Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Ing. L. P. s miestom podnikania E. XXX, E., IČO XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO 35 553 961 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100411610/2021 zo dňa 10.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 100411610/2021 zo dňa 10. marca 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 16.10.2018 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 26.11.2018. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 19.11.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102445729/2019 zo dňa 28.10.2019 žalobcovi spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 14 047,84 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 a nadmerný odpočet v sume 13 795,78 eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 252,06 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 29.12.2019 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10.11.2020 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101730130/2020 zo dňa 12.11.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 14 047,84 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 a nadmerný odpočet v sume 13 795,78 eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 252,06 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 14 047,84 eur z faktúr od dodávateľa Cino s.r.o. nasledovne:

- faktúra č. 170557 zo dňa 04.09.2017, základ dane 16 258,80 eur, 20 % DPH 3 251,76 eur, predmet „kabelážny materiál“,

- faktúra č. 170558 zo dňa 11.09.2017, základ dane 14 492,60 eur, 20 % DPH 2 898,52 eur, predmet „kabelážny materiál“,

- faktúra č. 170559 zo dňa 18.09.2017, základ dane 13 417 eur, 20 % DPH 2 683,40 eur, predmet „kabelážny materiál“,

- faktúra č. 170560 zo dňa 21.09.2017, základ dane 10 517,80 eur, 20 % DPH 2 103,56 eur, predmet „kabelážny materiál“,

- faktúra č. 170561 zo dňa 28.03.2017, základ dane 15 553 eur, 20 % DPH 3 110,60 eur, predmet „kabelážny materiál“.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101730130/2020 zo dňa 12.11.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100411610/2021 zo dňa 10.03.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101730130/2020 zo dňa 12.11.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaného dodávateľa sú podľa žalovaného založené na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, aby mohol dodávateľ Cino s.r.o. reálne dodať žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach. Sporné faktúry z dôvodu, že nezodpovedajú skutočnosti, nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v posudzovanom prípade nie sú pochybnosti o reálnosti uskutočnených zdaniteľných plnení žalobcu, ale pochybnosti sú v reálnosti prijatých zdaniteľných plnení žalobcu od dodávateľa Cino s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH. Sekundárne na základe objektívnych skutočností správca dane zistil aj existenciu podvodného konania v reťazci, ktoré spočívalo v porušení princípu neutrality DPH, ktoré bolo realizované prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Cino s.r.o., u ktorého nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia si účelovo znižoval odpočítaním dane od ďalších nekontaktných dodávateľov v reťazci daňových subjektov, pričom daň na začiatku reťazca nebola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. Žalobca sa deklarovaním odpočtu DPH od dodávateľa Cino s.r.o. stal súčasťou reťazca daňových subjektov, v ktorom došlo k narušeniu neutrality DPH.

II.

Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.05.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 31.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100411610/2021 zo dňa 10.03.2021. 4. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 5. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH z plnení dodaných od dodávateľa Cino s.r.o. Tieto závery podľa žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené len na domnienkach žalovaného a správcu dane. 6. Žalobca ďalej namieta miestnu nepríslušnosť správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňového orgánu. Je toho názoru, že i keď daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku môže vykonať miestne nepríslušný správca dane, tento už nemôže podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré nasleduje po ukončení daňovej kontrole. Keďže rozhodnutie môže podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku vydať len miestne a vecne príslušný orgán, ktorá podmienka nie je splnená, rozhodnutie správcu dane nespĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dôvod, prečo vo veci konal nepríslušný správca dane nebol žalobcovi vysvetlený, a týmto neodôvodneným a nezákonným zásahom založili daňové orgány nepreskúmateľnosť svojich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nezákonným postupom je i to, že správca dane a žalovaný, hoci žalobca vzniesol pochybnosti o miestnej príslušnosti, o týchto pochybnostiach v rozpore s Daňového poriadku nerozhodli. 7. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť protokolu. Je toho názoru, že v záhlaví protokolu malo byť podľa , Daňového poriadku v spojení s namiesto sídla Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica správne uvedené sídlo Daňového úradu Trenčín, teda sídlo „K dolnej stanici 22, Trenčín“. Nakoľko protokol obsahuje len sídlo pobočky, nemá protokol podstatnú náležitosť, a to adresu: K dolnej stanici 22, Trenčín.

