Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-18-2019.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40C/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: N.. I. Č., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. XX, N., zastúp. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, proti žalovanej: Z. Y., Y.. XX.XX.XXXX, C. L. I. E. XX, R., zastúp. JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Určuje, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, uzatvorená dňa 05.02.2018 medzi žalovanou a A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. XX, predmetom ktorej je prevod členských práv a povinností a členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II. Košice je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2019 domáhal voči žalovanej určenia, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, uzatvorená dňa 05.02.2018 medzi žalovanou a A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. XX, predmetom ktorej je prevod členských práv a povinností a členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II. Košice je voči žalobcovi právne neúčinná. Na preukázanie nároku žalobca predložil: Rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 42C/195/2013 zo dňa 04.04.2016, Rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 25C/58/2013 zo dňa 17.09.2013 a Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-140/KV-KE-2019 zo dňa 08.02.2019.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že Rozsudkom Okresného súdu Košice II spis. zn. 42C/195/2013 zo dňa 04.04.2016 bola A. X. uložená povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie BSM sumu 25.723,-eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2017 a vykonateľnosť dňa 14.11.2017. Nakoľko A. X. mu sumu 25.723,-eur nezaplatila, žalobca podal návrh na exekúciu. Exekučné konanie je vedené súdnou exekútorkou JUDr. Galinou Juhászovou pod č.k. 35EX/235/18. Ďalej žalobca uvádza, že po právoplatnosti rozsudku sa dozvedel, že A. X. svoj členský podiel v bytovom družstve previedla po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 42C/195/2013 zo dňa 04.04.2016 bezplatne na ich spoločnú dcéru Z. a tým sa podľa neho zbavila majetku, aby zmarila jeho uspokojenie ako jeho veriteľa. S poukazom na uvedený prevod podal žalobca aj podnet na trestné konanie, ktorý bol odmietnutý. Z odôvodnenia uznesenia o odmietnutí a správy exekútorky vyplýva, že A. X. iným majetok nemá. Žalobca uvádza, že žalovaná o tom, že dlžníčka A. X. - jej matka, má voči nemu dlh vedela aj z toho dôvodu, že si vybavovala koncom roku 2017 a začiatkom roka 2018 úver, ktorým by vyrovnala dlh za jej matku. Podľa žalobcu prevodom práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve A. X. došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky do takej miery, že došlo k zmareniu uspokojenia mňa ako veriteľa z majetku dlžníčky, nakoľko iný majetok nemá. Žalovaná s poukazom na obsah žaloby
vedela, že jej matka má voči žalobcovi dlh titulom vyporiadania BSM, preto žalobca navrhol, aby súd určil, že zmluva je voči nemu právne neúčinná.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.11.2019, kde uviedla, že zmluva o prevode práv a povinností bola spísaná pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej matky A. X. a že aj s matkou odmietajú, aby úmyselne zmarili uspokojenie žalobcu. Poukazuje na to, že jej matka je poberateľkou invalidného dôchodku a dlhodobo sa stará o mladšiu zdravotne postihnutú sestru I. a preto je nad ich sily vyplatiť žalobcovi sumu 25.723,-eur, ako vyporiadanie BSM. Ďalej žalovaná uvádza, že sa pokúšala z banky zobrať úver, žiaľ neschválili jej ho a že matka napriek nízkemu nájmu spláca žalobcovi mesačne 50,-eur. Napokon žalovaná uviedla, že prevod práv a povinnosti bol vykonaný v súlade so zákonom a odmieta, že bol vykonaný s úmyslom poškodiť žalobcu, nájom sa platí, exekúcia tiež a ju mrzí, že nemá prostriedky na vyplatenie žalobcu. Preto uplatnený nárok neuznáva, ako uviedla, žalobcu chcela vyplatiť, ale nedostala úver. Na záver uviedla, že prevod bol uskutočnený z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a nie úmyselne, aby sa vyhli vyplateniu sumy 25.723,-eur žalobcovi. K vyjadreniu žalovaná pripojila: Výmer o invalidnom dôchodku A. X., Komplexný posudok miery postihnutia sestry I. X., Oznámenie o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku, Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu a platobné príkazy na úhradu exekúcie.
