Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/34/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 9, XXX XX X. zastúpený Hagyari & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 8/ A, 811 04 Bratislava proti žalovaným: 1. E.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX X. a 2. D.. G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX X., obaja zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, o vrátenie daru, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -104 zo dňa 6.7.2021 takto

rozhodol:

Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalovaným v 1. a 2. rade každému samostatne náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške týchto náhrad bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči každému zo žalovaných domáhal vrátenia daru, ktorý daroval žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. X., každému v podiele 1. V priebehu konania žalobca na žalobe trval. Svoj žalobný návrh zmenil tak, že žiadal určiť svoje výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú vcelku daroval. Podaním, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 6.4.2021 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že v roku 2021 ho postihli dve rodinné tragédie, a to úmrtie manželky a úmrtie brata, nemá silu pokračovať v tomto konaní, nakoľko je psychicky veľmi vyčerpaný a rozhodol sa, že v konaní pokračovať nebude. Žalobca pre účely rozhodnutia o trovách konania žiadal aplikovať ust. , pretože priznanie náhrady trov konania žalovaný by žalobcovi značne zasiahlo do pomerov s poukazom na náklady na opatrovanie manželky pred smrťou a náklady spojené s jej pohrebom, úmrtie brata. Bolo by aj nemorálne, aby ako otec platil náhradu trov konania vlastnej dcére, ktorá sa voči jeho osobe správala v rozpore s dobrými mravmi a neudržiava s vlastným otcom kontakt. Prvoinštančný súd o späťvzatí žaloby rozhodol podľa a a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a . Žalovaní s aplikáciou ust. nesúhlasili, namietali, že neposkytujú pomoc a oporu žalobcovi. Pomoc a oporu mu nikdy neodmietli a boli by radi, keby sa vzájomné vzťahy urovnali a žili popri sebe korektne, ako to už žalobcovi navrhovali. Mali za to, že zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska nesie žalobca, ktorý by mal náhradu trov konania znášať.

