Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-221-2021.pdf
PDF · 81.34 KB
Case nature
Subarea
5S/221/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. LOGISPOINT, s. r. o., so sídlom Mokrohájska cesta 10, 841 04 Bratislava, IČO: 51 090 651, 2. Obec Zohor, Obecný úrad, Nám. 1. mája 1, 900 51 Zohor, IČO: 00 305 235, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08.06.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08.06.2021 doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.08.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 24.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odboru starostlivosti o životné prostredie č. j.: OU-MA-OSZP-2021/007432/GAM zo dňa 17.03.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, že zmena navrhovanej činnosti „LOGISTICKÉ A KONSIGNAČNÉ CENTRUM ZOHOR“, ktorej navrhovateľom je AUTOPARKY GROUP, s. r. o., Mokrohájska cesta 10, 841 04 Bratislava, IČO: 51 090 651 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.“ Dôvodnosť odkladného účinku žalobca založil najmä na tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Uviedol, že táto otázka nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná, avšak vzhľadom na zásadu preventívnej opatrnosti vyjadrenú v § 13 zákona č. 17/1992 Zb. nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia. Za ďalší dôvod pre priznanie odkladného účinku považoval žalobca právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti, čo sa zabezpečí práve priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Inak bude toto právo verejnosti popreté.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.09.2021 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. S návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k žalobe, návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a administratívnym spisom žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Poukázanie na ust. § 13 zákona č. 17/1992 Zb. samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich okolností o hrozbe nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, a to najmä uvedením druhu hroziacej škody, jej rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších možných následkov, nie je dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné ust. § 13 zákona 17/1992 Zb. predpokladá rovnako ako ust. § 185 SSP hrozbu nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia. Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Pokiaľ žalobca v návrhu neuviedol aká škoda či ujma na životnom prostredí hrozí, resp. ju dostatočným spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval, správny súd nemôže posúdiť dôvodnosť takto všeobecne formulovaného návrhu. Pri ďalšom dôvode, ktorý žalobca v návrhu uviedol ako dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to popretie práva verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti, ak nebude správnej žalobe priznaný odkladný účinok, žalobca tiež nešpecifikoval aká závažná ujma, či škoda mu hrozí. Podľa názoru správneho súdu mal žalobca, ako aj iná verejnosť, v administratívnom konaní možnosť vyjadriť sa k projektu zasahujúcom do životného prostredia, preto nemôže dôjsť k popretiu práva verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný sa zaoberal pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré mu boli doručené do 21 dní od zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia na úradnej tabuli obce. Žalobca v návrhu neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
15. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).