4. Žalobca dňa 15.11.2019 doručil súdu vyjadrenie, kde reagoval na žalovanej tvrdenia nasledovne: Odôvodnenie prevodu zlým zdravotným stavom neobstojí. Matka žalovanej argumentovala zlým zdravotným stavom už v konaní o vyporiadanie bsm ešte v roku 2013 a zrazu, keď má plniť podľa rozsudku, prevedie svoj jediný majetok väčšej hodnoty na dcéru - žalovanú. Žalovaná vedela o tom, že od jej matky požadujem plnenie podľa rozsudku a ani vo svojom vyjadrení to nepoprela. Z vyjadrenie žalovanej je zrejmé, že jej matka iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Žalovaná vedela, že požadujem plnenie a musela vedieť, že dochádza uvedeným prevodom k môjmu ukráteniu ako veriteľa, nakoľko iný majetok jej matka nemá. Ak žalovanej nebol poskytnutý úver, aby ma jej matka vyplatila, tak matka aj s vedomím žalovanej previedla práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve na žalovanú, aby sa moja pohľadávka stala nevymožiteľnou. Zdôrazňujem, že prvotnou snahou žalovanou bolo moje vyplatenia a následne až, ak jej úver nebol poskytnutý, došlo k prevodu. Takže tvrdenia žalovanej, že dôvodom prevodu bol zdravotný stav matky je v rozpore s logikou. Mám zato, že ani zdravotný stav žalovanej nie je dôvodom, pre ktorý by som mal byť ako veriteľ ukrátený. Základom veci samej je, že žalovaná vedela, že jej matka má voči mne dlh a prevodom dôjde k môjmu ukráteniu ako dlžníka, čo jednoznačne vyplýva z jej vyjadrenia.
5. Žalovaná vo svojej reakcii zo dňa 05.03.2020 zotrvala na svojom predošlom vyjadrení a poukázala na svoje príjmy, z ktorých jej na jej život po uhradení odvodov, poplatkov a príspevku mame a sestre na chod domácnosti v podstate neostane nič. Poukázala na to, že neustály nátlak žalobcu a súdne konania s ním negatívne vplývajú na jej osobu ako aj na jej snahu otehotnieť so svojím manželom. Trvá na tom, že prevod nebol vykonaný úmyselne, aby s matkou nemuseli žalobcu vyplatiť. Prepis bol vykonaný z dôvodu jej dlhodobého zdravotného a hlavne psychického stavu. Poukázala tiež na to, že v byte sa nachádza jej sestra I. ktorá je zdravotne postihnutá (miera postihnutia 60%), jej mama sa o sestru stará, že nie je ani vlastníkom motorového vozidlom, pričom žalobca má podľa jej zistení 2 automobily, žalobca jej od roku 2012 nekúpil žiadnu vec a nijako jej neprispel na život. Všetko, čo potrebovala ona alebo jej sestra zabezpečila sama zo svojho príjmu. Keby mala prostriedky na vyplatenie otca, vyplatila by ho hneď. Poukázala tiež na to, že žalobca je lekár, ktorý s terajšou manželkou nemá neplnoleté deti, o ktoré sa treba starať, vlastní súkromnú ambulanciu a nemá informácie o tom, že by trpel finančnou núdzou.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.06.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na mravný rozmer tohto konania a k právnej stránke poukázala na judikatúru súdov, v zmysle ktorej členský podiel v bytovom družstve nemôže byť predmetom exekúcie a teda podľa jej názoru nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a rovnako z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu, že členský podiel v bytovom družstve nemôže byť predmetom exekúcie, nie je v tomto prípade splnený zákonný predpoklad odporovateľnosti, a to ukrátenie uspokojenia žalobcu ako veriteľa.
7. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 žalovaná uviedla, že ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky by sa podľa jej názoru malo posudzovať v kontexte možnej exekvovateľnosti tohto majetku. Pričom poukázala na to, že v tomto prejednávanom prípade, ak by dlžníčka nepreviedla práva a
povinnosti spojené s členstvom v družstve, veriteľ by nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z týchto práv a povinností, preto nemožno podľa jej názoru hovoriť, že namietaným právnym úkonom došlo ku kráteniu uspokojenia veriteľovej - žalobcovej pohľadávky. Teda z toho, čo ušlo namietaným úkonom z majetku dlžníčky nemohol veriteľ - žalobca uspokojiť svoju pohľadávku. Preto nemôže ísť podľa názoru žalovanej o úkon, ktorému je možné odporovať v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Z dokazovania vykonaného všetkými listinami predloženými stranami, ako aj Informáciou o stave exekučného konania spis. zn. 375EX 235/2018 od súdneho exekútora JUDr. Galiny Juházsovej a z nesporným skutočností súd zistil tento skutkový stav: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bola Rozsudkom Okresného súdu Košice II., spis. zn. 42C/195/2013-305 zo dňa 04.04.2016 zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 25.723 eur z titulu vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 14.08.2017 a vykonateľný dňa 14.11.2017. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod spis. zn. 42C/195/2013 bola hodnota členského podielu v bytovom družstve Košice II. stanovená znaleckým posudkom č. 21/2015 na sumu 53.300,-eur. A. dobrovoľne neuhradila svoj záväzok vyplývajúci jej z predmetného rozsudku, preto žalobca dňa 20.07.2018 podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na začatie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky. Exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Galinou Juhászovou. Z informácie o stave exekučného konania vyplynulo, že A. X. nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo, je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška neumožňuje vykonávanie zrážok a opatrovateľského príspevku, ktorý nepodlieha exekúcii. A. X. uhrádza pohľadávku v rozsahu 50,-eur mesačne. Zostatok nevymoženej pohľadávky žalobcu ku dňu 10.09.2021 predstavoval sumu 24.756,88 eur. Zo Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve vyplynulo, že A. X. uzavrela so žalovanou dňa 05.02.2018 zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, na základe ktorej A. X. previedla na žalovanú, ktorá je jej dcérou, bezodplatne všetky práva a povinnosti, ktoré mala ako člen a nájomca družstevného bytu SBD II. Košice, najmä právo užívať družstevný byt a uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu č. 13 na E. XX v R.. Žalovaná v čase uzavretia zmluvy vedela o pohľadávke žalobcu, ktorú má voči A. X. z titulu vyporiadania ich bsm ako aj o skutočnosti, že okrem prevádzajúceho členského podielu v SBD II, Košice A. X. nedisponuje iným majetkom väčšej hodnoty.
9. Súd nárok posúdil podľa ustanovení § 42a a § 42 b Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 42a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
11. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka: (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
12. V konaní o odporovateľnej žalobe je veriteľ povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že žalovanej (druhej strane odporovateľného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že žalovaná o tomto úmysle (priamom alebo nepriamom) dlžníka pri právnom úkone (v čase, kedy bol uskutočnený) vedela alebo musela vedieť. Ak však ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon uskutočnený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanej musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy; zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaná o úmysle dlžníka vedela, ibaže by žalovaná preukázala, že v čase právneho úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej obozretnosti nemohla poznať. Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba veriteľovi. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa.
