Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-55-2021.pdf
PDF · 220.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - W. K., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., B. XXXX/XXA, toho času bytom O. W. XXXX, zastúpená splnomocnencom: PARA advokáti, s.r.o., IČO: 47 258 969, adresa sídla Bratislava, Gagarinova 10A, a otca - W. K., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., B. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Ivana Starzyková, adresa sídla Šurany, M. R. Štefánika 14, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2021 č.k. 12P/107/2020 - 362 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1.1 Rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 22P/195/2018-96 zo dňa 12.2.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
- každý nepárny kalendárny víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každoročne dňa 6.1. a 1.5. od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok dňa 1.11. od 09:00 hod. do 18:00 hod.
- počas obdobia od 23.12. do 26.12., veľkonočných sviatkov a obdobia od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8. platí osobitná úprava styku otca s maloletým dieťaťom a otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
- počas obdobia od 23.12. do 26.12., každý párny kalendárny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:00 hod. a každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 09:00 hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod.
- počas obdobia od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8., každý kalendárny rok od 1.7. od 09:00 hod. do 7.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 09:00 hod. do 7.8. do 18:00 hod.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať otcovi zdravotný preukaz a počas letných prázdnin aj cestovný pas maloletého dieťaťa.
Matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa prevziať od otca späť.
Otec je povinný maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa prevziať od matky maloletého dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa odovzdať matke späť (výrok I. a II.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/297/2017-50 zo dňa 16.2.2018, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu tak, že bola schválená rodičovská dohoda a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, z toho 200 eur na bežné výživné a 50 eur na tvorbu úspor. Styk bol upravený tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky od právoplatnosti rozsudku do 31.5.2018 a od 1.6.2018 v ten istý čas bez prítomnosti matky.
1.2.2 Naposledy bol styk upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 22P/195/2018-96 zo dňa 12.2.2019 tak, že bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod do 18:00 hod. a každoročne dňa 6.1., 22.4., 1.5., 30.5., 10.6., 20.6., 15.8., 26.10., 1.11., 8.12., 25.12., od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletého dieťaťa sa má podľa rozsudku realizovať v mieste bydliska matky.
1.2.3 V čase rozhodovania Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp.zn. 22P/195/2018 mala maloletá 2 roky a 7 mesiacov a bola v celodennej starostlivosti matky (nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie). Matka žila spolu so svojimi rodičmi a bratom vo O. W.. Otec pracoval v L..
1.2.4 Na tunajšom súde je pod sp.zn. 21Em/2/2020 vedené na základe návrhu otca konanie o výkon rozhodnutia a uznesením č.k. 21Em/2/2020-161 zo dňa 4.11.2020 tunajší súd nariadil výkon súdneho rozhodnutia, odňatie dieťaťa povinnému rodičovi a odovzdanie oprávnenému rodičovi. Rozhodnutie nie je právoplatné. Spis sa v čase rozhodovania súdu nachádzal na Krajskom súde v Trnave, keďže bolo podané odvolanie voči predmetnému uzneseniu.
1.2.5 T.č. má maloletá Y. 4 roky a 8 mesiacov, podľa psychologičky TENENET o.z. je živá, aktívna, je rada stredobodom pozornosti, dožaduje sa, aby si ju dospelí v jej okolí všímali, skáče do reči, zapája sa do rozhovoru dospelých, snaží sa určovať pravidlá. Od 09/2019 navštevuje MŠ v M., v kolektíve detí je obľúbená. V škôlke sa maloletá pekne vyjadruje o matke ako aj starých rodičoch, avšak otca nespomína. Žije s matkou jej bratom a rodičmi matky v rodinnom dome vo O. W., ktorého vlastníkom je brat matky. Po návrate od otca dňa 9.12.2020 mala na chrbte oderku 0,5 x 0,5 cm, podľa vyjadrenia pediatričky maloletej po brachiálnom údere otca (rozbila sklo na okne, bola sama doma, otec bol v obchode). V marci 2021 sa maloletá posťažovala susede matky (S. B.), že otec ju zatvára do garáže lebo neposlúcha a že jej zalepuje páskou pusu, ruky a nohy. Obdobne následne pri pohovore s kolíznym opatrovníkom 26.3.2021 tvrdila, že otca neľúbi, alebo je zlý, že ju bil po hlavičke potom ju bolela hlavička, zamkol ju s kľúčom v garáží a potom sa jej snívajú bubáky, že rozbila u neho televízor aj okno s loptou a potom ju zavreli do garáže. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Martinu Piačková v znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 29.1.2021 skonštatovala, že psychologickým vyšetrením bolo zistené, že vývin maloletej prebieha v norme. Fantázia je bohatá s prítomnými konfabuláciami, kedy si nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantáziou. Maloletá si svoje požiadavky razantne presadzuje a vynucuje si neustálu pozornosť. Má tendencie určovať pravidlá a nemá jasne vymedzené hranice. Vzťah maloletej k otcovi je pozitívny. V interakcii s otcom sa správa uvoľnene, bez prejavov strachu, úzkosti a tenzie. Je komunikatívna, dôveruje mu a zúčastňuje sa na spoločnej hre. Prejavuje voči nemu náklonnosť a túli sa k nemu. Pri komunikácii ho rešpektuje a reaguje spontánne. Otec má k dieťaťu láskyplný vzťah, venuje sa mu, podriaďuje sa jeho prianiam. Maloletá určuje pravidlá pri hre, je vyžadovačná. Otcov spôsob interakcie s maloletou je skôr benevolentný. Maloletá si urputne vyžaduje pozornosť, určuje pravidlá, presadzuje si svoje požiadavky, nerešpektuje požiadavky okolia. Maloletá preferuje matku, rešpektuje ju, má s ňou pozitívny emocionálny vzťah. Záujem oboch rodičov o maloletú je skutočný a trvalý. Rozvoj rodinných vzťahov matka akceptuje len u svojej pôvodnej rodiny. Preto vplyv pôvodnej rodiny je dominantný. Maloletá v prítomnosti otca uviedla, že má rada manželku otca a aj jej dcéru. Pri vyšetrení opustila bez problémov otca a strávila čas s jeho manželkou, mimo otcovho dohľadu. Rovnako po vzhliadnutí domáceho videa z domáceho prostredia je zrejmé, že maloletá má vytvorený pekný vzťah s dcérou manželky. K obom rodičom v rámci interakcie sa správanie maloletej prejavuje pozitívne. Dôveruje im, správa sa prirodzene, nenútene, je hravá a spontánna. Znalkyňa konštatovala, že maloletá je dlhodobo priamo aj nepriamo svedkom ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a širšou rodinou. Rodičia sú silne ovplyvnení svojimi rodinami a preto nedokážu zrelo a pre dieťa optimálne riešiť spolupodieľanie sa na výchove maloletej. Maloletá sa stáva nástrojom na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb. Znalkyňa konštatovala, že deti zhruba do päť rokov nie sú príliš vierohodnými svedkami, pretože rozlíšenie fantázie a skutočnosti u nich nie je dosť ostré. Sú ľahko ovplyvniteľné druhými blízkymi osobami. Fantazijné opísanie udalostí blízkym osobám, ktoré majú k potencionálnemu páchateľovi konfliktný vzťah, stavia dieťa do stredobodu záujmu, čo je jeho zámerom a potrebou. Pri konfrontácii dieťaťa ohľadne udalosti dochádza k odlišnej interpretácii zážitku maloletou tak v prítomnosti matky, ako aj otca. Znalkyňa konštatovala, že dlhá odluka dieťaťa od otca ešte vyhrotila konflikt medzi rodičmi, keďže pri prvom preberaní dieťaťa otcom, matka situáciu ťažko emocionálne zvládala a otca dieťaťa vnímala ako prípadné nebezpečenstvo možnej dezorganizácie psychiky dieťaťa.
1.2.6 Otec maloletej žije v O. v rodinnom dome patriacom rodičom maloletej spolu so svojou manželkou a jej dcérou N.. Dom pozostáva z kuchyne spojenej s obývacou miestnosťou, detskej izby, spálne a sociálneho zariadenia, pričom všetky izby v dome sú vybavené potrebným a účelným nábytkom. V spálni má maloletá uložené v skrini dostatočné množstvo oblečenia. V obývacej izbe má veľké množstvo hračiek a hygiena rodinného domu bola v čase šetrenia Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (dňa 10.1.2020) na požadovanej úrovni. Otec je práceneschopný z dôvodu onkologického ochorenia a od 23.3.2020 do 27.3.2020 bol hospitalizovaný, v pláne sú odbery 31.3.2020, 7.4.2020 a hospitalizácia od 14.4.2020 a od 5.5.2020. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Martinu Piačková v znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 29.1.2021 skonštatovala, že osobnosť otca je primerane štruktúrovaná s dostatočnou kognitívnou kapacitou na postihnutie a spracovanie podnetov z prostredia. Vykazuje emocionálnu stabilitu. Disponuje psychickou vyrovnanosťou a sebaovládaním. Uprednostňuje bezpečný, kľudný spôsob života v stabilnom známom prostredí. Vykazuje nízke sklony k agresívnemu správaniu, dokáže sa primerane ovládať. Jeho nálada je vyrovnaná, má dobrý emocionálny vzťah k okoliu. Vykazuje len minimálne neurotické tendencie. Neskóruje ani v oblastiach somatizácie, obsesií a kompulzií, v intrapsychickej senzitivite depresívneho ladenia, anxiety, hostility, fóbií, paranoidnej ideácie a psychocitizmu. Otec netrpí duševnou poruchou ani poruchou osobnosti, ktorá by mu bránila v starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Záujem otca o maloletú je skutočný a úprimný. Má záujem aktívne sa podieľať na výchove dcéry a venovať jej svoj čas. Vzťah otca k matke je korektný, rešpektuje ju ako matku, vyzdvihuje jej vzornú starostlivosť, avšak tým, že nemajú doriešené majetkové záležitosti je ich vzťah napätý.
