Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-74-2020.pdf
PDF · 122.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milan Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: W. L. J. s.r.o. so sídlom F. C., Q. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom Ilava, Mierové námestie 93, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. apríla 2020 a Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.04.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019. Žalovaný v poradí už druhým druhostupňovým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil v poradí vydané už druhé prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 17.194,00 eur za zdaňovacie obdobie november 2015. Rozdiel dane spočíval v neuznaní uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípadoch faktúry č. 20150810 vystavenej dodávateľom O. s.r.o., C. nad R., za prenájom reklamnej plochy za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2015, ďalej išlo o faktúry vystavené spoločnosťou R.-Q., spol. s r.o., Bratislava, a to fa. č. 1500228 za preverenie prenosu dát zo zariadenia a fa. č. 1500229 za kompletizáciu prenosovej sústavy analyzátora a napokon o faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou A., s.r.o. za bezpečnostný audit, projekt pre spoluprácu so štátnymi a správnymi orgánmi. Dôvodom neuznania odpočtu bolo nepreukázanie uskutočnenia poskytnutých služieb dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, v prípade spoločnosti O. s.r.o. podľa daňových orgánov navyše nebolo preukázané využitie deklarovaných reklamných služieb v prospech podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko zdaniteľné plnenie bolo vyhodnotené ako nezdaniteľný sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH a neslúži na podporu predaja jeho výrobkov.
2. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Zdaniteľné plnenie od spoločnosti O. s.r.o., ktoré spočívalo v poskytnutí reklamných služieb na mantinely štadióna HK Dukla Trenčín, bolo riadne poskytnuté. Zo strany správcu dane v súvislosti s dodanou reklamou neboli vykonané všetky žalobcom navrhované dôkazy, pričom vyslovil názor, že správca dane nie je oprávnený posudzovať platnosť Zmluvy o reklamných službách zo dňa 01.10.2015. Ich zámerom bolo osloviť čo najväčšie množstvo potencionálnych zákazníkov. Pri reklame bol v logu použitý ich obchodný názov, z ktorého vyplýva
predmet ich činnosti - elektronika. Vyslovil preto presvedčenie, že boli naplnené všetky znaky reklamy. Žalobca zdôraznil, že si vždy preveruje svojich obchodných partnerov. Ďalej namietal, že nedostatky na strane ich dodávateľov sú nepodstatné pre posúdenie ich zodpovednosti. V ďalšej časti žaloby žalobca uvádzal rôzne argumenty proti neuznaniu odpočtu DPH z faktúr vystavených spoločnosťami R.-Q., spol. s r.o. a A., s.r.o. Za nezákonné považoval, ak po ostatnom súdnom rozhodnutí predložil správcovi dane nové návrhy na vykonanie dôkazov, s ktorými sa však tento nevysporiadal.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu zamietnuť. Hlavným dôvodom nepriznania odpočtu DPH z faktúr od spoločnosti O. s.r.o. bolo posúdenie služieb ako sponzoringu. Len zverejnenie loga podľa jeho názoru nespĺňa kritériá reklamy, nakoľko činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by len samotné logo bez ďalšieho podávalo divákom akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Ďalšie žalobné námietky sa týkajú zdaniteľných plnení od dodávateľov R.-Q., spol. s r.o. a A., s.r.o., pri ktorých v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/47/2018 zo dňa 13.03.2019 správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, vyvodili z neho správne skutkové závery a vec správne posúdili, preto výsledky súvisiace s uvedenými prijatými plneniami neboli zmenené. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný ostatné žalobné námietky spojené s uvedenými dodávateľmi za bezpredmetné, pretože o tejto dani už bolo rozhodnuté.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:
6. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté v protokole, v ktorom správca dane neuznal odpočítania dane z pridanej hodnoty z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Uvedené sa týkalo troch obchodných prípadov, a to dodávateľa O. s.r.o., dodávateľa R. -Q., spol. s r.o. a A., s.r.o.
