Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-101-2017.pdf
PDF · 216.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: A. Y.s X. X. A. W., U. U.t. XXX. F.E.., U., J., IČO: 13805434-2-43, zastúpeného JUDr. Richardom Schwarzom, advokátom, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 13. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 15. 05. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Colný úrad Nitra, pobočka colného úradu Nové Zámky NS (ďalej len „Colný úrad Nitra“ alebo „prvostupňový správny orgán“) dňa 11. 04. 2014 prijal colné vyhlásenie č. XXXXXXXXXXXXX, ktorým žalobca ako deklarant, zastúpený v colnom konaní obchodnou spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s. r. o., navrhol prepustenie nižšie uvedeného tovaru pôvodom z Čínskej ľudovej republiky do colného režimu voľný obeh: Číslo položky colného vyhlásenia: 6 Opis tovaru: dámske košele tkané z bavlny Množstvo tovaru: 1300 kusov Číselný znak TARIC: XXXXXXXXXX
2. Prílohou predloženého colného vyhlásenia boli:
- Tranzitné vyhlásenie (T1) MRN č. XXDEXXXXXXXXXXXXMX,
- Faktúra - Commercial Invoice No.: PQ10060,
- Packing list k Invoice No: PQ10060,
- Air Waybill 020-65739310,
- Számla - faktúra za prepravu tovaru,
- CMR zo dňa 10. 04. 2014 a CMR zo dňa 11.04.2014.
3. Rozhodnutím zo dňa 11. 04. 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX Colný úrad Nitra podľa ust. § 48b ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh (uvedeného na prijatom colnom
vyhlásení č. XXXXXXXXXXXXX) povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur.
4. Pri overovaní údajov deklarovaných v colnom vyhlásení a vyhodnocovaní dokladov, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia, nadobudol Colný úrad Nitra dôvodné pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov týkajúcich sa deklarovanej colnej hodnoty a o tom, že deklarovaná colná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa článku 29 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“).
5. Colný úrad Nitra vyzval žalobcu ako deklaranta formou písomnej výzvy č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 11. 04. 2014, aby v súvislosti s colným vyhlásením zo dňa 11. 04. 2014 č. XXXXXXXXXXXXX predložil ďalšie doklady alebo iné dôkazy o tom, že deklarovaná colná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva.
6. Na základe písomnej výzvy žalobca predložil kontrakt medzi odosielateľom a príjemcom (listina zo dňa 15. 03. 2014 označená ako „Contract, Invoice No: PQ10060“).
7. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca pochybnosti colného úradu nevyvrátil, Colný úrad Nitra informoval „Oznámením a žiadosťou o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa článku 73 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva a poskytnutie zabezpečenia dovoznej platby“ č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11. 04. 2014 žalobcu o tom, že napriek pretrvávajúcim pochybnostiam colného úradu o tom, že deklarovaná colná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa článku 29 Colného kódexu a skutočnosti, že konečné rozhodnutie o určení colnej hodnoty nebolo vydané, je možné aplikovať postup ustanovený v článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu v spojitosti s článkom 248 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „vykonávacie nariadenie“ alebo „nariadenie č. 2454/93“) a so súhlasom účastníka konania po poskytnutí požadovaného zabezpečenia dovoznej platby prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu, keďže tovar nie je na účely overovania správnosti deklarovanej colnej hodnoty potrebný. V tejto súvislosti Colný úrad v Nitre poukázal na článok 13 Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, v zmysle ktorého, ak v priebehu určovania colnej hodnoty dovážaného tovaru je odložené konečné rozhodnutie o určení colnej hodnoty, môže byť tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, ak deklarant na požiadanie poskytne požadované zabezpečenie. Zabezpečenie dovoznej platby, ktoré Colný úrad Nitra požadoval, predstavovalo sumu 1.493,93 eur, ktorá pozostávala zo zábezpeky na clo vo výške 521,14 eur a zo zábezpeky na daň z pridanej hodnoty vo výške 972,79 eur.
8. Žalobca dňa 11. 04. 2014 vyjadril súhlas s uplatnením postupu podľa článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu a poskytol požadované zabezpečenie dovoznej platby zložením peňažných prostriedkov v hotovosti na depozitný účet Colného úradu Nitra.
9. Colný úrad Nitra aplikoval postup podľa článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu a rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 11. 04. 2014 prepustil predmetný tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty.
10. Dňa 01. 07. 2015 vydal Colný úrad Nitra oznámenie o začatí konania vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola potvrdená pravdivosť alebo správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktoré boli predmetom preverovania.
Colný úrad Nitra vydal dňa 11. 08. 2015 rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX, ktorým v zmysle ust. § 21 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur, nakoľko po obdržaní informácie od príslušného finančného orgánu iného členského štátu - t. j. Maďarska, nebola potvrdená pravdivosť, ani správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný
obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 11. 04. 2014. Daňová povinnosť vznikla podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dňom 11. 04. 2014, t. j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Zároveň Colný úrad Nitra týmto rozhodnutím po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím v colnom konaní zo dňa 11. 04. 2014 č. XXXXXXXXXXXXX vyrubenie dane z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur.
V rozhodnutí pri položke colného vyhlásenia č. 6 je uvedené množstvo tovaru 1300 kusov, pripočítateľné položky 20,69 eur, celková hodnota 467,19 eur, clo 56,06 eur, DPH 108,79 eur (spolu clo a DPH 164,85 eur).
Žalobca podal proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra zo dňa 11. 08. 2015 č. XXXXXXX/XXXX odvolanie zo dňa 20. 08. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2015 č. XXXXXXX/XXXX potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 11. 08. 2015 a odvolanie žalobcu zamietol.
11. Colný úrad Nitra požiadal listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 16. 04. 2014 Finančné riaditeľstvo SR o zabezpečenie medzinárodnej administratívnej spolupráce v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Úradný vestník EÚ L 375 zo dňa 23. 12. 2004). Predmetom vyššie uvedenej žiadosti bolo o. i. preverenie colnej hodnoty tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX.
Colnému úradu Nitra bola doručená odpoveď Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX-XXXXXXX zo dňa 25. 02. 2016, z ktorej vyplýva, že colná správa Čínskej ľudovej republiky nevybavila žiadosť o administratívnu spoluprácu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo 16. 04. 2014 týkajúcu sa preverenia colnej hodnoty tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX.
12. Colný úrad Nitra po overení údajov deklarovaných na colnom vyhlásení a vyhodnotení dokladov, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia a vyhodnotení dokladov, ktoré boli na písomnú výzvu Colného úradu Nitra predložené žalobcom, dospel k názoru, že pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru neboli odstránené. Pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty bolo podľa Colného úradu Nitra založené na nasledujúcich skutočnostiach:
Na základe údajov uverejňovaných Štatistickým úradom Európskeho Spoločenstva (Eurostat) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie 03/2014 bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu stanovená v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota, zistená vo výške 25,99094358 eur/kg (4,943256679 eur/kus).
Podľa údajov poskytnutých Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie rokov 2009-2013 (do septembra 2013) bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu stanovená v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota, zistená vo výške 18,5 eur/kg.
Podľa údajov z databáz V4 (Vyšehradskej štvorky: Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľskej republiky) bola colná hodnota tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu a dovážaného v rovnakom alebo približne rovnakom množstve a v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, zistená vo výške 2,039942939 eur/kus.
Deklarovaná colná hodnota predmetného tovaru 0,359376073 eur/kus, ktorá je vo výraznom nepomere voči vyššie uvedeným hodnotám, zakladala podľa Colného úradu Nitra odôvodnené pochybnosti vo
vzťahu k jej pravosti a správnosti a z tohto dôvodu Colný úrad Nitra neprijal deklarovanú colnú hodnotu stanovenú na základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu.