1.2.7 Zmenu - rozšírenie úpravy styku otca s maloletou otec odôvodnil najmä zmenou pomerov na strane maloletej Y., ktorá je od poslednej úpravy styku otca s maloletou staršia, od uvedenej doby sa veľmi dobre adaptovala na styk s otcom a sama vyžaduje zostať s otcom dlhšie ako 1 deň. V prevažnej väčšine stretnutí maloletá nechce od otca odísť, odmieta nastúpiť do auta, keď vie, že ju má otec zobrať matke. Rozšírenie styku tak, aby maloletá u otca aj prespávala - teda na 2 dni za sebou je v záujme maloletej, nakoľko by takáto úprava umožnila otcovi s maloletou absolvovať aj dlhšie trvajúce výlety. Prespatie maloletej u otca počas víkendov okrem toho ušetrí otcovi ako aj maloletej aj čas strávený cestovaním medzi bydliskom matky a bydliskom otca čo je cca 2 hodiny cesty, počas ktorej doby môžu spoločne tráviť čas efektívnejšie. Styk bez prítomnosti matky prebiehal asi od mája 2018 vo svojej podstate bez problémov, čo sa však zmenilo v roku 2020, od ktorej doby mu matka v styku s maloletou bezdôvodne bráni. Dohoda rodičov o rozšírení styku otca s maloletou nie je možná pre odmietavý postoj matky a celkovo veľmi zlú komunikáciu rodičov, ktorí podávajú na seba trestné oznámenia pre nevhodné riešenia ich konfliktov. Pre prespávanie maloletej vo svojej domácnosti vytvoril vhodné podmienky - obstaral postieľku pre maloletú, ktorú umiestnil v ich spálni a zakúpil pyžamko a obliečky, ktoré si maloletá sama vybrala. Je pripravený aj na situáciu, že by maloletá nechcela spať s otcom a jeho manželkou v spálni. V takomto prípade môže umiestniť jej postieľku v detskej izbe dcéry otcovej manželky, s ktorou má maloletá dobrý vzťah. V súvislosti s úpravou styku aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov ďalej dôvodil, že Vianoce slávia doma s manželkou a jej dcérou a neskôr počas vianočných sviatkov zvyknú navštíviť jeho matku, ktorá žije v N. M.. Obdobne oslavujú Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok v kruhu širšej rodiny. V záverečnom návrhu otec navrhol upraviť jeho styk s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend od soboty 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v rámci bežnej úpravy styku, ďalej je otec oprávnený stretávať sa s mal. počas presne označených 10 dní v kal. roku a to 6.1., 22.4., 1.5., 30.5., 10.6., 20.6., 15.8., 26.10., 1.11., 8.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 16:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od Veľkonočného piatka od 09:00 hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod. a v nepárnom roku vo Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hod. do nasledujúceho Veľkonočného pondelka do 15:00 hod. Otec vychádzal aj z vyjadrenia matky cestou jej právnej zástupkyne, ktorá nemala problém, aby dieťa počas veľkonočných sviatkov trávilo u otca čas aj v piatok aj v sobotu, otec však navrhuje prespatie dieťaťa z piatka na sobotu. Matka nemala problém ani s Veľkonočným pondelkom, a navrhovala aby si tento deň rodičia rozdelili a navrhla, aby bola mal. u otca od 09:00 hod. do 15:00 hod. Otec však navrhuje úpravu vyššie uvedenú a striedanie tejto úpravy v párnom a nepárnom roku, ktoré považuje za spravodlivé riešenie, ktoré bude v prospech maloletej. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 09:00 hod. do 7.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 09:00 hod. do 7.8. do 18:00 hod. Preberanie dieťaťa bude prebiehať v mieste bydliska matky s tým, že v čase letných prázdnin je matka povinná odovzdať otcovi pas maloletej.
1.2.8 Matka s návrhom otca na zmenu úpravy styku s maloletou nesúhlasila a to najmä z dôvodu, že maloletá je ešte v útlom veku, kedy potrebuje prítomnosť matky a nie je navyknutá na prespanie bez matky a to bez ohľadu na to, že styk maloletej s otcom prebieha bez prítomnosti matky od mája 2018, že navrhovaná náhla zmena by po psychickej stránke nevplývala dobre na maloletú, ktorá v poslednej dobe styk s otcom odmieta. Maloletá nemá v domácnosti otca samostatnú izbu a pokiaľ by aj spala v izbe, kde spáva dcéra manželky otca, tak to je cez celú chodbu a nevie, či by otec maloletú počul, keď je potrebné k maloletej vstať napríklad, keď potrebuje ísť v noci na záchod. Toho času má maloletá ešte bujnú fantáziu, vidí bubáka, ktorého sa bojí (ktorého údajne videla v garáži u otca, keď si odtiaľ vyberala bicykel) a aj to je dôvod prečo spáva s matkou. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že, keď bude mať maloletá 5 rokov nech si ju potom zoberie. Vzhľadom na strach maloletej z bubáka chce byť prítomná osobne pri styku otca s maloletou. Nesúhlasí s tým, aby bola maloletá u otca na Veľkonočný pondelok, nakoľko sa jedná o dievča a mala by byť doma. Obdobne ako otec aj matka s maloletou slávia Vianoce aj veľkonočné sviatky v kruhu rodiny. Matka spochybnila závery súdom ustanovenej znalkyne z dôvodu, že táto presiahla svojou znaleckou činnosťou pri vypracovávaní znaleckého posudku rozsah a obsahové vymedzenie odvetvia, v ktorom je ako znalec zapísaná, z ktorého dôvodu jej závery sú pre rozhodnutie v tejto veci nepoužiteľné, viniac znalkyňu, že neskúmala špecifickú vierohodnosť maloletej, pričom všeobecné konštatovanie, že všetky deti do veku 5 rokov nie sú vierohodnými svedkami, v konkrétnom prípade nepostačuje a túto nemožno aplikovať na osobu maloletej, ďalej poukazujúc na to, že znalkyňa pred súdom uviedla, že počas pozorovania otca maloletej v trvaní 2 až 3 hodiny nezistila prítomnosť násilia avšak následne však uviedla, že pozorovanie v trvaní 2 až 3 hodín je nedostatočné, aby mohla s určitosťou uviesť, že rodič sa dopúšťa fyzického násilia na maloletej, potrebovala by byť v domácnosti tohto rodiča približne týždeň. Taktiež znalkyňa uviedla, že bujná fantázia maloletej, ktorá však nebola zistená zo žiadneho aplikovaného trestu, je následkom toho, že maloletá si vyžaduje pozornosť. Znalkyňa však nevedela uviesť na základe výsledkov, ktorých testov, respektíve použitých metód zistila, že maloletá v konkrétnom prípade má bujnú fantáziu a fabuluje v súvislosti s otcom. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Martina Piačková v znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 29.1.2021 skonštatovala, že matka je emocionálne stabilná. Neprežíva úzkosť vo vysokej miere, vykazuje skôr emocionálnu chudosť, nezrelosť, nízku emotívnu citlivosť. Disponuje nižšou tendenciou podriaďovať svoje správanie a konanie skupinovým normám a autoritám, napriek tomu, že by mohla byť narušená mienka o nej. Veľmi dobre zvláda záťaž, je sebavedomá, vykazuje nedostatok sebakritiky. Vplyv matky na vývoj maloletej je pozitívny, o dieťa sa príkladne stará. Poskytuje mu pocit bezpečia. Jej zámerom je však eliminovať otca zo života dieťaťa. Matka netrpí duševnou poruchou ani poruchou osobnosti, ktorá by bránila riadnej starostlivosti o maloletú, ktorá by mohla negatívne vplývať na jej zdravý vývin.
1.2.9 Medzi rodičmi maloletej došlo dňa 7. decembra 2019 pri odovzdávaní maloletej ku konfliktu, ktorý rodičia nahlásili Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta a zároveň vzájomne na seba podali oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na OO PZ v Seredi (matka na otca) a na OO PZ v Šuranoch (otec na matku).
1.2.10 MUDr. W. I., pediatrička maloletej vo svojej správe z 9.2.2020 konštatuje, že maloletá má dráždivý kašeľ a na chrbte má oderku 0,5 x 0,5 centimetra po brachiálnou údere otca (rozbila sklo na okne, bola sama doma, otec bol v obchode, bola u neho 8.12.).