7. V prípade faktúry č. 20150810 zo dňa 08.10.2015 vystavenej dodávateľskou spoločnosťou O. s.r.o. bol deklarovaný prenájom reklamnej plochy od 01.10.2015 do 31.12.2015 v rámci „in line hokej“, na základe zmluvy o reklamných službách zo dňa 01.10.2015. Spoločnosť O. s.r.o. bola oprávnená disponovať s reklamnou plochou na základe zmluvy o nájme plôch č. 2/15 uzatvorenou s prenajímateľom Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s.
8. Správcovi dane sa nepodarilo predvolať a ani predviesť na výsluch konateľa dodávateľskej spoločnosti D. P.. Z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť O. s.r.o. bola zrušená a jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia je spoločnosti D. Z. s.r.o., Dubnica nad Váhom. Právnym nástupcom tejto spoločnosti bola spoločnosť C. s.r.o., Dubnica nad Váhom, ktorá bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu. Spoločnosť D. Z. s.r.o. a C. s.r.o. boli počas vykonávania dokazovania nekontaktné.
9. Z predloženej fotografickej dokumentácie vyplynulo, že zábery boli vyhotovené v dobe, keď bola na štadióne v Trenčíne ľadová plocha. Keďže podľa správnych orgánov z predloženej zmluvy o reklamných službách zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že predmetom fakturácie bolo zverejnenie reklamného loga a údajov žalobcu v rámci „inline hokej Slovenská republika“ a na predložených fotkách je ľadová plocha, tak je tu rozpor v predmete plnenia, ktorý je uvedený v zmluve a v spornej faktúre a tým ako bol reálne poskytnutý.
10. Žalobca žiadal vypočuť aj svedkov R. S. a O. T.. Správca dane nevypočul svedka O. T., lebo sa stal konateľom dodávateľskej spoločnosti až 11.11.2015. Výsluch zástupcu HK Dukla Trenčín R. S. považoval za neopodstatnený, pretože fakturované plnenie v rámci inline hokeja bolo samotným žalobcom doložené fotodokumentáciou z obdobia funkčnej ľadovej plochy, ktorá neposkytuje podmienky inline hokeju.
11. Druhý obchodný prípad sa týka sporných faktúr č. 1500228 a č. 1500229 zo dňa 30.01.2015 vystavených spoločnosťou R.-Q., spol. s r.o. za preverenie prenosu dát zo zariadenia AQ6020plus a za kompletizáciu prenosovej súpravy analyzátora.
12. Svedok Q. J., bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti R.-Q., spol. s r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť sa zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou v rôznych oblastiach. V novembri 2015 nemala zamestnancov, pričom obchodovala so žalobcom. Dojednané služby boli realizované prostredníctvom živnostníkov, ktorých mená nevedel uviesť. Uviedol, že daň bola priznaná alebo odvedená, čo však nemohol doložiť žiadnymi dokladmi. Doklady ohľadne sporného zdaniteľného plnenia neboli predložené ani od samotnej dodávateľskej spoločnosti, ktorá zmenila obchodné meno na B. M. s.r.o. Táto spoločnosť zanikla s právnym nástupcom. Právny nástupca opäť zanikol s právnym nástupcom, ktorý je právnym nástupcom ďalších 10 spoločností a na doručované písomnosti nereaguje.
13. Žalobca uviedol, že plnenia boli použité pri výrobe ALCO 700 kusov, realizáciu preukazoval príjemkami na sklad a faktúrami vystavenými pre odberateľa I. IT J. and J. s.r.o. Správne orgány konštatovali, že príjemky neboli opatrené podpismi príslušných osôb, potvrdenie dodávateľskej spoločnosti, dátum odovzdania a identifikačné údaje osôb vykonávajúcich služby. Konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť k tomu, kto konkrétne služby vykonával, podľa jeho tvrdenia ich však odovzdal konateľ p. J., a to v priestoroch žalobcu. Správne orgány uviedli, že tu boli rozpory vo výpovediach konateľov dodávateľskej spoločnosti a žalobcu, keď jeden uviedol, že práce boli vykonávané v sídle žalobcu a druhý, že tam boli iba odovzdané. S poukazom na uvedené, ako aj skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť totožnosť osôb, ktoré mali práce vykonať, a tieto osoby aj následne vypočuť, správne orgány uzavreli, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok na odpočítanie dane. Samotná skutočnosť, že žalobca dodávateľskej spoločnosti uhradil faktúru, ktorú mal žalobca riadne zaúčtovanú podľa žalovaného neznamená, že sa reálne uskutočnilo sporné zdaniteľné plnenie. Okrem toho príjemky, ktoré žalobca predložil nemali všetky náležitosti a ani neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu.
