Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: ARKAS, s.r.o., so sídlom Horná 38, 962 21 Lieskovec, IČO: XX XXX XXX., právne zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101797370/2020 zo dňa 24. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.

2. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2018 vyhotovil Protokol č. 102936784/2019 zo dňa 15.01.2019. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si odpočítal za zdaňovacie obdobie september 2018 daň v sume 22 454,32 EUR z faktúr vystavených spoločnosťou HYCA s.r.o., so sídlom Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: XX XXX XXX, za dodanie dodávky: Iveco Daily 70C18 s mraziarenskou nadstavbou v počte 2ks, doplatok MZ180065 a doplatok MZ180066.

3. Išlo o tieto dodávateľské faktúry:

- fa č. FV20180941, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.08.2018, základ dane 53 266,- EUR, 20% DPH 10 653,33 EUR, za dodávku Iveco Daily 70C18 s mraziarenskou nadstavbou,

- fa č. FV20180953, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.08.2018, základ dane 55 166,67 EUR, 20% DPH 11 033,33 EUR za dodávku Iveco Daily 70C18 s mraziarenskou nadstavbou,

- fa č. ZLV180022, dátum vzniku daňovej povinnosti 04.09.2018, základ dane 1 871,67 EUR, 20% DPH 374,33 EUR, za Zálohu - doplatok MZ180065,

- fa č. ZLV180026, dátum vzniku daňovej povinnosti 04.09.2018, základ dane 1 966,67 EUR, 20% DPH 393,33 EUR za Zálohu-doplatok MZ180066.

4. Správca dane (na základe predložených dokladov, faktúr, Dožiadania číslo 100375794 na Daňový úrad Bratislava), zistil, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zálohovej faktúry ZLV180026 v sume 393,33 EUR a zo zálohovej faktúry číslo ZLV 180022 v sume 374,33 EUR,

z dôvodu že spoločnosť HYCA s.r.o., vystornovala zálohové faktúry a túto skutočnosť ako dodávateľ oznámila žalobcovi. Spoločnosti HYCA s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „“), a teda neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 767,66 EUR.

5. Ďalej bolo daňovou kontrolou zistené, že žalobca si odpočítal v zdaňovacom období daň z pridanej hodnoty v sume 6 953,00 EUR z faktúr vystavených spoločnosťou RUFPRAK s.r.o., so sídlom Ľuda Ondrejova 4007/33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX.

6. Išlo o tieto dodávateľské faktúry:

- fa č. 201809062, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.09.2018, celková suma 5 208,00 EUR z toho 20% DPH 868,00 EUR, za pomocné a manipulačné práce pri nakládke a vykládke tovaru,

- fa č. 201809063, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.09.2018, celková suma 4 410,00 EUR z toho 20% DPH 735,00 EUR za logistické služby,

- fa č. 201809064, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.09.2018, celková suma 1 380,00 EUR z toho 20% DPH 230 EUR, za administratívne práce v mesiaci september 2018

- fa č. 201809065, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.09.2018, celková suma 11 712 EUR z toho 20% DPH 1 952,00 EUR, za umývanie a čistenie interiéru os. vozidla; čistenie interiéru a exteriéru os. vozidla; čistenie a dezinfekcia kabín a úložného priestoru; údržba nákladných vozidiel,

- fa č. 2018809089, dátum vzniku daňovej povinnosti 28.09.2018, celková suma 19 008,00 EUR, z toho 20% DPH 3 168 EUR, za objednávku na vyhotovenie reklamného banneru v rozmere 1,5 x 0,8 m vrátane polepu na nákladné motorové vozidlá v počte 18 ks.