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o styku rodiča (ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do výchovy) s maloletým dieťaťom podľa § 121 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), čl. 5, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 2 a § 28 ods. 1 a ods. 2 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou Y. je dôvodný a preto mu aj vyhovel.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že styk otca s maloletou prebieha bez prítomnosti matky od mája 2018, čo potvrdili obaja rodičia vo svojich výpovediach. Takisto z výpovedí rodičov vyplývalo, že tento styk prebiehal pravidelne, do konca februára 2020, kedy v súvislosti s pandémiou, ochorením maloletej a najmä ochorením otca, ktorý je onkologickým pacientom, styk otca s maloletou neprebiehal. Z týchto dôvodov styk otca s maloletou neprebiehal (s výnimkou telefonátov) do júla 2020, kedy sa styk otca realizoval dňa 4.7.2020. Od tohto dátumu sa styk otca s maloletou realizoval do dňa rozhodnutia súdu raz v novembri 2020, dvakrát v decembri 2020 a raz v marci 2021. Uvedené potvrdili opätovne obaja rodičia s tým, že tak matka ako otec zhodne uviedli, že otec mal záujem stretávať sa s maloletou. Matka však so stretávaním sa otca s maloletou bez jej prítomnosti nesúhlasila a umožnila otcovi styk iba v uvedené dni. Sama matka na pojednávaní uviedla, že otec sa dožadoval stretnutia s maloletou, vždy mu odpovedala to isté, že mu nebráni v tom, aby bol s maloletou, nech príde, že môžu byť v centre pre deti, alebo môžu ísť na koníky a tam môže byť s maloletou. Dôvodom podľa matky bolo to, že sa maloletá bála toho bubáka.
1.5 V konaní bolo takisto preukázané, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa je napätý, nepriateľský až nenávistný vzťah, čo vyplynulo zo samotnej výpovede rodičov, ktorí zhodne uvádzali, že spolu nevedia komunikovať, resp., že s druhým rodičom sa nedá komunikovať, takisto uvádzali, že pri preberaní maloletej medzi nimi dochádza k častým konfliktom, na ktorých sa zúčastňujú aj ostatní členovia rodiny. V prípade matky jej rodičia a v prípade otca jeho manželka. Obaja rodičia potvrdili, že pri preberaní došlo aj k vzájomným fyzickým útokom, aj keď obaja rodičia situáciu popisovali odlišne. To, že medzi rodičmi je nepriateľský a konfliktný vzťah vyplýva aj zo vzájomných podaní oboch rodičov na políciu, takisto to vyplýva zo správ občianskeho združenia TENENET, o.z., ako aj zo znaleckého posudku. Z výpovedi rodičov vyplýva, že k vzájomným konfliktom dochádzalo medzi rodičmi už pred podaním samotného návrhu, to znamená, že maloletá napriek tomu, že nemá ešte ani 5 rokov, je niekoľko rokov svedkom, či už priamym alebo nepriamym, vzájomného nepriateľstva svojich rodičov s tým, že v takomto konfliktom prostredí prakticky vyrastá, pričom podľa súdu, napriek tomu, že maloletá má vysoké IQ, vzhľadom na nedostatok životných skúseností, nie je schopná pochopiť a vyhodnotiť vzťah medzi rodičmi, avšak určite dokáže vnímať, že vzťah medzi rodičmi nie je dobrý, a takisto je schopná cítiť aj napätie medzi rodičmi, ako aj ďalšími členmi rodiny.
1.6 V konaní bolo zároveň preukázané, že otec má záujem o maloleté dieťa. Uvedené bolo preukázané nielen znaleckým posudkom, ale aj tým, že otec pravidelne chodil na styk s maloletou a v stretávaní sa s maloletou nepoľavil napriek konfliktným situáciám medzi rodičmi. Otec ešte v čase prechádzajúcej úpravy styku pracoval v Rakúsku a ako uviedli obaja rodičia, styk prebiehal podľa rozhodnutia súdu od mája 2018, pričom otec chodil každý týždeň na styk s tým, že styk otca bol podľa rozsudku tunajšieho súdu od 22.2.2019 upravený aj počas rakúskych štátnych sviatkov, a to na dni 6.1., 22.4., 1.5., 30.5., 10.6., 20.6., 15.8., 26.10., 1.11., 8.12., 25.12.. Takto sa styk realizoval až do konca februára 2020, kedy sa styk prestal na niekoľko mesiacov realizovať z objektívnych dôvodov na strane otca, a to z dôvodu onkologického ochorenia, pričom v konaní bolo preukázané, že otec od marca do mája absolvoval hospitalizácie, kvôli svojmu ochoreniu. Zároveň matka prakticky až do februára 2020 neuvádzala žiaden konkrétny dôvod, prečo by maloletá nemohla u otca prespať, ako vyplýva z výpovede matky na pojednávaní matka nemala žiaden racionálny dôvod na to, aby maloleté dieťa u otca neprespalo. Matka na pojednávaní konanom dňa 15.1.2020 uviedla, že kde by maloletá u otca spala, maloletá tam nemá svoju izbu, keď sa pýtala maloletej, povedala, že nemá izbičku, a keď by aj spala v izbe, kde spáva dcéra manželky otca, tak to je cez celú chodbu a nevie, či by otec, maloletú počul, keďže maloletá spáva keď je doma s ňou v izbe a niekedy je potrebné k maloletej vstať. Matka ďalej uviedla, že teraz na to maloletá ešte nie je pripravená, teraz má ešte bujnú fantáziu, keď bude mať 5 rokov nech si ju potom zoberie, otec napríklad ani nevie, že maloletá chodí o druhej v noci na záchod, že ju zobudí, otec sa o ňu nevie postarať. Otec uvádzal, že pripravil pre maloletú všetko dopredu, aby maloletá mohla v jeho domácnosti prespať. Otec uvádzal, že sa zaujímal o to aké potraviny by mala maloletá jesť u jej praktickej lekárky, pričom súd mal šetrením zo strany TENENET-u za preukázané, že otec mal dostatok potravín pre maloletú, mal špeciálne cestoviny, múku.
1.7 Matka prakticky až v marci 2020 začala uvádzať, že maloletá mala vidieť u otca bubáka, že ju mala udrieť otcova manželka, potom otec, že mala byť zatváraná v garáži. Následne psychologička z TENENET-u uviedla, že sa nedá objektívne posúdiť, či je maloletá traumatizovaná pričinením otca. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom k tomu, že pri následnom pohovore s maloletou vykonaným za prítomnosti psychológa boli odpovede maloletej ohľadne otca negatívne, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vykonaným znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že zo strany ani jedného z rodičov nedochádza k neprimeranému správaniu sa alebo trestaniu maloletej. Takisto mal za preukázané, že štruktúra osobnosti ani u matky a ani u otca nie je taká, že by to mohlo mať negatívny vplyv na maloletú. Súd v tomto odkazuje na závery znaleckého posudku znalkyne a na samotnú rozsiahlu výpoveď znalkyne na pojednávaní a v tej súvislosti na body 10. a 13. tohto odôvodnenia. Súd má za to, že znalecký posudok a výpoveď znalkyne boli konzistentné. Znalkyňa zotrvala na svojich záveroch, vysvetlila aké metódy použila, aké metódy je možné použiť v prípade dieťaťa vo veku maloletej. Takisto presvedčivo odôvodnila svoje závery. Súd vypočul znalkyňu na pojednávaní až potom ako vypočul oboch rodičov, pričom znalkyňa bola prítomná pri týchto výsluchoch, takisto znalkyňu prečítaním oboznámil s podaním matky ako aj čestným prehláseným pani B. a s lekárskou správou MUDr. I.. Znalkyňa napriek novým skutočnostiam zotrvala na záveroch znaleckého posudku, pričom zrozumiteľne vysvetlila aj správanie maloletej. Súd sa stotožnil so záverom znaleckého posudku, keď znalkyňa uviedla, že pri maloletej použila jednak pozorovanie. Uviedla, že v prípade ak by bolo prítomné nejaké fyzické násilie, tak by tam boli prítomné ataky, odťahovanie, cukanie sa pri nečakaných pohyboch rodiča, odtiahnutie, ak by malo prísť k nejakému bližšiemu kontaktu, pričom nič také sa nedialo. Znalkyňa uviedla, že tam bol blízky fyzický kontakt k obom rodičom. Takisto znalkyňa uviedla, že v prípade maloletej použila metódu CATO, kde maloletá popisovala obrázky, ktoré boli dané, ku ktorým maloletá napr. uvádzala, že maminka, tatinko spinká a ja sa na nich pozerám, mám zmrzlinu, maminka a tatinko a bábätko sú rodina a ja som tam, maminka bije tatinka, lebo to je jej oblečenie a chce ho mať so sebou. Takisto znalkyňa uviedla, že použila metódu simulácie rodiny, že maloletá vždy do domčeku, kde mala umiestniť členov rodiny, s ktorými by chcela žiť umiestnila vždy tak matku ako aj otca. Zároveň znalkyňa vysvetlila aj správanie sa maloletej ohľadne toho, že maloletá viacerým uvádzala, že jej má otec ubližovať, čo vysvetlila ako model správania sa maloletej, ktorý obmieňala, raz to bolo okno, raz vitrína, raz televízor s tým, že znalkyňa vysvetlila, že dieťa si vytvára fantazijné predstavy, pričom je typické pre deti v tomto veku, že nevedia presne vnímať realitu a oddeliť ju od fantázie a v prípade maloletej ide o extrovertné dieťa, ktoré je rado stredobodom pozornosti s tým, že vie, že ak bude hovoriť niečo negatívne proti otcovi tak tým zaujme pozornosť.
