Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: S. D., so sídlom T. XXXX/ X, R., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22. októbra 2019 a žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. marca 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.03.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 22.10.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 23.852,13 eur tak z dôvodu nesporných aritmetických chýb na strane zdaniteľných príjmov a výdavkov, pre neuznanie výdavkov na úhradu faktúry, ktorá nebola v roku 2015 ešte uhradená a k 31.12.2015 bola vedená ako záväzok v sume 1.665,60 eur, a pre nepreukázateľnosť použitia výdavkov v sume 172.248,68 eur na daňové účely, keď správca dane pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom nadobudol pochybnosti o dodaní fakturovaného tovaru dodávateľskými spoločnosťami U. F., organizačná zložka, Z. K., s.r.o. a M., s.r.o.

2. Žalobca namietal porušenie procesného postupu správcu dane, ktorý nedoplnil dokazovanie nariadené žalovaným o výsluch svedka U. zastupujúceho všetky tri dodávateľské spoločnosti. Žalovaný pri rovnakom skutkovom stave rozhodol inak ako pôvodne, čím porušil princíp právnej istoty a povinnosť náležite zistiť skutkový stav. V tomto smere správca dane nevykonal dôkazy na odstránenie zistených pochybností, ako napr. výsluch iných svedkov, keď neprihliadal ani na ich čestné vyhlásenia. Správne orgány v konaní odkázali na výpoveď uvedeného svedka vykonanú v inom konaní, ktorej sa žalovaný nemohol zúčastniť a klásť svedkovi otázky, čo znamená porušenie § 45ods. 1 písm. c), e) a f) daňového poriadku. Žalobca mal ďalej za to, že v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku v konaní nedošlo ku skutočnému prejednaniu jeho námietok a pripomienok k protokolu. Postupom odporujúcim § 24 Daňového poriadku správca dane nezákonne prenášal pochybenia fakturovaných dodávateľov, a tým pádom aj dôkazné bremeno, na žalobcu. Z vyššie uvedených námietok vyplýva, že závery správcu dane nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, ak jedným z hlavných podkladov na rozhodnutie

bola výpoveď svedka U. z iného konania. Za závažné pochybenie žalobca považuje fakt, že sa správne orgány nevysporiadali s jeho námietkami čo do nesprávneho rozloženia dôkazného bremena a s jeho dôkaznými návrhmi. V napadnutých rozhodnutiach tiež chýbajú úvahy o aplikácii použitého právneho predpisu, hodnotenie vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu, čo zakladá dôvod ich nepreskúmateľnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe navrhol zamietnutie žaloby. Uviedol, že opakované pokusy o predvolanie a predvedenie svedka U. boli neúspešné. Správca dane tak vyčerpal všetky zákonné možnosti a nemožno preto hovoriť o nerešpektovaní názoru odvolacieho orgánu. Z tohto dôvodu boli využité dôkazy obstarané v inom daňovom konaní, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Tiež nie je pravdou, že by mu bolo upreté právo navrhovať dôkazy alebo právo na prerokovanie pripomienok k protokolu. Žalobca mal možnosť nielen podávať vyjadrenie k prijatému protokolu z daňovej kontroly, ale sa aj opakovane zúčastnil pojednávaní, na ktorých boli jeho pripomienky prerokované, čo potvrdil svojim podpisom na zápisnici. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že na neho nezákonne prenášal dôkazné bremeno. Žalobca v prvom rade znáša dôkaznú povinnosť, ktorú v prejednávanom prípade neuniesol, v dôsledku čoho správne orgány na základe vykonaného dokazovania nadobudli pochybnosti o sporných zdaniteľných obchodoch a nedôveryhodnosti osoby S. U. bez toho, aby od žalobcu vyžadovali preukázať činnosť u iných účastníkov obchodného vzťahu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu primeranej odbornej starostlivosti a poctivého obchodného styku žalobcu a s ňou spojenú povinnosť žalobcu mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia, tie nie sú v daňovom konaní dôkazom. Nesúhlasil, že by zistený skutkový stav nemal oporu v administratívnom spise. Správne orgány uviedli len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v roku 2015 podnikal v združení na základe Zmluvy o združení zo dňa 08.12.1992. Podľa obstaraných dôkazov sa dá síce predpokladať, že činnosť združenia prevažne zabezpečovala P.. D. (viedla účtovníctvo, preberala tovar, vyplácala peniaze, jednala s U., ktorého dlhodobo poznala a pod.), ale vzhľadom k ustanoveniam zmluvy o združení, žalobca mal vedieť o činnosti združenia, o tom, od koho bol nadobúdaný tovar, komu boli vyplácané peniaze a mal poznať aspoň základné okolnosti nadobudnutia a dodania tovaru dodávateľskými spoločnosťami. Inak sa jedná o konanie v rozpore so zásadou náležitej odbornej starostlivosti.

4. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

5. Daňovú kontrolu dane z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 správca dane začal 21.11.2017.

6. Za predmetné zdaňovacie obdobie žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy 455.702,00 eur, výdavky 455.631,00 eur, základ dane 71,00 eur a nulovú daňovú povinnosť. Súčasťou priznania bol list označený ako Spoločné podnikanie podnikateľov s percentuálnym podielom žalobcu na podnikaní podnikateľa P.. M. D. - K.-M. vo výške 40 % a spoločnosti K.+M., v.o.s. vo výške 40 %.

7. Združenie podnikateľov vzniklo na základe Zmluvy o združení zo dňa 08.12.1992, ktorá v znení neskorších dodatkov upravovala podiel žalobcu na príjmoch a výdavkoch spoločnej činnosti vo výške 40 %. Preto správca dane výdavky a im zodpovedajúce príjmy zo spoločnej činnosti prirátal žalobcovi ako daňovníkovi dane z príjmu v pomere 40 %.

8. V prejednávanej veci bolo účtovníctvo žalobcu preverované v rámci daňovej kontroly dane z príjmu fyzickej osoby, členky združenia P.. M. D., ktorej žaloba voči rozhodnutiam daňových orgánov bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. , a ktorý bol následne potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. .

9. Správca dane ďalej za sporné vyhodnotil 34 faktúr od dodávateľa U. F., organizačná zložka (faktúry č. 14/12/110, 14/12/111, 14/12/112, 14/12/113, 14/12/114, 14/12/115, 14/12/116, 14/12/117, , 14/12/119, 14/12/120, 14/12/121, 14/12/122, 14/12/126, 15/01/45, 15/01/46, 15/01/47, 15/12/48, 15/02/71, 15/02/72, 15/02/073, 15/02/74, 15/02/75, 15/02/76, 15/02/84, 15/03/40, 15/03/41, 15/03/42, 15/03/43, 15/03/44, 15/03/45, 15/03/46, 15/03/47 a č. 15/03/61)

vystavených za obdobie od decembra 2014 do apríla 2015 v celkovej sume 130.671,87 eur, z čoho na žalobcu pripadá suma 52.268,75 eur, o ktorú mu zvýšil základ dane. Z nich faktúra č. 15/12/48 zo dňa 24.02.2015 na sumu 4.164,00 eur nebola v roku 2015 uhradená a k 31.12.2015 je vedená ako záväzok. Predmetom faktúr, ktoré boli uhradené v hotovosti, bolo dodanie spotrebného tovaru.

10. Správca dane ďalej preveroval dodanie spotrebného tovaru spoločnosťou Z. K., s.r.o., ktorá v období od apríla 2015 do októbra 2015 vystavila celkom 60 faktúr v úhrnnej sume 234.184,33 eur. Z uvedenej sumy pri žalobcovom podiele 40 % na spoločnom podnikaní sa žalobcovi započítava na zvýšenie základu dane suma 93.673,73 eur. Jednalo sa o faktúry č. 15/04/32, 15/04/33, 15/04/34, 15/04/35, 15/04/36, 15/04/37, 15/04/38, 15/05/62, 15/05/63, 15/04/64, 15/05/64, 15/05/65, 15/05/66, 15/05/67, 15/05/68, 15/05/69, 15/06/71, 15/06/72, 15/06/73, 15/06/74, 15/06/75, 15/06/76, 15/06/77, 15/06/78, 15/06/79, 15/06/93, 15/06/94, 15/07/70, 15/07/71, 15/07/72, 15/07/73, 15/07/74, 15/07/75, 15/07/76, 15/08/65, 15/08/66, 15/08/67, 15/08/68, 15/08/69, 15/08/72, 15/08/73, 15/08/74, 15/09/80, 15/09/81, 15/09/82, 15/09/83, 15/09/84, 15/09/85, 15/09/86, 15/09/87, 15/09/88, 15/09/89, 15/09/90, 15/09/120, 15/10/70, 15/10/71, 15/10/72, 15/10/73, 15/10/74 a č. 15/10/75. Faktúra č. 15/05/64 nebola v roku 2015 uhradená a k 31.12.2015 je vedená ako záväzok.

