Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-95-2021.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Subarea
6Co/95/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o., so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 54 167 370 proti žalovanému: VÍNO MATYŠÁK, s.r.o., so sídlom Holubyho 85, Pezinok, IČO: 35 836 113, zastúpený PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 819 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.07.2021, č.k. 10Ca/25/2020-215, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. III. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu (II.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 42,30 eur žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti uznesenia (III.).
2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 819 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia za verejný prenos autorských diel v zmysle autorského zákona. Ďalej ozrejmil, že platobným rozkazom zo dňa 27.4.2021 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 819 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10.12.2020 do zaplatenia, príslušenstvo spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 62,07 eur, trovy konania vo výške 49 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 124,14 eur. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor namietajúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s argumentom, že v žalovanom období od 23.4.2019 do 22.4.2020 nebol prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Matyšák, Pražská 15, Bratislava, a preto v ňom nemohol vykonávať verejný prenos autorských diel a nemohol sa ani na úkor autorov žiadnym spôsobom obohatiť; dňa 14.1.2019 uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou Hildin Dvor s.r.o. a ponechal jej budovu do užívania z titulu nájmu za účelom vykonávania jej vlastnej podnikateľskej činnosti. Na margo obsahu odporu vzal následne žalobca žalobu v celom rozsahu späť namietajúc, že to bol žalovaný, ktorý zapríčinil späťvzatie žaloby, keďže mu skutočnosť ohľadom uzatvorenia nájomnej zmluvy po doručení predžalobnej výzvy neoznámil.
3/ Právne odkazujúc na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil (I. výrok) konštatujúc, že vzniknutú procesnú situáciu zavinil žalovaný, keďže k
späťvzatiu žaloby pristúpil žalobca výlučne na základe správania sa žalovaného, ktorý mu neoznámil uzatvorenie nájomnej zmluvy so spoločnosťou Hildin Dvor s.r.o. ani po doručení predžalobnej výzvy dňa 4.12.2020. Z uvedeného dôvodu o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4/ O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (III. výrok). Skonštatoval, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, a preto rozhodol o vrátení súdneho poplatku, kráteného o 6,70 eur, t.j. v sume 42,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s.
5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval tým, že žalobca ako dominus litis nebol dostatočne obozretný, keď podal žalobu voči žalovanému a nie voči skutočne hmotnoprávne legitimovanému subjektu, čím porušil vlastnú prevenčnú povinnosť. Fakt, že žalobca sa skutočnosť o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie dozvedel až z odporu žalovaného, je potrebné pripísať na ťarchu žalobcu a jeho nedbanlivosti, pretože ak by konal procesne zodpovedne, zistil by relevantným spôsobom, kto je skutočne hmotnoprávne legitimovanou osobou. Spoločnosť Hildin Dvor, s.r.o. má povinnosť mať v prevádzkarni na trvale viditeľnom mieste uvedené svoje obchodné meno, a preto žalobca mal možnosť sa zákonným spôsobom dozvedieť, že žalovaný neprevádzkuje Hotel Matyšák, ale že ho prevádzkuje iný subjekt. Naviac, označená obchodná spoločnosť má prevádzkareň riadne zapísanú v živnostenskom registri. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie, že po doručení predžalobnej výzvy mal oznámiť žalobcovi, že nie je prevádzkovateľom Hotela Matyšák. V tejto súvislosti mal za to, že súd prvej inštancie opomenul znenie čl. 2 ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ zaujal k výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia pasívny postoj, nie je mu v tomto smere možné pričítať zodpovednosť za zastavenie konania. Ak žalobca od neho požadoval nedôvodné plnenie, nemusel na výzvu reagovať a už vonkoncom mu v rámci mimosúdnej komunikácie oznamovať, kto má byť skutočne žalovaným subjektom. Žalobca totiž mal možnosť si tieto skutočnosti o osobe dlžníka zistiť sám. Keďže voči žalobcovi nemal zákonnú povinnosť mu tieto skutočnosti oznamovať, svojim konaním, či nekonaním „procesne“ nemôže niesť zodpovednosť za vznik sporu.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. 8/ Zohľadniac vyššie uvedené je nepochybné, že to bol žalobca, ktorý z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pretože vzal žalobu späť, hoci sa žalovaný nezachoval v zmysle jeho žalobnej požiadavky, a preto procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd dodáva, že žalovanému zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala právna povinnosť reagovať na predžalobnú výzvu zo dňa 30.11.2020, v ktorej si žalobca nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.4.2019 do 22.4.2020 (teda aj za obdobie úplného zatvorenia všetkých prevádzok z dôvodu pandémie Covid 19, poznámka odvolacieho súdu). Preto jeho pasivita pred začatím súdneho sporu nemôže
založiť jeho procesnú zodpovednosť za neúspech žalobcu, resp. procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v dôsledku procesného úkonu žalobcu, ktorým bolo späťvzatie žaloby z dôvodu nesprávneho označenia pasívne vecne legitimovaného subjektu. Z uvedeného dôvodu treba vychádzať z procesnej zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania a preto nárok na náhradu trov konania vznikol v konaní procesne úspešnému žalovanému (§ 256 ods. 1 C.s.p.). 9/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal procesne úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
10/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12/ Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené (I. výrok), ani výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi (III. výrok), neboli napadnuté odvolaním, a preto oba tieto výroky nadobudli právoplatnosť.
13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).