14. Pokiaľ ide o navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedka Q. J. a živnostníkov, ktorí mali práce reálne vykonať tak žalovaný uviedol, že Q. J. bol riadne vypočutý, o čom bol žalobca riadne upovedomený, avšak bez ospravedlnenia sa výsluchu nezúčastnil. Osoby živnostníkov neboli ani žalobcom a ani bývalým konateľom jeho dodávateľa identifikované, takže objektívne nie je možné tieto osoby predvolať.
15. K tretiemu obchodnému prípadu týkajúceho sa dodávateľskej spoločnosti A., s.r.o., T., predmetom ktorého bolo vypracovanie bezpečnostného auditu žalobcu deklarovaného faktúrou č. 41015215 predložil zmluvu o dielo s firmou A., s.r.o., výpis z účtu s úhradou a potvrdenie o odovzdaní dokladov na Národnom bezpečnostnom úrade. Konateľ žalobcu k danému zdaniteľnému plneniu uviedol, že na spoločnosť mal dobré referencie, jednal s jej konateľom. Následne prišli do spoločnosti dvaja muži, ktorí urobili prehliadku priestorov, vymedzili riziká a vypracovali správu a všetky potrebné dokumenty. Tieto potom po podpise boli odovzdané na Národný bezpečnostný úrad. Bola to podľa jeho vyjadrenia služba na kľúč.
16. Spoločnosť A., s.r.o. bola nekontaktná, pôvodný konateľ H. P., na predvolania nereagoval. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že súčasný konateľ spoločnosti (konateľ podľa zápisu v obchodnom registri) spoločnosť A., s.r.o. nepozná, o spoločnosti nič nevie. Nemal vedomosť o tom, že by bol jej konateľom. Podľa jeho vyjadrenia došlo k zneužitiu jeho údajov. Dožiadanému zahraničnému orgánu sa nepodarilo predvolať na výsluch pôvodného konateľa spoločnosti. Správne orgány poukázali na to, že napriek tomu, že sa osoby od dodávateľa pohybovali v priestoroch spoločnosti žalobcu, nevedel konateľ uviesť o koho konkrétne išlo.
17. Následne však žalobca žiadal vypočuť v konaní R. M. a D. E., ktorí mali byť zainteresovaní na zdaniteľnom obchode. Svedok R. M. sa na výsluch nedostavil. Svedok D. E. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná spoločnosť W. L. J. s.r.o., nakoľko tam vykonával bezpečnostný audit, ktorý súvisel so žiadosťou o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti na stupeň dôverné a s vykonaním personálnej previerky pre zamestnanca spoločnosti. K vzniku spolupráce so žalobcom uviedol, že v polovici októbra 2015 za ním prišiel R. M., ktorý mu povedal o žalobcovi a o tom, že potrebuje potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. Svedok súhlasil so stretnutím s konateľom žalobcu, aby si ozrejmil, o
čo vlastne ide. V Novej Dubnici sa potom stretol s konateľom žalobcu. Na základe dohody vykonal pre žalobcu bezpečnostný audit. K uvedenému predložil k nahliadnutiu kópiu výtlačku č. 2 Správy z vykonaného bezpečnostného auditu. Uviedol, že je odborne spôsobilou osobu v oblasti súkromnej bezpečnosti podľa zákona č. 473/2005 Z.z. a vlastní preukaz odbornej spôsobilosti typu P. Ďalej potvrdil, že v mesiaci november 2015 vypracoval pre žalobcu „Projekt pre spoluprácu so štátnymi orgánmi“, pričom tento sa skladal z bezpečnostného auditu a rozhovormi so zamestnancami v súvislosti s prípravou podkladov pre vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti na stupeň dôverné v rozsahu oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a spracovanie podkladov pre personálnu previerku na stupeň dôverné pre zamestnanca spoločnosti. Tento svedok na Národný bezpečnostný úrad aj odovzdal potrebné doklady. Výslovne uviedol, že správu potrebnú pre vydanie potvrdenia osobne odovzdal konateľovi žalobcu dňa 26.11.2015. O uvedenom predložil aj potvrdenie podpísané týmto konateľom.