11. Predmetom prieskumu boli aj faktúry od spoločnosti M., s.r.o., ktorá vystavila ďalších 16 faktúr (15/11/66, 15/11/67, 15/11/68, 15/11/69, 15/11/102, 15/11/84, 15/11/85, 15/11/86, , 15/11/88, 15/11/89, 15/11/90, 15/11/91, 15/11/92, 15/11/93 a č. 15/11/94) v celkovej sume 65.765,51 eur, z čoho žalobcov 40%-ný podiel činil 26.306,20 eur. V oboch prípadoch bol tovar uhradený v hotovosti.

12. Konateľom dodávateľských spoločností v čase vystavenia sporných faktúr bol S. U..

13. Na ústnom pojednávaní dňa 23.04.2018 žalobca vypovedal, že s dodávateľmi nemal písomné zmluvy ani objednávky. Komunikácia prebiehala cez pani D. (jeho matku), ktorá sa s ním pozná roky. Platby boli v hotovosti, ktorú odovzdávala U. pani D. alebo žalobca. O prevzatí tovaru sa nespisoval žiaden doklad. Nepoznal pôvod tovaru ani spôsob realizácie dopravy. Nadobudnutý tovar bol realizovaný jeho odberateľom.

14. Počas daňovej kontroly sa správcovi dane opakovane nepodarilo predvolať svedka S. U. na výsluch. Z tohto dôvodu sa správca dane oboznámil s jeho výpoveďou, ktorú učinil počas daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 u P.. D.. Svedok S. U., vedúci spoločnosti U. F., organizačná zložka, a konateľ spoločností Z. K., s.r.o. a M., s.r.o. dňa 23.03.2017 vypovedal, že tovar na faktúre č. 15/12/48 zo dňa 24.02.2015 nebol dodaný. Potvrdil vystavenie sporných faktúr a obchodnú spoluprácu so žalobcom v rokoch 2014 a 2015. Uvedené spoločnosti boli bez majetku a bez zamestnancov. S matkou žalobcu sa poznajú od roku 1977. Obchody sa dojednávali ústne, resp. si objednávky zapisoval do poznámok, ktoré ale neevidoval. Nevedel v akom PC programe účtoval. Dodávateľské spoločnosti nemali sklad a neviedli skladovú evidenciu. Účtovníctvo spoločností a počítače mu boli v roku 2016 odobraté políciou. V roku 2015 doklady spoločnosti U. F., organizačná zložka odovzdal poverenému zástupcovi, ktorého meno si nepamätá, asi nejaký A.. Doklady spoločností Z. K., s.r.o. a M., s.r.o. odovzdal audítorským spoločnostiam, ktorých mená si nepamätá, resp. v prípade spoločnosti M., s.r.o. tieto odovzdal polícii. Fakturovaný tovar dodal (s výnimkou faktúry č. 15/12/48 zo dňa 24.2.2015), dostal zaplatené a on vydal doklad o úhrade. Tovar prepravoval vozidlami Ford Tranzit, Iveco a Volkswagen, ktoré riadil on alebo R. zo K. alebo S. D., pričom za dopravu im nič neplatil. Aj napriek výzve zo strany správcu dane svedok o svojich tvrdeniach nepredložil žiadne doklady.

15. Výsluchom P.. D., ktorý sa uskutočnil dňa 08.03.2017 počas u nej vykonanej daňovej kontroly, menovaná uviedla, že s dodávateľmi nemala písomné zmluvy. Komunikácia bola ústna alebo mailom. Za dodávateľov vystupoval U., s ktorým sa poznajú roky. Peniaze odovzdala U. oproti odovzdaniu dokladu o úhrade, spravidla doklad z registračnej pokladne. Dodávatelia jej tovar vozili na ich autách, ale bližšie sa o ich činnosť nezaujímala, nakoľko objednaný tovar jej dodávali v slušných cenách. Nevedela, či mali v rozhodnom období zamestnancov, či tovar zabezpečovali subdodávateľsky a ako bol tovar prepravovaný. Doklady o prebratí tovaru neevidovala.

