Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: N.. T. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/XX, X., zast. advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, so sídlom Tŕnie 134, proti žalovanému: Členská schôdza Poľovníckej spoločnosti Košariská, Jánošíkova č. 47, Polomka, IČO: 45 029 351, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., so sídlom AK Horná 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -130 zo dňa 11. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. -130 zo dňa 11. 06. 2021 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. a III. m e n í tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo aj „okresný súd“) výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a výrokom III. priznal Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova č. 47, 976 6 Polomka, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorého označil ako „Členská schôdza Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova č. 47, 976 66 Polomka, IČO: 45 029 351“. V ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol citáciu , a ustanovenia a . Konštatoval, že pod uvedeným označením žalovaného subjektu a uvedenými identifikačnými údajmi nejestvuje subjekt práva, ktorý by mohol byť nositeľom práv a povinností, či byť stranou v konaní. Súd voči nemu nemôže vydať žiadne rozhodnutie ani s ním konať. Časť citovaného označenia žalovaného pritom vyjadruje orgán občianskeho združenia (členská schôdza), ktorý síce má rozhodovacie právomoci ale sám o sebe nemôže navonok vystupovať ako účastník právnych vzťahov, iná časť uvedeného označenia (sídlo a IČO) patrí ako identifikačný znak skutočne jestvujúcemu právnemu subjektu, ktorý ale žalovaný nie je. Žalobca o tejto skutočnosti musí mať vedomosť, z verejne dostupných informačných zdrojov je možné bez akýchkoľvek ťažkostí zistiť, komu patrí uvedené sídlo aj identifikačné číslo, dokonca zo samotných listín, doteraz žalobcom predložených súdu vo veci, je celkom zrejmé, kto má toto sídlo aj IČO, napriek tomu sa žalobca, zastúpený advokátom, rozhodol ako žalovaného označiť orgán združenia, s identifikačnými znakmi samotného združenia. V tomto prípade teda nejde o skutkový omyl a z toho vyplývajúcu chybu v písaní, ktorú by bolo možné jednoduchým úkonom súdu a strany konvalidovať. Naopak ide o omyl právny, ktorý vytvára následok nedostatku procesných podmienok. Z uvedeného dôvodu súd konanie v zmysle zastavil.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , keď je procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu, ale nárok na náhradu však nebolo možné priznať nejestvujúcemu subjektu práva. Zároveň však bolo možné konštatovať, že sa v konaní prostredníctvom advokátskej kancelárie vyjadrilo združenie Poľovnícka spoločnosť KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka, na jeho strane možno teda predpokladať vznik trov, spojených s týmto konaním, napriek tomu, že nie je stranou sporu. S poukazom na ust. a článku 4 ods. 1 súd priznal tomuto subjektu náhradu trov konania v celkom rozsahu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že pôvodne podal žalobu dňa 12. 09. 2019 podľa na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorú prijal Krajský súd v Banskej Bystrici do konania . Súd vo veci aj konal a prijímal aj právne úkony účastníkov ako stanoviská a vyjadrenia podľa dovtedajšej súdnej praxe. V konaní však dňa 19. 05 2020 vydal uznesenie o postúpení veci Okresnému súdu Brezno. Vo veci sa malo pokračovať podľa pravidiel . Okresný súd Brezno vyzval opatreniami z 30. 06. 2020 a neskôr z 31. 08. 2020 a 07. 10. 2020 na úpravu žaloby, aby spĺňala predpoklady na rozhodnutie. Žalobca potom opakovane upravoval návrh na rozhodnutie. Elektronickým podaním z 08. 07. 2020 označil predmet konania a žiadal o opravu žaloby a úpravu petitu rozhodnutia rozšírenú na všetky výroky žalovaného (PS Košariská) a jeho rozhodnutia. Táto úprava žaloby - zmena bola doručená do e-schránky Okresného súdu Brezno 08. 07. 2020. Potom druhým podaním z 25. 08. 2020 v elektronickej podobe žalobca upravil návrh aj v označení subjektu nasledovne: Vec: Zmena žaloby na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy - druhá oprava žaloby, úprava a doplnenie žalobného návrhu (petitu rozhodnutia) - žaloba na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov a určenie existencie práva členstva v spoločenskej organizácii, kde ako žalovaný bola označená Poľovnícka spoločnosť KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka, IČO: 45 029 351 a jej orgány: Členská schôdza Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka, IČO: 45 029 351 a Výbor Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka, IČO: 45 029 351. Z tejto zmeny žaloby vyplýva, že žalobca správne označil žalovaného ako Poľovnícka spoločnosť KOŠARISKÁ. Potom napadol niektoré jej rozhodnutia a požadoval vyslovenie rozhodnutia, že žalobca je nepretržite členom spoločnosti žalovaného. V tomto podaní nesporne došlo k požadovanému správnemu označeniu predmetu konania a subjektu žalovaného. Predmetom požiadavky na rozhodnutie je vyslovenie platnosti členstva v tejto spoločnosti. Ostatné výroky boli formulované z opatrnosti a tieto je možné riešiť súdom aj ako predbežnú otázku. Súd neuviedol svoje výzvy a ani tieto označené podania žalobcu, ktoré konvalidujú žalobu do polohy o akej sa dá konať a rozhodnúť. Súd potom zistil tento skutkový stav, lebo sa s týmito podaniami nevysporiadal, nespomenul ich a rozhodol. Žalobca má za to, že v tomto konaní je žalovaný subjekt správne označený ako Poľovnícka spoločnosť KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka, IČO: 45 029 351. Žalobca sa domnieva, že v druhom podaní zo dňa 25. 08. 2020 - zmena žaloby a návrhu tento nedostatok bol odstránený. Z podaní žalovaného (zrejme žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) je zrejmé, čoho sa domáha a voči komu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že súdy už konali so žalovaným takto označeným, ktorým sa sám označuje za Poľovnícku spoločnosť KOŠARISKÁ a jej právnym zástupcom. Ide o zástupcu Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ a nie zástupcu Členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, ktorej sa súd snažil pričleniť IČO. Tento zástupca ani nenamietal subjektivitu žalovaného, lebo ho považuje za Poľovnícku spoločnosť KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, Polomka. Súd rozhodol o práve na náhradu trov konania právnemu zástupcovi tohto subjektu. Ak súd ku dňu tohto rozhodnutia považuje napriek inému skutkovému stavu za žalovaného Členskú schôdzu Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ sa snažil pričleniť IČO, tak potom s ním jednak nemohol konať a komunikovať a jednak neexistujúcemu alebo nespôsobilému subjektu nemohol priznať práva účastníka spočívajúce v priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. Už aj z tohto hľadiska trov konania ide o nesprávne skutkové zistenie a právne posúdenie žalobca preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Doplnil, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