7. Správca dane z vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť RUFPRAK s.r.o. vykonala pravdepodobne na základe zmluvy o vykonaní prác a jednotlivých požiadaviek žalobcu zdaniteľné obchody so žalobcom. V mesiaci september 2018 však spoločnosť RUFPRAK s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ani nemala technické vybavenie. Služby mala poskytovať prostredníctvom subdodávateľov, a to spoločnosti CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. alebo J&G STAVING, s.r.o. Správca dane zistil, že subdodávateľská spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 a dňom 31.10.2018 bola ukončená jej registrácia na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z pridanej hodnoty nepriznala a neodviedla. Ďalej správca dane zistil, že subdodávateľská spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a dňom 30.11.2018 jej bola ukončená registrácia na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z pridanej hodnoty nepriznala a neodviedla.

8. Správca dane ďalej z výpovede svedka, W.. S. N. zistil, že v zdaňovacom období september 2018 bola externou účtovníčkou žalobcu, pričom uviedla, že v septembri 2018 mala spoločnosť RUFPRAK s.r.o. spolupracovať so žalobcom. Svedkyňa mala preveriť pred začatím spolupráce spoločnosť RUFPRAK s.r.o. cez bližšie nešpecifikovaný softvér a cez obchodný register, pričom neboli zistené žiadne pochybnosti v prípade spoločnosti RUFPRAK s.r.o.

9. Správca dane z voľne dostupných informácií a registrov na internete zistil, že dodávateľská spoločnosť RUFPRAK s.r.o. nevykázala žiadny hmotný, či nehmotný majetok za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, nemala zamestnancov, vykázala iba obežný majetok vzniknutý z konečného stavu pohľadávok a finančných prostriedkov na bežnom účte. Hlavnou ekonomickou činnosťou spoločnosti RUFPRAK s.r.o. bol nešpecifikovaný veľkoobchod , kúpa a predaj vlastných nehnuteľností. Spoločnosť RUFPRAK s.r.o. zvýšila tržby z vykázanej sumy 0,00 EUR v roku 2016 na tržby vykázané v sume 989 455,00 EUR v roku 2017.

10. Správca dane mal za to, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k

dani z pridanej hodnoty, t. j. bolo preukázané, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. Vzhľadom na to, že žalobca preverenie nevykonal, vystavil sa vlastným (hoci aj nedbanlivým) počínaním riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení.

11. Správca dane zistil neoprávnené odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou HYCA s.r.o. vo výške 767,66 EUR pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle a v nadväznosti na a z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou RUFPRAK s.r.o. vo výške 6 953,00 EUR z dôvodu, že správca dane preukázal, že žalobca sa zapojil do reťazca plnení nesúcich prvky daňového podvodu, spolu 7 720,66 EUR.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

12. Správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101254691/2020 zo dňa 04.08.2020, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 7 720,66 EUR, a to z vyrubenej dane daňovým priznaním 6 237,90 EUR a daňou zistenou správcom dane 13 958,56 EUR.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

13. Žalovaný, ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101979370/2020 zo dňa 24.11.2020 na základe podaného odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101254691/2020 zo dňa 04.08.2020, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 720,66 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.

14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane uniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie.

15. Žalovaný uzavrel, že správca dane neuznanie odpočítania dane z faktúr číslo: 2018089062, 201809063, 201809064, 201809065 a 2018089, vystavených spoločnosťou RUFPRAK s.r.o. pre žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2018 posúdil na základe toho, že u dodávateľa došlo k zisteniu zapojenia do podvodu v oblasti dane z pridanej hodnoty, t.j. že plnenie, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, bolo spojené s podvodným konaním. Z týchto dôvodov nebolo možné zo strany správcu dane priznať právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období september 2018 z preverovaných plnení, nakoľko na základe správcom dane získaných dôkazov bolo preukázané, že žalobca o daňovom podvode uskutočnenom u dodávateľa a subdodávateľov, mal alebo mohol vedieť, pokiaľ by bol dostatočne obozretný a prijal by opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím plnením nezúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

16. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správca dane viedol rozsiahle dokazovanie, spoľahlivo zistil skutkový stav a neporušil žiadne práva daňového subjektu zaručené SR a rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v rozpore so zákonom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

17. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101797370/2020 zo dňa 26.11.2020, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.

