoru s maloletým Q. a odborné vyjadrenie Občianskeho združenia Poradenské Centrum Nádej Mokrohájska 3, P. O. BOX 33, Bratislava zo dňa 16.06.2021.
4. Z úradného záznamu zo dňa 14.06.2021 spísaného na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave súd prvej inštancie zistil, že maloletý Q. vypovedal, že otec sa k nemu nepráva pekne a veľakrát ho zbil, aj keď nič zlé neurobil. Otec ho napríklad posielal do obchodu a keď niečo kúpil nesprávne, tak ho potom štípal. Otec nadával na matku, ak niečo nevedel pri domácich úlohách, tak ho hrubou ceruzou udrel po prstoch na rukách. Často ho doma nechával sám, alebo si vodil domov dámske návštevy. Využil preto situáciu, keď otec nebol doma, rýchlo si zabalil veci a zavolal babke, aby si pre neho prišla, kým neprišla, skrýval sa, aby ho otec nenašiel. Uviedol, že už raz predtým na úrade vypovedal, ale vtedy klamal, pretože otec ho nahováral, aby pravdu nehovoril a klamal o tom, že doma je všetko v poriadku. Na záver rozhovoru zdôraznil, že chce byť s mamou v zahraničí, otca nemá rád a nechce ho už nikdy vidieť.
5. Z odborného vyjadrenia Občianskeho združenia Poradenské Centrum Nádej zo dňa 16.06.2021 súd prvej inštancie zistil, že od februára 2018 centrum poskytovalo psychologickú podporu matke maloletého, ktorá žila v násilnom vzťahu s otcom dieťaťa, kde boli bitky, urážanie, nadávanie intenzívne a diali sa aj pred maloletým synom. Aj psychologička bola svedkom toho, že počas poradenského stretnutia jej bývalý partner písal osočujúce správy, ktoré jej vo vysokom počte obťažujúco posielal. Matka vykazovala známky osoby trpiacej postraumatickou stresovou poruchou, bola uzavretá, stiahnutá do seba, depresívna, vracali sa jej obrazy bitiek a psychického nátlaku, kričania a ponižovania. Trpela strachom z neho. Navrhovateľka sa nevedela efektívne brániť ex partnerovi, a preto bola nútená istý čas bývať v utajenom bývaní zariadenia. S maloletým sa jej nedovolil stretávať od leta 2019 a mohla ho vidieť len vtedy, keď jej to otec dieťaťa dovolil. Na odporúčanie psychológa sa rozhodla zmeniť prostredie a odišla pracovať do zahraničia v čom ju podporovali. V súčasnosti sú v pravidelnom telefonickom kontakte, v práci sa jej darí, je stabilizovaná bez psychosomatických symptómov. So synom bola v utajenom telefonickom kontakte.
6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal z pohovoru s maloletým na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.06.2021 preukázané, že maloletý Q. z domácnosti otca ušiel a hľadal pomoc u svojej starej matky z matkinej strany a u svojej matky, ktorá sa hneď vrátila zo Š., kde pracuje. Maloletý v súlade so skutočnosťami uvedenými a opisovanými v návrhu matky totožne vypovedal aj pred kolíznym opatrovníkom a uviedol, že v domácnosti otca nechce zostať, opisoval násilné správanie otca voči nemu, fyzické aj psychické útoky otca a neznesiteľnosť situácie, v ktorej sa nachádzal. Vyjadril sa, že k otcovi sa už nechce nikdy vrátiť, pretože sa tam necíti dobre a bezpečne a chce bývať a žiť s mamou. Preto súd do skončenia konania vo veci samej vzhľadom na výpoveď maloletého a ním prezentovaný strach a obavu zo stretnutia s otcom zakázal v zmysle návrhu matky styk otca s maloletým, čo bude slúžiť k upokojeniu emócií a zastabilizovaniu rodinnej situácie maloletého. Prvoradým dôvodom a zámerom súdu je neodkladným opatrením a vôbec celým konaním vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade je výpoveďou maloletého a jeho predchádzajúcim skratovým konaním, keď v obave o svoju integritu ušiel z domácnosti otca nesporne preukázané, že je daná naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
7. Súd prvej inštancie zároveň stanovil otcovi maloletého podľa ust. § 366 CMP povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to v sume 130,- Eur mesačne na maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX, na zabezpečenie aspoň minimálnej časti nákladov spojených s výchovou a výživou maloletého. V
zostávajúcej časti návrhu matky týkajúcom sa oprávnenia matky vycestovať s maloletým na územie Š. súd návrh zamietol z dôvodu, že tento petit bol nadbytočný.