13. Právo odporovať, teda subjektívne odporové právo veriteľ realizuje formou žaloby, ktorej znenie má smerovať na vyslovenie neúčinnosti konkrétne určeného právneho úkonu. Zmyslom žaloby je teda dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým je určené, že právny úkon dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je voči veriteľovi neúčinný. Súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Predpokladom naplnenia účelu odporovateľnosti je teda v prvom rade dosiahnutie výroku rozsudku, ktorým sa konkrétny právny úkon určí za neúčinný. Existencia rozsudočného výroku o neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu dlžníka je podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
14. Súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky podmienky, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje na to, aby bol právny úkon vyhlásený za neúčinný. V konaní totiž bolo preukázané a bolo nesporné, že: (i) žalobca je veriteľom dlžníka A. a disponuje voči nej vykonateľnou pohľadávkou z titulu vyporiadania ich bsm, (ii) dlžník A. uzavrela so žalovanou - osobou jej blízkou dňa 05.02.2018 zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, na základe ktorej A. previedla na žalovanú, ktorá je jej dcérou, bezodplatne (bez primeraného protiplnenia) všetky práva a povinnosti, ktoré mala ako člen a nájomca družstevného bytu SBD II. Košice, najmä právo užívať družstevný byt a uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu č. 13 na E. v R., t.j. dlžník žalobcu A. X. uskutočnila ukracujúci právny úkon, (iii) žalovaná nepreukázala, že úmysel dlžníka A. X. ukrátiť žalobcu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať a (iv) právo odporovať žalobca - veriteľ uplatnil voči žalovanej žalobou v lehote nepresahujúcej 3 roky od uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, uzatvorená dňa 05.02.2018 medzi žalovanou a A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. XX, predmetom ktorej je prevod členských práv a povinností a členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II. Košice je voči žalobcovi právne neúčinná.
15. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že
- na určení neúčinnosti nie je naliehavý právny záujem,
- zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice nebola uzavretá s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcu, ale z dôvodu zlého zdravotného styvu A. X.,
- zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice nie je úkonom ukracujúcim uspokojenie pohľadávky žalobcu, keďže členské práva v družstve nie je možné postihnúť exekúciou. Žalovaná zároveň poukázala na morálny rozmer konania.
16. K neexistencii naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca preto nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, nastáva právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.
17. K neexistencii úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu z uspokojenia jeho pohľadávky uzatvorením zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice súd uvádza, že o úmysel ukrátiť veriteľa sa jedná najmä vtedy, ak dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť veriteľa (priamy úmysel) alebo ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že ho skutočne ukráti, s tým bol uzrozumený (nepriamy úmysel). Vzhľadom na to, že išlo o úkon medzi blízkymi osobami bolo na žalovanej tvrdiť a preukázať skutočnosť, že pred uskutočnením úkonu vynaložila náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania ukracujúceho úmyslu dlžníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti pritom predpokladá, že žalovaná vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka - jej matky takú aktivitu, aby úmysel dlžníka - jej matky ukrátiť veriteľa - žalobcu, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon totiž od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, náležite presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak blízka osoba nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 864/2000, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn.12Co 145/2007). V konaní bolo nesporné, že žalovaná vedela o existencii vykonateľnej pohľadávky žalobcu voči jej matke A.. Žalovaná totiž sama uviedla, že chcela dlh svojej matky uhradiť z úveru, a to ešte pred uskutočnením zmluvy, avšak úver sa jej nepodarilo od banky získať. Zároveň bolo nesporné, že žalovaná poznala príjmy a majetkové pomery svojej matky a vedela, že okrem členského podielu nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty a že jej príjmy nepostačujú na úhradu jej dlžnej pohľadávky voči žalobcovi. Preto súd uzatvára, že aj napriek prezentovanému a tvrdenému dôvodu uzavretia zmluvy, ktorým bol zlý zdravotný stav A., žalovaná, ktorá vediac o majetkových pomeroch svojej matky pri uzatváraní zmluvy musela byť uzrozumená s tým, že uvedená zmluva, ktorou sa na ňu bezodplatne (t.j. bez primeraného protiplnenia) prevádzajú členské práva jej matky (t.j. jediný majetok väčšej hodnoty, ktorým disponovala jej matka, v roku 2015 ohodnotený na sumu 53.300,-eur), ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu a teda musela byť uzrozumená s tým, že žalobca - veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku resp. prospechu, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka - svojej matky nadobudne.