16. Z iných konaní bolo zistené, že spoločnosť U. F. na adrese sídla reálne nesídli a je nekontaktná. Vo výpovedi zo dňa 26.01.2016 svedok U. uviedol, že niektoré doklady od spoločnosti U. F. mu boli odcudzené, inak ich odovzdal p. A., zástupcovi konateľa. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo

dňa 21.03.2016 vyplynulo, že svedok U. bol od 25.02.2015 do 24.02.2016 dočasne práceneschopný. Dňa 11.01.2016 svedok U. uviedol, že nevie od koho má spoločnosť U. F. prenajaté priestory, lebo to zariaďoval konateľ a nemá ani vedomosť ako si spoločnosť plní svoje povinnosti z prenájmu. Podľa predloženého preberacieho protokolu zo dňa 01.06.2015 všetky doklady odovzdal konateľovi spoločnosti H. O. F. so sídlom v Spojenom kráľovstve, o ktorej správca cestou MVI zistil, že je insolventná.

17. Spoločnosti Z. K., s.r.o. a M., s.r.o. sú nekontaktné.

18. Podľa informácií od polície, list zo dňa 29.11.2016, boli v roku 2016 začaté trestné stíhania pre daňové trestné činy, ktoré sa týkali dodávateľských spoločností. Dňa 26.10.2016 bola u žalobcu a svedka S. U. políciou vykonaná domová prehliadka, pri ktorej im zaistili daňové a účtovné doklady, vrátane výpočtovej techniky. Medzi nimi bol aj preberací protokol zo dňa 01.09.2016, podľa ktorého dokumentácia spoločnosti M., s.r.o. bola odovzdaná preberajúcemu konateľovi spoločnosti M., s.r.o. so sídlom v Prahe. Na žiadosť správu dane polícia listom zo dňa 30.01.2017 oznámila zoznam zaistených dokladov u svedka S. U..

19. Žalobca predložil správcovi dane čestné prehlásenia od syna žalobcu S. U., S. D., že mu v rokoch 2013 až 2016 pomáhali pri práci pre p. D.. Tiež aj od A. A. o tom ako svedok U. doniesol tovar p. D., u ktorej v tom čase pracovala.

20. Z kontrolných výkazov vyplynulo, že v čase od decembra 2014 do marca 2015 bola jediným dodávateľom spoločnosti U. spoločnosť Z. K., s.r.o. a jej dodávateľmi boli zase spoločnosti B., s.r.o., G., s.r.o., L., s.r.o., S., s.r.o., U., s.r.o. a R.-X., s.r.o., ktoré však podľa ich kontrolných výkazov nezdokladovali dodania tovaru spoločnosti Z. K., s.r.o., pričom len posledné dve spoločnosti vykazovali ekonomickú aktivitu.

21. Ani dodávatelia spoločnosti M., s.r.o., spoločnosti E.-EU, s.r.o. a P. D., nevykázali žiadne dodania uvedenej spoločnosti.

22. Kontrolné zistenia boli zhrnuté do Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.10.2018. Pripomienky žalobcu boli prerokované na pojednávaní dňa 08.01.2019 a 06.02.2019.

23. Na podklade výsledkov daňového konania správca dane dňa 08.02.2019 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX vyrubil žalobcovi rozdiel dane 23.852,13 eur. V odvolacom konaní žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane rozhodnutím XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2019 zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

24. Po doplnení konania správca dane vydal preskúmavané rozhodnutie zo dňa 22.10.2019, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015. Žalovaný na podklade odvolania žalobcu sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.03.2020 stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany správcu dane. Mal za to, že z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie fakturovaného plnenia vyššie uvedenými spoločnosťami, nemohli byť sporné výdavky žalobcu použité na daňové účely, na zníženie daňového základu.

25. Podľa z. č. o dani z príjmov / zákon o dani z príjmov/ tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

26. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( § 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o

združení 62) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní ( § 6) na základe písomnej zmluvy o združení 62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

28. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ostatne taxatívne vymenované výdavky.

29. Podľa o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 45 ods. 1 pís. c), e) a f) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

- predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

- klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

- vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

33. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

34. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

35. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným právne posúdenie výdavkov na úhradu sporných faktúr od vyššie uvedených dodávateľských spoločností ako daňových výdavkov vzhľadom na nepreukázanie dodávok fakturovaných tovarov dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach.