8. Voči uzneseniu podali obaja rodičia odvolanie. Otec podal odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec uvádza, že súd prvej inštancie na základe osobitných návrhov oboch rodičov, kedy obaja rodičia navrhovali zverenie do svojej osobnej starostlivosti, rozhodol o vydaní neodkladného opatrenia, ktorým zveril maloletého do starostlivosti matky, otcovi zakázal styk s maloletým a súčasne ho zaviazal na platenie výživného k rukám matky. Otec vytýka súdu prvej inštancie, že sa zrejme vôbec nezamýšľal (absentuje akákoľvek úvaha súdu), nad genézou rodinných vzťahov, ich vývojom a to špeciálne smerom k súdom prijatým záverom, kedy maloletého Q. zveril do starostlivosti matky, z dôvodu podozrenia z fyzických a psychických útokov zo strany otca. Pre otca je absolútne nepochopiteľné, ako je nastavený súčasný právny systém, kedy matka doslova zanevrie a opustí dieťa (Q. bol dlho z odchodu matky deprimovaný), nechá otca, aby sa o dieťa staral ako osamelý rodič, po čase (2,5 roku), keď sa matka „v živote zrejme nájde“ jej otec bez akýchkoľvek problémov umožní kontakt aj styk s maloletým, keďže vie, že maloletý matku potrebuje (bez ohľadu na to, čo spravila otcovi), pričom táto ústretovosť a snaha zabezpečiť maloletému oboch rodičov vedie k tomu, že otec je zrazu krivo obviňovaný z psychického a fyzického týrania, pričom súd mu zakáže akýkoľvek kontakt. Je nepredstaviteľné, že niekto vezme niekomu dieťa len v dôsledku krivého obvinenia, keď tu nie je žiaden náznak týrania v minulosti, či v súčasnosti. Absolútny zákaz styku je najkrajnejšie riešenie, ktoré hrubo a nezvratne zasahuje tak do práv maloletého, ako aj do práv rodiča. Napriek skutočnosti, že rozsah dokazovania pri neodkladnom opatrení je značne obmedzený, takýto absolútny zákaz musí byť dostatočne a rozsiahlo zdôvodnený, súd musí jasne uviesť, prečo napr. nie je možné zabezpečiť údajnú ochranu obmedzením styku s maloletým (napr. aj za prítomnosti sociálneho pracovníka, prípadne psychológa), nie je vôbec zabezpečené informovanie otca, ktorý nemá kontakt na matku. Nikto sa nezamýšľa, či by takéto rozhodnutie bolo vydané v prípade opačných rolí rodičov, keby otec 3 roky na dieťa zanevrel, potom by došiel a obvinil matku z týrania. Otec má za to, že súd prvej inštancie, napriek tomu, že mal k dispozícií celú genézu udalostí počnúc od roku 2017, nesprávne a nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom dospel k nesprávnym záverom, ktoré zjavne nepresvedčivo a v rozpore s obsahom spisu vyhodnotil, neaplikoval pri svojej úvahe ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o rodine, pričom rozhodnutie súdu, čo i len dočasné (pri rýchlosti súdneho konania niekoľkoročné) má fatálne následky tak vo vzťahu k maloletému, ako aj k otcovi. Osobitne sa súd prvej inštancie nezaoberal podľa otca nasledovnými nespornými zisteniami, ktoré z obsahu spisu, čiže podaní rodičov nesporne vyplývajú a to, že matka sa o maloletého absolútne nestarala od júna 2018, pričom prvýkrát sa osobne stretli až na Vianoce 2020, matka podpísala s otcom dohodu o ÚPP a následne sa odmlčala, z obsahu spisu, ani so žiadneho z doložených dokladov nevyplýva, že by otec akokoľvek bránil matke v styku s maloletým, neexistuje žiaden dôkaz, či náznak, že by matka do Vianoc 2020 prejavila záujem o osobný kontakt s maloletým, počnúc od decembra 2018 bol Q. v pravidelnom telefonickom kontakte s matkou, a to so súhlasom