1.8 Čo sa týka námietky právnej zástupkyne matky, že znalkyňa uviedla, že pozorovanie v trvaní 2-3 hodiny nie je dostatočné pre zistenie, že s určitosťou možno vylúčiť páchanie násilia zo strany jedného rodiča, súd uvádza, že znalkyňa jednoznačne bez pochybností uviedla, že nezistila žiadne násilie zo strany ani jedného z rodičov s tým, že iba poznamenala, že nemôže ako žiaden zo znalcov žiť s rodičmi v domácnosti a pozorovať dieťa týždeň, ako sa správa. Takisto súd nemôže súhlasiť s námietkou právnej zástupkyne matky, že znalkyňa sama vylúčila svoje tvrdenie, že dôvodom fantazírovania maloletej je nedostatok pozornosti, keď sama znalkyňa uviedla, že maloletá má dostatok pozornosti. Znalkyňa neuvádzala, že by maloletá trpela nedostatkom pozornosti, uvádzala, že v prípade maloletej ide o dieťa, ktoré si vyžaduje pozornosť, a vie, že v prípade ak bude rozprávať negatívne o otcovi, že tým vzbudí pozornosť. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na správu z TENENET-u, kde bolo takisto konštatované, že maloleté dieťa je rado stredobodom pozornosti, dožaduje sa, aby si ju dospelí v jej okolí všímali. Súd takisto nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne matky, že v snahe o zaujatie pozornosti by maloletá s najväčšou pravdepodobnosťou uviedla aj na adresu matky, že ju bije a zatvára do uzavretých priestorov a je teda zvláštne, že sa tak vyjadruje práve k osobe otca. Súd uvedené správanie maloletej nepovažuje za zvláštne práve s ohľadom na to, že maloletá je dlhodobo v starostlivosti matky, má preukázateľne veľmi blízky vzťah aj s ostatnými členmi matkinej rodiny, pričom matka je najdôležitejšou vzťahovou osobou u maloletej a za posledný rok sa maloletá s otcom stretla iba pár krát, je preto podľa súdu oveľa logickejšie a pravdepodobnejšie, že sa tak maloletá vyjadruje práve na adresu otca, ktorý posledný rok prakticky nemá žiaden výchovný vplyv na maloletú. V danom prípade má súd za to, že celá matkina rodina je negatívne naladená proti otcovi a akonáhle maloletá niečo negatívne na otca povie, má takáto reakcia u maloletej určitú odozvu u všetkých členov rodiny a je vysoko pravdepodobné, že sa rodina matky o tom baví, že rozoberá to, čo maloletá o správaní otca povedala, pričom veľa z rozhovorov a reakcií matky, starých rodičov a matkinho brata mohla zachytiť aj samotná maloletá. Zároveň právna zástupkyňa matky uvádzala, že matka už v minulosti kontaktovala úrad práce, kde uviedla, že maloletá jej mala uviesť, že tata bac, teta bac. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že maloletá aj podľa spôsobu reči musela mať nízky vek. Súd takisto poukazuje na správu psychologičky Mgr. O., z ktorej vyplýva, že maloletá u psychologičky uviedla, že keď neposlúcha, veľmi spontánne ukazuje, že mama ju nabije po zadku. Súd má za to, že iba z takýchto vyjadrení maloletej nemožno dospieť k záveru, že by maloletá bola fyzicky trestaná niektorým z rodičov.
1.9 V súvislosti s tvrdeniami maloletej súd poukazuje aj na správu TENENET-u, kde boli pracovníkom združenia vypracované podrobné záznamy z jednotlivých dní, kde matka dňa 4.3.2020 kontaktovala pracovníka združenia s prosbou o návštevu z dôvodu, že po návrate otca sa maloletá nezvyčajne začala báť buba. Bojí sa otvoriť skrinku s hračkami, lebo sa bojí buba, ktorého zazrela (podľa slov matky) v otcovej garáži, keď odtiaľ vyberala bicykel. Následne matka pri telefonickom kontakte v marci 2020 uviedla, že dcéra sa začala báť, vyžadovala zamykanie vstupných dverí. Taktiež pri spaní musia byť zatvorené dvere na izbe a rozsvietená lampa. Dôvodom strachu je incident u otca, keď maloletá matke uviedla, že na návšteve otca rozbila lampu, a tak ju nová manželka jej otca zavrela v garáži, kde maloletá videla bubáka. Súd poukazuje na to, že aj v tomto prípade maloletá svoj príbeh poupravila, keď maloletá najskôr uviedla matke, že bubáka videla v garáži, keď si vyberala bicykel a neskôr v marci už matke uviedla, že ju mala manželka otca zatvoriť do garáže. Maloletá však naposledy bola u otca, podľa otca koncom februára a podľa matky 2.3.2020 (a potom až v júli 2020) z čoho vyplýva, že potom čo matka prvýkrát hovorila s pracovníkom TENENET-u o bubákovi, maloletá u otca už nebola, takže nie je možné, aby sa u otca odohrala akákoľvek nová príhoda týkajúca sa bubáka.
1.10 Súd zároveň uvádza, že nespochybňuje čestné vyhlásenie pani B., t.j. že by toto nebolo pravdivé a že by v ňom nebolo zachytené to, čo maloletá uviedla alebo že by súd spochybňoval to, čo maloletá uviedla lekárke. Takisto súd nespochybňuje ani to, že maloletá povedala pracovníčkam na okresnom úrade, že sa bojí otca. Okrem toho otec potvrdil správanie sa maloletej na okresnom úrade k nemu približne tak ako ho opisovala matka. Vzhľadom k uvedenému súd nepovažoval za potrebné vypočuť pani B. alebo pracovníčky okresného úradu Ing. V. W. a V. Y. na pojednávaní a tento návrh právnej zástupkyne matky zamietol. Súd ako je uvedené vyššie sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku, s tým, že znalkyňa je znalkyňou práve v odbore klinická psychológia detí a dospelých a z toho titulu je oprávnená posudzovať aj to, či správanie rodičov nie je neprimerané, či dieťa nie je fyzicky trestané alebo týrané, pričom znalkyňa jednoznačne vysvetlila svoje závery aj s ohľadom na správanie sa maloletej k lekárke, susede alebo na okresnom úrade, s ktorými sa súd stotožnil. Takisto súd zamietol návrh právnej zástupkyne matky na vypočutie psychologičky PhDr. O., a to z toho dôvodu, že psychologička vyšetrila maloletú, ktorá k nej prišla iba v sprievode matky, ako vyplýva aj z predloženej správy, s otcom maloletej sa nerozprávala, pričom to, čo považovala za potrebné uviesť zhrnula vo svojej správe. Okrem uvedeného samotná psychologička v závere odporúčala postupné prespávanie maloletej u otca. Súd zamietol aj návrhy právnej zástupkyne matky na vypočutie riaditeľky a učiteľky materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, keďže súd dopytoval materskú školu, aby súdu oznámila podstatné skutočnosti týkajúce sa maloletej, jej správania, toho ako sa maloletá vyjadruje na adresu svojich príbuzných a rodičov, prípade nech uvedú iné dôležité zistenia ohľadne maloletej a keďže riaditeľka ako aj učiteľka takisto dochádzajú do styku iba s matkou maloletej a nie otcom maloletej, súd považoval písomnú odpoveď materskej školy za dostatočnú pre toto konanie.
1.11 Súd má za to, že v danom prípade majú obaja rodičia tak povinnosti ako aj práva s tým, že tieto zostávajú rodičovi zachované aj vtedy, ak sa rodičia rozídu a maloleté dieťa nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti. Súd sa stotožňuje s názorom znalkyne ako aj so záverom TENENET-u, že rodičia majú konfliktný vzťah, že majú nevyporiadané situácie z minulosti a nevedia dospieť k dohode. Súd takisto musí súhlasiť so záverom znalca, že dlhá odluka dieťaťa od otca ešte vyhrotila konflikt medzi rodičmi, keď matka situáciu pri preberaní dieťaťa otcom ťažko emocionálne zvláda a otca vníma ako prípadné nebezpečenstvo možnej dezorganizácie psychiky dieťaťa. Súd má za to, že matka sa snaží obmedziť vplyv otca na maloleté dieťa. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že matka bez nejakého racionálneho dôvodu nesúhlasila s prespatím maloletej u otca, uvádzala argumenty, že tam maloletá nemá kde spať, že otec nepozná zvyky maloletej, pričom nie je nič jednoduchšie ako otcovi povedať, na čo je maloletá zvyknutá. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na správanie matky, keď mal po niekoľkým mesiacoch nerealizovania sa styku otca s maloletou, prebehnúť styk dňa 4.7.2020, keď otec prišiel po maloletú do O. W. a matka sa v tento deň rozhodla po odovzdaní maloletej otcovi, že sa so svojim otcom a bratom vyberie do O., aby si pobrala z domu svoje veci, ktoré tam ostali. Uvedené vyplýva zo správy TENENET-u zo dňa 9.7.2020. S tým, že v správe je ďalej uvedené, že matka mala takú predstavu, že sa maloletá bude hrať na dvore, kým ona si s otcom sadne za stôl a medzi štyrmi očami sa porozprávajú. Uvedené správanie matky považuje súd za neprimerané, nerešpektujúce právo otca na pokojný styk s maloletým dieťaťom, najmä potom čo sa styk otca s maloletou predtým niekoľko mesiacov nerealizoval a aj s poukazom na to, že obaja rodičia sú si veľmi dobre vedomí konfliktných vzťahov medzi nimi navzájom. Takisto súd poukazuje na to, že matka neumožnila následne otcovi niekoľko mesiacov realizovať styk s maloletou, čo priznala aj samotná matka s tým, že sama uvádzala, že otec môže prísť a môžu ísť spolu na kone alebo do centra, kde sa otec s maloletou môže zahrať, pričom matka si musí byť opätovne veľmi dobre vedomá konfliktného vzťahu, ktorý s otcom má. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že matka zrazu nemá problém, aby sa realizoval styk otca s maloletou v jej prítomnosti, dokonca v rozsahu niekoľko hodín, pričom predtým uvádzala, že pri preberaní je vždy niekto z jej rodiny, že by neodovzdávala maloletú sama, lebo nevie, čoho by bol otec schopný. V súvislosti so závermi znaleckého posudku ohľadne osobnosti otca, súd poukazuje aj na správu TENENET-u zo dňa 13.4.2020, kde matka v telefonickom kontakte takisto uviedla, že otec bol skôr miernejšej povahy, preto si myslí, že ho niekto ovplyvňuje a hovorí mu ako sa má správať.