13. Vyššie uvedené zistenia podľa colného úradu odôvodňovali určenie colnej hodnoty predmetného tovaru náhradnými metódami podľa čl. 30 a 31 Colného kódexu a dodatočný zápis colného dlhu a iných platieb platených v súvislosti s dovozom tovaru (dovozného cla a DPH) do účtovnej evidencie v zmysle článku 101 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09. 10. 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s článkom 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie.
14. Z toho dôvodu Colný úrad Nitra „Oznámením dôvodov rozhodnutia o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu“ č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2016 oznámil žalobcovi podľa článku 22 ods. 6 prvý pododsek Colného kódexu Únie v spojení s článkom 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/2447 z 24. 11. 2015 (ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 952/2013) dôvody, ktoré budú podkladom rozhodnutia vydávaného podľa článku 29 Colného kódexu Únie vo veci určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu (clo a DPH) v zmysle článku 101 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie a s § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k tovaru položky č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX.
Colný úrad Nitra zároveň vyššie uvedeným oznámením stanovil žalobcovi lehotu do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na vyjadrenie stanoviska k dôvodom na vydanie rozhodnutia, ako aj navrhnutie, príp. doplnenie podkladov k vydaniu rozhodnutia. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 28. 11. 2016. Uvedeným oznámením Colný úrad Nitra tiež upozornil žalobcu, že v prípade ak si neuplatní svoje právo podľa článku 22 ods. 6 prvý pododsek Colného kódexu Únie, Colný úrad Nitra vydá rozhodnutie podľa doteraz zisteného skutkového stavu.
15. Dňa 21. 12. 2016 bolo Colnému úradu Nitra doručené podanie žalobcu, v ktorom vyjadril stanovisko k oznámeniu dôvodov rozhodnutia č. XXXXXXX/XXXX vo vzťahu k tovaru položky č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX.
16. Colný úrad Nitra rozhodnutím č. 42873/2017 zo dňa 17. 01. 2017 (v znení opravy č. 57636/2017 zo dňa 20. 01. 2017) určil colnú hodnotu tovaru náhradnou metódou podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu a zároveň po dodatočnom zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie oznámil žalobcovi ako povinnému dlžníkovi v zmysle čl. 102 ods. 3 Colného kódexu Únie povinnosť uhradiť dodatočne vymeranú sumu dovozného cla. Colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 201 ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia. Žalobca bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom deklarant. Colný úrad v predmetnom prípade rozhodnutím č. 42873/2017 zo dňa 17. 01. 2017 určil colnú hodnotu tovaru náhradnou metódou vo výške 2.651,93 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovoznej platby v celkovej výške 751,56 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0615810400974 zo dňa 11. 04. 2014.
17. Uvedené rozhodnutie colného úradu napadol účastník konania podaným odvolaním zo dňa 30. 01. 2017.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
18. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 176841/2017 zo dňa 15. 05. 2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra č. 42873/2017 zo dňa 17. 01. 2017 zamietol a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Nitra potvrdil.
19. Žalovaný uviedol, colný úrad sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a komplexne vyjadril k otázke určenia colnej hodnoty tovaru, zároveň odôvodnil nemožnost' prijatia deklarovanej ceny na
účely colného hodnotenia, nemožnosť určenia colnej hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu a opísal celý procesný postup ustanovený v článku 181a nariadenia č. 2454/93, ktorý v danom prípade dôsledne dodržal. Colný úrad sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež zaoberal dôvodmi vylúčenia možnosti použiť niektorú z náhradných metód hodnotenia ustanovených v článku 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu v určenom poradí a objasnil dôvody určenia colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu (metódy založenej na údajoch dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami v článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT) a uviedol, aké východiskové údaje boli pri určení colnej hodnoty uvedenou metódou použité. Keďže v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu v zmysle článku 101 ods. 1 v spojení s článkom 104 ods. 1 a článkom 105 ods. 4 Colného kódexu Únie (tzn. v colnom konaní bola vymeraná nižšia suma cla ako je suma cla skutočne dlžná podľa platných právnych predpisov), colný úrad napadnutým rozhodnutím zároveň po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie oznámil v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi dodatočne vymeranú sumu dovozného cla. Predmetné rozhodnutie colného úradu o určení colnej hodnoty a dodatočnom zápise dovozného cla tak obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli pre konečný výmer sumy dovozných platieb rozhodujúce a z ktorých colný úrad v konaní vychádzal, vrátane určenia colnej hodnoty tovaru.
20. Pri zohľadnení kritérií, ktoré colný úrad uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí, bol z údajov databázy finančnej správy extrahovaný súbor dovozov, na základe ktorých colný úrad zistil tzv. stredovú hodnotu a vylúčil určenie colnej hodnoty tovaru na základe minimálnych colných hodnôt (minimálne colné hodnoty určené podľa článku 20 Dohody o vykonávaní článku VII GATT a rozhodnutia 7.1 členov Svetovej obchodnej organizácie), ako aj určenie colnej hodnoty na základe ľubovoľných čí fiktívnych hodnôt, keďže stredová hodnota zodpovedá konkrétnemu dovozu tovaru.
21. Žalovaný ďalej uviedol, že cieľom právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Podľa bodu 1 vysvetľujúcich poznámok o colnej hodnote uvedených v prílohe 23 nariadenia č. 2454/93 týkajúcich sa článku 31 ods. 1 Colného kódexu colná hodnota určovaná v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu by mala v čo najväčšej miere vychádzať z colných hodnôt určených predtým a podľa bodu 2 by mali byť metódy určovania, ktoré sa uplatňujú podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu totožné s metódami uvedenými v článku 29 až článku 30 ods. 2 Colného kódexu, ale „primeraná pružnosť“ pri uplatňovaní uvedených metód by mala byť v súlade s ustanoveniami článku 31 ods. 1 Colného kódexu. S ohľadom na potrebu určiť colnú hodnotu tovaru a s ohľadom na „primeranú pružnosť“, ktorú vyžaduje bod 2 uvedených vysvetľujúcich poznámok, je potrebné pripustiť, že cena stanovená v rámci predaja môže predstavovať údaj dostupný v Spoločenstve, ktorý umožňuje použiť článok 31 ods. 1 Colného kódexu ako základ určenia colnej hodnoty. Odkaz na vyššie uvedenú cenu, ktorá bola základom pre určenie colnej hodnoty v danej právnej veci predstavuje taký spôsob určenia uvedenej hodnoty, ktorý je jednak „primeraný“ v zmysle uvedeného článku 31 ods. 1 Colného kódexu a jednak je v súlade so zásadami a všeobecnými pravidlami medzinárodných zmlúv, ako aj ustanovení, na ktoré tento článok odkazuje.
22. K námietke účastníka konania, že v roku 2012 a 2013 doviezol identický tovar z Číny a colný úrad nemal k deklarovanej hodnote tovaru žiadne pripomienky, pretože v danom čase nemal k dispozícii štatisticky určené hodnoty dovážaných komodít, čo svedčí o tom, že jeho spoločnosť nie je fiktívna, žalovaný uviedol, že cieľom právnej úpravy Európskej únie týkajúcej sa určenia colnej hodnoty je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt (bod 23. rozsudku ESD zo dňa 16. 06. 2016 vo veci C-291/15), čo colné orgány Slovenskej republiky musia plne rešpektovať a s využitím všetkých zákonných ustanovení musia dbať na to, aby prevodná hodnota odrážala skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru, a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. Colný úrad v predmetnom prípade nespochybnil právne postavenie účastníka konania a ani jeho obchodné aktivity, keď neprijal nim deklarovanú colnú hodnotu, pretože ním predloženým dôkazom neodstránil pochybnosť colného úradu o jej výške (1,796884618 eur/kg), ktorá bola výnimočne nízka v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien zistených pri dovoze podobného tovaru a o viac než 90 % nižšia ako medián stanovený Európskou komisiou, JRC (Joint Research Centre) vo výške 18,5 eur/kg. Za týchto okolností je potrebné domnievať sa, že taký rozdiel ceny, ako bol zistený, sa
javí dostatočný na odôvodnenie pochybnosti colného orgánu a zamietnutie deklarovanej colnej hodnoty predmetného tovaru.