36. Pochybnosti žalovaného a správcu dane o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľskými spoločnosťami vychádzali z faktu, že žalobca vierohodne nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom skutočné a reálne dodanie tovarov spoločnosťami U. F., organizačná zložka, Z. K., s.r.o. a M., s.r.o. ktoré by odôvodňovalo sporné fakturácie. Na preukázanie oprávnenosti vynaloženia výdavkov na úhradu fakturovaného tovaru ako nákladovej položky žalobca predložil správcovi dane jedine sporné dodávateľské faktúry s dokladmi o ich úhrade. Za účelom preverenia materiálnej podstaty deklarovanej obchodnej spolupráce správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Obstaranými dôkaznými prostriedkami bolo zistené, že dodávateľské spoločnosti v rozhodnom období nemali žiadnych zamestnancov a nedisponovali materiálno-technickým zázemím, ktoré by im umožňovalo v deklarovanom rozsahu poskytnúť fakturované plnenia. Spoločný konateľ všetkých dodávateľských spoločností bol prevažnú dobu roka 2015 práceneschopný. Aj napriek tomu bol schopný fakturovaný tovar zobchodovať od svojich dodávateľov, manuálne s ním disponovať v rámci fyzickej dodávky a súčasne viesť účtovné podklady troch obchodných spoločností. Uvedené pochybnosti boli podporené aj zistením, že žalobcovi subdodávatelia nevykázali pre dodávateľské spoločnosti žiadne dodávky tovarov. Nejasnosti sa týkali aj prepravy tovaru. Vykonanie dopravy vo vlastnej réžii fakturovanými dodávateľmi spochybňuje skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti nedisponovali s materiálnym substrátom potrebným na podnikanie. V prípade dopravy vykonanej podľa tvrdenia účastníkov fakturovaných obchodov tretími osobami - rodinnými príslušníkmi a známymi svedka U., je zarážajúce, že pri tak veľkom objeme fakturovaného tovaru, za prepravu im nič neplatil. Vyjadrenia samotného svedka U. k veci sú značne nejasné a protichodné. Svedok prekvapujúco nevedel uviesť, kde sa presne nachádzajú doklady dodávateľských spoločností, nakoľko podľa jeho vyjadrení ich za spoločnosť U. F., organizačná zložka odovzdal bližšie neidentifikovanej osobe, pričom na druhej strane tvrdil, že mu boli odcudzené. Tiež nevedel označiť audítorskú spoločnosť, ktorej odovzdal doklady, firemnú dokumentáciu spoločností Z. K., s.r.o. a M., s.r.o., pričom v prípade spoločnosti M., s.r.o. dodatočne pripustil, že doklady by mohli byť na polícii. Tiež nepoznal okolnosti týkajúce sa úhrady nájomného za užívanie prenajatých priestorov spoločnosťou U. F., organizačná zložka, ktorej bol zástupcom. Pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru spoločnosťami, ktoré vystavili sporné faktúry, umocňuje aj fakt, že účastníci obchodu medzi sebou nemali uzatvorené žiadne písomné zmluvy alebo aspoň písomné objednávky a žiadne doklady, ktoré by potvrdili prevzatie fakturovaného tovaru. Pritom sa jednalo o obchody v nemalých objemoch a sumách, ktoré si vyžadovali personálne, materiálne a logistické zabezpečenie, ktorým však dodávateľské spoločnosti zjavne nedisponovali. Spoločný zástupca dodávateľských spoločností pritom nebol schopný uviesť ani jedného svojho dodávateľa (subdodávateľa žalobcu), čo je nezvyklé nielen vzhľadom na dobu trvania dodávok, ale aj ich väčšie objemy. Dodávateľské spoločnosti mali evidované len formálne svoje sídla a niektoré z nich ani nepodávali daňové priznania.