1.12 Vzhľadom k uvedenému súd vyhovel návrhu otca, keď z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá má vybudovaný vzťah k svojmu otcovi ako aj otec k maloletej, otec má záujem o maloletú. Jedinú prekážku vyhovenia návrhu súd videl v tvrdeniach matky ohľadne toho, že má dochádzať k neprimeranému trestaniu maloletej u otca a preto, ako je uvedené v bode 40. tohto odôvodnenia súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec vyvrátil tvrdenia matky ako aj neskôr uvádzané tvrdenia, ktoré maloletá uvádzala lekárke, pracovníčkam okresného úradu ako aj susede. S poukazom na znalecký posudok a aj s poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel návrhu otca na zmenu úpravy styku. Súd ďalej poukazuje na to, že napriek tomu, že maloletá bola za posledné obdobie u otca iba niekoľkokrát, maloletá nemala problém byť u otca a tráviť u neho čas. Obaja rodičia potvrdili, že preberanie ako aj odovzdanie maloletej v novembri, decembri 2020 prebehlo bez problémov. Otec bol na vyšetrení u znalkyne s maloletou v decembri 2020, a teda napriek tomu, že otec trávil s maloletou krátky čas, ich vzťah zostal stále zachovaný. Súd takisto poukazuje aj na závery psychologičky PhDr. O., ktorú správu predložila matka maloletej, kde maloletá uviedla, že sa máva u otca dobre, že sa hráva s N. a s Y.. Súd má za to, že aj táto správa je dôležitá pre konanie z hľadiska hodnotenia vzťahu otca a maloletej, keďže bola vyhotovená na žiadosť matky, maloletá bola u psychologičky s matkou a napriek tomu neuvádzala žiadne neprimerané konanie zo strany otca. Zároveň súd poukazuje na to, že všetky ďalšie pohovory s maloletou boli vykonávané potom keď v čase prvého pohovoru neprebiehal styk otca s maloletou 4 mesiace a v prípade druhého pohovoru neprebiehal okrem pár stretnutí otca s maloletou jeden rok, pohovor bol vykonávaný v domácom prostredí maloletej, pričom maloletá žije v prostredí, ktoré je preukázateľne negatívne naladené voči otcovi a jeho, ako to častokrát uvádzala matka, novej rodine. Súd poukazuje aj na to, čo uvádzala maloletá pred znalkyňou, keď znalkyňa mala čas pracovať s maloletou a maloletá uviedla, že nie je pravda, že by ju tatino zavrel do pivnice, takisto nie je pravdou, že by ju bil, vymyslela si to a nevie prečo. Uviedla, že chce byť v spoločnosti tatina a Y. a vie si predstaviť, že by bola s tatinkom a Y. aj cez noc. Zároveň súd poukazuje na to, že maloletá je staršia v porovnaní s posledným rozhodovaním súdu, maloletá navštevuje materskú školu, t.j. trávi čas s cudzími ľuďmi, v materskej škole sa ukladá na obedný spánok a teda je vo veku, kedy prespatie bez matky jedenkrát za dva týždne nemôže byť pre maloletú problémom. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že maloleté dieťa má dvoch rodičov, obaja rodičia majú záujem o maloleté dieťa a je potrebné aj pre zachovanie zdravého vývinu maloletého dieťaťa, aby mu bolo umožnené tráviť čas aj s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a aby aj tento rodič mal možnosť podieľať sa na výchove maloletej. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby trávilo 2 hodiny na ceste a takisto, aby si otec nemohol budovať svoj vzťah s maloletou tým, že ju zoberie na nejaký výlet, urobí si s maloletou program v rozmedzí dlhšom ako je 9 hodín raz za týždeň, z ktorých dve hodiny strávi cestovaním.
1.13 Zároveň súd rozhodol aj o tom, ako má maloletá tráviť s otcom obdobie letných prázdnin, keď súd upravil styk s otcom na jeden týždeň v mesiaci júl a jeden v auguste s tým, že počas letných prázdnin bude s výnimkou týchto týždňov prebiehať bežný styk, t.j. každý nepárny víkend, pretože ak by sa nerealizoval bežný styk počas letných prázdnin, maloletá by bola dlhý čas bez otca a v prípade ak sa bude realizovať aj bežný styk s otcom, matka bude mať stále dostatok času, aby s maloletou prípadne tiež absolvovala nejakú súvislú dovolenku. Súd poukazuje na to, že sám otec upustil od svojho návrhu tráviť s maloletou čas dva týždne v mesiaci júl a dva v auguste. Súd má za to, že takto upravený styk je v záujme maloletej, keď bude maloletá tráviť počas letných prázdnin viac času s matkou, ale zároveň aj otec bude mať možnosť budovať si vzťah s maloletou a prípadne s ňou podniknúť nejaký dlhší výlet, a preto za týmto účelom súd zaviazal matku, aby počas letných prázdnin matka dieťa odovzdala otcovi aj s cestovným pasom. Čo sa týka Veľkej noci, súd rovnomerne rozdelil sviatky počas Veľkej noci medzi oboch rodičov, tak aby maloletá mala možnosť poznať zvyky v oboch rodinách, teda tak u otca ako aj matky, pričom nepárny rok keď je maloletá u otca od nedele do Veľkonočného pondelka, súd upravil styk len do 15:00 hodiny, aby prípadne maloletá mohla tráviť Veľkonočný pondelok aj v rodine matky. Čo sa týka vianočných sviatkov, resp. dní od 23.12. do 26.12., súd tieto dni takisto rozdelil medzi rodičov, aby maloletá mohla tráviť Vianoce tak u matky ako aj u otca a aby mohla navštíviť aj najbližšiu rodinu oboch rodičov. Keďže obaja rodičia navrhovali deň 24.12. rozdeliť medzi oboch rodičov, súd upravil styk v nepárny rok tak, že otec bude tráviť s maloletou čas od 23.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., ktorá úprava sa zhoduje s návrhom otca. Okrem uvedeného otec žiadal, aby mu bol ponechaný styk na dni 6.1., 22.4., 1.5., 30.5., 10.6., 20.6., 15.8., 26.l0., 1.11., 8.12., tak ako to bolo upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P/195/2018-96 zo dňa 12.2.2019 s výnimkou 25.12. Uvedenému návrhu súd vyhovel iba čiastočne, a súd upravil styk otca s maloletou iba dňa 6.1. a 1.5., pretože tieto dni sú dňami, s ktorými je spojené pracovné voľno aj na Slovensku. Vzhľadom k tomu súd upravil styk otca s maloletou dňa 6.1., keďže ide o obdobie zimných prázdnin a súd upravoval styk otca s maloletou počas zimných prázdnin iba od 23.12. do 26.12.. Preto má súd za to, že je v záujme maloletej, aby otec okrem bežného styku trávil čas s maloletou aj dňa 6.1. Takisto súd ponechal styk otca upravený aj na deň 1.5., keďže v tento deň bude maloletá doma a v máji je ďalší sviatok 8.5., ktorý bude v starostlivosti matky. Zároveň súd ponechal v platnosti úpravu styku s maloletou aj na deň 1.11. a vzhľadom k tomu, že ide o sviatok, ktorý slávia obaja rodičia, súd upravil styk otca s maloletou na každý párny rok. Ostatné dni, 22.4., 30.5., 10.6., 20.6., 15.8., 26.l0., 8.12., keďže tie neboli dňami, s ktorými by bolo spojené pracovné voľno, súd neponechal. Okrem toho súd uvádza, že napriek tomu, že upravil styk otca s maloletou iba na deň 1.5., 6.1. a 1.11., došlo k rozšíreniu styku otca s maloletou v porovnaní s poslednou úpravou, a to vzhľadom na úpravu styku počas prázdnin a to najmä počas letných prázdnin.
1.14 Pre úplnosť súd uvádza, že čo sa týka námietky právnej zástupkyne matky, že znalkyňa nebola odborne spôsobilá posudzovať vzťah maloletej s rodičmi, súd poukazuje aj na právnou zástupkyňou predložené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého obsahové vymedzenia niektorých odborov a odvetví sú si povahovo veľmi blízke, napr. odvetvie klinická psychológia detí má priamo v obsahovom vymedzení uvedené, že toto odvetvie sa zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa, pričom rozvod rodičov a úpravy styku rodičov s dieťaťom môžu byť napríklad dôležitými vplyvmi výchovného prostredia a faktormi psychického vývinu, pričom súd vzhľadom na tvrdenia matky, na správanie sa maloletej pred psychológom na pohovore nariadil znalecké dokazovanie s tým, aby sa zameral na osobnosť rodičov, najmä otca, ako aj na osobnosť dieťaťa, či výchovné prostredie u rodičov najmä u otca je pre maloletú vhodné.