23. K námietke žalobcu, že colný úrad v rozhodnutí poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 16. 06. 2016 vo veci C-291/15, ktorý sa primárne týka tých prípadov, kedy príslušnému colnému úradu dovozca predloží len faktúru a doklad o prevode finančných prostriedkov, pričom on predložil aj ďalšie doklady, žalovaný uviedol, že nepopiera, že daný rozsudok sa primáme týka účastníkom konania uvádzaných prípadov, ale závery Európskeho súdneho dvora uvedené v namietanom rozsudku možno aplikovať na danú právnu vec, pričom ide o prístup, ktorý sa dá indukciou zovšeobecniť a zovšeobecnenie následne dedukciou použiť pre nový prípad a podmienky pre jeho použitie je potrebné interpretovať reštriktívne. V predmetnom prípade účastník konania síce predložil kontrakt medzi ním a predávajúcim, ale vzhľadom na náležitosti, ktoré obsahoval, neodstránil pochybnosť colného úradu o deklarovanej colnej hodnote tovaru, pričom ďalší dôkaz už nepredložil.
24. K ďalším námietkam účastníka konania, a to, že nejde o fiktívny obchod, nejde o obchod so spriaznenými osobami a na daný prípad je potrebné aplikovať určenie colnej hodnoty predmetného tovaru, ktorá zodpovedala a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. obdobného tovaru na úrovni Európskej únie, pričom uvedenú metódu však colný úrad neaplikoval a stanovil ničím nepodloženú a navýšenú colnú hodnotu tovaru, žalovaný uviedol, že colný úrad po zákonnom odôvodnení nemožnosti určiť colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty pristúpil k určovaniu colnej hodnoty náhradnou metódou. Colný úrad postupoval v súlade s článkom 30 ods. 1 Colného kódexu a skúmal možnosť aplikácie náhradných metód hodnotenia podľa článku 30 ods. 2 v poradí písmen a/ až d/ predmetného ustanovenia, takže nemenil ich poradie. Účastník konania svoje tvrdenie, že na daný prípad je potrebné aplikovať určenie colnej hodnoty predmetného tovaru, ktorá zodpovedala a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni Európskej únie, nepodložil žiadnym dôkazom ani neuviedol žiadny konkrétny dovozný prípad, ktorý by podľa jeho názoru zodpovedal a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni Európskej únie. Uvedené a ničím nepodložené námietky účastníka konania považuje žalovaný za právne irelevantné.
25. Žalovaný k žalobcom citovaným článkom 150 ods. 1, 3 a 151 ods. 1, 3 nariadenia č. 2454/93 uviedol, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia nebola určená podľa ustanovení článku 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu, ku ktorým sa vzťahujú ustanovenia článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93, ale bola určená podľa článku 31 Colného kódexu na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami upravenými v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné i pre Slovenskú republiku, a to v článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT (uverejnenej vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb.) a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT (uverejnenej oznámením Ministerstva zahraničných veci č. 152/2000 Z. z.). V zmysle článku VII GATT je táto metóda colného hodnotenia (metóda použitia rozumných prostriedkov) založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti.
26. Žalovaný ako odvolací orgán skúmal obsahovú i formálnu správnosť napadnutého rozhodnutia, jeho zákonnosť a tiež zákonnosť postupu colného úradu v konaní, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, pričom dospel k záveru, že colný úrad svoje rozhodnutie náležíte a komplexne odôvodnil. Zistený skutkový stav veci odôvodňoval určenie colnej hodnoty tovaru podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu I postup podľa článku 101 ods. 1 v spojení s článkom 104 ods. 1 a článkom 105 ods. 4 Colného kódexu Únie. Postup colného úradu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami aplikovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe uvedeného odvolací orgán námietky účastníka konania ako neopodstatnené zamietol.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
27. Žalobca sa v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 14. 07. 2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 05. 2017 i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2017.
28. Žalobca uviedol, že žalovaný vôbec nebral do úvahy, že pri určovaní colnej hodnoty tovaru (rovnakého, resp. obdobného) je potrebné vychádzať z porovnateľne najnižšej hodnoty tovaru, a to nielen na území SR, ale členských štátov EÚ. Je pravdou, že v rámci EÚ neexistuje taká centrálna evidencia, ktorá by jednoznačne stanovila colnú hodnotu rovnakých, resp. obdobných tovarov, ale na druhej strane žalovaný mal povinnosť zistiť podľa svojich možností túto hodnotu tovaru a nemal vychádzať len z uvedených hodnôt Eurostat-u, OLAF-u a V4. Žalobca poukázal na CIRCABC - Centrum komunikácie a informačných zdrojov pre verejnú správu, podnikateľov a občanov (Communication and Information Resource Centre for Administrations; Businesses and Citizens), ktorý žalovaný pri svojom rozhodovaní vôbec nepoužil.
29. Žalobca tiež poukázal na to, že v obdobnom spore je ako žalobca aj na území Maďarskej republiky proti žalovanému - Národnému daňovému a colnému úradu (NAV), a to na Obchodnom súde Veszprém pod č. 3K27.114/2015/32 a č. 3K27.115/2015/27, kde sa rieši ten istý predmet sporu ohľadne stanovenia colnej hodnoty rovnakého, resp. obdobného tovaru. V danom spore na území Maďarskej republiky bol vypracovaný na vyžiadanie tamojšieho súdu znalecký posudok č. 010691, ktorý vypracoval súdny znalec Katalin Szabó zo dňa 25. 01. 2017, kde jednoznačne v záveroch znaleckého posudku sa uvádza, že NAV musí vychádzať pri stanovení colnej hodnoty tovaru z jeho najnižšej možnej hodnoty.
30. Z uvedeného vyplýva, že aj Finančné riaditeľstvo SR musí vychádzať pri stanovení colnej hodnoty tovaru z najnižšej ceny rovnakého, resp. obdobného tovaru. Žalovaný v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí dodatočne určil výšku dovoznej platby predmetného tovaru spôsobom, ktorý nezodpovedá právnym predpisom.
31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uznáva, že už v roku 2012 a 2013 žalobca doviedol identický tovar z Čínskej ľudovej republiky a žalovaný nemal k deklarovanej hodnote tovaru žiadne pripomienky s tým, že v danom čase nemal k dispozícii štatistiky o hodnote dovážaných komodít. To ale nie je skutočnosť, ktorá by mala zakladať postihnutie pre žalobcu. Žalobca predmetný tovar dováža z Číny dlhodobo za rovnaké, resp. obdobné ceny, ktoré žalovaný nikdy v minulosti nespochybnil. Aj v prípade, ktorý je predmetom tohto konania, mal riadne uzavretú rámcovú zmluvu s obchodným partnerom z Číny, od ktorého mu bol dodávaný tovar už od roku 2011. Tento obchodný partner je osoba ako tretí subjekt, ktorá nemá žiadne priame ani nepriame väzby na žalobcu, nie je to spriaznená osoba, resp. osoba, kde by figuroval príbuzný žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 143 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 v danom prípade sa nenachádzajú osoby, ktoré by boli vo vzťahu k žalobcovi.
32. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 16. 06. 2016 sp. zn. C-291/15, na ktorý poukázal žalovaný, sa primárne týka tých prípadov, kedy príslušnému Colnému úradu dovozca predloží len faktúru a doklad o prevode finančných prostriedkov. V danom prípade sa nejedná o fiktívny obchod, nejedná so o obchod so spriaznenými osobami a na daný prípad je potrebné aplikovať určenie colnej hodnoty predmetného tovaru, ktorá zodpovedala a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. obdobného tovaru na úrovni Európskej únie. Uvedenú metódu však žalovaný neaplikoval a svojimi svojvoľne určenými metódami stanovil žalobcovi ničím nepodloženú a navýšenú colnú hodnotu tovaru, čím bezdôvodne navýšil povinnosť úhrady dovozného cla a DPH v celkovej výške 751,55 eur. Žalobca v tejto súvislosti citoval čl. 150 ods. 1 a 3 a čl. 151 ods. 1 a 3 nariadenie č. 2454/93.