a vedomím otca, dokonca s jeho priamou podporou, samotná matka vo svojom podaní potvrdila, že otec nebol na maloletého nikdy agresívny (t.j. v čase spolužitia), naopak otcovi viackrát povedala, že je veľmi dobrý otec. Otec upozorňuje aj na to, že už v podanom návrhu uviedol, že posledný mesiac si všimol, čo si detailne uvedomil až teraz, že telefonáty s matkou (a babkou) boli podstatne dlhšie, takmer na dennej báze, pričom vždy najprv zisťovala, či je otec pri maloletom, začalo sa meniť maloletého správanie, a to v tom horšom slova zmysle, volali otcovi učiteľky, že sa nekoncentruje v škole, je konfliktný, sfalšoval podpis na poznámke, ktorú dostal v škole, vzal otcovi s peňaženky 200,- eur, pričom sa priznal až na naliehanie otca, klamal o známke ktorú dostal. Otec uvádza, že pocítil aj osobne, že maloletý sa stáva voči nemu viac uzavretý, videl, že sa niečo deje, avšak aj vzhľadom na krátku dobu, nepripisoval tieto prejavy kontaktu s matkou. Matka maloletému posledný týždeň posielala kuriérom do školy desiaty, ako keby nemal čo jesť, išlo až o teatrálne gesto, ktoré malo evokovať, že maloletý nemá čo jesť. Osobitne zaujímavé a absolútne súdom nevyhodnotené zostáva tvrdenie matky, že matka začala tušiť, že sa „niečo deje“, keď maloletý po pobyte s ňou „nechcel“ ísť naspäť k otcovi. Uvedené je potom dané v kontexte s tým, že otec mal maloletému nadávať a biť ho. Je nepochopiteľné a neuveriteľné, že tieto „údajné zistenia“, spolu so zasielaním desiaty prišli tesne pred „útekom“ maloletého od otca, resp. z pohľadu otca tesne pred jeho únosom a v čase, keď otec skutočne opakovane nakričal na maloletého (za krádež peňazí, falšovanie podpisu, klamanie ohľadom známky, čo matka vedela), pričom napriek tomu, že matka bola s maloletým v pravidelnom telefonickom kontakte od decembra 2019
zistila, že sa „niečo deje“ až v máji, resp. júni 2021. Naviac matka ako týranie opisuje práve tieto ostatné konflikty (krádež peňazí, falšovanie podpisu, klamanie ohľadom známky) a žiadne iné, neexistuje nič konkrétne, čo by sa týkalo údajného týrania, naopak čisto z racionálneho hľadiska sa javí, že došlo k zneužitiu nevhodného správania sa maloletého, za ktoré mu otec vynadal na to, aby mu matka, ktorá sa o neho tri roky nestarala poskytla falošnú podporu. Otec dodáva, že Q. pri „úteku“ plakal, čo mu povedala Q. Q., že musím odísť do nejakej krajiny, kde sa hovorí po nemecky. Otec je toho názoru, že maloletý bol postupne zmanipulovaný zo strany babky a matky, aby ušiel, že s mamou mu bude lepšie, prípadne v horšom prípade dostal na výber medzi matkou a otcom. Bez ohľadu na domnienku otca, však je potrebné hodnotiť všetky skutkové zistenia náležite vo vzájomných súvislostiach, čo súd prvej inštancie neučinil. Súd prvej inštancie fakticky oprel svoje rozhodnutie len o tvrdenie matky a úradný záznam z pohovoru s maloletým, bez toho, aby vyhodnotil, všetky súvisiace zistenia. Prostriedok zákazu styku, je prostriedkom ultima ratio, ktorý musí byť náležite odôvodnený, keďže predstavuje hrubý a bezprecedentný zásah do rodičovských práv v spojení s právami maloletého a výsledkom je „vymazanie“ rodiča zo života dieťaťa a snaha odsťahovať sa do Š.. Otec záverom osobne dodáva, že mal s malým vždy pekný vzťah, každý rok chodili na dovolenky k moru, v živote by mu nič neurobil, neublížil, nevie čo mám robiť, ako je možné, že som s ním 9 rokov nepretržite žil (3 roky sám) nič sa nikdy zle nestalo, naučil ho bicyklovať, plávať, učil sa s ním čítať, písať, počítať a zo dňa na deň ho nemá. Uvádza, že v živote nebol taký zúfalý, hľadám pomoc kade tade, každé ráno plače, je mu ľúto, že s ním nie je, tešili sa spolu na dovolenku. Otec uvádza, že neverí tomu, čo povedal maloletý na ÚPSVaR. Otec sa na maloletého nehnevá vie, že je malý a ovplyvnený mamou a babkou, ktoré ho evidentne nenávidia. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje otec, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alternatívne zrušil a návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Matka sa odvolala do výroku III uznesenia, ktorým bol zamietnutý jej návrh na povolenie na vycestovanie maloletého Q. s ňou na územie Š.. Matka uvádza, že na území Š. riadne pracuje od 01.04.2021 ako zdravotná sestra. V nemocnici A., s adresou W. XX, XXXX A.. Keďže zamestnávatelia vychádzajú na území Š. v ústrety osamelým matkám starajúcim sa o dieťa, bola by starostlivosti o maloletého prispôsobená aj jej pracovná doba. Rovnako počnúc od 01.08.2021 by mohol maloletý začať vo Š. navštevovať základnú školu s tým, že by jeden ročník absolvoval ako prípravný pre osvojenie si jazyka, tento ročník je vyslovene zameraný na cudzincov, ktorí žijú vo Š. a následne by sa mohol zapojiť do riadnej výučby. Na základnej škole na I. T. B. O. by mal individuálny vzdelávací plán s preskúšaním raz za polroka. Zamestnávateľ by rešpektoval jej potreby ako osamelej matky. Matka v odvolaní ďalej uvádza, že maloletý Q. začal na jej podnet navštevovať Poradenské Centrum nádeje, so sídlom: Mokrohájska 3, P.O.Box 33, 845 33 Bratislava 45, kde mu bola poskytnutá psychologická pomoc a podpora a začatá terapia. Ďalej by terapia mohla prebiehať v prípade pobytu maloletého vo Š. cez on line priestor, alebo by s ním mohla na terapiu na Slovensko dochádzať v závislosti od pokynov terapeutky. Terapeutka maloletého Q. považovala za dobrú myšlienku kompletnú zmenu prostredia pre maloletého, čo by mu mohlo prospieť pri jeho problémoch v správaní. Najmä je dôležité, aby maloletý bol vsadený do pokojného a láskavého prostredia bez agresie a prežívania strachu, či hnevu. Terapeutka vyslovila názor, že odborná pomoc je pre maloletého nevyhnutná vzhľadom na jeho potreby. Matka dodala, že žije momentálne vo Š. na C. XX, XXXX T., v prenajatom 3 izbovom byte, kde má pohodlne vytvorený priestor aj pre maloletého. Zatiaľ sa s maloletým zdržiavala na území Slovenska, keď čerpala neplatené voľno. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku III. a povolil vycestovanie maloletého Q. na územie Š. konfederácie v prítomnosti matky
10. K odvolaniu otca matka uviedla, že úlohou neodkladného opatrenia je okamžitá nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania v prípadoch, ak na takúto úpravu existuje bezodkladná potreba, alebo existuje obava z ohrozenia exekúcie. Opísanie a osvedčenie rozhodujúcich skutočností preukazujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zaťažuje účastníka konania, ktorý neodkladné opatrenie navrhuje, a zároveň predstavuje obligatórnu obsahovú náležitosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V prípade, že účastník konania navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a tiež osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nakoľko pri neodkladnom opatrení je potrebné obzvlášť prihliadnuť na potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery ustupuje potreba úplnosti skutkových zistení, avšak ich splnenie nie je možné vyvodzovať len z tvrdení účastníka, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Esenciálnym predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je, že účastník navrhujúci neodkladné opatrenie musí osvedčiť dôvodnosť bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, tak takouto bezprostredne hroziacou ujmou je predovšetkým absencia riadnej osobnej starostlivosti o maloleté deti a rozvíjanie citových väzieb s rodičmi v prípadoch, kedy sa rodičia na osobnej starostlivosti dohodnúť nevedia, prípadne iná hrozba psychickej alebo fyzickej ujmy dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že súd pre potreby neodkladného opatrenia nemal dôvod skúmať žiadnu genézu vývoja rodinných vzťahov z minulosti. Naliehavosť potreby riešenia situácie formou neodkladného opatrenia vznikla minimálne dňom 10.06.2021, kedy maloletý ušiel z domácnosti otca, ktorú s ním viedol na S. T. Č.. XX B. O.. Úteku maloletého z domácnosti otca predchádzalo nevhodné správanie otca sa k maloletému, ktorý mu mal podľa výpovede maloletého vulgárne nadávať, biť ho po prstoch, štípať ho do rúk, prikazovať mu fackovať sa a nadávať mu. Toto zistili aj orgány činné v trestnom konaní priamo z výsluchu maloletého na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, ktorá maloletého bez jej prítomnosti, ale za prítomnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vypočula a na základe jeho výpovede začala vo veci trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Otec maloletého poukazuje na paralelu, kedy polemizuje s myšlienkou, že „nikto sa nezamýšľa, či by takéto rozhodnutie bolo vydané v prípade opačných rolí rodičov, keby otec 3 roky na dieťa zanevrel, potom by došiel a obvinil matku z týrania“. Matka k tomu uvádza, že ona otca neobvinila z týrania maloletého a na maloletého rozhodne nezanevrela. Vo veci bol vypočutý maloletý bez jej prítomnosti, ktorý sám vypovedal o nevhodnom správaní otca, ktoré viedlo k jeho úteku z domácnosti otca. Matka uvádza, že nijako maloletého nemanipulovala, veď v čase jeho úteku z domácnosti otca sa ani nenachádzala na území Slovenskej republiky. Išlo vyslovene o maloletého rozhodnutie, ktorý už nevedel znášať atmosféru v domácnosti otca. Pokiaľ ide o nevhodnosť správania sa otca k maloletému môže matka uviesť to, čo jej povedal maloletý. Matka uvádza, že maloletý jej spomínal tento rok situáciu, ktorá sa stala v domácnosti otca na S. T. B. O., keď zjedol otcovi čokoládový puding, údajne posledný, ktorý bol v chladničke, pretože bol hladný a nemal nič iné, čo na raňajky. Keďže otec zvykol dlho spávať, lebo v noci chodil neskoro domov, musel si Q. pripraviť raňajky zväčša sám. Toho dňa sa otec maloletého zobudil a zistil, že Q. zjedol posledný puding. Podľa rozprávania Q. na neho otec zaútočil, chytil ho pod krk, vulgárne na neho kričal, že ,,ešte raz mi zožerieš puding, vybijem ti zuby...