18. Žalobca tvrdil ukrátenie na jeho právach z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a nesprávny postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vidí žalobca v tom, že: 1. napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; 2. napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; 3. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; 4. skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi; 5. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19. Žalobca v časti III. žaloby uviedol zhrnutie skutkového stavu zisteného správcom dane a v bodoch 1. až 8. uviedol/zopakoval odvolacie námietky a to, ako sa s nimi vysporiadal žalovaný, tvrdiac, že sa s nimi vysporiadal nedostatočne. Namietal, že žalobca správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy o existencii obchodno-právneho vzťahu so spoločnosťou RUFPRAK s.r.o., pričom aj z výpovede svedka X. M. vyplýva, že spoločnosť RUFPRAK s.r.o. žalobcovi dodala služby uvedené v predmetných faktúrach. Uviedol, že z rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nebolo spochybnené reálne dodanie služieb a tovarov spoločnosťou RUFPRAK s.r.o. žalobcovi. Preverované dodávky nesú prvky podvodu na stupni subdodávateľa spoločnosti RUFPRAK s.r.o., pričom pochybnosti smerujú výlučne k subdodávateľom spoločnosti RUFPRAK s.r.o., s ktorými žalobca nemal zmluvný vzťah.

20. Žalobca v správnej žalobe namietal, že hoci správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že pri preverovaní spoločnosti RUFPRAK s.r.o., vychádzal z voľne dostupných informácií a registrov na internete, v rozhodnutí nešpecifikoval, o ktoré voľne dostupné registre na internete sa jedná. I napriek tomu, žalovaný správnosť postupu správcu dane potvrdil. Navyše správca dane nepreveroval len spoločnosť RUFPRAK s.r.o., ale aj jej dodávateľov, a to pomerne precíznym spôsobom (súčinnosť Finančnej správy Slovenskej republiky, súčinnosť zo Sociálnej poisťovne, súčinnosť poskytovateľmi platobných služieb podľa § 26 ods. 3 Daňového poriadku, získaním informácií zo spisu daňovej kontroly ďalších subjektov), pričom takýto spôsob preverovania žalobca nemá možnosť a právomoc vykonať. Uviedol, že žalobca nemá možnosť preskúmavať činnosť a plnenie si zákonných povinností iných podnikateľských subjektov, s ktorými nie je v obchodnoprávnom vzťahu.

21. Žalobca ďalej namietal, že si dostatočným spôsobom preveril svojho dodávateľa, čo potvrdila aj svedecká výpoveď W.. S. N., ktorá v kontrolovanom období vykonávala pre žalobcu účtovnícke služby a jednoznačne potvrdila, že dostatočným spôsobom preverila spoločnosť RUFPRAK s.r.o., pričom nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností vo vzťahu k tejto spoločnosti. Správca dane i napriek tomu neprihliadol na takto vykonané dokazovanie, pričom skonštatoval, že svedok neuviedol o aký softvér sa jedná a bez ďalšieho odôvodnenia len uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Takýto postup je podľa názoru žalobcu svojvoľný a nepreskúmateľný.

22. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí potvrdil záver správcu dane o tom, že žalobca nevykonal základné úkony k prevereniu si obchodného partnera získaniu základných poznatkov o tomto partnerovi. Žalovaný a správca dane teda tvrdia, že žalobca mal preukazovať, že nevedel alebo nemohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je súčasťou podvodu. Žalobca uviedol, že je pri tom na správcovi dane zisťovať, či sa spoločnosť RUFPRAK s.r.o. dopustila podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca má za to, že správca dane pri daňovej kontrole nepreukázal vedomosť žalobcu o podrobnostiach dodávok medzi spoločnosťou RUFPRAK s.r.o. a jeho dodávateľmi, ktoré tvoria základný predpoklad pre vyrubenie rozdielu dane. Žalovaný a správca dane tak vychádzajú z vlastných domnienok, že keby sa bol žalobca domáhal stretnutia s konateľom spoločnosti RUFPRAK s.r.o., preveril a trval na návšteve jeho sídla, tak by dostatočným spôsobom vykonal opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode.