18. Svedok E. vo svojej výpovedi uviedol, že mu bolo oznámené, že podmienkou spolupráce je, že bude figurovať ako dodávateľ spoločnosti A., s.r.o., ktorá mala byť podľa vyjadrenia p. M. „jeho“ spoločnosťou. Svedok bol v rozhodnom čase, ako aj v čase výsluchu konateľom spoločnosti J. J. J. s.r.o., ktorá sa zaoberá bezpečnostným poradenstvom. Z tejto pozície žiadal ako podmienku spolupráce písomnú zmluvu so spoločnosťou A., s.r.o., ako aj vypracovanie objednávky. Svedok nevedel aká bola úloha spoločnosti A., s.r.o. pri tomto plnení. Opakovane uviedol, že jej účasť bola od začiatku podmienku realizácie obchodu. Podľa jeho vyjadrenia formálne záležitosti týkajúce sa zmluvy, ponuky a objednávky riešil s p. M.. S konateľom žalobcu sa dohodol na spoločnom stretnutí, a odborné otázky riešil výlučne s ním. Vypracovanie auditu potom spoločnosti J. J. J., s.r.o. vyfakturovala spoločnosti A., s.r.o.. Nikdy nikoho z tej spoločnosti však nevidel, s nikým nekomunikoval. Jednal s p. M., ktorý mu tvrdil, že je vlastník tejto spoločnosti. V rozhodnom čase nebola spoločnosť J. J. J., s.r.o. platcom DPH. V iných obchodných prípadoch so spoločnosťou A., s.r.o. neobchodoval. Svedok predložil aj faktúry vystavené spoločnosti A., s.r.o. na celkovú sumu 4.261,00 eur, príjmový a výdavkový pokladničný doklad, zmluvu o dielo vrátane prílohy, správu z vykonaného auditu, žiadosť o vydanie potvrdenia, potvrdenie z colného úradu, objednávku na hlavičkovom papieri žalobcu, emailovú komunikáciu s konateľom žalobcu, ktorej prílohou bola aj faktúra vystavená spoločnosti A., s.r.o.
19. Z uvedeného správne orgány dôvodili, že výkon bezpečnostného auditu kompletne zabezpečil D. E., konateľ spoločnosti J. J. J., s.r.o. Okrem toho malo byť plnenie dodávateľom A., s.r.o. dodané už 04.11.2015, kedy ešte dodávateľ nemal predmet plnenia „bezpečnostný audit“ dodaný subdodávateľom
- spoločnosťou J. J. J. s.r.o., ktorá sa zaoberá bezpečnostným poradenstvom a na požadovaný výkon fakturovaného plnenia má osobitný druh oprávnenia - licenciu. Nie je podľa správnych orgánov bez významu, že spoločnosť J. J. J. s.r.o. ako subdodávateľ, uzatvorila so spoločnosť'ou A., s.r,o. ako objednávateľom, Zmluvu o dielo až dňa 11.11.2015, z čoho podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť A., s.r.o. nedisponovala dňa 04.11.2015 žiadnym bezpečnostným auditom, ktorý bol predmetom fakturácie žalobcovi. Preto dodávka fakturovaného plnenia nebola dňa 04.11.2015 možná.