33. Žalobca tiež namietal rozpor rozhodnutia a postupu správneho orgánu pred oboma rozhodnutiami predovšetkým s ustanoveniami § 3 ods. 2, 4, § 21 ods. 1, § 32 ods. 2, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože ak mal pochybnosti o colnej hodnote tovaru a vyjadrenie stanoviska žalobcu k oznámeniu dôvodov rozhodnutia o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu nepovažoval za dostačujúce, mal nariadiť ústne pojednávanie a postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
34. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23. 10. 2017, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť i s poukazom na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia
i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa dostatočne a komplexne vyjadrili k otázke určenia colnej hodnoty tovaru.
35. Žalovaný uviedol, že v zmysle v tom čase platnej legislatívy (Colný kódex a nariadenie č. 2454/93) nie je nutné vychádzať z najnižšej hodnoty evidovanej na celom colnom území (všetky členské štáty EÚ). Takáto povinnosť nie je stanovená legislatívou a je potrebné vychádzať z definícií colnej hodnoty rovnakého, resp. podobného tovaru uvedených v článku 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu. Z daných definícií vyplýva, že do úvahy sa má zobrať len to, že tovar má byť predmetom predaja na vývoz na colné územie Spoločenstva pri rešpektovaní definície rovnakého, resp. podobného tovaru uvedenej v článku 142 ods. 1 písm. c/, resp. d/ nariadenia č. 2454/93, spolu s ustanoveniami článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93. Keďže colný úrad vychádzal z hodnôt Eurostat-u, OLAF-u a V4, plne rešpektoval princíp predaja tovaru na vývoz na colné územie Spoločenstva. Termín predaj na vývoz na colné územie Spoločenstva neznamená, že v prípade potreby určenia colnej hodnoty náhradnou metódou colným orgánom je nutné skúmať všetky dovozy uskutočnené v rámci EÚ (sám žalobca uvádza, že centrálna databáza dovozov neexistuje).
36. Colný úrad nemal dôvod využiť webovú stránku CIRCABC, ktorá síce slúži ako informačný zdroj pre verejnú správu, podnikateľov a občanov, ale dané informácie nemajú obchodný charakter a netýkajú sa dovozných alebo vývozných prípadov, a teda tieto informácie nemajú žiadne využitie v prípade určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. CIRCABC sa využíva najmä ako nástroj na komunikáciu medzi Európskou komisiou a jednotlivými členskými štátmi. Na výmenu informácií o deklarovaných hodnotách a konkrétnych dovozných prípadoch sa tento komunikačný kanál nikdy nevyužíval a využívať ani nedá. Jedným z dôvodov je aj fakt, že tento kanál neposkytuje požadovanú úroveň zabezpečenia a ochrany vymieňaných údajov. Členské štáty pri získavaní informácií o dovozných, resp. vývozných obchodných prípadoch využívajú iné na to určené informačné zdroje, pričom informácie získané prostredníctvom Eurostat-u, OLAF-u a V4 je možné považovať za objektívne a relevantné, keďže sú v gescii príslušných orgánov (Eurostat, OLAF, colné a finančné orgány skupiny krajín V4).
37. Žalovaný ďalej uviedol, že colné orgány SR nie sú vo svojom rozhodovacom procese viazané závermi znaleckého posudku vypracovaného v inom členskom štáte, v ktorom sa uvádza, že sa má vychádzať z najnižšej ceny rovnakého, resp. podobného tovaru. Daná požiadavka sa má uplatňovať v prípadoch, kedy je colná hodnota určovaná použitím metódy rovnakého tovaru (článok 150 nariadenia č. 2454/93), resp. podobného tovaru (článok 151 nariadenia č. 2454/93). V obidvoch článkoch v odseku 3 je uvedené, že „ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého/ podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota. Z uvedeného je zrejmé, že zásada výberu najnižšej z cien sa uplatňuje len v prípadoch, keď sa uplatňujú ustanovenia článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93, to znamená, len ak je colná hodnota určovaná priamo metódou prevodnej hodnoty rovnakého tovaru [článok 30 ods. 2 písm. a/] alebo metódou prevodnej hodnoty podobného tovaru [článok 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu]. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že colný úrad určil colnú hodnotu podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu, to znamená, že ustanovenia článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93 o výbere najnižšej zo zistených prevodných hodnôt nie je v tomto prípade možné uplatniť. Z daného posudku vyplýva, že maďarské colné orgány vychádzali pri určovaní colnej hodnoty len z národných údajov, z ktorých minimálne údaje zamietli (deklarovaná colná hodnota) a podľa znalca sa tak dostali do rozporu s článkom 151 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 (v spojitosti s článkom 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu). Daná situácia sa však netýka postupu slovenských colných orgánov, ktoré, na rozdiel od maďarských, vychádzajú z databázy V4.
38. Žalovaný uviedol, že colné orgány sú povinné posudzovať každý dovozný prípad osobitne, a to, že v minulosti colné orgány nepristúpili k spochybneniu deklarovanej colnej hodnoty, ich nezbavuje možnosti spochybniť colnú hodnotu pri ktoromkoľvek ďalšom dovoze. To, či je colná hodnota spochybnená na základe nových informácií, ktoré neboli známe v čase predchádzajúcich dovozov, alebo na základe iných okolností, je irelevantné.
39. K námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 16. 06. 2016 sp. zn. C-291/15 žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok sa síce primárne týka žalobcom uvádzaných prípadov, ale žalovaný sa uvedeným tvrdením snažil žalobcovi objasniť spôsob aplikácie judikatúry ESD. Podľa názoru žalovaného zámerom rozsudku je možnosť založiť dôvodné pochybnosti na využití
porovnania so štatistickými hodnotami (deklarovaná hodnota je neprimerane nízka), napriek tomu, že sa pravosť faktúry a potvrdenia o prevode nepopreli, a následne určiť colnú hodnotu jednou z náhradných metód. Je mylné domnievať sa, že dôvodné pochybnosti založené na porovnaní deklarovanej colnej hodnoty so štatistickými hodnotami je možné mať len pri metóde podobného tovaru (všetky metódy colného hodnotenia sú rovnocenné, a teda takto založené dôvodné pochybnosti je možné mať pri každej jednej metóde colného hodnotenia). Aplikácia daného rozsudku primárne len na tie prípady, kedy sa predloží len faktúra a doklad o prevode finančných prostriedkov (tak ako to uvádza žalobca) nie je primeraná, keďže dôvodné pochybnosti môže mať colný orgán aj v prípade, že sú predložené aj iné dokumenty.
40. Colný úrad v plnej miere rešpektoval kritériá použitia metódy rozumných prostriedkov a stanovená colná hodnota zodpovedá konkrétnemu dovoznému prípadu. Žalovaný uviedol nasledovné vyhodnotenie kritérií použitia metódy rozumných prostriedkov stanovených v článku 31 ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorých colná hodnota sa nemôže zakladať na: a) predajnej cene spoločenstva na tovar vyrábaný v spoločenstve - rešpektované - vychádza sa len z cien dovážaného tovaru (nie tovaru vyrábaného na území Spoločenstva), b) postupe, ktorý stanoví prijímanie vyššie uvedených dvoch alternatívnych hodnôt pre colné účely - rešpektované - colný úrad nemá žiadnym interným postupom stanovené použitie vyššej colnej hodnoty, ak sa nájde viac colných hodnôt, ktoré spĺňajú kritériá dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť, c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu - rešpektované - colný úrad neurčil colnú hodnotu na základe cien na domácom trhu v krajinách vývozu (tretie krajiny), d) výrobných nákladoch iných ako vypočítané hodnoty, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s článkom 30 odsek 2 písmeno d/ - rešpektované - colný úrad nepoužil metódu vypočítanej hodnoty, e) cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia spoločenstva - rešpektované - vychádza sa z databázy krajín V4, ktoré sú súčasťou colného územia, f) minimálnych colných hodnotách - rešpektované - minimálne colné hodnoty (EÚ podľa Dohody o uplatňovaní článku VII Dohody WTO neuplatňuje minimálne colné hodnoty), g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách - rešpektované - colný úrad nevyužil ľubovoľné ani fiktívne hodnoty, keďže colná hodnota zodpovedá konkrétnemu dovoznému prípadu.