5. V dôsledku odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) a odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno postupom podľa , potvrdil ako vecne správne vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil a v závislých výrokoch II. a III. postupom podľa uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia v tejto časti a ani na jeho zrušenie.

6. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval záver, že žalobca ako žalovaný subjekt označil orgán občianskeho združenia (členská schôdza), ktorý síce má rozhodovacie právomoci, ale sám osebe nemôže navonok vystupovať ako účastník právnych vzťahov, pričom zároveň iná časť označenia žalovaného (sídlo a IČO) patrí ako identifikačný znak existujúcemu právnemu subjektu, ktorý ale nie je žalovaný. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o nedostatku procesných podmienok, konkrétne procesnej subjektivity žalovaného subjektu a konanie s poukazom na ust. zastavil.

12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie obsiahnutým vo výrokovej časti I., ako aj s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje jeho vecnú správnosť a na uvedené odkazuje.

13. Nad rámec uvedeného uvádza, že procesnú subjektivitu, v upravenú v ustanovení a , má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim vznikom, spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita takzvanú procesnú podmienku. Tou sa rozumie určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania, t.j. nielen na námietku protistrany, prípadne účastníka konania. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Je nutné však rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

14. V súdenej veci žalobca ako žalovaný subjekt označil ako: „Členská schôdza Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova č. 47, 977 66 Polomka, IČO: 45 029 351“, pričom žalovaného takýmto spôsobom označil v čase podania žaloby v roku 2019 a žalobou v časti označenia subjektov nijakým spôsobom nedisponoval až do dňa 25. 08. 2020, kedy elektronicky doručil Okresnému súdu Brezno podanie označené ako „Zmena žaloby na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy“. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi v tom smere, že v uvedenom elektronickom podaní zo dňa 25. 08. 2020 žalobca už ako žalovaný subjekt neoznačoval „Členskú schôdzu Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ“, ale ako žalovaného označil subjekt: „Poľovnícka spoločnosť KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, 976 66 Polomka, IČO: 45 029 351 a jej orgány: Členská schôdza Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova 47, 976 66 Polomka, IČO: 45 029 351, a Výbor Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKÁ, Jánošíkova č. 47, 976 66 Polomka, IČO: 45 029 351“.