8. Žalobca namieta i to, že výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nebola podpísaná žiadnou osobou. Keďže v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku nebola s protokolom doručovaná riadne podpísaná výzva, je i samotné doručenie protokolu nezákonné a v rozpore s § 46 ods. 8 a 9 Daňového poriadku a k ukončeniu daňovej kontroly doposiaľ nedošlo, čím nebola dodržaná 1 ročná lehota na ukončenie daňovej kontroly. 9. Žalobca tvrdí, že správca dane bezdôvodne nevykonal výsluch zamestnancov žalobcu, hoci to žalobca žiadal. Rovnako správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie. Naopak, správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie, ktoré žalobca nenavrhoval, hoci vo vyrubovacom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ale zásada prejednávacia. 10. Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že dodávateľ žalobcu Cino s.r.o. je nekontaktným subjektom. Žalobca poukázal na to, že v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení nemal Cino s.r.o. žiadne nedoplatky a že jeho nekomunikovanie takmer rok po uskutočnení zdaniteľných plnení nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si Cino s.r.o. neplní svoje daňové povinnosti. 11. K svojmu dodávateľovi Cino s.r.o. žalobca ďalej uviedol, že okrem jeho preverenia v Obchodnom registri si svojho dodávateľa preveril i vo verejne dostupných registroch, z ktorých v roku 2017 nevyplýval žiaden negatívny zápis. Žalobca vykonal ako obozretný podnikateľ všetky možné úkony, ktoré mal k dispozícii. 12. Žalobca zdôrazňuje, že je to práve správca dane a žalovaný, ktorí narušujú systém neutrality DPH, keďže od Cino s.r.o. vymáhajú DPH ako nezaplatenú daň a zároveň tú istú daň vyrubujú žalobcovi rozhodnutím. 13. Žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno uniesol. Naopak, spochybňuje unesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane, ktorý nijako nepreukázal vedomosť žalobcu o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Zároveň sa žalobca ohradil voči záveru správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode a o jeho vedomosti, že sa na daňovom podvode účastní s tým, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru žalovaný a správca dane dospeli. 14. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dodal, že zamietnutie práva na odpočítanie DPH je v posudzovanom prípade v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vylúčené.

15. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. -77 zo dňa 23.06.2021 tak, že návrhu vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre jeho priznanie. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe uvádza rovnaké námietky, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým žalovaný zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

III.

Konanie na správnom súde 18. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ( S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto

verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.). 19. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 20. Rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len rozhodnutím možno ukladať daňovému subjektu povinnosti. Preto sú na rozhodnutie kladené nároky, nielen po formálnej, ale najmä po obsahovej stránke. Je samozrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie nebolo vnútorne rozporuplné, ale naopak, aby bolo presvedčivé. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu vydávajúcemu rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli pri vydaní rozhodnutia. 21. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím musí konštatovať, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonným ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V tomto smere je žalobná námietka dôvodná. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale je aj nezrozumiteľné a vo svojej podstate je rozporuplné. Žalovaný na strane 13 uvádza, že sa nemusel zaoberať, či žalobca vedel o podvodnom konaní, nakoľko právo na odpočet DPH mu nebolo priznané z dôvodu, že zdaniteľné plnenia mu nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Na strane 14 a 15 už žalovaný naopak uvádza a argumentuje, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca, v ktorom zistil existenciu podvodného konania realizovaného prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Cino s.r.o. Napriek záveru o existencii podvodného konania sa žalovaný ale nezaoberal vedomosťou žalobcu o jeho zapojení do reťazca poznačeného podvodom. V tomto smere je potom poukazovanie zo strany žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-284/2011 opodstatnené. Ak teda správca dane a žalovaný nepreukázali žalobcovi to, že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce mu právo na odpočet DPH je poznačené podvodom, je potom tvrdenie žalobcu o neexistencii dôvodov na odopretie mu tohto nároku opodstatnené. 22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 23. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý ho vedie s tým, že jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom je povinný získavať poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je jednoznačne povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 24. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca nevypočul ním navrhnutých zamestnancov žalobcu, túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže žalobca dôkazy nevykonáva a má právo ich len navrhovať, musí správca dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať. 25. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 26. Základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných prípadoch je teda neprípustné, inak správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. 27. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ďalej zistil, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nerešpektovali základnú zásadu v skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať rovnako. Žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutia žalovaného, predmetom ktorých boli DPH u žalobcu za január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, november 2016 (rozhodnutia č. 101722910/2021, č. 101723096/2021, č. 101723131/2021, všetky tri zo dňa 13.09.2021, č. 101723866/2021, č. 101724011/2021, č. 101724173/2021, č. 101724329/2021, č. 101724496/2021, č.

101724656/2021, č. 101724825/2021 všetkých sedem zo dňa 14.09.2021), pričom žalovaný rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa v zrušujúcich rozhodnutiach zaoberal i s námietkou žalobcu, že právo na odpočítanie DPH možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa objektívne preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar dodaný vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa. Žalovaný uviedol, že v prípade ak tovar existoval a s ohľadom na zistenia, že dodávatelia a ich dodávatelia majú spoločné znaky, a to, sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, krátko po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré vystavili faktúry zanikli, neplnia si svoje daňové povinnosti a nevykonávajú ekonomickú činnosť, správca dane preverí, či pri obchodných transakciách na niektorom stupni dodávateľského reťazca nedošlo k daňovému úniku, resp. k zneužívajúcemu konaniu, či vo vzťahu k DPH neboli dodávky spojené s podvodom alebo zneužitím práva, a to v spojení s tým, že kontrolovaný daňový subjekt o tom vedel, alebo mohol, či mal vedieť s tým, že zistené skutočnosti následne správca dane vyhodnotí v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností (porovnaním vyššie uvedených rozhodnutí s rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) je zrejmé, že v obdobných veciach nerozhodol žalovaný jednotne, čo je v rozpore so základnou zásadou uvedenou v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Takýto postup je podľa názoru správneho súdu neprípustný. Ako výslovne vyplýva z § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nemôžu vznikať neodôvodnené rozdiely. V prípade nerešpektovania tejto základnej zásady pri rozhodovaní potom žalovaný zaťaží svoje rozhodnutie nezákonnosťou, nakoľko vydanie rozdielnych rozhodnutí v totožných veciach nie je možné zákonným spôsobom zdôvodniť a teda takéto rozhodnutie bude vždy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako je tomu práve i v tomto prípade. 28. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 29. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 30. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného svoje úvahy v odôvodnení rozhodnutia formulovať tak, aby bolo nadovšetko zrejmé, z akého dôvodu nepriznáva žalobcovi právo na odpočet DPH zo sporných faktúr. V prípade, ak bude dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH účasť žalobcu v obchodnom reťazci poznačenom podvodom, bude povinnosťou žalovaného vysporiadať sa i s otázkou, či žalobca o svojej účasti na podvode vedomosť mal alebo mohol mať. V tejto súvislosti je samozrejme potrebné si ustáliť, či zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, alebo ich existencia bola spochybnená. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, je potrebné vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých svedkov. Žalovaný bude samozrejme pri svojom opätovnom rozhodovaní povinný náležite rešpektovať zásadu rozhodovať v totožných veciach rovnako a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 32. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav sú dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za stavu, keď rozhodnutie žalovaného trpí uvedenými vadami (čo sú dostatočné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie zaoberať. 33. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ( S.s.p.). 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).