41. Colný úrad po zákonnom odôvodnení nemožnosti určiť colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty v prvostupňovom rozhodnutí, pristúpil k určovaniu colnej hodnoty náhradnou metódou. Ako je zrejmé z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, colný úrad postupoval v súlade s článkom 30 ods. 1 Colného kódexu a skúmal možnosť aplikácie náhradných metód hodnotenia podľa článku 30 ods. 2 v poradí písmen a/ až d/ predmetného ustanovenia, takže nemenil ich poradie. Žalobca svoje tvrdenie, že na daný prípad je potrebné aplikovať určenie colnej hodnoty predmetného tovaru, ktorá zodpovedala a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni Európskej únie nepodložil žiadnym dôkazom ani neuviedol žiadny konkrétny dovozný prípad, ktorý by podľa jeho názoru zodpovedal a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni Európskej únie, a preto uvedené a ničím nepodložené námietky žalobcu považuje žalovaný za právne irelevantné.
42. Žalovaný k žalobcom citovaným článkom 150 ods. 1, 3 a 151 ods. 1, 3 nariadenia č. 2454/93 uviedol, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia nebola určená podľa ustanovení článku 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu, ku ktorým sa vzťahujú ustanovenia článkov 150 a 151 nariadenia č. 2454/93, ale bola určená podľa článku 31 Colného kódexu na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami upravenými v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné i pre Slovenskú republiku, a to v článku VII GATT a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT.
43. Žalovaný mal za to, že Colný úrad sa v odôvodnení rozhodnutia zn. 42873/2017 zo dňa 17. 01. 2017 dostatočne a komplexne vyjadril k otázke určenia colnej hodnoty tovaru, zároveň odôvodnil nemožnosť prijatia deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia, nemožnosť určenia colnej hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu a opísal celý procesný postup ustanovený v článku 181a nariadenia č. 2454/93, ktorý v danom prípade dôsledne dodržal. Colný úrad sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež zaoberal dôvodmi vylúčenia možnosti použiť niektorú z náhradných metód hodnotenia ustanovených v článku 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu v určenom poradí a objasnil dôvody určenia colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu.
44. Colný úrad v konaní zabezpečil všetky podklady, ktoré boli potrebné pre dostatočné zistenie skutkového stavu veci a v súlade so zákonom ich vyhodnotil, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z obsahu súvisiaceho spisového materiálu je tiež zrejmé, že colný úrad ako správny orgán prvého stupňa plne rešpektoval zásadu aktívnej súčinnosti žalobcu.
V. Ďalší priebeh konania
45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27. 04. 2018, v ktorom poukázal na svoju doterajšiu argumentáciu v priebehu súdneho i administratívneho konania. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol prakticky žiadne nové skutočnosti. Žalovaný sa dostatočne konkrétne nevyjadril, z čoho vychádzal pri určovaní colnej hodnoty tovaru. Žalovaným použitá „metóda použitia rozumných prostriedkov“ vychádza z metód, ktoré sú uvedené v čl. 30 ods. 2 Colného kódexu. Podľa názoru žalobcu vysvetlenie žalovaného je nedostatočné a ide o svojvoľne určenú a aplikovanú metódu žalovaného, ktorou bezdôvodne navýšil colnú hodnotu tovaru.
46. Na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2021 žalobca s poukazom na obsah žaloby a jeho písomné podanie zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu.
47. Na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2021 žalovaný s poukazom na jeho písomné podanie žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. Z pripojeného spisu vedeného na Krajskom súde v Nitre po sp. zn. 11S/6/2016 súd zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 25. 11. 2015 (viď bod 10. odôvodnenia tohto rozsudku) podal žalobca správnu žalobu zo dňa 20. 01. 2016, ktorú Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. 11. 2016 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca následne kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 4Sžfk/56/2017-127 zo dňa 10. 05. 2018 zamietol.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
49. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 05. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol v zmysle ust. § 190 SSP.
50. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
51. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09. 10. 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, týmto nariadením sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“), ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.
Podľa čl. 3 vyššie citovaného nariadenia, colné orgány zodpovedajú predovšetkým za dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, čím prispievajú k spravodlivému a otvorenému obchodu, realizácii vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších spoločných politík Únie s vplyvom na obchod, ako aj k celkovej bezpečnosti dodávateľského reťazca. Colné orgány zavádzajú opatrenia zamerané najmä na: a) ochranu finančných záujmov Únie a jej členských štátov; b) ochranu Únie pred nekalým a nezákonným obchodom pri súčasnej podpore legitímnej obchodnej činnosti; c) zaistenie bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, ako aj ochranu životného prostredia, ak je to vhodné, v úzkej spolupráci s inými orgánmi; a d) udržanie primeranej rovnováhy medzi colnými kontrolami a uľahčením zákonného obchodu.
Podľa čl. 5 ods. 18 vyššie citovaného nariadenia, na účely kódexu „colný dlh“ je povinnosť osoby zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných colných predpisov.
Podľa čl. 85 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, suma dovozného alebo vývozného cla sa určuje na základe pravidiel pre výpočet cla, ktoré sa vzťahovali na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar.
Podľa čl. 101 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia, sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určujú colné orgány zodpovedné za miesto, na ktorom colný dlh vznikol alebo ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 87, ihneď ako majú potrebné informácie.
Podľa čl. 286 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, nariadenie (EHS) č. 3925/91, nariadenie (EHS) č. 2913/92 a nariadenie (ES) č. 1207/2001 sa zrušujú od dátumu uvedeného v článku 288 ods. 2.
Podľa čl. 288 ods. 1 a 2 vyššie citovaného nariadenia, články 2, 7, 8, 10, 11, 17, 20,21, 24, 25, 31, 32, 36, 37, 40, 41, 50, 52, 54, 58, 62, 63, 65, 66, 68, 75, 76, 88, 99, 100, 106, 107, 115, 122, 123, 126, 131, 132, 138, 142, 143, 151, 152, 156, 157, 160, 161, 164, 165, 168, 169, 175, 176, 178, 180, 181, 183, 184, 186, 187, 193, 196, 200, 206, 207, 209, 212, 213, 216, 217, 221, 222, 224, 225, 231, 232, 235, 236, 239, 253, 265, 266, 268, 273, 276, 279, 280, 281, 283, 284, 285 a 286 uplatňujú od 30. októbra 2013. Iné články ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú od 1. júna 2016.
52. Podľa čl. 29 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že: a) neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom a jeho použitie kupujúcim, s výnimkou obmedzení ktoré:
- sú uložené alebo požadované právnymi predpismi alebo štátnymi orgánmi v spoločenstve,
- ohraničujú územie, v ktorom môže byť tovar znovu predaný, alebo
- podstatným spôsobom neovplyvňujú hodnotu tovaru; b) predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k tovaru, ktorý má byť hodnotený, nie je možné zistiť; c) žiadna časť výnosu akéhokoľvek ďalšieho predaja, nakladanie alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu podľa článku 32; a d) kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú v spojení, je prevodná hodnota prijateľná pre colné účely podľa odseku 2.
Podľa čl. 30 ods. 1, 2 a 3 vyššie citovaného nariadenia, ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku. Colnou hodnotou podľa tohto článku je: a) prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva, v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota; b) prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota; c) hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v spoločenstve v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení; d) hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt:
- ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru,
- sumy týkajúce sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota a ktoré sú určené k vývozu do spoločenstva,
- ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených v článku 32 odsek 1 písmeno e). Ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené v súlade s postupom výboru.