1.15 O trovách štátu rozhodol tak, že matke aj otcovi uložil povinnosť Zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta sumu 393,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III. a IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 49 ods. 1, 2 a 3, § 57 a § 58 C.m.p. a vecne potrebou uloženia povinnosti nahradiť trovy štátu v celkovej výške 786,83 eur vynaložené v súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci a to obom rodičom maloletej, každému v jednej polovici, vzhľadom na charakter konania, kedy znalecké dokazovanie, ako aj vypočutie znalkyne na pojednávaní bolo v záujme maloletého dieťaťa.
1.16 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok (výrok V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne a to poukazom na § 52 C.m.p..
2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie, prípadne na jeho zmenu zamietnutím návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou a upravením styku otca s maloletou tak, že otec bude mať právo sa s maloletou stýkať za prítomnosti matky každý kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude bydlisko matky, viniac súd prvej inštancie, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 62 ods. 1 C.m.p. a § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.).
2.2 Súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzal najmä zo záverov znaleckého dokazovania, t.j. znaleckého posudku PhDr. Martiny Piačkovej, znalkyne zapísanej v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorá nie je zapísaná pre odvetvie Poradenská psychológia a preto nebola oprávnená, ani odborne spôsobilá odpovedať na otázky kladené jej súdom. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 228/2018 Z.z. pre znalecké posudzovanie v civilných konaniach, najmä vo vzťahu ku rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov bolo vytvorené odvetvie poradenskej psychológie, ktoré sa uplatňuje aj pri posudzovaní osobných a osobnostných predpokladov rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa. Z otázok súdu uložených znalkyni vyplýva, že tieto jednoznačne spadali do odvetia poradenskej psychológie a preto za účelom ich zodpovedania má byť zo strany súdu ustanovený znalec z takéhoto odvetvia. Súdom ustanovená znalkyňa bola oprávnená vyjadriť sa ako klinický psychológ jedine k otázkam psychického stavu maloletej a oboch rodičov. Pre zodpovedanie ostatných otázok mala znalkyňa odmietnuť vykonať úkon a v písomnom podaní adresovanom súdu mala uviesť, že je odborne spôsobilá vykonať úkon aj v odvetví, v ktorom nie je zapísaná, čo však súdom ustanovená znalkyňa neurobila a znalecký úkon vykonala. Poradenská psychológia je však natoľko špecifická, že je potrebné, aby znalec zapísaný v tomto odvetví dokázal aplikovať konkrétne psychodiagnostické metódy zamerané na zodpovedanie otázok spadajúcich do poradenskej psychológie, pričom bez náležitého vzdelania nie je znalec zapísaný pre odvetvie klinická psychológia spôsobilý vyhodnotiť konkrétne metódy aplikované v poradenskej psychológii. K argumentácii súdu v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku treba poznamenať, že z predloženého stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR nevyplýva, že obe posudzované odvetvia, t.j. poradenská psychológia a klinická psychológia detí / dospelých sú si obsahovo veľmi blízke. Práve opak je pravdou, nakoľko z predmetného stanoviska vyplýva, že k otázkam smerodajným pre poručenské konanie je oprávnený vyjadrovať sa výlučne znalec v oblasti poradenskej psychológie. Keďže zo strany súdu ani jedna otázka nebola priamo zameraná na fyzické násilie na maloletej, uvedenú argumentáciu súdu je potrebné považovať za účelovú, respektíve následne ospravedlňujúcu nesprávny postup súdu. Zo spisovej dokumentácie nevyplýva, že by znalkyňa postupovala v súlade s § 14 ods. 4 zákona o znalcoch, respektíve, že by po pohovore s matkou, respektíve s maloletou, počas ktorých zaznela zmienka o fyzickom násilí, o tomto upovedomila súd ako zadávateľa a žiadala o ďalšie pokyny, respektíve doplnenie otázok v znaleckom posudku, na podklade, ktorých by vedela znalkyňa konštatovať prítomnosť násilia zo strany otca. V tomto smere potom matka považuje postup znalkyne za odporujúci zákonu, stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR a jeho rozhodovacej činnosti a potom je namieste otázka, či takýto posudok možno považovať za zákonný dôkaz v konaní, na ktorý možno prihliadať.
2.3 Matka hodnotí samotný znalecký posudok za nepreskúmateľný aj po výsluchu znalkyne na pojednávaní súdu. Znalkyňa selektívne používa konkrétne psychodiagnostické metódy, ktoré iba stručne k jednotlivým osobám popísala, uviedla výsledky jednotlivých metód, respektíve testov, ktoré laikovi veľa nepovedia, a ku každej osobe súhrnne uviedla, čo všetky metódy použité na konkrétnej osobe preukázali. Takýto postup znalca matka považuje za viac ako zmätočný, nakoľko nie je možné overiť si správnosť tvrdení znalca, respektíve správnosť výsledkov použitých metód, na základe ktorých potom dochádza interpretácii a spísaniu záverov znaleckého posudku. Je bežné, že znalec psychológ uvedie výsledky konkrétnych testov, tieto hneď z interpretuje tak, aby každému čitateľovi znaleckého posudku bolo zrejmé, ako znalec dospel ku konkrétnym zisteniam a záverom. Obdobne by takto mal postupovať aj súd, teda mal by zrozumiteľne vysvetliť, na podklade akých skutočností dospel k rozhodnutiu, čo považoval za preukázané, čo nie, ako vyhodnotil dôkazy a podobne. Znalkyňa počas výsluchu nedokázala jednoznačne určiť, na podklade výsledkov akého konkrétneho testu, respektíve použitej metódy dospela ku konkrétnym zisteniam, ktoré prezentovala. Väčšina vyjadrení znalkyne boli čisté, odborne ničím nepodložené úvahy, subjektívne názory, ktoré znalkyňa nevedela oprieť o žiadne z vykonaných testov, respektíve o žiadnu psychodiagnostickú metódu.
2.4 V konaní bolo prezentované, že maloletá má po styku s otcom uvádzať, že ju otec bije a zatvára do garáže. Znalkyňa vyhodnotila tvrdenie maloletej ako nepravdivé, poukázala na to, že maloletá má bujnú fantáziu a vo vzťahu k otcovi konfabuluje. Znalkyňa sa odvoláva na použitú metódu CATO, vďaka, ktorej mala zistiť, že tvrdenia maloletej sa nezakladajú na pravde. Znalkyňa však počas svojho výsluchu na pojednávaní 29.3.2001 nedokázala konkretizovať, z čoho presne vyplynulo, že maloletá má bujnú fantáziu, znalkyňa nevedela odkázať na konkrétny výsledok konkrétneho testu, respektíve nevedela špecifikovať výsledky z CATO, na otázky odpovedala veľmi všeobecne, že každé dieťa do veku 5 rokov nie je vierohodné.
2.5 Metóda CATO a pozorovanie nie sú spôsobilé jednoznačne vyvrátiť tvrdenia maloletej. Ako uviedla sama znalkyňa, otca s maloletou pozorovala v trvaní dvoch až troch hodín, pričom následne znalkyňa uviedla, že na určité posúdenie by potrebovala cca týždeň v domácnosti konkrétneho rodiča. Sama znalkyňa priznala, že pozorovanie v trvaní dvoch troch hodín je nedostatočné a nespôsobilé určiť, že tvrdenie maloletej sa nezakladá na pravde. Znalkyňa taktiež uviedla, že nepoužila špeciálne psychodiagnostické metódy zamerané na určenie prítomnosti fyzického násilia zo strany jedného rodiča. Bujná fantázia, respektíve nevierohodnosť maloletej nevyplýva zo žiadnej z použitých psychodiagnostických metód. Znalkyňa nedokázala relevantne vysvetliť, prečo by trom, neznámym osobám maloletá uvádzala, že ju otec bije. Úvahu o určitom naučenom vzorci správania znalkyňa bližšie nerozvinula, naučený vzorec správania ani nevyplýva zo žiadnej použitej psychodiagnostickej metódy. Pri tak závažných obvineniach nie možné spoliehať sa na úvahy znalkyne, bez ich bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia, respektíve pri absencii výsledkov relevantných psychodiagnostických metód. Vo vzťahu k zväzovaniu, zalepovaniu úst a podobne znalkyňa uviedla, že to maloletá videla vo filmoch a v rozprávkach a preto takéto veci uvádza vo vzťahu k otcovi. Matke nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela znalkyňa k tejto úvahe, keď maloletá nepozerá žiadne filmy, ktorých predmetom by boli násilné scény, maloletá pozerá rozprávky typu Labková Patrola, ktoré sú absolútne nenásilné a zväzovanie rúk a zalepovanie úst by z rozprávok takéhoto typu maloletá určite neprevzala.
