Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-98-2020.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného I.. P. R., nar. XX.XX.XXXX pre pokračovací zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 29. septembra 2021 takto
rozhodol:
obžalovaný I.. P. R., nar. XX.XX.XXXX F. U. Q., trvale bytom E. - U. XXX, G. U. Q.
j e v i n n ý ž e
v období od presne nezisteného času roku 2013 až do mesiaca jún 2019 bez súhlasu príslušných štátnych orgánov dal ústne pokyny nestotožneným osobám, aby naviezli a uložili 66,5 ton betónu a 2 836,8 ton zmiešaného odpadu zo stavieb a demolácii, teda celkovo 2 903,3 ton odpadu, na parcely č. B.-K. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a KN-E č. XXX a XXX v katastrálnom území U., okres U. Q., ktoré miesto na tento účel nebolo určené, pričom náklady na odstránenie tohto odpadu predstavujú 190.523,22 Eur, čím porušil § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 13 písm. a/, b/, d/ zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov
t e d a
nakladal s odpadmi vo veľkom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
č í m s p á c h a l
pokračovací zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 302 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. 1/ Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 (slovom: tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 4 (slovom: štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť v priebehu skúšobnej doby naložiť s odpadom v množstve 2 903,3 ton nachádzajúcim sa na parcelách č. KM.-K. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. B.-V. Č.. XXX J. XXX v katastrálnom území U., okres U. Q., v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a o tomto predložiť relevantné listinné dôkazy.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená P. D., S. G. Ú. U. Q., G. P. G. Ž.É. U., s uplatneným nárokom na náhradu škody vo výške 190.523,22 Eur, odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako pokračovací zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., teda že nakladal s odpadmi vo veľkom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Súd na hlavnom pojednávaní za účelom rozhodnutia o treste a náhrade škody vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne I.. T. Y., svedka I.. A. Š., prečítaním svedeckej výpovede L.. R. U., znaleckého posudku I.. T. Y., správy vodohospodárskeho podniku, správ na obžalovaného.
Zo svedeckej výpovede L.. R. U., hlavnej radkyne Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úrade Považská Bystrica vyplynulo, že si uplatňujú za Slovenskú republiku škodu vo výške 190.523,22 € a výslovne súhlasí s vypracovaným znaleckým posudkom v celom rozsahu.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie priemyselný a komunálny odpad a odhad škôd v životnom prostredí I.. T. Y. č. 19/2019 vyplynulo, že znalkyňa zatriedila odpad do dvoch kategórií, a to betón a zmiešané odpady zo stavieb a demolácií, pričom oba druhy odpadov sú zaradené v kategórii ostatný odpad. Množstvo betónu určila na 66,5 ton a množstvo zmiešaných odpadov zo stavieb a demolácií na 2.836,8 ton, teda spolu 2.903,3 ton. Výška nákladov potrebná na zneškodnenie, resp. zhodnotenie stavebných odpadov, a teda cena za odstránenie stavebných odpadov z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené stanovila na sumu 190.523,22 €. Znalkyňa skonštatovala, že obžalovaný porušil ustanovenia § 12 ods. 1 a 2, § 13 a §14 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.
Z odborného vyjadrenia znalkyne, v ktorom zapracovala podklady predložené obhajobou vyplynulo, že napriek týmto jednoznačne zotrváva na záveroch vypracovaného znaleckého posudku č. 18/2019.
Svedok I.. A. Š., pracovník Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie uviedol, že súhlas na spätné zasypávania ako také sa nedá vydať dodatočne, vydáva sa pred samotnou činnosťou, nakoľko už je územie zaťažené a v zmysle zákona je potrebné brať to iba tak, že ten kto uloží odpad na miesto, ktoré na to nie je určené, porušil zákon. Legálna možnosť ako naložiť s odpadom je buď tento zhodnotiť zariadením na zhodnocovanie odpadov alebo odpad môže byť odvezený na zneškodnenie, prípadne odvezený na miesto, kde už je vydaný súhlas na spätné zasypávania. Zhodnocovanie odpadov znamená, že z miesta, kde je odpad navezený by sa tento odviezol do zariadenia, prípadne by prišlo mobilné zariadenie na zhodnocovanie odpadov, ktoré by na mieste odpad zhodnotilo a odviezlo do svojej prevádzky na ďalšie využitie. Takéto zariadenie by však muselo mať udelený súhlas na činnosť R5. Zákon o odpadoch nepripúšťa žiadnu legálnu činnosť na to, aby odpad, ktorý už je na mieste činu, na ňom mohol aj zostať.