23. Okolnosti, ktoré umožňujú správcovi dane a žalovanému vysloviť predpoklad nezákonného alebo podvodného konania, a teda že subdodávatelia spoločnosti RUFPRAK s.r.o., nepodali daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z faktúr vystavených pre spoločnosť RUFPRAK s.r.o.

nepriznali, neodviedli a správcovi dane nepredložili v rámci daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu požadované daňové a účtovné doklady, si žalobca nemal ako preveriť, navyše sa jednalo o okolnosti, ktoré nastali neskôr, a teda v septembri 2018 o nich žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť. Jedná sa pri tom o informácie, ktoré nie sú voľne dostupné a žalobca by ich nezistil, ani keby sa domáhal stretnutia s konateľom svojho dodávateľa spoločnosti RUFPRAK s.r.o.

24. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, ako aj na ďalšiu ustálenú judikatúru Európskeho Súdneho dvora v daňových veciach.

25. Žalobca z týchto dôvodov správnemu súdu navrhoval, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane bolo v zmysle (ďalej len „“) zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj na rozhodnutí správcu dane a žalobu navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania.

27. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobné námietky žalobcu sú totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z podmienok na uznane nároku na odpočítanie dane, pričom samotné faktúry, dodacie listy a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

28. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Poukázal pri tom na skutočnosť, že pokiaľ by žalobca trval na stretnutí s konateľom spoločnosti RUFPRAK s.r.o., tak na základe rozhovoru s ním by zistil, či táto spoločnosť reálne vykonáva ekonomickú činnosť.

29. Daňový subjekt, ako platiteľ dane, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení, musí jasne a jednoznačne vedieť preukázať opodstatnenosť vzniknutého nároku na odpočítanie dane a za týmto účelom musí trvať na transparentnom vykonaní dohodnutých zdaniteľných plnení. Správca dane zistil, že subdodávateľská spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 a dňom 31.10.2018 bola ukončená jej registrácia na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. nepodala daňové priznanie priznanie za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z pridanej hodnoty nepriznala a neodviedla. Ďalej správca dane zistil, že subdodávateľská spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a dňom 30.11.2018 jej bola ukončená registrácia na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z pridanej hodnoty nepriznala a neodviedla.

30. Žalovaný uviedol, že výpoveďou splnomocneného zástupcu konateľa spoločnosti RUFPRAK s.r.o., X. M., bolo zistené, že predmetné faktúry boli riadne zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu RUFPRAK s.r.o., boli uvedené v záznamoch o dodaných tovaroch a službách v zmysle § 70 ods. 1 zákona o DPH a že z nich bola odvedená daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období september 2018. Ďalej sa vyjadril, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené a fakturované služby boli reálne poskytnuté. Predmetné služby boli vykonané prostredníctvom subdodávateľov - CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. alebo J&G STAVING, s.r.o., pričom nevedel špecifikovať, ktorá spoločnosť vykonala ktoré služby, uvedené na predmetných faktúrach. Ďalej sa vyjadril, že nevie uviesť menné zoznamy pracovníkov, s uvedením adries trvalého pobytu, ktorí jednotlivé služby vykonávali, pričom tieto by musel predložiť subdodávateľ.