2.6 Nepreskúmateľné je aj tvrdenie znalkyne o tom, že maloletá chce upriamiť na seba pozornosť, preto uvádza tvrdenia o fyzickom násilí zo strany otca. Uvedené nevyplynulo zo žiadnej z použitých psychodiagnostických metód, opäť je otázne, akým spôsobom, na podklade akých skutočností dospela znalkyňa k tomuto záveru. Ide opäť o konštatovanie znalkyne, ktoré nie je ničím podložené a ktoré je založené na subjektívnom vnímaní, respektíve vlastnej úvahe znalkyne.
2.7 Rovnaké úvahy, respektíve ničím nepodložené konštatovanie zvolila znalkyňa aj pri osobe matky, kedy uviedla, že matka sa snaží o elimináciu otca zo života maloletej. Takéto závery nebolo možné prijať z rozhovoru znalkyne s matkou, nakoľko z prepisu celého rozhovoru takáto skutočnosť nevyplýva. Znalkyňa počas pojednávania nedokázala konkretizovať, v ktorom vyjadrení matky badá snahu o elimináciu otca zo života maloletej. Znalkyňa nebola oprávnená odpovedať na otázku súdu akým spôsobom by mal byť určený styk otca s maloletou, ako často by mal prebiehať a aká je vhodná doba jeho trvania, nakoľko ide o otázku právnu. Pokiaľ znalkyňa na takúto otázku odpovedala, konala v rozpore so zákonom o znalcoch.
2.8 Znalecký posudok nemá vyššiu silu ako iný dôkazný prostriedok a treba ho hodnotiť v kontexte s ostatnými dôkazmi v konaní, čím sa však súd prvej inštancie neriadil a nekriticky prevzal názory znalkyne bez bližšej revízie napriek jeho nepreskúmateľnosti a neschopnosti znalkyne vysvetliť a obhájiť si konkrétne konštatovania v jej znaleckom posudku. Z tohto dôvodu podľa názoru matky je nutné, aby bol znalecký posudok posúdený znaleckým ústavom. Nie je totiž vylúčené, že pri revízii znaleckého posudku by boli zistené aj iné pochybenia obdobného charakteru, ktoré by jednoznačne preukázali, že znalkyňa postupovala po odbornej stránke nesprávne, čoho následkom došlo k nesprávnym záverom znaleckého posudku.
2.9 Neobstojí ani podpora záverov znalkyne o tom, že maloletá je rada stredobodom pozornosti a dožaduje sa, aby si ju dospelí v jej okolí všímali a to správou z TENENET o.z. z 13.4.2020, nakoľko úvaha občianskeho združenia vyplýva z takpovediac laického pozorovania správania sa maloletej, nie z odborného posúdenia osoby znalca. Právne irelevantný súkromný názor znalca nemôže byť zo strany súdu podporovaný písomnou správou občianskeho združenia TENENET.
2.10 Obdobne nedôvodnou bola podpora záverov znaleckého posudku aj v čase rozhodovania súd prvej inštancie v tejto veci už neaktuálnou správu psychologičky PhDr. O. zo 17.10.2019, nakoľko maloleté dieťa sa s neustále vyvíja, jeho osobnosť sa mení a to v intervale každého polroka.
2.11 V konaní boli zabezpečené ďalšie dôkazy smerodajné pre posúdenie veci, s ktorými sa však súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal, respektíve sa s nimi vysporiadal tak, že uvádzal do popredia závery znaleckého posudku a to najmä písomná správa kolízneho opatrovníka zo 14.10.2019, v ktorej matka poukazuje na videozáznamy, na ktorých je maloletá pred stykom s otcom a z ktorej správy vyplýva, že na týchto videozáznamoch maloletá veľmi plače a nechce ísť na styk s otcom. Tieto videozáznamy, ktoré priamo vnímal kolízny opatrovník rozporujú konštatovanie uvedené v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že až v marci 2020 začala matka uvádzať argumenty svedčiace proti realizácii styku otca s maloletou. Už v roku 2018 totiž matka vyhľadala kolízneho opatrovníka a uviedla mu, že maloletá po realizácii styku s otcom uvádza "tato bac, teta bac". V tejto súvislosti je potrebné namietnuť aj konštatovanie súdu v bode 42. odôvodnenia rozsudku, že maloletá mala v tom čase nízky vek, čím chcel súd naznačiť, že maloletá uvádzala nepravdu. Matka považuje takéto tvrdenie súdu za účelové.
2.12 Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal s lekárskou správou MUDr. I. z 9.12.2020, v ktorej je uvedené, že maloletá má na tele modriny po brachiálnom údere otca, čo mala maloletá sama uviesť MUDr. I. počas rozhovoru bez prítomnosti matky.
2.13 Súd prvej inštancie nedôvodne (stotožniac sa so závermi znalkyne) zamietol návrh matky na vykonanie dokazovania výsluchom Ing. V. W. a V. Y., pracovníčok Okresného úradu Galanta, ktoré boli v kontakte s maloletou 19.3.2021, kedy sa matka dostavila na Okresný úrad Galanta za účelom podania vysvetlenia v priestupkovom konaní, ktoré mali súdu opísať reakciu maloletej na prítomnosť otca, ktorú priamo vnímali. Takýmto postupom súd výslovne preferoval dôležitosť znaleckého posudku, pričom ani neposúdil iné dôkazné prostriedky, ktoré mohli prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. V konkrétnom prípade nebolo namieste zamietnuť návrhy na vykonanie dokazovania s uspokojením sa, že závery znaleckého posudku sú v rozpore s tým, čo mohli menované svedkyne vnímať vlastnými zmyslami.
2.14 Obdobne súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom pedagogičky aj riaditeľky materskej školy, s ktorými prichádzala maloletá do styku každý deň a ktoré boli prítomné pri pohovore maloletej s kolíznym opatrovníkom, ktorého priebeh je zachytený v zázname kolízneho opatrovníka z 3.7.2020. Uvedené osoby, svedkyne boli spôsobilé súdu popísať reakciu maloletej na zmienku o otcovi, respektíve boli spôsobilé súdu uviesť, či sa maloletá na adresu otca vyjadruje, ak áno, pri akej príležitosti.
2.15 Nesprávny je potom záver súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletá má s otcom vytvorený pozitívny vzťah a nie je dôvod nevyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku. Obdobne nesprávny je záver súdu, že členovia domácnosti matky sú negatívne nastavení na osobu otca, že matka sa snaží o elimináciu otca zo života maloletej, že maloletá má bujnú fantáziu a k fyzickému násiliu zo strany otca nedochádza. Uvedené názory súd preberal zo záverov znalkyne v znaleckom posudku bez toho, aby tieto názory boli relevantným spôsobom potvrdené aj inými dôkazmi. K takémuto nesprávnemu postupu súdu sa vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý v náleze spisovej značky III. ÚS 299/06 uviedol, že privilegovanie znaleckého posudku ako dôkazu a prenášanie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa vnútorného presvedčenia, a teda porušenie práva na spravodlivý proces.
3.1 Kolízny opatrovník a otec maloletej odvolanie nepodali. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že znalecké dokazovanie vo veci bolo vykonané na návrh matky, ktorá po doručení jej rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení znaleckého dokazovania konkrétnou znalkyňou z odboru psychológia - klinická psychológia detí nenamietala jej odbornú spôsobilosť a túto začala spochybňovať až po obdržaní znaleckého posudku a zistení, že závery znalkyne (že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletú Y. a neexistujú dôvody, pre ktoré by maloletá nemohla prespať u otca dve noci v mesiaci a pokiaľ ide o tvrdenia matky o fyzických útokoch otca na maloleté dieťa znalkyňa z výsluchu maloletej zistila, že tieto udalosti v skutočnosti nenastali, že dieťa si ich vymyslelo) nie sú súladné s jej zámermi presvedčiť súd o nedôvodnosti návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou.
3.2 Otec považuje znalecký posudok za správny, spracovaný v súlade s odbornou spôsobilosťou znalkyne, námietku o favorizovaní tohto dôkazu súdom prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej za nedôvodnú a jeho preskúmavanie znaleckým ústavom za nehospodárne. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami matky už v samotnom rozhodnutí.
3.3 Lekárska správa od MUDr. I., detskej lekárky maloletej Y., ktorú matka maloletej dlhoročne pozná, vychádza z tvrdení matky, ktorá lekárke uviedla, že modrina, ktorú dieťa má, spôsobil otec. Táto lekárska správa nepreukazuje, že otec skutočne maloleté dieťa udrel a spôsobil mu modrinu alebo odreninu. Otec takéto obvinenia zo strany matky odmieta ako nepravdivé . Otec sa pred súdom aj kolíznym opatrovníkom vyjadril, že dieťaťu neubližuje, nikdy mu neublížil, tiež uviedol, že naposledy dieťa už k nemu prišlo s malým fliačikom, pričom matka využije každú príležitosť, aby na otca podala trestné oznámenie a utekala k detskej lekárke s modrinou za účelom získania podkladu pre takéto trestné oznámenie.
3.4 V závere svojho vyjadrenia otec ďalej uviedol, že toho času sa styk otca s maloletou realizuje riadne, maloletá sa na stretnutia s otcom teší a nie sú žiadne problémy. Styk sa začal riadne realizovať potom, ako otec podal trestné oznámenie na matku pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ako bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň bol nariadený výkon rozhodnutia o úprave styku v zmysle z rozsudku Okresného súdu Galanta z 12.2.2016 sp.zn 22P/195/2018. Pokiaľ by mala byť pravda to, čo tvrdí matka, teda, že dieťa otec bije, zatvára v garáží a podobne, určite by nechcelo ísť k otcovi a nesprávalo by sa u neho tak bezprostredne, veselo a šťastne.