20. Z ďalších dokladov podľa žalovaného vyplynulo zistenie, že žalobca sám objednal u spoločnosti J. J. J. s.r.o. predmetné plnenie, a to dňa 18.11.2015. Dôkazom je objednávka predložená p. E. zo dňa 18.11.2015. Objednávka je na hlavičkovom papieri žalobcu, s jeho identifikačnými údajmi, s pečiatkou a podpisom vystavovateľa Ing. E. T. - konateľa žalobcu, a je adresovaná spoločnosti J. J. J. s.r.o. s uvedením jej identifikačných údajov. Objednávka bola na bezpečnostný audit. Z tejto objednávky je zrejmé, že žalobca si objednával predmetné plnenia priamo u spoločnosti J. J. J. s.r.o.
21. K tomu, že žalobca navrhol ohľadne tohto zdaniteľného plnenia vypočuť svedka R. M. žalovaný uviedol, že správca dane túto osobu opakovane predvolával, avšak tento sa nedostavil, nespolupracoval s ním. Svedok E. už bol vypočutý, pričom sa podrobne k priebehu zdaniteľného plnenia vyjadril, a to za prítomnosti konateľa žalobcu.
22. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 06.02.2018.
23. Na podklade kontrolných zistení správca dane vydal prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.05.2018, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.09.2018.
24. Rozsudkom tunajšieho správneho súdu č. k. 13S/47/2018-106 zo dňa 13.03.2019 boli skôr vydané rozhodnutia daňových orgánov zrušené. Vo vzťahu k dodávateľom
R.-Q., spol. s r.o. a A., s.r.o. mal správny súd za to, že skutkový stav bol náležite zistený a vec bola správne právne posúdená, ak správca dane dospel záveru o pochybnostiach ohľadom dodania fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach. Ohľadom spoločnosti O. s.r.o. správny súd konštatoval nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu. Konkrétne správny súd k predmetu prieskumu uviedol nasledovné:
„Bod. 29. Správny súd je však toho názoru, že už z dojednaného trvania zmluvného záväzku umiestniť reklamu žalobcu na mantineli aj napríklad v mesiaci november, december je zrejmé, že na ploche štadióna už bude ľad, a preto fotka z logom žalobcu pri ľadovej ploche sama o sebe nevylučuje poskytnutie plnenia v zmysle fakturovaného. Ak súčasne žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie reálnosti sporného zdaniteľného plnenia bolo povinnosťou správnych orgánov umožniť mu realizovať jeho právo na spravodlivý proces a dať mu možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť. Odmietnutie takto navrhovaných dôkazov je nielen odmietnutím práva žalobcu na realizáciu jeho procesných práv, ale súčasne v predmetnej právnej veci má za následok aj neúplné a nedostatočné zistenie správcu dane, ktoré nedáva dostatočný podklad pre rozhodovanie správnych orgánov. Bod. 30. Pokiaľ však ide o zdaniteľné plnenia dodávateľa R. - Q., spol. s .r.o. a A. s.r.o., tak tu je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z takto vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, a súčasne bola vec správne právne posúdená. Predovšetkým správny súd poukazuje na to, že v prípade dodávateľa R. - Q., spol. s r.o. bola osoba, ktorá bola v rozhodnom čase jej štatutárom riadne vypočutá, pričom žalobca bol o tomto výsluchu riadne upovedomený, mal aj reálnu možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a takýmto spôsobom realizovať svoje procesné práva. Súčasťou toho práva bola možnosť klásť svedkovi otázky a konfrontovať ho s vlastnými tvrdeniami. Ak tak žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu neučinil, nie je dôvod, aby bol tento svedok opätovne predvolávaný a znova vypočutý. Uvedené sa javí neúčelné o to viac, že konateľ žalobcu a ani dodávateľskej spoločnosti neoznačili menom a priezviskom osoby, ktoré práce reálne vykonávali, a ktoré sa mohli relevantne k zdaniteľnému plneniu vyjadriť. Bod 32. Správny súd (pokiaľ ide o sporné plnenia