Podľa čl. 31 ods. 1 a 2 vyššie citovaného nariadenia, ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlúčiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:
- dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,
- článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,
- ustanovení tejto kapitoly. Colná hodnota podľa odseku 1 sa nemôže zakladať na: a) predajnej cene spoločenstva na tovar vyrábaný v spoločenstve; b) postupe, ktorý stanoví prijímanie vyššie uvedených dvoch alternatívnych hodnôt pre colné účely; c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu; d) výrobných nákladoch iných ako vypočítané hodnoty, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s článkom30 odsek 2 písmeno d); e) cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia spoločenstva; f) minimálnych colných hodnotách; alebo g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
Podľa čl. 68 vyššie citovaného nariadenia, colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení: a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení; b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.
Podľa čl. 201 ods. 1, 2 a 3 vyššie citovaného nariadenia, colný dlh pri dovoze vzniká: a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo b) prepustením takéhoto tovaru do režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá. Ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do jedného z režimov uvedených v odseku 1 vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých neboli celé clo alebo jeho časť vybraté, každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.
53. Podľa čl. 142 ods. 1 písm. c), d), e) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02. 07. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, na účely tejto hlavy:
c) „rovnaký tovar“ znamená tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký; d) „podobný tovar“ je tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru; e) „tovar rovnakej kategórie alebo druhu“ je tovar, ktorý patrí do jednej skupiny tovarov, je vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar.
Podľa čl. 150 ods. 1 až 3 vyššie citovaného nariadenia, pri uplatňovaní článku 30 (2) a) kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty. Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v článku 32 (1) e) kódexu, upraví sa táto hodnota s prihliadnutím na významné rozdiely týchto nákladov a výdavkov, vyplývajúce zo vzdialenosti a spôsobu dopravy, medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom. Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
Podľa čl. 151 ods. 1 až 3 vyššie citovaného nariadenia, pri uplatňovaní článku 30 (2) b) kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty. Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v článku 32 (1) e) kódexu, upraví sa táto hodnota s prihliadnutím na významné rozdiely týchto nákladov a výdavkov, vyplývajúce zo vzdialenosti a spôsobu dopravy, medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom. Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
Podľa čl. 181a ods. 1 a 2 vyššie citovaného nariadenia, colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 kódexu. Ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe.
54. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie a podklady, colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženie ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť, upravenej podľa ustanovení osobitného predpisu.
Podľa § 85 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
55. Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a) prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia, b) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, c) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.
Podľa § 24 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru. Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať, b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.
56. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokolu k nej (vyhláška č. 120/1984 Zb. ministra zahraničných vecí z 20. augusta 1984), colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota, t. j. skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, keď bol predaný na vývoz do krajiny dovozu v súlade s ustanoveniami článku 8, za predpokladu: a) že tu nie sú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré (i) ukladajú alebo požadujú zákon alebo úrady krajiny dovozu, (ii) obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predať, alebo (iii) podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru; b) že predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť, c) že žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, pokiaľ by sa nedala urobiť primeraná úprava podľa ustanovení článku 8, a d) že kupujúci a predávajúci nie sú vo vzájomnom spojení alebo kde kupujúci a predávajúci sú v spojení, že prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovenia odseku 2 tohto článku.
Podľa čl. 7 ods. 1, 2, 3 Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokolu k nej (vyhláška č. 120/1984 Zb. ministra zahraničných vecí z 20. augusta 1984), ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6 včítane, určí sa s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými predpismi tejto Dohody a článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len "GATT“) a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu. Colná hodnota podľa ustanovení tohto článku sa nebude zakladať na: a) predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine; b) systéme, ktorý určuje prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely; c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu; d) výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s ustanoveniami čl. 6; e) cene tovaru na vývoz do inej krajiny než krajiny dovozu; f) minimálnych colných hodnotách; g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách. Ak o to požiada, bude dovozca písomne upovedomený o colnej hodnote určenej podľa ustanovení tohto článku a o metóde, ktorá bola použitá na určenie tejto hodnoty.
57. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa § 34 ods. 1, 3, vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
58. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
59. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
60. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa (ktoré žalobca žiadal zrušiť) sú vecne správne.
61. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je podľa čl. 1 Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT a Protokolu k nej (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1984 Zb. ) a čl. 29 Colného kódexu prevodná hodnota tovaru, teda cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Skutočnou colnou hodnotou sa v zmysle čl. VII ods. 2 písm. b/ Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT (vyhláška č. 59/1948 Zb.) rozumie cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpisom dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže (porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/66/2016 zo dňa 24. 04. 2018).
62. Prevodná cena tovaru môže byť predmetom úpravy v colnom konaní, ak je takáto úprava nevyhnutná preto, aby nebola určená svojvoľná alebo vymyslená colná hodnota (m. m. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-116/12, Christodoulou a ďalší, bod 39). Hodnota transakcie musí odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky položky tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. Pokiaľ majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, či skutočná hodnota transakcie zodpovedá zaplatenej alebo splatnej cene, môžu v zmysle čl. 181a vykonávacieho nariadenia deklarovanú cenu odmietnuť, ak tieto pochybnosti pretrvávajú aj potom, čo colné orgány požiadali dovozcu o doloženie doplňujúcich informácií a dokladov k prevodnej cene tovaru a umožnili mu vyjadriť sa k týmto pochybnostiam (C-263/06, Carboni e derivati, bod 52).
63. V prejednávanej veci colný úrad 11. 04. 2014 prijal colné vyhlásenie, v ktorom žalobca navrhol prepustenie tovaru z Čínskej ľudovej republiky do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH a v súlade s čl. 68 Colného kódexu pristúpil k overovaniu údajov uvedených v colnom vyhlásení a pripojených dokladoch. Pri preverovaní nadobudol pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov, týkajúcich sa deklarovanej colnej hodnoty, ktoré odvíjal od výraznej odlišnosti prevodných cien od hodnoty mediánu stanoveného Európskou komisiou (Joint Research Centre) - ceny založenej na reálnych dovozných prípadoch v rámci EÚ, ktorého účelom je zaručiť uplatňovanie rovnakých podmienok pre dovozcov v rámci colného územia Európskej únie. Colný úrad následne v zmysle čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia a § 27 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. (Colný zákon) vyzval žalobcu na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu.
64. Colný úrad Nitra zároveň aplikoval postup podľa článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu a rozhodnutím č. 0615810400974 zo dňa 11. 04. 2014 prepustil predmetný tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, s čím bol žalobca riadne oboznámený.
65. Na základe písomnej výzvy žalobca predložil kontrakt medzi odosielateľom a príjemcom (listina zo dňa 15. 03. 2014 označená ako „Contract, Invoice No: PQ10060“), neodstránil však pochybnosti o prevodnej hodnote tovaru, ktorá bola neprimerane nízka oproti podobným dovozným prípadom. Pochybnosti, ktoré viedli colný úrad k uplatneniu čl. 181a vykonávacieho nariadenia, sa pritom netýkali pravosti dokladov predložených žalobcom k predmetnej obchodnej transakcii. Pre účely uplatnenia čl. 181a vykonávacieho nariadenia nie je pravosť dokumentov potvrdzujúcich hodnotu transakcie zodpovedajúcej dovážanému tovaru určujúcou skutočnosťou, ale predstavuje len jeden z faktorov, ktoré musia colné orgány zohľadniť. Tieto orgány totiž v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európske únie môžu mať aj napriek pravosti týchto dokumentov pochybnosti o správnosti colnej hodnoty dovážaného tovaru (m. m. C-263/06, Carboni e derivati bod 64).