“. Na to mu roztrhal pyžamo, čo mal na sebe oblečené a sotil ho do steny. Pokiaľ ide o desiaty, tak matka uvádza, že sa jej maloletý sťažoval, že otec mu desiatu nepripraví, alebo mu dá na desiatu jeden banán. Hneď ako to bolo možné a dozvedela sa, že v škole, ktorú maloletý navštevuje je možné desiatu objednať, tak maloletému desiate objednala a zaplatila. Matka ďalej uvádza, že maloletý sa jej sťažoval, že musel chodiť aj často do obchodu a nosiť aj kúpené vody, čo bolo pre neho veľmi ťažké, kým otec údajne telefonoval v aute. Ak maloletý kúpil nesprávny jogurt bol zo strany otca trestaný. Matka uvádza, že si všimla zhruba v máji 2021, že maloletý má štípance na rukách a stehne. Q. odpovedal, že je to preto, že neposlúchal. Matka ďalej uvádza, že otec maloletého tvrdí, že nemá vedomosť o tom, že by maloletý Q. pozeral porno, že mu nikdy nič také nedovolil a neumožnil. Minimálne sa však Q. rozbil jeho telefón, otec maloletého mu dal ten svoj, kde bolo veľa pootváraných stránok porna a telefónne kontakty na priváty. Matka si myslí si, že takto sa maloletý dostal k nevhodným stránkam. Dokonca ich mal ukazovať aj v škole nejakým iným deťom. Matka ďalej uvádza, že maloletý jej hovoril, že otec si domov vodil veľa žien, o čom mimochodom svedčia aj fotky v mobilnom telefóne, ktorý mal Q. od otca (telefón bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní). Maloletý bol svedkom diania v byte, pretože otec si myslel, že maloletý spí, ale ako jej maloletý povedal nespal. Detská izba je hneď vedľa obývačky, a takto maloletý možno nechtiac vnímal aj tieto rôzne ženské návštevy a ich priebeh. Dokonca bol aj svedkom ako otec flirtuje so ženami v bare, pričom maloletého posielal vypýtať si telefóne číslo na ne. Takto to popisuje maloletý. O bití po prstoch sa jej maloletý zmienil, keď si s ním išla robiť domáce úlohy. Bál sa, keď niečo nevedel. Vysvetlila maloletému, že je normálne, že niečo nevie, preto sa učí. Až neskôr sa jej zdôveril a povedal jej, že otec ho bije, keď si robia spolu domáce úlohy, dáva mu facky a šticuje ho za vlasy a veľmi po ňom kričí, lebo má na neho strašné nervy. Keď boli vonku a prechádzali cez cestu, maloletého chytila za ruku a ten povedal „auuu“ . Na otázku jej maloletý povedal, že ho otec bije po prstoch s nejakou hrubou ceruzkou. Matka si je istá, že maloletý býval často sám doma, pretože práve toto boli chvíle, keď si mohli nerušene zavolať. Stávalo sa, že jej maloletý zavolal aj veľmi neskoro večer s tým, že „tato išiel baliť baby“. S Q. nebola v pravidelnom telefonickom kontakte. Zavolali si, keď nebol jeho otec doma. Matka popisuje telefonát v máji 2021 keď volala s maloletým, ktorý jej povedal, že otec spí. Počas ich telefonického hovoru zrazu počula, ako otec na maloletého kričí vulgárne, že či ho nepočuje, keď ho volá. Na to počula, že otec došiel do izby a maloletý mu so strachom povedal, že telefonuje s mamou. Matka prosila maloletého, aby jej dal otca k telefónu. Znovu však s otcom maloletého mali výmenu názorov, keďže otcovi vyčítala, aby nebol pred
malým vulgárny. Otec jej doslova povedal, že „sa s ním baví normálne, lebo keď je k..t, tak sa s ním aj tak baví“. Keďže už začal otec maloletého nadávať aj jej, rozhovor ukončila. Matka ďalej uvádza, že maloletý momentálne podstupuje terapiu, kde psychologickú pomoc a podporu mu poskytuje občianske združenie Poradenské Centrum Nádej, so sídlom na Mokrohájskej 3, P.O.Box 33, 845 33 Bratislava 45. Jeho nálady sú veľmi kolísavé, je nevyrovnaný a otca momentálne absolútne odmieta. Nechce sa s ním vôbec rozprávať a už vôbec sa nechce s ním stýkať, o otcovi sa vyjadruje iba negatívne. U nej sa maloletý pri každej príležitosti ubezpečuje, že ho otcovi neodovzdá a nebude musieť s ním znova žiť, a prízvukuje jej, že by od neho ušiel. K takémuto záveru došiel sám po dvojročnom spolužití