Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-8-2021.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate, s. r. o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. G. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 774,17 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená pod sp. zn. EX 2200/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/151/2014 - 37 zo dňa 22. 06. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/151/2014 - 37 zo dňa 22. 06. 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, t. j. zákona č. 233/1995 za použitia ust. § 243f ods. 1 a 6 aplikujúc ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010. V odôvodnení súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že súd preskúmal exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 12120/11 zo dňa 05. 04. 2012, zmluvu o úvere č. 614601587 zo dňa 25. 03. 2011, zmenku č. 644601587 a podanie oprávneného - doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preskúmaním uvedených listín súd zistil, že oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinným (dlžníkom) dňa 25. 03. 2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 350,- Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému sumu poskytnutého úveru zvýšenú o poplatok vo výške 300,- Eur, t. j. celkovo čiastku 650,- Eur v 10 mesačných splátkach po 65,- Eur počnúc dňom 24. 04. 2011. V zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ďalej súd uviedol, že v zmysle ustanovenia bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ (remitent) doplnil dňa 31. 10. 2011 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 774,17 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 08. 10. 2011. Ďalej súd poukázal na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 25. 03. 2011 je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia zmluvy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neprípustné. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že keďže v predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastaviť.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 25. 03. 2011 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 900500633, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom: Q. fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom 34685961, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Ďalej oprávnený poukázal na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený tak v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver i využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Takúto argumentáciu oprávneného potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti i Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 21CoE/378/2016 - 53 zo dňa 28. 03. 2017, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení prijatom novelou zákona č. 438/2015 Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť Zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež podporne oprávnený poukázal na rozhodnutie NS SR 5Cdo/415/2012, v zmysle ktorého úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje. Preto je oprávnený toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekučné konanie (exekúciu) zastavil. Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému dňa 04. 08. 2021 s možnosťou k uvedenému s v lehote 10 dní vyjadriť a taktiež súdnemu exekútorovi doručené na vedomie dňa 19. 07. 2021.
4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), včas podané odvolanie oprávneného prejednal a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP rozhodnutie okresného súdu preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že Okresný súd Lučenec dňa 28. 02. 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 12120/11 zo dňa 05. 04. 2012, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uplatňovaná pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy, ktorej fotokópia je i súčasťou predloženého exekučného spisu, a to zo Zmluvy o úvere zo dňa 25. 03. 2011, uzavretej medzi oprávneným a povinným Q. M.. Totožného dňa, t. j. 25. 03. 2011, bola uzavretý medzi uvedenými zmluvnými stranami i rozhodcovská zmluva, tvoriaca samostatný ucelený dokument, nachádzajúca sa na samostatnej osobitnej listine, z ktorej článku II. bod 1 vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere zo dňa 25. 03. 2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek nezabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práva z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť na preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať, a naopak, ktoré v nej obsiahnuté nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že v Zmluve o úvere zo dňa 25. 03. 2011 sú zmluvné strany označené ako veriteľ a dlžník, pričom dlžník je označený v úvodnej samostatnej časti zmluvy o úvere ako živnostník, resp. fyzická osoba podnikateľ s obchodným menom, miestom podnikania a prideleným číslom uvedeným v živnostenskom registri, zapísanom v živnostenskom registri pod č. 606-3685, ktoré identifikujú samostatne zárobkovo činnú osobu a neslúžia na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci vlastného podnikania. Je nutná uviesť, že Zmluva o úvere zo dňa 25. 03. 2011 obsahuje vo svojom treťom osobitnom odseku taktiež označenie dlžníka ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, adresy a rodného čísla, avšak v predchádzajúcej úvodnej a od ostatného obsahu zmluvy oddelenej časti úverovej zmluvy označujúcej dlžníka je dlžník označený ako živnostník, údajmi identifikujúcimi osobu živnostníka. Je nutné pripustiť, že duplicitné označenie zmluvnej strany, jednak identifikačnými údajmi fyzickej osoby a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa
- obchodným menom, miestom podnikania a číslom, pod ktorým je subjekt zapísaný v živnostenskom
registri, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Nemožno však neprihliadnuť na osobitné vyhlásenie dlžníka, rovnako nachádzajúce sa v druhej časti zmluvy obsahujúcej špecifikáciu poskytovaného úveru, v ktorej časti dlžník osobitne učinil vyhlásenie o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Uvedené osobitné vyhlásenie o účele poskytovaného úveru dlžník označený ako živnostník i osobitne podpísal. S prihliadnutím na uvedené vyhlásenie dlžníka nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvracali, dospieť k inému záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzavretí zmluvy o úvere s oprávneným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, do záväzkového vzťahu vstupoval ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník a finančné prostriedky prijaté titulom úveru použil na výkon svojej podnikateľskej činnosti.
13. V neposlednom rade odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie i nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti či nutnosti aplikácie spotrebiteľského práva na vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi označeným veriteľom - spoločnosťou s ručením obmedzeným a dlžníkom označeným obchodným menom, miestom podnikania a číslom identifikujúcim subjekt vykonávajúci živnostenskú (podnikateľskú) činnosť. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností, posúdiac aké rozhodujúce skutočnosti, dospel k záveru, že predmetný vzťah na základe Zmluvy o úvere zo dňa 25. 03. 2011 je vzťahom spotrebiteľským, čím nedostatočným odôvodnením právnych úvah a záverov, ku ktorým vo svojej rozhodovacej činnosti súd dospel, nepochybne odňal práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces v dôsledku absolútneho nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere nesprávne vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a následne na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a teda i exekúciu nesprávne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie na prebiehajúcu exekúciu nebude aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, nakoľko na uvedený postup nie je zákonný dôvod, keďže povinný v predmetnej veci nie je spotrebiteľom.
17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).