37. Uvedené skutočnosti preto aj podľa správneho súdu nasvedčujú, že sa jedná o spoločnosti, ktoré fungovali len fakturačne a že nebolo v ich možnostiach, aby fakturovaný tovar aj skutočne žalobcovi dodali. Kontrolné zistenia preto objektívne vylučujú dodanie tovaru fakturovanými spoločnosťami. Súčasne zakladajú pochybnosti aj o hodnovernosti svedectva S. U., ktorý nebol schopný o svojej podnikateľskej činnosti a o obchodovaní so žalobcom podať ani základné údaje, ktoré by sa od konateľa spoločnosti, resp. oprávneného zástupcu prirodzene očakávali a vyžadovali. V tejto súvislosti ako ospravedlnenie nemôže slúžiť ani fakt, že nedisponuje s účtovnými a daňovými dokladmi dodávateľských spoločností.

38. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, je potrebné si uvedomiť, že faktúra, resp. doklad o jej úhrade predstavuje vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre uznanie výdavkov ako nákladovej položky, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Preto je základnou povinnosťou žalobcu preukázať, že výdavky vynaložil v súvislosti s nákupom tovarov skutočne poskytnutými fakturovanými dodávateľmi. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní

deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil) a prinavrátil tak daňovej transakcii spätne dôveryhodnosť, inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov. Aj v prejednávanom prípade platí, že ak sú obchodné transakcie vážne spochybnené a samotný žalobca iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na uznanie nákladov na úhradu sporných faktúr za daňové výdavky. Preto ak daňové a účtovné doklady (faktúry, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na zníženie daňového základu uznaním fakturovaných nákladov za daňové výdavky.

39. Vo veci obstarané dôkazné prostriedky tvoriace obsah administratívneho spisu boli postačujúce na ustálenie skutkového stavu a vyvodenie oprávnených pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný dôvodne odmietli uznať fakturované úhrady za daňové výdavky žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno. V prejednávanom prípade bolo na žalobcovi, ak si uplatňuje výdavky spôsobilé znížiť daňový základ rozhodujúci pre určenie daňovej povinnosti, aby preukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach. Nakoľko žalobca nepreukázal materiálnu stránku zdaniteľného obchodu, tým pádom neexistuje vecná súvislosť medzi prijatými tovarmi a vykonanou odplatou v podobe fakturovaných súm za ne, preto nemohli byť fakturované výdavky uznané za oprávnené a preukázané daňové náklady v súlade s § 21 zákona o dani z príjmu.

40. Podľa správneho súdu je potrebné zdôrazniť, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľských spoločností, ktoré žalobca nemôže ovplyvniť, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

41. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil námietky čo do posúdenia dôkazného bremena žalobcu za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s daňovým poriadkom vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti ako výsledok striedania a prenášania dôkaznej povinnosti spochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa tak pochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom, aby fakturované výdavky neuznal za daňové výdavky.

42. Vo vzťahu k námietke o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena v dôsledku pochybností, ktoré sa týkali výlučne žalobcových dodávateľov, správny súd dodáva, že správne orgány sa náležite vysporiadali aj s otázkou vedomosti žalobcu v súlade s požiadavkami rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného vzťahu, ktorý kladie zvýšené požiadavky na žalobcu pri výbere obchodného partnera. Je povinnosťou žalobcu mať vedomosti o svojich obchodných partneroch v rozsahu, ktorý môže ovplyvniť jeho vlastné podnikanie. Ak také vedomosti nemá, vystavuje sa riziku spochybnenia preskúmavaných obchodných transakcií. Preto zo strany žalobcu, ktorý sa nezaujímal aspoň o základné okolnosti nadobudnutia a dodania tovaru dodávateľskými spoločnosťami, sa jedná o konanie v rozpore s princípom náležitej odbornej starostlivosti. Je evidentné, že žalobca neprijal také opatrenia, ktoré mal a mohol prijať, a ktoré by vylúčili účinky podvodného alebo zneužívajúceho konania, resp. účasti dotknutého subjektu na takom konaní. Bolo preto jeho povinnosťou vedieť o činnosti združenia, t.j. od koho a za akých podmienok sa nadobúda tovar, nakoľko sa jedná o základný predpoklad naplnenia spoločného účelu združenia.

43. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom, aby nepriznali právo na zníženie základu dane, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 35 a 37, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 26). Je to tak nielen v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak

zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Za takých okolností sa totiž dotknutá zdaniteľná osoba musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na takomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 27).

44. S poukazom na vyššie uvedené akýkoľvek i nedbalostný podiel pre podnikateľa zakladá negatívne účinky. Vo vzťahu k žalobcovi z toho vyplýva povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol alebo mal. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.