výlučne len s otcom, bez akéhokoľvek jej vplyvu ako nerezidenčného rodiča. Vyhľadanie psychologickej pomoci pre maloletého bola nevyhnutnosť, nakoľko maloletý potrebuje odborníka pre spracovanie svojich emócii. Rovnako aj ju ako matku usmerňuje psychologička ako riešiť situáciu, čo najcitlivejšie k maloletému. Matka uvádza aj, že počas letných prázdnin si zobrala maloletého do Š.. Táto zmena mu jednoznačne prospela. Doslova vidí, že sa upokojuje zo dňa na deň. Toto isté skonštatovala aj jeho terapeutka. Na Slovensko sa vracajú za účelom osobnej terapie u psychologičky. Maloletý sa začína učiť nemčinu, je v pokojnom prostredí u nej, kde sa nepoužíva násilie ani žiadne vulgarizmy. Matka má za to, že súd sa nemôže pre potreby neodkladného opatrenia zaoberať ich spolužitím s otcom maloletého, pretože by to malo byť vecou dokazovania vo veci samej. Matka je presvedčená z rozprávania maloletého, že nemôže žiť s otcom. Nie je to pre neho zdravé výchovné prostredie, a preto bolo potrebné nevyhnutne riešiť vec formou neodkladného opatrenia.
11. Kolízny opatrovník doručil odvolaciemu súdu dňa 02.09.2021 správu, v ktorej uvádza, že dňa 30.8.2021 vykonali pohovor s maloletým Q. v domácnosti jeho starej mami na adrese X.. W. XX, O.. Pohovor vykonali osamote, bez prítomnosti matky. Q. im v úvode rozhovoru uviedol, že dnes pricestoval s mamou zo Š.. Celé leto trávil s mamou, chodili spolu na bicykel a kúpať sa k vode. Q. uviedol, že už je vo Š. asi 2 mesiace a veľmi sa mu tam páči. Už týždeň chodí do školy, kde sa učí po nemecky. V škole si našiel kamaráta, s ktorým chodí hrať futbal alebo basketbal. Uviedol, že v O. mal viac kamarátov, ale v oboch školách je „fajn“. Q. sa opýtali na jeho rodičov. K otcovi sa vyjadril nasledovne: „Vôbec mi nechýba, nemám ho rád, keď som býval u neho bol na mňa zlý, bil ma a nadával mi“. Uviedol nám, že býval často hladný, pretože mu otec dával málo jesť. Do školy mu desiatu nerobil, ale kupoval hotový sendvič alebo mu dal banán. Q. sa opýtali, či by sa chcel stretávať s otcom, na čo zareagoval: „Nedovolil by mi ísť naspäť k mame, ale ja by som sa ani nechcel s ním stretávať“. Na našu otázku, či sa Q. stretával s mamou, keď býval u otca uviedol, že sa rok a pol s mamou nestretával, pretože v tom bránil otec. Podľa slov Q., sa o neho mama stará dobre. Keď je v práci tak je s ním mamin priateľ U.. „ U. je dobrý, venuje sa mi.“ Q. sa o mame po celý čas vyjadroval pekne a viackrát počas ich rozhovoru spomenul, že ju má rád a chcel by s ňou bývať vo Š.. Na záver prebehol rozhovor s matkou. Uviedla, že Q. od 24.8.2021 navštevuje intenzívny kurz nemčiny, ktorý má trvať do 10.9.2021. Následne by sa mal Q. zúčastňovať vzdelávacieho procesu vo Š.. Matka nám oznámila, že vybavuje Q. zdravotnú poisťovňu vo Š., a následne má v pláne mu zabezpečiť aj všetkých lekárov. Matka uviedla, že Q. keď je na Slovensku, tak má strach, že sa stretne s otcom, a preto sa bojí vychádzať na ulicu. Maloletý sa s matkou momentálne zdržiava vo Š.. Počas rozhovoru sa maloletý vyjadroval o vzťahu s matkou a o pobyte vo Š. kladne. Matku má rád a páči sa mu tam. Preto kolízny opatrovník uviedol, že súhlasia s návrhom matky na vycestovanie a má za to, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na tvrdenia a odmietavý prístup maloletého k otcovi, navrhuje kolízny opatrovník styk otca s maloletým Q. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázať.