Z výsluchu znalkyne I.. T. Y. vyplynulo, že v rámci odpadu, ktorý bol na predmetných parcelách bol betón, tehly, výkopová zemina a geodet zameral celkové množstvo, pretože nie je technicky možné zamerať samostatne množstvo tehál, množstvo iných stavebných materiálov, ktoré tam boli navezené. Betónové stĺpy už nie je možné pretriediť, pokiaľ ide o ostatný odpad, toto by sa síce dalo, ale vzhľadom na rôznorodosť odpadu by bol potom problém pri určení množstva. Rovnako nie je možné ponížiť škodu, pretože v zmysle vyhl. 366/2015 Z.z. o evidenčnej ohlasovacej povinnosti sa evidencia odpadov vedie v jednotkách hmotnosti tona a z toho dôvodu všetky oprávnené spoločnosti, ktoré prevádzkujú zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov majú svoje ceny stanovené na tonu, t.z. že ak by sa katalógové čísla roztriedili na jednotlivé komodity, už by nebolo možné určiť množstvo tehál, zeminy a iných stavebných materiálov. Na množstvo odpadu nemá vplyv plynutie času, je možné, že na malú časť odpadu, ktorá bola pri brehu rieky, ale to by bolo možné napríklad pri väčších záplavách. Pri vypracovaní dodatku k znaleckému posudku neuvažovala o uskladnení odpadu na skládke v Q., nakoľko títo nemali povolenie na zber odpadov. Množstvo odpadu pri stavebnom odpade v takom stave ako je na predmetných parceliach možno určiť len geodetickým zameraním, nejednalo sa o jednu súvislú, zarovnanú navážku, boli tam rôzne kopy a geodet si vtedy vytyčuje jednotlivé súradnice, dané zameranie je presnejšie ako napríklad narátania na nákladné autá, ktoré odpad doviezli. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že na daných parceliach je azbest a odpad z cintorínov, ktorý tam naviezli ľudia z obce, resp. obec samotná, uviedla, že pri ohliadke miesta činu tam takýto odpad nebol, pričom poukázala na to, že obžalovaný má zákonné možnosti ako nahlásiť takýto odpad. Znalkyňa ďalej uvádzala možnosti obžalovaného ako naložiť s daným odpadom, uviedla, že na mieste nemožno odpad vytriediť, nemožno ho ani zhodnotiť na mieste mobilným zariadením, keďže to je možné len na mieste vzniku, ale parcely, na ktorých je odpad uskladnený nie je miestom vzniku odpadu. Možnosťou obžalovaného je, že na miesto príde zariadenie s povolením R5, ktoré odpad odvezie, vytriedi, predrví a výstupom bude materiál. V prípade však, že zariadenie má povolenie R12, výstupom budú len dopady. Obžalovaný sa nevyhne tomu, že množstvo odpadu na parceliach musí odviezť do zariadenia.
Z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku vyplynulo, že správca vodného toku nemá vedomosť o tom, že by súhlasil s ukladaním odpadu na pozemku parc. č. B.-K. XXX/X v katastrálnom území U.. SVP š.p. OZ Piešťany, správa povodia stredného Váhu I. Púchov neeviduje k predmetnej záležitosti žiadne písomné stanovisko, vyjadrenie ani iné listinné materiály. Ako správca L. U. uviedli, že pozemok B.-K. XXX/X, k.ú. U., na ktorom sa nachádza odpad nie je súčasťou koryta vodného toku a nachádza sa na pravom brehu mimo prietočný profil L.. Medzi pozemkov vodného toku (KN-C 913/1) a pozemkom, na ktorom je uložený odpad sa nachádza ďalší pozemok (B.-K. XXX/X), takže tvrdenie, že uloženie odpadu mimo breh koryta spevňuje (stabilizuje) breh vodného toku je nepravdivé. Uloženie odpadu na pozemku B.-K. XXX/X v k.ú. U. nesúvisí s úpravou pravého brehu vodného toku L..
