Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, dieťa rodičov B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., t.č. N. a B., nar. XX.XX.XXXX., bytom E., D., o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. augusta 2020, č.k. -58, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o úprave styku maloletého s otcom, o zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu a o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Vo výroku, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie rozsudok súdu prvej inštancie r u š í . III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu otca na zmenu doterajšieho styku otca s maloletým, principiálne spočívajúcu v rozšírení styku o prespanie maloletého u otca, ktorý návrh odôvodnil otec tým, že maloletý (nar. XXXX) je oproti poslednej úprave styku v roku 2017 starší, na pobyt u otca zvyknutý a preto niet dôvod, aby muselo byť víkendové stretávanie prerušované prespávaním naspäť v domácnosti matky. Otec tiež žiadal podrobnú úpravu styku počas prázdnin a sviatkov, ktorý návrh však vzal v priebehu konania späť a súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil.

2. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol o styku otca s maloletým tak, že ten je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., a víkendové stretávanie rozšíril na každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že otec si dieťa preberá a odovzdáva pred bytovým domom, v ktorom býva matka. Súčasne súd prvej inštancie uložil maloletému dieťaťu a rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, a to v rozsahu 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Rozhodnutie ohľadom úpravy styku právne založil na ustanovení §§ 24, 26 a 36 ods. 1 Zákona o rodine a odôvodnil tým, že doterajší rozsah styku s maloletým je nepostačujúci. Maloletý má k otcovi veľmi dobrý vzťah, od poslednej úpravy styku je starší a vyspelejší, citlivo však vníma konfliktné situácie medzi rodičmi s obavami reakcie matky na stretnutie s otcom. Otec má podľa súdu prvej inštancie záujem stretávať sa s maloletým čo najčastejšie, chce s ním absolvovať aktivity bez toho, aby dieťa prejavovalo stres a nepohodu pri blížiacom sa čase návratu k matke.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pri odovzdávaní dieťaťa dochádza medzi rodičmi k tak závažným konfliktom, ktoré dieťa veľmi citlivo vníma, že táto situácia je netolerovateľná, a musí byť v čo najvyššej miere eliminovaná, pretože práve pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi sú zdrojom smútku maloletého, ktorý je ich súčasťou. Názor maloletého na rozšírenie styku s otcom súd zisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Maloletý sa vyjadroval na otázku rozšírenia styku síce nejednotne, avšak dôvodom takéhoto jeho vyjadrovania nebola podľa kolízneho opatrovníka skutočnosť, že sa s otcom nechce stretávať, alebo že sa nechce s ním viac stretávať ako doposiaľ, ale práve jeho obava z reakcie matky na jeho možný súhlas s rozšírením styku. Kolízny opatrovník v závere správy zo dňa 15.6.2020 k otázke rozšírenia styku s otcom doporučil rozšírenie styku podľa navrhnutého modelu otcom.

5. Aj vzhľadom na to bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné pre zachovanie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom zabezpečiť pravidelný styk otca s dieťaťom jeho postupným rozširovaním. To spočíva v možnosti stretávať sa s otcom kontinuálne dlhší čas, ktorý nebude prerušovaný návratmi k matke tak ako doposiaľ, ale tak, aby dieťa mohlo bez strachu z reakcií matky, bez strachu či časovo zvládne návrat k matke, tráviť čas s otcom, ktorý je pre neho dôležitou súčasťou. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že maloletý nemá žiadne zdravotné problémy, v poslednom období sa otec s dieťaťom stretáva podľa rozhodnutia súdu a mimo konfliktov, ktoré nastávajú medzi rodičmi, nie je badať nespokojnosť dieťaťa pri stretnutiach s otcom. Súčasne si však podľa súdu prvej inštancie musí otec uvedomiť, že čas, ktorý s dieťaťom strávi a aktivity, ktoré podnikne, musia byť prispôsobené momentálnemu zdravotnému stavu dieťaťu, počasiu, oblečeniu a nálade dieťaťa tak, aby nedochádzalo k situácii, že dieťa po aktivitách podniknutých s otcom pre ich nevhodné načasovanie ochorie. V záujme zamedzenia konfliktov rodičov pri odovzdávaní maloletého upravil súd prvej inštancie jeho odovzdávanie pred bytovým domom, v ktorom býva matka.