12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Ďalej dospel k záveru, že je dôvodné odvolanie matky do výroku o zamietnutí zvyšku návrhu týkajúceho sa dania súhlasu za otca s vycestovaním maloletého s matkou do Š., preto v tejto časti uznesenie odvolací súd zmenil a vo výroku I. a II. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
17. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a taktiež, že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia.
18. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
19. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Pri nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa týka maloletého dieťaťa je nevyhnutné a prvoradé chrániť záujem dieťaťa a nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak tu je daná bez okamžitého zásahu súdu, hrozba na živote, či zdraví maloletého dieťaťa.
20. Odvolací súd preštudovaním návrhu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení sa s odvolaním matky a otca, vyjadrení kolízneho opatrovníka, ako aj záznamom z výsluchu maloletého uskutočneného dňa 15.06.2021 Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave III, odbor kriminálnej polície dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. je vecne a právne správne a plne sa s ním stotožňuje. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisu, ako aj z výpovede maloletého zo dňa 15.06.2021 pred vyšetrovateľom, psychológom a sociálnym pracovníkom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody na dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň, vzhľadom na útek maloletého od otca a jeho výpoveď je dôvodné aj dočasne zakázať styk maloletého s otcom, nakoľko ide o závažné tvrdenia maloletého a akýkoľvek styk otca s maloletým by bol toho času ohrozením psychického zdravia maloletého. Odvolací súd nemôže v rámci neodkladného opatrenia skúmať, či maloletý vypovedá pravdu, alebo nie, nemôže ani nahradiť dokazovanie a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní. Avšak vzhľadom na doposiaľ vzniknuté skutočnosti, ako útek maloletého a jeho výpoveď je nevyhnutné maloletého chrániť pred výchovným vplyvom otca, z dôvodu ktorého maloletý od otca ušiel. Toho času je matka tým rodičom, u ktorého je záruka, že bude maloletému poskytnutá riadna starostlivosť a nehrozí maloletému ujma.
21. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemá za to, že je nadbytočné rozhodnúť aj o dočasnom nahradení súhlasu za otca matke, aby s maloletým vycestovala na územie Š.. Nakoľko matka žije vo Š., kde má stále zamestnanie ako zdravotná sestra a maloletý jej je dočasne zverený do osobnej starostlivosti, tak danie súhlasu s vycestovaním len logicky nadväzuje na rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Vycestovanie dieťaťa do cudziny hoc aj s rodičom, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti je vecou, ktorá nie je bežnou a obaja rodičia musia o nej rozhodnúť. V danom prípade je zrejmé, že otec nesúhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, logicky ani s jeho vycestovaním s matkou do Š.. Aby výkon osobnej starostlivosti bol nerušene zabezpečený, je potrebné vyhovieť aj návrhu matky, ktorým žiadala o nahradenie súhlasu za otca s vycestovaním maloletého do Š..
22. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva a povinnosti na nevyhnutnú dobu. Dané rozhodnutie ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, kde sa bude rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Berúc do úvahy záujem maloletého, ochranu jeho zdravia a vychádzajúc z doposiaľ zisteného stavu veci, že matka je schopná riadnej starostlivosti o maloletého a vzhľadom ku úteku maloletého od otca a závažným tvrdeniam maloletého ohľadom starostlivosti poskytovanej mu otcom dospel odvolací súd k záveru, že dočasné zverenie maloletého a zákaz styku s otcom je nevyhnutné na rýchle zabezpečenie ochrany zdravia maloletého. V danom prípade záujem maloletého na ochrane jeho zdravia má prednosť, pred právom rodiča na styk s dieťaťom.
23. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde I. inštancie pod sp. zn. 40P/57/2021.
24. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, vo výrokoch I. a II. ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a vo výroku III. zmenil tak, že udelil matke súhlas s vycestovaním s maloletým na územie Š..
25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).