31. K žalobnej námietke spočívajúcej v tom, že správca dane vychádzal z údajov z voľne dostupných registrov a informácií, žalovaný uviedol, že k tejto sa vyjadril už vo svojom rozhodnutí, pričom ju považoval za nedôvodnú. Žalovaný tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o preverení si svojho dodávateľa dostatočný spôsobom, čo mala potvrdiť aj svedkyňa W.. S. N. tým, že v kontrolovanom období vykonávala pre daňový subjekt účtovnícke služby. Ako však uviedol aj správca dane W.. S. N. nekonkretizovala prostredníctvom akého softvéru malo dôjsť k prevereniu dodávateľskej spoločnosti RUFPRAK s.r.o., ani v akom rozsahu.

32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že skutkový stav vyhodnotil v kontexte judikatúry Európskeho súdneho dvora, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Replika žalobcu na vyjadrenia žalovaného

33. V replike žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a na všetkých skutočnostiach v nej uvedených. Vzhľadom k tomu, že žalovaný trval na žalobou napadnutom rozhodnutí a všetkých dôvodoch v ňom uvedených, žalobca k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne nové skutočnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

34. Správny súd uznesením č. k. -75 zo dňa 30.03.2021 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý podal zároveň so žalobou, a to aplikujúc ustanovenie , pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v .

35. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci pojednávať, správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a rozhodol postupom podľa , . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 24.08.2021. Podľa druhá veta správny súd vyvesil skrátené písomné vyhotovenie bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 29.09.2021, čím došlo k vyhláseniu rozsudku.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa .

37. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Na rozhodovanie správneho súdu je v zmysle rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

39. Vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci, nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j. skutkových a právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj správcu dane) je nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým nebolo uznané odpočítanie DPH z preverovaných faktúr vystavených spoločnosťou RUFPRAK, s.r.o. na právnom posúdení veci, že

žalobca sa stal súčasťou podvodného reťazca a mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pokiaľ by prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho rozumne možno požadovať, za účelom uistenia sa, že jeho transakcia nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Predmetom súdneho prieskumu však nie je preskúmavanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti nepriznania práva na odpočítanie DPH vo výške 767,66 EUR z dodávateľských faktúr dodávateľa HYCA s.r.o., keďže žalobca rozhodnutie v tejto časti žalobou nenapadol, stotožniac sa s právnym posúdením veci v tejto časti, pričom ho nerozporoval ani vo vyjadrení k protokolu, rovnako ani v odvolaní. Akceptoval teda, že v prípade, ak došlo k stornovaniu dvoch zálohových faktúr, ktorá skutočnosť bola spoločnosťou HYCA s.r.o. ako dodávateľom oznámená žalobcovi, nevznikla daňová povinnosť dodávateľovi, a teda ani právo žalobcu na odpočítanie DPH v zmysle ustanovení a v spojení s ustanovením

41. Úlohou správneho súdu, teda bolo v zásade zodpovedať spornú otázku, či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný podklad pre záver, že žalobca, s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou daňového podvodu ohľadom plnení od dodávateľa RUFPRAK s.r.o.

42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom v zásade v obidvoch prípadoch je účelom takéhoto konania nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 49) pojem daňový podvod sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.

43. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017 (bod 50, bod 51) stanovil v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom subjekte (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky: a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

44. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal test v zmysle vyššie uvedených otázok. Výsledkom bol záver, že žalobca sa nevedome zapojil do podvodu, o ktorom ale mal alebo mohol vedieť vzhľadom na okolnosti kontrolovaných obchodov, pokiaľ by bol vykonal opatrenia za účelom uistenia sa, že sa svojím plnením nezúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.

45. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti RUFPRAK, s.r.o. žalobca namietal, že preverované dodávky nesú prvky podvodu na stupni subdodávateľov spoločnosti RUFPRAK, s.r.o., keď pochybnosti smerujú výlučne k subdodávateľom spoločnosti RUFPRAK, s.r.o. - spoločnostiam CARPATHIA CAPITAL, s.r.o., J&G STAVING, s.r.o., s ktorými však žalobca nemal zmluvný vzťah. V tejto súvislosti tiež namietal, že nemá možnosť preskúmavať a overovať činnosť a plnenie si zákonných povinností iných podnikateľských subjektov, s ktorými nie je v obchodnoprávnom vzťahu. Zástupca konateľa dodávateľa spoločnosti RUFPRAK, s.r.o. pritom potvrdil reálne dodanie fakturovaných plnení žalobcovi.

