Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-9-2021.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Subarea
16CoE/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného: Alianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti povinnému: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., M. R. F. XX, t. č. H. I., o vymoženie sumy 266,41 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom T.. T. F., pod spis. zn. EX 1470/2007, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/149/2008-47 zo dňa 20. 01. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.) a zamietol námietky proti exekúcii (výrok II.).
2. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je právoplatný a vykonateľný trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3T/54/2001 zo dňa 16. 07. 2001, na základe ktorého vznikla povinnému povinnosť uhradiť oprávnenému vymáhanú pohľadávku. Povinný namietal nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý predchádzal vydaniu tohto exekučného titulu.
3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že povinný v podaných námietkach nepreukázal existenciu žiadnych okolností v zmysle ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili by zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, resp. existenciu iných dôvodov, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie. Okresný súd tiež ďalej uviedol, že v tomto štádiu konania nie je úlohou súdu skúmať zákonnosť trestného konania, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia. Povinný bol na povinnosť plniť zaviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím, pričom v prípade výhrad voči obsahu vydaného rozhodnutia mal povinný možnosť ho napadnúť všetkými dostupnými opravnými prostriedkami v priebehu trestného konania.
4. Okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie najskôr právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemal z návrhu povinného preukázaný. Uviedol, že nie je úlohou exekučného súdu komplexným a vyčerpávajúcim spôsobom zisťovať majetkové pomery povinného, pričom exekučný súd v čase svojho rozhodovania takúto možnosť ani nemá. Uvedené je úlohou súdneho exekútora v prebiehajúcej exekúcii vedenej voči povinnému, ktorého možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie nie je týmto rozhodnutím okresného súdu dotknutá.
5. Okresný súd preskúmal podmienky zastavenia exekúcie aj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoUNEK“) a
konštatoval, že hoci sa jedná o starú exekúciu v zmysle ust. 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ale podľa ust. §4 ods. 2 písm. a) ZoUNEK rozhodná doba podľa ust. § 3 ZoUNEK neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o námietkach proti starej exekúcii.
6. Proti prvému výroku tohto uznesenia okresného súdu, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V obsahu svojho odvolania uvádzal, že ide o starú exekúciu, pretože uplynula 5 ročná rozhodná doba odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 04. 2008 súdnemu exekútorovi. Povinný ďalej namietal aj uplynutie všetkých zákonných lehôt, vrátane 3 ročnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva oprávneného z exekučného titulu.
7. Povinný vo svojom odvolaní ďalej namietal aj záver okresného súdu o tom, že nemal preukázanú nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uviedol, že momentálne sa na základe právoplatného rozhodnutia súdu nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde si vie mesačne zarobiť približne sumu 50 € až 70 € v hrubom. Okrem tejto exekúcie sú voči nemu vedené aj ďalšie exekúcie.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), následne včas podané odvolanie povinného prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z nasledujúcich dôvodov:
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
13. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i nemajetnosť povinného, ak povinný nemá žiadny majetok alebo že povinný síce má majetok, ale tento je iba takej nepatrnej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov exekúcie. Týmto ustanovením je tak zároveň zakotvený aj určitý princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak sa uvedená skutočnosť preukáže. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a zaznamenávať ich v príslušnom exekučnom spise. Na základe takto zisteného skutkového stavu súdny exekútor prípadne môže podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní však musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd dňa 07. 04. 2008 vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené do vlastných rúk dňa 21. 04. 2008. Prejednávaná exekúcia je starou exekúciou v zmysle ust. § 1 ods. 1 ZoUNEK, na ktoré sa vzťahuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podmienky zastavenia starej exekúcie upravuje ZoUNEK, podľa ktorého sa stará exekúcia zastavuje, ak uplynula rozhodná doba. Rozhodnou dobou je doba piatich rokov a plynie odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ust. § 2 ods. 1 v spojení s ust. 3 ods. 1 ZoUNEK). V niektorých prípadoch sa rozhodná doba predlžuje, ako je to aj v tomto prípade, keďže súd rozhodoval aj o námietkach proti starej exekúcii. V takom prípade rozhodná doba neuplynie skôr ako o 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhodoval o námietkach proti starej exekúcii (ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoUNEK). Okresný súd o námietkach proti starej exekúcii rozhodol vo výroku II. napadnutého uznesenia. Záver okresného súdu tak bol správny, keď uviedol, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto odvolacia námietka povinného nebola v tomto smere dôvodná.
16. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka povinného, že uplynula prekluzívna lehota na uplatnenie práva oprávneného z exekučného titulu, a to s poukazom na ust. § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
17. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tak tento záver je predčasný. Okresný súd podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Povinný v danom prípade využil svoje právo a podal na exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd sa týmto návrhom odmietol zaoberať a zamietol ho len z dôvodu, že v čase svojho rozhodovania nemal možnosť zisťovať majetkové pomery povinného, a keďže mu súdny exekútor nepredložil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nemal jeho nemajetnosť preukázanú. Týmto procesným postupom však znemožnil povinnému, aby mohol uskutočniť svoje procesné právo, ktoré mu patrí, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože objektívne nepreskúmal návrh povinného z hľadiska toho, či sú na jeho strane splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
18. K predloženému súdnemu spisu totiž nie je priložený ani exekučný spis a aj z formulácie záverov okresného súdu možno vyvodiť, že okresný súd ho pri svojom rozhodovaní k dispozícii nemal. Je pravdou, že nie je úlohou exekučného súdu komplexným a vyčerpávajúcim spôsobom zisťovať majetkové pomery povinného, ale práve preto si ho mal od súdneho exekútora vyžiadať, aby sa s majetkovými pomermi povinného mohol oboznámiť, a až potom rozhodnúť, či jeho návrh bol alebo nebol dôvodný. Zo súdneho spisu je navyše zrejmé, že povinný sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde má z logických dôvodov i obmedzenú možnosť vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v odvolaní povinný uvádzal, že mesačne si dokáže zarobiť len medzi 50 € až 70 € v hrubom. Zároveň je z Centrálneho registra exekúcií zrejmé aj to, že okrem tejto exekúcie má povinný evidované ešte ďalšie dve exekúcie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odvolaním napadnutý výrok I. okresného súdu, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu vyžiadať si od príslušného súdneho exekútora exekučný spis, aby mohol objektívne posúdiť dôvodnosť návrhu povinného. V prípade, že okresný súd zistí, že posledné zisťovanie majetkových pomerov súdnym exekútorom je staršieho dáta, teda že nie je aktuálne, vyzve súdneho exekútora, aby vykonal nové šetrenie pomerov.
21. Výrok II. napadnutého uznesenia okresného súdu je právoplatný, pretože proti nemu nebolo odvolanie prípustné. Povinný odvolanie proti tomuto výroku ani nepodal.
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).