18. K obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice nie je právny úkon, ktorý by ukracoval veriteľa z dôvodu nemožnosti postihnúť členské práva exekúciou, súd uvádza, že podľa zákona určujúcou skutočnosťou na posúdenie toho, či daným úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky nie je skutočnosť, či daný majetok príp. majetková hodnota je postihnuteľná v rámci exekúcie alebo nie. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým sa zhoršila možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky alebo nie. Pričom platí , že nemusia to byť iba úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Podľa názoru súdu za takýto úkon je potrebné považovať aj zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, keďže žalovaná ňou získala členský podiel v družstve bezodplatne (t.j. bez primeraného protiplnenia). Tu poukazuje súd na to, že dlžník - A. X. stratila jednak členský podiel v určitej hodnote (v roku 2015 bola hodnota 53.300, eur) a jednak aj nárok stať sa vlastníkom bytu č. 13 na E. XX v R. za zvýhodnenú kúpnu cenu. Uvedené má za následok, že majetok dlžníka sa zmenšil o hodnotu členského podielu bez protiplnenia, ale aj to, že majetok dlžníka sa nezväčšil o hodnotu (byt č. 13 na E. XX), pričom v oboch prípadoch sa tak stalo na úkor uspokojenia pohľadávky žalobcu - veriteľa. Keďže bolo nesporným, že dlžník - A. X. nemá iný majetok a príjmy, ktoré by postačovali na úhradu jej dlhu žalobcovi. Preto za situácie, že dlžník je nemajetný, čo je aj tento prípad, je právny úkon - zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice jednoznačne právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Súd podporne poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo181/2010, podľa ktorého: „Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky(napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa.“
19. Súd poukazuje na to, že odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky v exekučnom konaní, a to buď postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovaného právneho úkonu. Pre úspešnosť odporovacej žaloby a posúdenie úkonu ako ukracujúceho alebo nie je preto podľa názoru súdu podstatné, či majetok alebo majetkové hodnoty sú postihnuteľné v rámci exekučného konania, ale podstatné vzhľadom na možnosť žalobcu domáhať sa peňažnej náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, je, či odporovateľným právnym úkonom získala daná osoba (v našom prípade žalovaná) prospech. Je nepochybné, že žalovaná daným právnym úkonom získala prospech bez primeraného protiplnenia, keď ním z majetku dlžníka za žiadnu protihodnotu získala členský podiel v družstve v hodnote minimálne 53.300,-eur. V prípade prevodu členského podielu za trhových podmienok dlžník A. by zo získanej sumy nepochybne mohla vyplatiť žalobcu v celom rozsahu. Preto uvedeným konaním dlžníka A. X. a žalovanej došlo k zhoršeniu možnosti žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, keďže predmetným právny úkonom sa dlžník A. X. zbavila jediného majetku, z ktorého bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Napokon v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu je povinnosťou súdu rozhodnúť iba o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka. Ďalší postup veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky je predmetom iného potenciálneho konania (exekučného konania voči priamemu dlžníkovi, resp. konania o náhradu podľa § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka).
20. Právna zástupkyňa žalovanej nekonkretizovala morálne rozmery, na ktoré poukazuje. Ak však poukazuje na to, že žalobca nemá finančnú núdzu, že ide o otca žalovanej, že matka má zdravotné problémy a stará sa v danom byte o ich jej zdravotne postihnutú sestru a dcéru žalobcu, súd nepovažuje výkon žalobcovho práva za rozporný s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pohľadávka žalobcu vznikla titulom vyporiadania bsm a v súdnom konaní, ktoré vzniku tejto pohľadávky žalobcu predchádzalo, súd pri svojom rozhodovaní uvedené okolnosti zohľadnil.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže bolo žalobe úplne vyhovené, žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd teda žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).