45. V súdenej veci bol však zistený aj ďalší rozmer svedčiaci o vedomosti žalobcu o konaní, ktorého cieľom bolo dosiahnuť neoprávnenú daňovú výhodu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané nielen to, že fakturovaní dodávatelia, ktorí nedisponovali potrebným personálnym a technickým zázemím, ale aj fakt, že matka žalobcu, ktorá bola jedným z troch účastníkov združenia, sa dlhodobo a dobre poznala so spoločným zástupcom dodávateľov, pánom S. U., ktorý bol v rozhodnom období dlhodobo práceneschopný. Za týchto okolností muselo byť žalobcovi ako účastníkovi združenia zrejmé, že dodávateľské spoločnosti uvedené na sporných faktúrach nemohli dodať fakturovaný tovar a ani nedodali, a že v skutočnosti išlo len o fakturačný pohyb tovaru s cieľom dosiahnuť neoprávnenú daňovú výhodu v podobe zníženia daňovej povinnosti.

46. Námietku žalobcu, že skutkové závery správnych orgánov nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, resp. sú s ním v rozpore, správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Zistenia, ku ktorým dospeli správne orgány, podľa správneho súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania zadokumentovaného v administratívnom spise. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, ako napr., že svedok U. sám viedol účtovníctvo, s ktorým mu pomáhal P.. Z. E., nekonzistentnosť odpovedí svedka na otázku kde sa nachádza účtovníctvo dodávateľských spoločností, že za prepravu tovaru vykonanú jeho známymi svedok neplatil, že sa svedok so žalobcovou matkou dlhodobo poznajú, že si nepamätal svojich dodávateľov, o realizácii zdaniteľných obchodoch neexistujú žiadne vierohodné doklady, že sídla dodávateľských spoločností sú len fiktívne, sú všetko skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a tvoria obsah administratívneho spisu.

47. V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane je potrebné uviesť, že náklady na úhradu sporných faktúr si žalobca uplatnil ako daňové výdavky na zníženie základu dane. To z nich však automaticky nerobí oprávnené daňové výdavky. S poukazom na znenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa nimi stávajú až vtedy, keď sú preukázané, čo v prejednávanom prípade sa nestalo, nakoľko správca dane dôvodne spochybnil ich vynaloženie na daňové účely, presnejšie ich použitie v súvislosti s úhradou sporných faktúr a žalobca tieto pochybnosti hodnoverne nevyvrátil a nepreukázal opak, čo podľa správneho súdu vzhľadom na výsledky dokazovania ani nebolo objektívne možné. Správne orgány v tomto smere poskytli postačujúce a vyčerpávajúce odpovede na všetky zásadné otázky tak skutkového ako aj právneho charakteru. Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou v časti nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutia správnych orgánov treba vždy vykladať vo vzájomnej jednote, pričom tak správca dane ako aj žalovaný rovnako riadne vyhodnotili skutkový stav a poukázali na základné, podstatné skutočnosti, na ktorých založil pochybnosti, pre ktoré žalobcovi vyrubil rozdiel dane. Z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí vyplýva, že správne orgány sa náležite venovali hodnoteniu výpovede svedka U., otázke dopravy a dodania fakturovaného tovaru, ako aj ďalším podstatným okolnostiam, ktoré žalobca uviedol, resp. namietal v žalobe. V procese dokazovania a hodnotenia zistených skutočností nie je povinnosťou správnych orgánov zodpovedať všetky otázky, ale len tie podstatné na posúdenie veci. Je tiež zrejmé, že hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi nemusí, resp. podľa okolnosti prípadu ani nemôže zodpovedať hodnoteniu žalobcom a správny orgán nie je povinný viesť dokazovanie a posudzovať dôkazy podľa predstáv žalobcu. Práve naopak, je povinný zaujať kritický hodnotiaci postoj, ak zistí nezrovnalosti a nejasnosti vo vzťahu k daňovej povinnosti žalobcu. Podľa názoru správneho súdu správne orgány náležite posúdili a venovali pozornosť všetkým podstatným zisteniam tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe ustáleného

skutkového stavu, ktorý je výsledkom vykonaného dokazovania, jasne a zreteľne vysvetlili prečo neuverili výpovedi svedka U. a prečo nadobudli dôvodné pochybnosti o fakturovaných dodávateľoch. V danom prípade preto nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti správnych rozhodnutí.