6. Pre elimináciu konfliktov rodičov súvisiacich s odovzdávaním maloletého a s jeho pobytom u otca nariadil súd prvej inštancie podľa § 37 ods. 2 písm. d) výchovné opatrenie rodičom a maloletého spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh otca na rozšírenie styku zamietnuť, a súčasne styk otca s maloletým v období od polovice septembra do polovice mája skrátiť na čas od 10 do 14.00 hod. V písomnom odvolaní prezentovala úpravu styku do 2/2018, ktorá bola od roku 2013 v rozsahu 60 minút v stredu a 60 minút v sobotu. Za zásadný problém považovala nevhodne zvolené aktivity počas stretnutí s otcom, kedy podľa matky trávil maloletý s otcom veľa času na rybách v nevhodnom počasí, čoho dôsledkom boli následné respiračné ochorenia maloletého. Pravidelne sa tento problém zvýraznil mimo letných mesiacov a matka vynaložila veľké úsilie, aby sa maloletý po návrate z takýchto stretnutí uzdravil. Samotnému maloletému takéto stretnutia podľa matky nevyhovovali a nemal podľa nej o ne záujem. Zvlášť problematické považovala matka prípadné prejavy respiračného ochorenia v súvislosti s podozrením na ochorenie COVID 19, pre ktoré podozrenie by mohla byť významne skomplikovaná školská dochádzka maloletého.

8. V ďalšom obsahu odvolania matka uviedla, že jej kontakt s otcom maloletého je pravidelne konfliktný pre nevhodné správanie otca a popísala incidenty, ku ktorým malo medzi rodičmi dochádzať. Prezentovala svoje problematické zvládanie prítomnosti otca, a preto považovala za nevhodnú aj spoločnú prítomnosť s otcom maloletého aj pri súdom nariadených konzultáciách. Matka spochybnila, že by otec mohol byť vhodným mužským vzorom pre maloletého, a preto ani tento argument pre rozšírenie styku neakceptovala. Matka v odvolaní zmienila aj ľahkovážny prístup otca ku svojmu zdraviu, čo je podľa matky možno dôvodom, prečo má rovnaký prístup aj k zdraviu maloletého a záverom odvolania opätovne zdôraznila, že nevhodne zvolené aktivity otca s maloletým vystavujúce maloletého na rybačkách s otcom nepriaznivému počasiu sú dlhodobým podceňovaným problémom aj zo strany úradov a súdu. Neustále riešenie týchto problémov považovala matka za vyčerpávajúce pre maloletého ako aj pre seba.

9. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na svoje podania v konaní a zdôraznil, že maloletý je počas stretnutí s ním spokojný a rozšírenie styku aj na prespanie je dôvodné, ako to doporučuje aj kolízny opatrovník.

10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporúčal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že vzťahy maloletého k obom rodičom sú pozitívne, nepriaznivo však na maloletého pôsobí pretrvávajúci konflikt rodičov, v ktorom je postavený do pozície sprostredkovateľa. I keď vyjadrenie maloletého k otázke rozšírenia styku nebolo jednoznačné, psychologička doporučila rozšírenie styku podľa návrhu otca, s čím sa kolízny opatrovník stotožnil. Poukázal aj na aktívny záujem otca podieľať sa na výchove maloletého.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. v spojení s a nasl. . Za účelom zopakovania dokazovania vykonal pojednávanie zaznamenané zvukovou nahrávkou, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ohľadom rozšírenia styku otca s maloletým potvrdiť podľa a v časti o nariadení výchovného opatrenia zrušiť.

12. Matka na pojednávaní odvolacieho súdu zotrvala na svojom odvolaní a naďalej nepovažovala rozšírenie stretnutí maloletého s otcom o prespanie u otca za vhodné. Vo svojej výpovedi uviedla, že ohľadom aktivít maloletého u otca (spravidla rybačka), po ktorých mal maloletý spravidla respiračné ochorenia, sa situácia zlepšila a tieto negatíva sa neopakujú. Nápravu v tomto smere pozitívne hodnotila a tento prínos zo strany otca vyzdvihla. Pre uvedené viac netrvala na skracovaní časového rozsahu styku mimo letné obdobie. Matka tiež uviedla, že aj keď maloletý s otcom realizoval viacero zaujímavých aktivít, niekedy sa maloletý zmieni, že nerobil nič alebo pozeral televízor. K otázke prespávania matka uviedla, že maloletý preferuje prespávanie doma a aktuálne nemá záujem prespať ani u starej mamy, kde v minulosti aj ako malý viackrát bez problémov prespal. Dokonca sa na viacdňovej dovolenke zmienil, že sa teší keď bude spať opäť doma. V tomto smere nemá matka záujem maloletého nútiť. Viackrát žiadala maloletého, aby sa s otcom dohodol, či chce u otca prespávať, no k tejto dohode medzi maloletým a otcom podľa matky nedošlo. Ohľadom konfliktov s otcom maloletého, ku ktorým dochádzalo spravidla pri odovzdávaní maloletého matka uviedla, že tieto sa prakticky úplne eliminovali, odkedy si maloletého otec preberá a odovzdáva pred bydliskom matky bez vzájomného bezprostredného kontaktu rodičov. S otcom maloletého prakticky nekomunikujú a ich konflikt v dôsledku toho ustal.