66. Deklarovaná colná hodnota predmetného tovaru 0,359376073 eur/kus, ktorá je vo výraznom nepomere voči colným úradom zisteným hodnotám (viď bod 12. odôvodnenia tohto rozsudku), zakladala podľa Colného úradu Nitra odôvodnené pochybnosti vo vzťahu k jej pravosti a správnosti a z tohto dôvodu Colný úrad Nitra neprijal deklarovanú colnú hodnotu stanovenú na základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu.
67. Žalobca namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní a určovaní colnej hodnoty tovaru vôbec nepoužil CIRCABC (Centrum komunikácie a informačných zdrojov pre verejnú správu, podnikateľov a občanov). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že colný úrad vychádzal z hodnôt Eurostat-u, OLAF-u a V4 a plne rešpektoval princíp predaja tovaru na vývoz na colné územie Spoločenstva, pričom colný úrad nemal dôvod využiť webovú stránku CIRCABC, ktorá síce slúži ako informačný zdroj pre verejnú správu, podnikateľov a občanov, ale dané informácie nemajú obchodný charakter a netýkajú sa dovozných alebo vývozných prípadov, a teda tieto informácie nemajú žiadne využitie v prípade určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Členské štáty pri získavaní informácií o dovozných, resp. vývozných obchodných prípadoch využívajú iné na to určené informačné zdroje - informácie získané prostredníctvom Eurostat- u, OLAF-u a V4 je možné považovať za objektívne a relevantné, keďže sú v gescii príslušných orgánov (Eurostat, OLAF, colné a finančné orgány skupiny krajín V4).
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Colný úrad Nitra „Oznámením dôvodov rozhodnutia o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu“ č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2016 oznámil žalobcovi podľa článku 22 ods. 6 prvý pododsek Colného kódexu Únie v spojení s článkom 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 dôvody, ktoré budú podkladom rozhodnutia vydávaného podľa článku 29 Colného kódexu Únie vo veci určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu (clo a DPH) v zmysle článku 101 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie a s § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k tovaru položky č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX. Colný úrad Nitra zároveň vyššie uvedeným oznámením stanovil žalobcovi lehotu do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na vyjadrenie stanoviska k dôvodom na vydanie rozhodnutia, ako aj navrhnutie, príp. doplnenie podkladov k vydaniu rozhodnutia. Uvedeným oznámením Colný úrad Nitra tiež upozornil žalobcu, že v prípade ak si neuplatní svoje právo podľa článku 22 ods. 6 prvý pododsek Colného kódexu Únie, Colný úrad Nitra vydá rozhodnutie podľa doteraz zisteného skutkového stavu. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 28. 11. XXXX. Dňa 21. 12. 2016 bolo Colnému úradu Nitra doručené podanie žalobcu, v ktorom vyjadril stanovisko k oznámeniu dôvodov rozhodnutia č. XXXXXXX/XXXX vo vzťahu k tovaru položky č. 6 colného vyhlásenia č. 0615810400974, pričom doplnenie podkladov k vydaniu rozhodnutia o údaje z iných databáz (t. j. ako to namietal neskôr v žalobe) nežiadal. Spochybňovanie údajov zistených colným úradom v priebehu správneho konania preto považuje správny súd za účelové, pričom ani v podanej žalobe žalobca nekonkretizuje colnú hodnotu tovaru, z ktorej mal colný úrad vychádzať a neuviedol žiadny konkrétny dovozný prípad, ktorý by podľa jeho názoru zodpovedal a zodpovedá obvyklej cene rovnakého, resp. podobného tovaru na úrovni Európskej únie.
68. K námietke účastníka konania o tom, že aj v roku 2012 a 2013 bol dovezený z Číny rovnaký, resp. obdobný tovar za porovnateľné ceny a colný úrad nemal k tomu pripomienky, colný úrad uviedol, že v uvedenom čase nemal k dispozícii štatisticky určené hodnoty dovážaných komodít, a preto nepristupoval k spochybňovaniu deklarovaných colných hodnôt predmetného tovaru. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe taktiež správne poukázal na to, že colné orgány sú povinné posudzovať každý dovozný prípad osobitne, a to, že v minulosti colné orgány nepristúpili k spochybneniu deklarovanej colnej hodnoty, ich nezbavuje možnosti spochybniť colnú hodnotu pri ktoromkoľvek ďalšom dovoze.
69. S ohľadom na cenový rozdiel medzi prevodnou hodnotou dovážaného tovaru a colným úradom zistenými colnými hodnotami tovaru v podobných dovozných prípadoch boli pochybnosti colného úradu opodstatnené a postup podľa § 181a vykonávacieho nariadenia dôvodný. Keďže žalobca tieto pochybnosti na výzvu colného úradu neodstránil a zotrval na deklarovanej colnej hodnote tovaru vyplývajúcej z prevodných dokladov, bol colný úrad oprávnený pristúpiť k určeniu colnej hodnoty tzv. náhradnou metódou.
70. Pokiaľ ide o skutočnú colnú hodnotu tovaru, ktorá má nahradiť prevodnú hodnotu transakcie, čl. 181a vykonávacieho nariadenia presne neurčuje postup colných orgánov pri jej zisťovaní. Z ustanovení Colného kódexu a nadväzujúcej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa čl. 29, určí sa najprv podľa čl. 30 a až keď to nie je možné, potom podľa čl. 31 Colného kódexu (C-263/06 bod 55, 56). S ohľadom na poradie, v ktorom je treba uplatniť kritériá pre určenie colnej hodnoty na základe uvedených článkov, existuje medzi týmito ustanoveniami vzťah subsidiarity. Iba v tom prípade, že colnú hodnotu nie je možné určiť na základe daného ustanovenia, použije sa na tento účel ustanovenie, ktoré po ňom v rámci stanoveného poradia bezprostredne nasleduje. Až potom, čo nemožno colnú hodnotu dovážaného tovaru určiť na základe čl. 30 Colného kódexu, stanoví sa colná hodnota podľa čl. 31 (C-116/12 bod 41, 42, 43).
71. Ak je deklarovaná prevodná hodnota tovaru neprimerane nízka v porovnaní so Štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, môžu colné orgánov zamietnuť deklarovanú colnú hodnotu a určovať colnú hodnotu dovezeného tovaru náhradnými metódami. Colný úrad konštatoval, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX nemôže byť určená podľa čl. 29 Colného kódexu v spojení s čl. 32 a 33 Colného kódexu a pristúpil k určeniu colnej hodnoty náhradnými metódami, teda podľa čl. 30 a 31 Colného kódexu. Podľa názoru správneho súdu colný úrad správne pristúpil k určeniu colnej hodnoty tovaru tzv. náhradnou metódou, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17. 01. 2017 sa vyjadril k tomu, prečo nebolo možné použiť metódy určenia colnej hodnoty tovaru uvedené v čl. 30 Colného kódexu.
Colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX nebola určená podľa ustanovení článku 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu, ku ktorým sa vzťahujú ustanovenia článkov 150 a 151 vykonávacieho nariadenia, ale bola určená podľa článku 31 Colného kódexu na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej dohody a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia (metóda použitia rozumných prostriedkov) založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a voľnejšie.
Colný úrad uviedol, že určenie colnej hodnoty podľa čl. 30 ods. 2 písm. a) a písm. b) Colného kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru a prevodná hodnota podobného tovaru) nie je možné využiť, keďže podmienky stanovené v čl. 150 a 151 vykonávacieho nariadenia nie je možné náležíte splniť z dôvodu neexistencie rovnakého alebo podobného tovaru so zohľadnením komerčnej úrovne a množstva tovaru.
Podľa čl. 142 vykonávacieho nariadenia, 1. na účely tejto hlavy: c) „rovnaký tovar“ znamená tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký; d) „podobný tovar“ je tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru.