Obžalovaný je t.č. nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z miesta bydliska je hodnotený kladne. Doposiaľ bol šesťkrát priestupkovo postihnutý za priestupky rôzneho druhu, prevažne však za priestupky v cestnej doprave. Súdne trestaný bol doposiaľ dvakrát, v súčasnosti sa na neho v oboch prípadoch hľadí akoby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Súd u obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom na uvedené potom súd v zmysle § 38 ods. 3 znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pri určovaní výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby 3 roky - 6 rokov a štyri mesiace.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na zákonom sledovaný účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež pri ukladaní trestu vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím podstatne uľahčil dokazovanie v jeho trestnej veci Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti bude postačujúce uložiť obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky. Na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale bude postačujúce uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu, ktorý trest ´je dostatočný a rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.
Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe naložiť s odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Súd má za to, že skúšobná doba v trvaní 4 rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby si obžalovaný mohol svoju povinnosť splniť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný dlhodobo (od roku 2013 do roku 2019) porušoval zákonné ustanovenia upravujúce nakladanie s odpadmi, závažným spôsobom narušil ekologickú rovnováhu a biodiverzitu v prírode, čím zasiahol záujem štátu na ochranu životného prostredia a narušil estetický vzhľad krajiny. V prípade, že by súd neuložil obžalovanému danú povinnosť, nebol by splnený účel trestu, naloženie s odpadom by bolo ponechané na ľubovôli obžalovaného, ktorý vzhľadom na svoje doterajšie konania, najmä vzhľadom na skutočnosť, že odpad na parcely navážal dlhodobo a doposiaľ sa nepokúsil odstrániť čo len časť odpadu, nedáva žiadnu záruku, že by tento odpad odstránil dobrovoľne. Účelom trestu nie je len zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ale aj odradenie iných od páchania trestných činov. V prípade, že by súd obžalovanému zároveň neuložil povinnosť odpad odstrániť, nebol by účel trestu naplnený v tom, že by odradil iných od páchania obdobnej trestnej činnosti, naopak by to mohlo evokovať fakt, že je možné porušovať záujem štátu na ochrane životného prostredia, uskladňovať odpad na miestach, ktoré na to nie sú určené a zaťažovať už i tak zaťažené životné prostredie, pričom za takéto konanie by možným páchateľom hrozila „len podmienka“.
Pokiaľ obhajoba žiadala vykonať dokazovanie výsluchom geodeta I.. P. ohľadne zamerania pozemkov a pracovníka povodia Váhu ohľadne skutočnosti, či koryto rieky zasahuje do pozemkov obžalovaného,
súd návrh na vykonanie týchto dôkazov odmietol, nakoľko tieto považoval za nadbytočné. Svedok I.. Š. a znalkyňa I.. Y. sa vysporiadali so všetkými námietkami obžalovaného, potvrdili, že žiadnym spôsobom nie je možné vyžiadať si dodatočný súhlas na vykonanie terénnych úprav, vysporiadali sa s možným opätovným zatriedením odpadu, s prehodnotením množstva odpadu. Pokiaľ ide o výsluch pracovníka povodia Váhu, skutočnosti, na ktoré mal byť uvedený svedok dotazovaný vyplynuli z prečítanej správy Vodohospodárskeho podniku
Pokiaľ ide o uplatnenú škodu Slovenskou republikou - Okresným úradom Považská Bystrica, odborom starostlivosti o živné prostredie, títo boli s nárokom na náhradu škodu odkázaní na civilný proces.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.