Prvoinštančný súd však dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. , ale z iných dôvodov, než z akých toto ustanovenie uplatňoval žalobca. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade nepochybne za zastavenie konania zodpovedá žalobca. Žalobca zobral žalobu späť, zavinil zastavenie konania. Prvoinštančný súd však dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rodinný spor, ktorý sa odohráva medzi najbližšími členmi rodiny, teda medzi otcom a dcérou a jej manželom. Žalobca dôvodil podanie žaloby porušovaním dobrých mravov žalovanými po tom, čo im daroval nehnuteľnosť, ktorú dlhé roky spolu užívali. Sporové strany nepreukázali, ale len tvrdili, a to žalobca dôvodnosť podanej žaloby a žalovaný nedôvodnosť podanej žaloby. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o výnimočné okolnosti osobných pomerov na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaných v súvislosti s úmrtím manželky žalobcu a matky žalovanej v 1/ rade. Naviac, v súlade so zásadami spravodlivého usporiadania veci a práv súvisiacich s týmto súdnym sporom prvoinštančný súd zobral na zreteľ, že ide o rodinný spor, ktorý vznikol na pôde rodinného prostredia strán sporu, tento spor môžu úspešne vyriešiť a budúcim nedorozumeniam a nezhodám predchádzať iba samotné strany sporu, pokiaľ každá z nich prejaví úprimný záujem o obnovenie spolužitia v zmysle zásad rodinnej súdržnosti, spolupatričnosti, pomoci a ochoty. Skonštatoval, že aplikácia nezasiahne do majetkových pomerov žalovaných.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Namietali rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnili si trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie svojvoľne posúdil tvrdenia uvedené v konaní, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaných. Rovnako podľa žalovaných neexistuje žiaden dôvod na aplikáciu ust. , keďže neexistuje dôvod osobitného zreteľa a súd má jednoznačne pristúpiť k priznaniu nároku na náhradu trov konania podľa . V tejto súvislosti žalovaní namietali, že bolo rozhodnuté o trovách konania podľa , pričom prvoinštančný súd sa s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa riadne nevysporiadal. V odôvodnení uvádza viaceré vzájomne logicky neprepojené úvahy a tvrdenia. Prvoinštančný súd uvádza, že náhrada trov konania žalobcu žalovaným by značne zasiahla do majetkových pomerov žalobcu. V danom prípade však vychádzal z ďalšej okolnosti, keď konštatoval, že táto skutočnosť nezasiahne do majetkovej sféry žalovaných. Ide o nelogické a formálne konštatovania. To, že nedôjde k zásahu do majetkových pomerov žalovaných, bez toho, aby sa prvoinštančný súd ich pomermi aj reálne zaoberal, je nesprávne. Súd je povinný prihliadať na osobné, majetkové, sociálne a zárobkové pomery a iné pomery všetkých strán sporu, nie len žalobcu. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nerozhodol o trovách konania v zmysle zásady zavinenia a úspechu vo veci. Prvoinštančný súd nezobral zreteľ na to, že nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený a musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Takéto rozhodnutie nesmie byť neprimerane tvrdé voči stranám sporu, aby neodporovalo dobrým mravom. V danom prípade k späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu, kedy z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca, pričom žalovaní sa nesprávali pred späťvzatím žaloby podľa požiadaviek uvedených v petite žaloby. V takom prípade nenesú zodpovednosť za zastavenie konania. Ani jediným náznakom správania sa žalovaní sa nezachovali v zmysle žalobnej požiadavky, a preto za zastavenie konania z procesného hľadiska zodpovedá žalobca a nie žalovaní.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je potrebné ho podľa zmeniť.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca zažaloval žalovanú v 1/ a žalovaného v 2/ rade, každého samostatne, na povinnosť vrátiť mu podiel v rozsahu 1 na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom darovacej zmluvy. V priebehu konania žalobca zmenil svoj nárok tak, že žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní sa správali voči jeho osobe v rozpore s dobrými mravmi, popísal okolnosti, ktoré ho k podaniu žaloby viedli.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobe s žalobou a skutkovým opisom rozhodných okolností, odôvodňujúcich žalobu, nesúhlasili, tvrdili opak. Aj napriek tomu, že žalovaní s tvrdeniami žalobcu nesúhlasili, žalobca na svojej žalobe trval a popísal bližšie okolnosti, ktoré spôsobujú zlé vzťahy medzi stranami sporu. Žalobca následne bez toho, aby žalovaní sa správali spôsobom, ako to žiadal v žalobnom návrhu a ďalej, aby mu vrátili čo i len časť poskytnutého daru, zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že ho postihli v roku 2021 dve rodinné tragédie, a to úmrtie jeho manželky a úmrtie brata a už nemá silu pokračovať v tomto konaní, pretože je psychicky veľmi vyčerpaný. Prvoinštančný súd správne konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením prvého pojednávania.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Citované zákonné ustanovenie je ustanovením, ktoré je aplikovateľné v prípade, ak dôjde z akýchkoľvek procesných dôvodov k zastaveniu konania. Zmyslom aplikácie ust. a využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Náhrada trov konania sa ukladá tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Teda pojem procesného zavinenia zastavenia konania sa skúma výlučne z procesného hľadiska. Súd nemôže skúmať hmotnoprávny dôvod podania žaloby, ktorá bola vzatá späť. Súd skúma, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, a teda či žalobca zobral bez dosiahnutia účelu svojej žaloby žalobu späť, alebo žalovaní sa správali spôsobom, ktorý žalobca požadoval v žalobe pred vyhlásením rozsudku, pričom súd musí zobrať na zreteľ aj celkové zhodnotenie okolností prípadu. V prejednávanej veci prvoinštančný súd správne zistil, že žalobca podal žalobu, ktorú bez dosiahnutia uplatneného nároku následne zobral späť. Z procesného hľadiska a pri zohľadnení týchto okolností prípadu, za trovy konania, ktoré vznikli žalovaným v 1/ a 2/ rade zodpovedá žalobca.