15. Ani uvedená skutočnosť, ktorá je z obsahu súdneho spisu zistiteľná, však nie je spôsobilá zvrátiť stav konštatovaný súdom prvej inštancie o nedostatku procesnej subjektivity žalovaného subjektu, nakoľko uvedená procesná podmienka (procesná subjektivita) musí byť obligatórne daná a splnená v čase podania žaloby a jej nedostatok, tak ako už bolo uvedené vyššie vytvára neodstrániteľnú vadu konania, ktorú nie je možné ani následne konvalidovať. Pokiaľ žalobca v žalobe označí neexistujúci subjekt, resp. subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu, a to už v čase podania žaloby, nie je možné takúto neodstrániteľnú vadu konania zhojiť, či reparovať neskorším návrhom žalobcu, resp. zmenou žaloby.

V danom prípade nie je relevantné, či žaloba žalobcu už bola súdom konajúcim vo veci doručovaná protistrane na vyjadrenie. I napriek tej skutočnosti, že v nie je zákonným spôsobom uvedená, resp. normovaná lehota na vydanie uznesenia o zastavení konania je na mieste, aby konajúci súd vydal uznesenie o zastavení konania bezodkladne.

16. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že od uvedenej situácie je nutné odlíšiť situácie, keď označená strana sporu v čase začatia konania procesnou subjektivitou disponoval, avšak v priebehu konania ju stratil. Uvedenú procesnú situáciu upravuje ust. až . V súdenej veci však nešlo o taký prípad, ale o situáciu, keď žalobca v žalobe označil subjekt, ktorý sám nemá procesnú subjektivitu, nemal ju ani v čase podania žaloby, nakoľko ide o orgán občianskeho združenia. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru o nedostatku procesnej podmienky (procesnej subjektivity), pričom ide o procesnú vadu konania neodstrániteľnú a teda ju nemožno zhojiť ani neskorším úkonom strany sporu (resp. účastníka konania).

17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. , ktorým súd konanie zastavil, potvrdil, ako vecne správne.

18. Ako výroky závislé preskúmal odvolací súd i výrok II. a III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Výrokom II. súd vyslovil, že žalovanému subjektu nárok na náhradu trov konania nepriznáva a rozhodnutie zdôvodnil tak, že procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu, avšak nárok na náhradu trov nebolo možné priznať nejestvujúcemu subjektu práva. Odvolací súd nadväzuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, keď navyše dopĺňa, že rovnako nemožno rozhodnúť ani o nepriznaní nároku nejestvujúcemu subjektu. V konaní bol z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalovaného sporovou stranou len žalobca. Tomuto z dôvodu nesprávne uplatnenej žaloby je nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, ale zároveň nebolo možné rozhodnúť o priznaní či nepriznaní nároku na náhradu trov konania neexistujúceho subjektu práva. Z dôvodu, že bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania a jediným účastníkom konania za takejto procesnej situácie bol žalobca, odvolací súd zmenil závislý výrok II. o trovách konania tak, že žalobcovi (procesne neúspešnej, avšak jedinej strane sporu) nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil i závislý výrok III. o trovách konania, ktorým súd priznal Poľovníckej spoločnosti KOŠARISKá nárok na náhradu konania v celom rozsahu, nakoľko uvedený subjekt nebol účastníkom predmetného konania a nebol dôvod, aby sa k žalobe formulovanej vyššie uvedeným spôsobom vyjadroval.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. , a . Rovnako v odvolacom konaní bol jediným účastníkom žalobca z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity označeného žalovaného subjektu. Žalobca, ktorý v súdenej veci podal odvolanie, teda v odvolacom konaní nebol úspešný ani sčasti. Procesnému neúspechu žalobcu v odvolacom konaní v celom rozsahu, by zodpovedal procesný úspech protistrany (žalovaného). Keďže však v konaní absentovala protistrana s procesnou subjektivitou, nebolo možné rozhodnúť o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania neexistujúceho subjektu práva, preto odvolací súd o trovách rozhodol tak, že žalobcovi, ako jedinej sporovej strane, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím odvolací súd nedospel k záveru o procesnom úspechu žalobcu v odvolacom konaní (ako sa to môže javiť z výrokovej časti rozhodnutia), avšak pre účely rozhodnutia o trovách bol žalobca jediným subjektom v konaní, o koho nároku alebo povinnosti bolo možné rozhodnúť.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).