48. Pokiaľ ide o nastolený problém s nevypočutím osôb - svedkov, ich výsluchy správny súd považuje vzhľadom na doposiaľ ustálený skutkový stav za nadbytočné, keď ostatnými dôkazmi bolo spochybnené, aby dodávateľské spoločnosti zastúpené jediným a tým istým zástupcom, ktoré nemali žiadnych zamestnancov a technické vybavenie, uskutočnili fakturované obchody. S odstupom času a vzhľadom na nehodnovernosť výpovede svedka U., ktorý väčšiu časť dotknutého zdaniteľného obdobia bol práceneschopný, aj správny súd zaujal stanovisko o neúčelnosti týchto dôkazných návrhov.

49. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku čo do použiteľnosti čestného prehlásenia viacerých osôb. Bolo už opakovane Najvyšším súdom SR judikované, že čestné prehlásenie iných osôb ako účastníka konania nie je prípustným dôkazom, nakoľko sa jedná o jednostranné prehlásenie, ktoré je vždy potrebné overiť ostatnými dôkazmi. V danom prípade navyše išlo o všeobecné vyhlásenia bez konkrétnosti k prejedávanému prípadu.

50. Čo sa týka námietky o nezákonnosti procesného postupu správcu dane v súvislosti s porušením princípu právnej istoty, tu si správny súd dovolí poznamenať, že dokazovanie vedie a riadi správca dane, a je preto na ňom, aby rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu kedy považuje dokazovanie za ukončené. Preto ak bol správca dane toho názoru, že výsledky dokazovania sú postačujúce na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi v podobe vyrubenia rozdielu dane, a teda, že skutkový stav bol zistený v rozsahu potrebnom a dostatočnom na riadne posúdenie veci, čo aj podľa názoru správneho súdu bolo splnené, bol oprávnený ukončiť dokazovanie aj proti vôli žalobcu - kontrolovaného daňového subjektu, ktorý mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatok času a priestoru na predkladanie dôkazov na preukázanie oprávnenosti spornej fakturácie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v tomto daňovom konaní nebol osobne vypočutý svedok U., správny súd má za to, že správca dane vykonal všetky potrebné zákonné opatrenia, vrátane žiadosti na políciu o predvedenie svedka, aby zabezpečil osobnú prítomnosť tohto svedka na výsluchu. Za tohto stavu preto neexistuje akýkoľvek dôvod vyčítať správcovi namietané procesné pochybenie, na ktoré vo svojej žalobe poukazoval žalobca. Správca dane postupoval zákonne, ak pre nedosiahnuteľnosť svedka ako nové dôkazy oboznámil jeho svedecké výpovede z iných daňových konaní. Jedná sa predsa o dôkazy, ktoré obsahovali podstatné skutočnosti, ktorých ignorovanie by práve spôsobilo vadu nezákonnosti spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Z povahy uvedených dôkazov ako listinných dôkazov je zrejmé, že pri ich vykonávaní nemohol byť zachovaný rovnaký postup ako pri výsluchu svedka, ktorého vykonanie si vyžaduje, aby v súlade s § 45 ods. 1 daňového poriadku bol o ňom dopredu upovedomený žalobca. Ich oboznámenie tiež korešponduje so znením § 24 Daňového poriadku, ktorý za dôkazy považuje každú informáciu, ktorá prispeje k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Správny súd je preto toho názoru, že procesným postupom správcu dane nedošlo k nerešpektovaniu záväzného pokynu odvolacieho orgánu. Tiež oproti skutkovému stavu, ktorý tu bol v čase pred vydaním zrušujúceho druhostupňového konania, správca dane doplnil skutkový stav o nové zistenia, ktoré vylučujú žalobné tvrdenia o vydaní nového rozhodnutia na rovnakom skutkovom základe. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca, ktorému bolo preukázateľne zachované právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre rozhodnutie a ktorý zápisnične ani nenamietal spôsob a formu akým bol o výhradách správcu dane oboznámený, nemohol byť a ani nebol ukrátený na svojich právach na obhajobu.

51. S poukazom na zistenie, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý ma oporu v obsahu administratívneho spisu a bol správne právne posúdený, nezistiac tak dôvodnosť žalobných bodov, správny súd podľa žalobu zamietol. 52. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 53. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania. 54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.