7. Prvoinštančný súd však dospel k tomu, že je nutné aplikovať ust. , a to preto, že moderačným právom súdu je priznanú náhradu trov konania znížiť alebo v celom rozsahu nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ( ). Prvoinštančný súd pri aplikácii tohto moderačného práva nepostupoval správne, keď vychádzal z okolností, ktoré jednoznačne preukázané neboli a ktoré neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným.

8. Je pravdou, že v prejednávanej veci ide o spor o vrátenie daru. Ide o sporové konanie, kde práve okolnosť a procesná situácia, že dochádza k sporu medzi blízkymi príbuznými, otec a dcéra s manželom, odôvodňujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedené je však jediné, ktoré môže do úvahy súd zobrať pri aplikácii ust. . Všetky ostatné okolnosti, ktoré v prejednávanej veci nastali, však nesvedčia o tom, že je potrebné aplikovať ust. . Odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu existuje dlhoročný spor v súvislosti s užívaním predmetu daru, keď žalobca sa nakoniec sám rozhodol riešiť situáciu podaním žaloby. Žalobca na žalobe do posledného momentu, ešte aj v čase späťvzatia trval a k späťvzatiu pristúpil len preto, že prežíval psychickú záťaž v súvislosti s úmrtím manželky a brata. Aj napriek tejto vypätej osobnej situácii v späťvzatí žaloby neprejavil ochotu, resp. snahu vec riešiť tak, ako si to predstavoval prvoinštančný súd, s úprimným záujmom o obnovenie spolužitia v zmysle zásad rodinnej súdržnosti, spolupatričnosti, pomoci a ochoty, pretože už späťvzatím zotrvával na názore, že konanie žalovaných voči žalobcovi a jeho manželke bolo v rozpore s dobrými mravmi a žalovaná v 1/ rade ako dcéra neprejavovala záujem ani o žalobcu, ani o jeho manželku, teda zotrval v podstate na skutkových tvrdeniach zo žaloby. V tomto jeho postoji nie je možné vidieť ochotu riešiť rodinné problémy s blízkymi osobami a ani skutočnosť, že pre vyčerpanosť v dôsledku úmrtia dvoch blízkych osôb ochotu prehodnotiť svoj názor na pôvodnej žalobe. Sám v odvolacom konaní potvrdil, že vzťahy so žalovanými v rámci rodiny sú dlhodobo rozvrátené a nefunkčné. Preto v danom prípade nie je možné očakávať rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách strán sporu podľa usporiadanie rodinných vzťahov a ukľudnenie sporných otázok len samotnou aplikáciou tohto moderačného ustanovenia.

9. Naviac, žalobca mienil využiť výhodu ust. aj v dôsledku finančnej vyčerpanosti. Súdu nepredložil žiaden doklad svedčiaci o jeho majetkových, prípadne iných pomeroch, ktoré by svedčili o príjmoch, výdavkoch a nákladoch na živobytie, nepredložil doklad svedčiaci o nákladoch na starostlivosť o manželku a na domácnosť. Preto ani uvedený dôvod neosvedčuje aplikáciu ust. .

10. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným odôvodňoval svoje rozhodnutie aj okolnosťou, že nepriznanie náhrady trov konania nebude zasahovať do majetkových pomerov žalovaných. Takéto konštatovanie prvoinštančného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd nezistil príjmové a výdavkové pomery žalovaných, počet vyživovaných osôb, ani náklady na domácnosť, či výdavky v súvislosti so zdravotným stavom žalovaných. Len konštatovanie v domnení, že majú lepšie majetkové pomery ako žalobca, v prospech ktorého bola aplikované ust. , nemá oporu v zákone. Aplikácia ust. vo vzťahu k porovnaniu strán sporu nemôže spôsobovať nerovnaký prístup k osobám s lepším a horším majetkovým zázemím. Právo a spravodlivosť bez ohľadu na majetok musia byť aplikované vo vzťahu k všetkým stranám sporu rovnako.

11. Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu zmenil a priznal žalovaným, každému samostatne, vzhľadom na predmet sporu, kedy si žalobca žiadal vo vzťahu ku každému žalovanému darovaný podiel, náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O výšky náhradu trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa aj v prípade prvoinštančného, aj v prípade odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.