Colný úrad ďalej uviedol, že náhradnú metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu (hodnota založená na jednotkovej cene) nie je možné použiť, keďže podmienky stanovené v čl. 152 vykonávacieho nariadenia nie sú splnené, pretože zisťovanie jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v Únii v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcim v tom stave, v akom bol dovezený
- v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorého hodnota sa určuje,
- alebo čo najskôr po dovoze tovaru, ktorého hodnota sa má určiť a v každom prípade do 90 dni od uvedeného dovozu
- osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar (po odpočítaní taxatívne vymenovaných zrážok) je založené na predložení relevantných cenníkov, ktoré deklarant nepredložil ani v colnom konaní a ani dodatočne na základe výzvy na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií.
Náhradnú metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu (vypočítaná hodnota) nebolo možné použiť, keďže daná metóda predpokladá úzku spoluprácu s výrobcom tovaru a v zmysle ustanovení čl. 153 vykonávacieho nariadenia colné orgány nemôžu požadovať alebo nútiť žiadnu osobu, ktorá nie je usadená v EÚ, aby predložila akýkoľvek účet alebo záznam alebo umožnila prístup k nim na účely určenia colnej hodnoty.
72. Poslednou možnosťou určenia colnej hodnoty je využitie metódy uvedenej v čl. 31 ods. 1 Colného kódexu (metódy použitia rozumných prostriedkov) založenej na údajoch dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej dohody a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a voľnejšie. Pri využití tejto metódy Colný úrad Nitra postupoval podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu s pružným uplatnením ustanovení čl. 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu, pričom vychádzal z údajov databázy V4 (Vyšehradskej štvorky), týkajúcich sa colnej hodnoty tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, pôvodného v rovnakej krajine pôvodu a dovážaného v rovnakom alebo približne rovnakom množstve a v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota.
Colný úrad pri určení colnej hodnoty na základe údajov z databázy V4 vzal do úvahy
- sadzobné zatriedenie tovaru a s rozumnou pružnosťou aj jeho názov, podobnosť jeho znakov, zloženia a predpokladanej funkčnej zameniteľnosti,
- v súlade s obchodnou praxou a podmienkami trhu tovar dovezený v rovnakom alebo približne rovnakom období ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota, t. j. tovar dovezený v období 90 dní pred dátumom dovozu a 90 dní po dátume dovozu tovaru, ktorý je predmetom hodnotenia,
- tovar dovezený v rovnakom alebo približne rovnakom množstve ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota (tovar v zásielkach obsahujúcich od 1 do 10 000 merných jednotiek (kusov) tovaru rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry). Vychádzajúc z charakteru údajov v databáze V4 colný úrad nevzal do úvahy
- kvalitu tovaru a existenciu obchodnej známky,
- údaje z databázy V4 týkajúce sa poštových zásielok tovaru zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uviedol, že colný úrad rešpektoval kritériá použitia metódy rozumných prostriedkov a stanovená colná hodnota zodpovedá konkrétnemu dovoznému prípadu (viď bod 40 odôvodnenia tohto rozsudku).
Colný úrad zároveň v súvislosti s určením colnej hodnoty tovaru vylúčil prípady dovozu tovaru, ktoré boli predmetom uplatnenia postupu podľa čl. 181a vykonávacieho nariadenia. Pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií bol z údajov databázy V4 vzatý do úvahy súbor dovozov, reprezentovaný údajmi z rozhodnutí v colnom konaní, na základe ktorých bol prepustený do colného režimu voľný obeh (s kódovým označením 40 xx a 42 xx) tovar zatriedený do rovnakej podpoložky ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota. Colný úrad následne z údajov o colnej hodnote tovaru uvedených v extrahovanom súbore dovozov zistil tzv. stredovú hodnotu, na základe čoho vylúčil určenie colnej hodnoty tovaru na základe minimálnych colných hodnôt, ako aj určenie colnej hodnoty na základe ľubovoľných či fiktívnych
hodnôt, keďže stredová hodnota zodpovedá konkrétnemu prípadu dovozu tovaru. Uplatnením vyššie uvedeného postupu bola colná hodnota tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX určená na základe colnej hodnoty tovaru (dámske tkané košele z bavlny v množstve 1402 kusov), ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh (kódové označenie 42 00) rozhodnutím v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 17. 03. 2014 a pri ktorom bola colná hodnota určená na základe čl. 29 Colného kódexu vo výške 2,039942939 eur/kus.
73. Na základe skutočnosti, že Colný úrad Nitra neprijal deklarovanú colnú hodnotu stanovenú na základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu a určil colnú hodnotu tovaru deklarovaného v položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu vo výške 2.651,93 eur, došlo k zmene základu dane z pridanej hodnoty vo výške 2.990,85 eur. Z tohto dôvodu bolo vo vzťahu k položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX určené dovozné clo vo výške 318,23 eur a DPH vo výške 598,17 eur.
V nadväznosti na vyššie uvedené boli vo vzťahu k položke č. 6 colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX zapísané do účtovnej evidencie v zmysle čl. 104 ods. 1 v spojení s čl. 105 ods. 4. Colného kódexu colný dlh a iné platby platené v súvislostí s dovozom tovaru spolu vo výške 751,55 eur (dovozné clo vo výške 262,17 eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 489,38 eur). Výška zapísaného dovozného cla bola určená ako rozdiel medzi dovozným clom vyplývajúcim z colnej hodnoty určenej podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu a dovozným clom zapísaným do účtovnej evidencie na základe údajov deklarovaných v colnom vyhlásení č. XXXXXXXXXXXXX. Výška zapísanej dane z pridanej hodnoty bola určená ako rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty vyplývajúcou zo zmeny základu DPH v dôsledku určenia colnej hodnoty podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu a daňou z pridanej hodnoty vyrubenou rozhodnutím č. 1280134/2015.
74. Žalobca v prílohe žaloby súdu predložil znalecký posudok č. 010691, ktorý vypracoval súdny znalec Katalin Szabó zo dňa 25. 01. 2017 pre potreby konania vedeného na území Maďarska proti žalovanému
- Národnému daňovému a colnému úradu (NAV), pričom žalobca žiadal, aby súd v prejednávanej veci na závery vyslovené znalcom prihliadal, keďže ide o ten istý predmet sporu ohľadne stanovenia colnej hodnoty rovnakého, resp. obdobného tovaru. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom žalovaného, že colné orgány SR (a ani súdy SR) nie sú vo svojom rozhodovacom procese viazané závermi znaleckého posudku vypracovaného v inom členskom štáte. Z daného posudku vyplýva, že maďarské colné orgány vychádzali pri určovaní colnej hodnoty len z národných údajov, z ktorých minimálne údaje zamietli (deklarovaná colná hodnota) a podľa znalca sa tak dostali do rozporu s článkom 151 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 (v spojitosti s článkom 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu). V danej veci colný úrad určil colnú hodnotu podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu, to znamená, že ustanovenia článku 150 nariadenia č. 2454/93 a článku 151 nariadenia č. 2454/93 o výbere najnižšej zo zistených prevodných hodnôt nie je v tomto prípade možné uplatniť. Daná situácia sa však netýka postupu slovenských colných orgánov, ktoré na rozdiel od maďarských, vychádzali z databázy V4. Keďže colný orgán ako metódu určenia colnej hodnoty použil metódu uvedenú v článku 31 ods. 1 Colného kódexu (metódu použitia rozumných prostriedkov), je viazaný dodržaním zásad ustanovenými pre túto metódu.
75. K námietke žalobcu, ktorý namietal procesný postup colného úradu, keď tento podľa jeho názoru nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a nenariadil pojednávanie, správy súd uvádza, že colný úrad postupoval v súlade s čl. 181a ods. 2 nariadenia č. 2454/93, v zmysle ktorého ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4; ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Uvedený postup bol dodržaný v Oznámení dôvodov rozhodnutia o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu č. 1700540/2016 zo dňa 14. 11. 2016, pričom žalobca na uvedené oznámenie reagoval v podaní doručenom colnému úradu dňa 21. 12. 2016.
76. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na
všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na dostatočne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil.
77. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade so zákonom a ani námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým žalovaný dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani správny súd a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
78. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
79. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.