13. Otec, vo svojej výpovedi potvrdil utlmenie konfliktov s matkou a realizáciu styku bez prespávania podľa predchádzajúceho rozhodnutia považoval za aktuálne funkčnú ale nedostatočnú. Potreba návratu k matke vždy v sobotu večer je podľa otca výrazne limitujúca na viaceré aktivity, ktoré by chcel podniknúť s maloletým. Jej dôsledkom je, že od sobotného popoludnia je styk s maloletým poznamenaný „sledovaním času“, pretože aj maloletý chce návrat riadne stihnúť. To pôsobí stresujúco. Podľa otca sú aktivity maloletého pri pobyte u neho plnohodnotné, ich výber necháva na preferencii maloletého a tak ako u matky, má aj u otca možnosť hry s rovesníkmi. Takto sa maloletý hráva napríklad so susedovými deťmi. Ohľadom matkou zmienenej potreby, aby sa otec s maloletým dohodol s maloletým na prespávaní otec uviedol, že maloletý mu asi pred rokom povedal, že u neho chce prespávať, a otec viac túto otázku neotváral, pretože vníma, že syn by rád vyhovel aj matke.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že už v minulosti bola a naďalej je na strane otca plná spôsobilosť postarať sa o maloletého. Dieťa otca neodmieta. Maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom a na rozšírenie styku o prespanie je podľa kolízneho opatrovníka vhodný čas. Dal na zváženie určenie prechodného obdobia, počas ktorého by maloletý prespával u otca najskôr iba jednu noc. Podľa kolízneho sa otec skutočne posunul v opatrnosti pri aktivitách s maloletým a k zdravotným komplikáciám po stretnutí maloletého s otcom nedochádza. Kolízny opatrovník zotrval na návrhu potvrdiť napadnuté rozhodnutie.

15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Stretávanie sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je prostriedkom k zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča, a je prostriedkom napĺňania viacerých práv rodiča, ale v rovnakej miere aj viacerých práv dieťaťa. Stretávanie sa s dieťaťom nemožno

vnímať iba ako právo rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno.

17. Po doplnení dokazovania o výsluch rodičov maloletého možno v danom prípade konštatovať, že na strane otca, ale ani na strane maloletého nie sú prekážky, ktoré by bránili stretávaniu otca s maloletým v rozsahu vyplývajúcom z napadnutého rozhodnutia, teda v zásadnej otázke aj s prespaním maloletého u otca z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu. Vysoko pozitívne je potrebné hodnotiť, že rodičia maloletého utlmili prejavy vzájomného konfliktu, ktorý mal negatívny dopad aj na maloletého a stres vyplývajúci z konfliktu rodičov sa prenášal aj na neho. Maloletý má totiž rovnako rád oboch rodičov a obom sa snaží vyhovieť. Pri protichodných názoroch a požiadavkách rodičov sa dostáva do zložitej situácie, ak je do takýchto otázok zapojený. Prirodzene sa nevie rozhodnúť, na ktorú stranu sa prikloniť, keďže ani jedného rodiča nechce sklamať. Rovnako tak maloletý vníma aj rozdielne názory rodičov na otázku jeho prespania u otca, a preto sa k nej vyjadruje len obmedzene a jeho vyjadrenia môžu byť tendenčné. Preto je potrebné aj túto otázku rozhodnúť bez ďalšieho tlaku na maloletého s požiadavkou dohody s otcom a pod.