46. Správny súd k uvedenému uvádza, že správca dane, ani žalovaný nespochybňovali, že žalobca si splnil všetky povinnosti v zmysle , že by k dodaniu fakturovaných plnení nedošlo, ale tvrdili, že žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa nestal súčasťou daňového podvodného konania.

47. Z obsahu administratívneho spisu, z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že daňový únik vznikol tým, že spoločnosti CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., ktorých konateľom je V. Q., a ktoré boli dodávateľom pre spoločnosť RUFPRAK, s.r.o. nepodali daňové priznania za zdaňovacie obdobie september 2018, daň z predmetných faktúr vystavených pre spoločnosť RUFPRAK, s.r.o. nepriznali a neodviedli. Predmetný tovar a služby boli následne fakturované žalobcovi v zdaňovacom období september 2018. Subdodávatelia nepredložili správcovi dane požadované daňové a účtovné doklady a konateľ spoločností sa na výsluch nedostavil. Konaním spoločností CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., tým, že v zdaňovacom období september 2018 nepodali daňové priznanie k DPH a dodanie tovaru a služieb nepriznali, došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH. Obom týmto spoločnostiam bola ukončená registrácia na DPH z úradnej moci, pričom posledné daňové priznanie podala spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. za marec 2018. Správca dane správne identifikoval, na ktorom stupni v reťazci došlo k vzniku daňového úniku a že sa tak stalo dôsledkom podvodného konania u spoločností, ktoré boli dodávateľom dodávateľa žalobcu. Zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené, keďže daňové plnenia boli reálne žalobcovi dodané. Zároveň však bolo zistené, že preverované dodávky nesú prvky podvodu na dani z pridanej hodnoty na predchádzajúcom stupni v reťazci medzi subdodávateľmi a dodávateľom žalobcu.

48. Správny súd nepovažuje za problematické z hľadiska dôkaznej situácie vysporiadanie sa s prvými tromi otázkami v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 50). Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považuje správny súd zodpovedanie na štvrtú otázku, pričom len v prípade kladných odpovedí na všetky štyri otázky, môže byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Podľa žalovaného správca dane uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol a mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.

49. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovi je zrejmá skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, respektíve s daňovým podvodom, je na správcovi dane. Spochybňoval však neunesenie tohto dôkazného bremena. Tvrdil, že správca dane pri daňovej kontrole nepreukázal vedomosť žalobcu o podrobnostiach dodávok medzi spoločnosťou RUFPRAK, s.r.o. a jeho dodávateľmi, ktoré tvoria základný predpoklad pre vyrubenie rozdielu dane. Správny súd k tomu uvádza, že toto správca dane nemusel žalobcovi preukazovať, stačí, ak žalobcovi preukázal (v tomto uniesol dôkazné bremeno), že si nedostatočne overil obchodného partnera - dodávateľa RUFPRAK, s.r.o., teda, že nevykonal úkony, resp. neprijal také kontrolné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojou účasťou na plnení nezapojí do daňového podvodu v reťazci.

50. Postup správcu dane bol správny, keď sa zameral na hodnotenie skutkovej otázky, či žalobca mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zapojil do reťazca spoločností, poznačeného daňovým podvodom, keď zisťoval preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil hoci aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (bod 45 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Správny súd považuje obranu žalobcu, resp. tvrdenia o nemožnosti (vzhľadom na obmedzené možnosti napr. v porovnaní s daňovými orgánmi) preveriť si dodávateľa RUFPRAK s.r.o., ako aj tvrdenia, že urobil potrebné opatrenia, z ktorých nezistil žiadne pochybnosti vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi, za účelovú. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane) aj správny súd zastáva názor, že zistenia daňových orgánov dávajú dostatočné východiská pre právne posúdenie veci, že žalobca sa stal nevedome, nedbanlivostným konaním účastný na daňovom podvode v reťazci, a že pokiaľ by bol urobil všetky tie opatrenia (majúce najmä preventívnu povahu), ktoré možno od neho rozumne požadovať, musel by o tom vedieť.

51. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré je od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V

zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).

52. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. To však nie je prípad žalobcu, ktorý preukázateľne neprijal žiadne takéto opatrenia. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnenú súčasne. Pokiaľ by súd aj uznal tvrdenia žalobcu, že konal v dobrej viere, ak uveril (nadobudol presvedčenie), že jeho dodávateľ je spoľahlivým obchodným partnerom, keďže navonok sa nedalo rozpoznať podvodné konanie na predchádzajúcom stupni v reťazci pri transakciách medzi jeho dodávateľom RUFPRAK, s.r.o., a spoločnosťami, ktoré boli dodávateľmi pre RUFPRAK, s.r.o., určite nebola splnená druhá podmienka, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

53. Žalobca sa spoľahol len na externú účtovníčku, ktorá mala preveriť dodávateľa. Pokiaľ žalobca namietal, že preverenie externou účtovníckou W.. S. N. bolo dostatočným, pričom jej preverením nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností vo vzťahu k spoločnosti RUFPRAK, s.r.o., správny súd sa s takýmto konštatovaním nestotožňuje. Žalobca si sám osobne nikoho nepreveroval, keby tak konal, zistil by skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri daňovej kontrole, resp. dokazovaním v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Žalobca sa mal prirodzene zaujímať, prečo koná za dodávateľa niekto iný ako je konateľ zapísaný v obchodnom registri, keďže ako sám konateľ žalobcu L. Y. uvádzal, jednal výlučne s X. M., a nie so M. N., ktorý sa počas telefonického rozhovoru so zamestnancom správcu dane vyjadril, že on je konateľom „iba na papieri“. Správny súd pritom ale netvrdí, že by konateľ žalobcu nemohol poveriť zastupovaním na konanie v mene spoločnosti inú osobu ( ), avšak v takom prípade by si mal overiť rozsah oprávnenia poverenej osoby, či nedochádza k prekročeniu jej právomoci. Rovnako prirodzene sa mal žalobca zaujímať, či dodávateľ disponuje materiálnym a personálnym vybavením na dodanie fakturovaných plnení. Nijako, okrem tvrdeného preverenia externou účtovníčkou, žiadnym iným spôsobom nezisťoval žalobca informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľal nadobudnúť tovar/služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Sám žalobca, teda nevykonal žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, tieto mala vykonať len externá účtovníčka. Nepostačuje pritom samotné oboznámenie sa so zápisom v obchodnom registri, ak tieto zápisy nie sú porovnané so skutočnosťou. Pokiaľ by k tomu tak došlo, musel by žalobca zistiť, že konateľ zapísaný v obchodnom registri v zásade neplní osobne funkciu konateľa, čo ho malo priviesť k zvýšenej opatrnosti, obozretnosti, k intenzívnejšiemu záujmu o dodávateľa, preveriť si jeho pozíciu, preveriť si jeho podnikateľské aktivity ako sú realizované, prostredníctvom koho, mal sa kontaktovať so zapísaným konateľom v obchodnom registri. Zistil by, že dodávateľ nemá žiadnych zamestnancov, nemá materiálne vybavenie, čo by viedlo k ďalším zisteniam, že dodávateľ plnenia nebude schopný poskytnúť sám, ale poskytne ich prostredníctvom subdodávateľov. Správny súd pritom súhlasí, že žalobca nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať subdodávateľov svojho dodávateľa, avšak rozhodne má právo pýtať sa svojho dodávateľa na jeho subdodávateľov, na pôvod tovaru, resp. kto a akým spôsobom poskytne služby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , bod 62).