dodávateľov R. - Q., spol. s r.o. a A., s.r.o.) uvádza, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Bod 33. Správny súd poukazuje na to, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré kvalifikovaným spôsobom spochybňujú tvrdenie žalobcu, že mu boli jednotlivé sporné služby poskytnuté osobami uvedenými na sporných faktúrach. V prípade dodávateľa R. - Q. spol. s r.o. bolo predmetom plnenia, ktorého existencia nebola správnym orgánmi spochybnená, vykonanie prác, ktoré boli súčasťou výroby ALCO 700 kusov. Dodávateľ žalobcu nemal sám žiadne personálne a ani technické zázemie na vykonanie takýchto prác. Napriek uvedenému s ním žalobca uzavrel zmluvu, pričom (vzhľadom na to, že nepozná mená živnostníkov) sa nezaujímal o to, kto konkrétne práce vykonáva, resp. vykonal. Sám nevedel uviesť mená osôb, živnostníkov, rovnako ich nevedel označiť bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorá cca 6 mesiacov po rozporovanom vyfakturovanom zdaniteľnom plnení zanikla s právnym nástupcom. Po ďalších zlučovaniach je v súčasnosti jej právnym nástupcom spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom ďalších 10 spoločností. Za týchto okolností nebolo možné objektívne preskúmať účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti, zistiť mená osôb, ktoré mali realizovať plnenie. Žalobca pritom mohol podporiť svoje tvrdenia aj tým, že by preukázal, že povaha sporného plnenia, ktoré predstavuje dieľčiu časť celkového procesu výroby, bolo možné objektívne vykonať mimo jeho prevádzku tak ako tvrdil. Bod 34. Rovnako pri zdaniteľnom plnení od dodávateľa A., s.r.o. správca dane získal dôkazy, z ktorých je možné usudzovať, že táto dodávateľská spoločnosť bola do reťazca vložená umelo. Nie je sporné, že plnenie existovalo, keď žalobca reálne disponoval bezpečnostným auditom a súvisiacimi dokumentmi, ktoré následne boli podkladom pre získanie príslušného bezpečnostného osvedčenia vydaného Národným bezpečnostným úradom. Rovnako nie je sporné, že tieto dokumenty a audit
realizovala osoba, ktorá mala na takéto vypracovanie príslušných listín aj zodpovedajúcu licenciu a to J. J. J. s.r.o.. Spornou zostala účasť spoločnosti A., s.r.o. v tomto obchodnom reťazci.“
25. V pokračujúcom vyrubovacom konaní správca dane dňa 10.07.2019 vypočul svedka R. S.. Ten potvrdil umiestnenie loga žalobcu na mantineli na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne v sezóne 2015/2016. Dodal, že so spoločnosťou O. s.r.o. mali zmluvu o sprostredkovaní reklamy.
26. Konateľ žalobcu, Ing. E. T., počas výsluchu dňa 21.08.2019 uviedol, že logo spoločnosti bolo umiestnené na mantineli počas celej sezóny.
27. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.10.22019 vyplynulo, že správca dane oznámil žalobcovi právne posúdenie zverejnenia jeho loga na zimnom štadióne nie ako reklamu, ale len ako sponzoring.
28. Následne správca dane vydal preskúmavané rozhodnutie zo dňa 22.10.2019, ktorým bol z vyššie uvedených dôvodov vyrubený rozdiel na DPH za november 2015. V časti odôvodnenia týkajúcej sa spoločnosti O. s.r.o. správca dane umiestnenie loga žalobcu na mantineli zimného štadióna považoval za sponzoring a nie za reklamu. Pri ostatných dodávateľoch správca dane nadobudol pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov zo strany spoločností uvedených na sporných faktúrach.
29. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 06.04.2020 stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany správcu dane. Vo vzťahu ku spoločnostiam R.-Q., spol. s r.o. a A., s.r.o. žalovaný poznamenal, že správny súd v rozsudku zo dňa 13.03.2019 konštatoval náležité zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie veci. Nebolo preto potrebné pokračovať v dokazovaní v týchto zdaniteľných obchodoch.