18. V konaní neboli zistené také objektívne prekážky, ktoré by bránili rozšíreniu stretnutí maloletého s otcom. Otec je plne spôsobilý postarať sa o maloletého, čo preukázal aj tým, že obmedzil aktivity s maloletým, po ktorých sa maloletý vracal k matke s prejavmi respiračných ochorení. Z dokazovania vyplynulo, že otec je schopný zabezpečiť maloletému plnohodnotne strávený čas (napr. výletmi), čo nevylučuje, že sa maloletý dostane u otca aj k sledovaniu TV alebo k hre na play station. Rovnako prípadné vyjadrenia maloletého, že u otca nerobil „nič“, alebo že sa nudil, nemožno pri inak zrejmom úprimnom záujme otca o maloletého interpretovať inak, akoby boli interpretované u dieťaťa vyrastajúceho v úplnej a funkčnej rodine. Aj v takom prostredí deti uvedené vyjadrenia občas prezentujú a pritom nemožno mať objektívne pochybnosti o plnohodnotnom napĺňaní ich programu zo strany rodičov. Objektívne však aj ten najlepší rodič nemôže dieťaťu venovať 24 hodín denne a každé dieťa tak bude do istej miery odkázané na vlastnú kreativitu pri svojom programe.

19. Možno teda uzavrieť, že vo veku maloletého, po zohľadnení dostatočnej intenzity jeho doterajšieho stretávania sa s otcom a pri preukázanej schopnosti otca riadne sa o maloletého postarať, bolo namieste styk otca s maloletým rozšíriť aj o možnosť prespania maloletého u otca. Odvolací súd zvažoval návrh kolízneho opatrovníka upraviť prespávanie prechodne na jednu noc a následne toto rozšíriť na dve, no pri intenzite vzťahu otca s maloletým a funkčnosti doterajšieho modelu styku nepovažoval takéto prechodné obdobie za potrebné. Maloletý má X rokov, ich vzťah s otcom je intenzívny a sú spolu v pravidelnom kontakte. Prostredie u otca je maloletému dôverne známe a otec je pre neho veľmi blízka osoba. Vo veku X rokov nie je preto pre maloletého celovíkendový pobyt s dvoma prenocovaniami u otca natoľko zásadná zmena, aby bolo potrebné si na ňu postupne zvykať. Naopak, súvislý časový interval od piatku popoludnia až do nedele popoludnia vytvorí pre maloletého a otca väčší časový priestor, v ktorom budú môcť spolu realizovať aktivity, ktoré pri doterajšej úpravy styku nemohli, alebo mohli iba komplikovane. Nielen časovo, ale aj obsahovo tak bude rozšírený priestor, v ktorom sa bude môcť rozvíjať a prehlbovať vzájomný vzťah otca s maloletým. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že pobyt maloletého u otca od piatku do nedele popoludnia bude vyžadovať, aby sa otec aktívne podieľal na príprave maloletého do školy, pretože matke v tomto časovom úseku moc priestoru na prípravu maloletého do školy neostáva. Bolo by nevhodné, aby po víkende u otca ostali maloletému zanedbané školské povinnosti, ktoré by potom musela s maloletým dobiehať matka.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti o úprave styku a s tým súvisiacich výrokoch potvrdil.

21. Keďže rodičia sami našli spôsob ako eliminovať ich vzájomný konflikt a tento bol podľa ich zhodných vyjadrení v čase rozhodnutia odvolacieho súdu utlmený, odpadol dôvod pre nariedenie východného opatrenia tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v časti uloženého výchovného opatrenia zrušil.

22. Podľa ust. v spojení s ust. rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu požiadala matka o zmenu času piatkového odovzdávania maloletého na 17.00 hod. pretože odovzdanie o 16.00 hod. je pre pracovné povinnosti pre ňu komplikované. Vzhľadom na viazanosť súdu vyhláseným rozhodnutí nemohol odvolací súd túto inak akceptovateľnú požiadavku už zohľadniť vo svojom rozhodnutí. Otec však na mieste s touto požiadavkou matky súhlasil a pred skončením odvolacieho pojednávania tak rodičia v tomto smere uzavreli dohodu, že odovzdanie maloletého na stretnutie s otcom podľa napadnutého rozhodnutia bude v piatok vždy realizované o 17.00 hod. (namiesto 16.00 podľa napadnutého rozhodnutia). Touto dohodou sú rodičia viazaný, ak ju nezmenia inou svojou dohodou alebo nedôjde k zmene rozhodnutím súdu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).