54. Ani výpoveď svedkyne W.. S. N. nevyznieva v prospech žalobcu, ak sa vyjadrila, že pred začatím spolupráce s dotknutým dodávateľom žalobcu, spoločnosť RUFPRAK, s.r.o. overila iba výpisom z obchodného registra a prostredníctvom bližšie nešpecifikovaného softvéru, pričom nezistila žiadne pochybnosti o tejto obchodnej spoločnosti. Pokiaľ svedkyňa nevedela bližšie označiť predmetný softvér, výpoveď má značne nízku vypovedaciu hodnotu na preukázanie tvrdenia, že overila dodávateľa a nezistila vo vzťahu k nemu žiadne pochybnosti a už vôbec nemožno z toho vyvodiť, že takýmto spôsobom došlo k naplneniu požiadavky na prijatie predpokladaných relevantných preventívnych a

kontrolných opatrení zo strany daňového subjektu. Svedčí to skôr, v spojení s vyjadrením konateľa žalobcu, že ním zvolený kontrolný mechanizmus nebol dostatočne účinný, ak ho vôbec možno označiť za uplatnený kontrolný mechanizmus, ktorý predpokladá judikatúra Súdneho dvora EÚ. To, že by ho nebolo potrebné vôbec prijať, ak sa žalobcovi javil jeho dodávateľ ako „bezproblémový“ (bol mu dodaný tovar/ služby a disponoval faktúrami), nepovažuje správny súd za adekvátne, súladné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a cieľom boja proti zneužívaniu jednotného systému DPH.

55. Ako už bolo vyššie uvedené, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať a aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správny súd má za to, že za také opatrenia, ktoré bolo možné od žalobcu v predmetnej veci rozumne požadovať, je potrebné považovať aj overenia/kontrolné opatrenia ohľadom dodávateľov jeho dodávateľa vzhľadom na okolnosti veci, t. j. v prípade zistenia, že jeho priamy dodávateľ spoločnosť RUFPRAK, s.r.o. nedisponuje personálnym ani materiálnym vybavením, aby mu mohol dodať tovar, či poskytnúť fakturované služby.

56. Judikatúra Súdneho dvora predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH. Správny súd považuje postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom konaní v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania, aj z výpovede samotného konateľa žalobcu vyplýva, že žalobca neprijal žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Tie, ktoré boli realizované prostredníctvom externej účtovníčky sa ukázali ako nepostačujúce.

57. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane pri preverovaní spoločnosti RUFPRAK, s.r.o. vychádzal z voľne dostupných informácií a registrov na internete, pričom v rozhodnutí nešpecifikoval, o ktoré voľne dostupné registre ide, správny súd nepovažuje ani túto žalobnú námietku za relevantnú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s touto námietkou, ktorá bola rovnako namietaná aj v odvolaní, dostatočne a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na strane 42, tretí odsek. Nad rámec tam uvedenej argumentácie, s ktorou sa správny súd stotožňuje, správy súd uvádza, že sa jedná o všeobecnú námietku, zároveň účelovú, ak žalobca nenamieta samotné zistené skutočnosti z takéhoto zdroja, avšak namieta len spôsob, ktorým správca dane získal informácie ohľadom dodávateľa RUFPRAK, s.r.o., ktoré vyhodnotil v rámci vykonaného dokazovania.

58. Preskúmaním veci, správny súd dospel k záveru, že žalovaný (aj správca dane) vec správne právne posúdili, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a opierajúc sa o judikatúru Súdneho dvora EÚ, ak dospeli k záveru, že správca dane uniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie vo vzťahu k DPH. Správny súd nezistil žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa .

59. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contrario.

60. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov členov senátu 2 : 1 ( ). Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov členov senátu 2 : 1 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.