30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúr vystavených jeho dodávateľmi z dôvodu nepreukázania dodania fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach a z časti aj posúdenie dodaných služieb ako sponzoring a nie reklama.
36. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu správny súd zistil, že na základe zmluvy o reklamných službách bolo logo žalobcu pozostávajúce z jeho obchodného mena a adresy sídla umiestnené na mantineli na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne v sezóne 2015/2016. Podľa správneho súdu takéto zverejnenie loga nespĺňa kritériá reklamy definované ako činnosť na podporu predaja, ak nezahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách
výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva presnú informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na športovom podujatí reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou na Slovensku tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje. Je pritom podstatné a treba to mať vždy na zreteli, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom propagácie jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu, resp. spropagovať podnikanie žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje zameranie alebo vlastnosti jeho činnosti alebo produktov, neporovnáva ich s inými, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich obstaraniu, kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca odvoláva, je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu, t.j. podpora podnikania aj formou propagácie obchodného mena. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo a dosiahol sa predpokladaný cieľ. Uvedená schopnosť, spôsobilosť, potenciál dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za propagáciu svojho loga, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu alebo viesť k zviditeľneniu obchodného mena žalobcu. Správnemu súdu je aj z iných konaní v obdobných právnych veciach známe, že logo žalobcu býva umiestnené na hmotných nosičoch spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Dokonca je možné konštatovať, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov podujatia. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi, ale len o sponzorský odkaz, ktorý nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nie je predmetom dane z DPH. 37. S poukazom na právnu kvalifikáciu plnenia od spoločnosti O. s.r.o. správny súd žalobnú námietku čo do nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov nepovažuje za dôvodnú. Uvedená skutočnosť nemohla mať žiaden vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, podľa ktorých pre vyrubenie rozdielu dane bolo rozhodné právne posúdenie dodania ako sponzorstva, a ktoré nemohlo byť ovplyvnené ani prípadným vykonaním novo navrhnutých dôkazov.
38. Ani argument o navýšení tržieb u žalobcu za 4. kvartál 2015 podľa správneho súdu neobstojí. Hlavným účelom reklamy je dosiahnuť maximalizáciu zisku, ktorý však reklama ako prostriedok na jeho dosiahnutie nemôže vždy zaručiť. Z tohto dôvodu pre právne posúdenie plnenia ako reklamy alebo sponzorského odkazu je irelevantné či u žalobcu nastal tento očakávaný efekt.
39. Ako už bolo uvedené hlavným cieľom reklamy je podpora podnikania aj formou propagácie obchodného mena. Samotné uvedenie loga však nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, k jeho produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. To platí aj v situácii, ak obchodné meno žalobcu obsahuje slovo elektronika, ktoré len všeobecne a neurčito vyjadruje predmet jeho podnikania a nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Z textu použitého loga pre potencionálnych zákazníkov nevyplýva akého konkrétneho druhu alebo zamerania sú propagované výrobky žalobcu. Preto za týchto okolností nemožno hovoriť o naplnení znakov reklamy.
40. Na základe vyššie uvedených skutočností možno preto zhrnúť, že propagácia obchodného mena žalobcu neslúžila podnikaniu žalobcu, ktorý fakturované plnenie nepoužil na dodávku jeho tovarov a služieb ako platiteľ DPH v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
41. Správca dane neuznal žalobcovi ani odpočet DPH zo sporných faktúr od spoločností
R., spol. s r.o. a A., s.r.o. Pri uvedených spoločnostiach správny súd v rozsudku sp. zn. 13S/47/2018 zo dňa 13.03.2019 jednoznačne konštatoval náležité zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie veci. Za tohto stavu aj podľa správneho súdu v ďalšom konaní pred správnymi orgánmi nebol žiaden dôvod pokračovať v dokazovaní a odchýliť sa od úvah a právnych záverov, ktoré už raz správny súd prijal vo vzťahu k menovaným dodávateľským spoločnostiam. Preto návrhy žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov v daňovom konaní správny súd považuje za nadbytočné a nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie v prospech žalobcu.
42. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
43. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
44. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.
45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).