4. Matka vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca k jej odvolaniu zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a odvolacích dôvodoch ďalej dôvodiac, že nie jej úlohou jej právneho zástupcu upozorňovať na možné porušenia zákona znalcom, pričom v prípade jeho pochybenia bez nápravy zo strany súdu prvej inštancie má možnosť tieto pochybenia namietať v odvolacom konaní.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu - rozšírenie styku s maloletou Y. K. nar. XX.X.XXXX.
5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo výroku vecne správny z dôvodu, že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy (keď pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal jedine zo záverov vo svojej podstate nepreskúmateľného a zmätočného znaleckého posudku PhDr. Martiny Piačkovej, znalkyne pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, hoci pre posudzovanie v civilných konaniach, najmä vo vzťahu ku rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi, k problémom ohľadom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a napokon aj k zodpovedaniu otázok predložených znalcovi súdom prvej inštancie sa vyžaduje znalec z odboru poradenskej psychológie, neberúc do úvahy ostatné dôkazy vykonané v konaní - správu kolízneho opatrovníka zo 14.10.2019 a lekársku správu MUDr. I., prípadne odmietnuc vykonanie dôkazov navrhovaných matkou - výsluchom svedkov a to pani B., Y. a Ing. W. a napokon či vec aj nesprávne právne posúdil ohľadom zmeny pomerov vyžadujúcej si zmenu rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8.1 Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 C.m.p., v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.
8.2 Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2).
8.3 Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
8.4 V zmysle čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).
8.5 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
8.6 Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8.7 Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
8.8 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 ZoR uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne.
9. Zo skutkového stavu zisteného v tomto konaní (uvedeného v bode 1.2.1 až 1.2.10 tohto rozhodnutia) vyplýva, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou Y. došlo ku zmene pomerov najmä na strane maloletej Y., ktorá má viac ako 5 rokov, je živá, aktívna, je rada stredobodom pozornosti, dožaduje sa, aby si ju dospelí v jej okolí všímali , skáče do reči, zapája sa do rozhovoru dospelých, snaží sa určovať pravidlá (ktoré skutočnosti sporné v tomto konaní neboli). Od 09/2019 navštevuje MŠ v M., kde aj s „cudzími ľuďmi“ zaspáva a následne sa v ich kolektíve (bez prítomnosti matky) zobúdza, pričom jej vzťah k otcovi je pozitívny - podľa osobných pozorovaní znalkyne v interakcii s otcom bez prítomnosti matky sa správa uvoľnene, bez prejavov strachu, úzkosti a tenzie, dôveruje mu a zúčastňuje sa na spoločnej hre, prejavuje voči nemu náklonnosť a túli sa k nemu a pri komunikácii ho rešpektuje a reaguje spontánne (ktoré skutočnosti neboli v konaní taktiež sporné). Otec dlhodobo prejavuje eminentný záujem na podieľaní sa na jej výchove a to aj priamo a bezprostredne v čo najširšom rozsahu, k čomu má vytvorené aj vhodné podmienky a to či už mentálne, materiálne, ale aj časové. Pokiaľ vzhľadom na vyššie uvedené zistenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že najmä na strane maloletej nastala taká zmena v pomeroch, že je dôvodným (v záujme naplnenia práva dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi ako aj práva rodičov podieľať sa rovnocenne na výchove svojich detí) zmeniť ostatné rozhodnutie upravujúce styk otca s maloletou, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne a námietky matky o neexistencii takejto podstatnej zmeny odôvodňujúcej zmenu úpravy styku otca s maloletou za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil totiž správny záver, že dôvody pre ktoré matka s rozšírením styku otca s maloletou nesúhlasila buď nie sú podstatnými (že maloletá v domácnosti otca nemá vlastnú izbu, že nie je isté, že by otec k maloletej v noci vstával, ak by to situácia vyžadovala, že maloletá t.č. nie je na to pripravená - ešte má bujnú fantáziu - vidí bubáka, že otec nedokáže maloletej zabezpečiť vhodné stravovanie a pod.), alebo ich nemožno považovať za reálne existujúce a v konaní za preukázané (tvrdenia matky ohľadne údajného neprimeraného trestania maloletej u otca - zatváranie maloletej v garáži a prelepovanie jej rúk a nôh páskou a pod.). Sama maloletá ako pôvodca takýchto obvinení otca totiž tieto bezprostredne pri rozhovore so znalkyňou poprela, resp. prehlásila, že si ich vymyslela. Obdobne k záveru o fyzickom napádaní maloletej zo strany otca nemožno dospieť ani zo správy MUDr. W. I. z 9.12.2020, nakoľko lekárka síce zistila prítomnosť oderky na chrbte maloletej, avšak jej záver o tom, že k nej došlo po brachiálnom údere otca (ktorý popiera, že by maloletú 8.12.2020 udrel) nemožno považovať za hodnoverný a to aj vzhľadom na v konaní preukázané bežné správanie sa maloletej k otcovi - dôveruje mu, správa sa uvoľnene, bez prejavov strachu, úzkosti a tenzie (pravdaže neprihliadnuc na ojedinelú reakciu maloletej na prítomnosť otca vo výrazne stresovej situácii, ktorej maloletú vystavila matka, ktorá iracionálne (pravdepodobne neuvedomujúc si nevhodnosť takéhoto svojho konania) dňa 19.3.2021 vzala so sebou maloletú na Okresný úrad Galanta, na ktorý bola predvolaná za účelom podania vysvetlenia v priestupkovom konaní, účastníkmi ktorého boli obaja rodičia). Pre poriadok je potrebné uviesť, že z bezprostredných výpovedí matky na pojednávaniach súdu, prípadne pred pracovníkmi TENENET-u vyznieva, že hlavným dôvodom odmietania rozšírenia styku maloletej s otcom je strach maloletej z bubáka, nie z otca a teda, že aj samotná matka maloletej (na rozdiel od jej právneho zástupcu) osobu otca maloletej nevníma ako hrozbu pre maloletú, teda aj ona samotná vyjadrenia maloletej o jej údajnom neprimeranom trestaní, zatváraní do garáže, prelepovaní končatín páskou a pod. zo strany otca (najlepšie poznajúc maloletú) berie s rezervou.
10. V konaní bolo nesporným, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva výrazne konfliktná situácia, ktorá znemožňuje vzájomnú bežnú a normálnu spoluprácu rodičov pri výkone ich práv a povinností k maloletej Y. (tak je tomu aj pri organizovaní stretávania sa otca s dcérou, kedy odovzdávania si dieťaťa rodičmi v prevažnej miere prebiehajú v nepríjemnej, napätej atmosfére, keď rodičia vzájomne bojujú o priazeň maloletej a hľadajú na správaní sa toho druhého len chyby a tieto okamžite navzájom komunikujú), v dôsledku čoho dohoda rodičov o rozšírení styku otca s maloletou je nemožná a tak je potrebné aby styk bol upravený rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie správne určil aj rozsah styku otca s maloletou zohľadniac predovšetkým najlepší záujem maloletej Y. (ktorý pri rozhodovaní bral ako prvoradý), jej právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ale aj skutočnosť, že v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.
11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zásadnou otázkou pre rozhodnutie súdu o rozšírení styku otca s maloletou bolo, či obvinenia maloletej o neprimeranom trestaní maloletej otcom (jej zatváranie do garáže, prelepovanie nôh a rúk páskou, či fyzické útoky zo strany otca sú pravdivé alebo nie, a že na zodpovedanie tejto otázky sú potrebné odborné znalosti znalca. Neobstojí preto námietka matky o neodbornosti PhDr. Martiny Piačkovej, znalkyne zapísanej v odbore psychológia, odvetvie a klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí pre posúdenie v konaní odbornej otázky, či u otca skutočne dochádza k neprimeranému trestaniu maloletej v zhode s jej niektorými vyjadreniami prezentovanými či už pred matkou, ale hlavne pred cudzími osobami - teda či je maloletá skutočne obeťou trestnej činnosti, prípadne aká je vierohodnosť takýchto jej vyjadrení a ak k takémuto trestaniu a ubližovaniu maloletej zo strany otca nedochádza, aká je motivácia maloletej k takýmto vyjadreniam, nakoľko zodpovedanie ktorých otázok podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon číslo 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a Prílohy číslo 1 a číslo 2 spadá do odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie detí. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tieto otázky boli v konaní jednoznačne zodpovedané - odpovede na ne vyplynuli či už zo znaleckého posudku znalkyne (tu pozri napr. č.l. 65 - 73 ZP, keď maloletá bez zvýšenej tenzie, napätia, či dráždivosti, v stave pokoja a uvoľnenosti pri bezprostrednom rozhovore so znalkyňou jednoznačne potvrdila, že si obvinenia otca z násilného správania sa voči nej a neprimeraného obmedzovania jej osobnej slobody vymyslela, č.l. 77 a 78 ZP, kde znalkyňa konštatuje, že vývin maloletej prebieha v norme, je u nej prítomná bohatá fantázia a konfabulácie, keď si nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantáziou, že maloletá svoje požiadavky presadzuje razantne a vynucuje si neustálu pozornosť s tendenciou určovať pravidlá bez jasne vymedzených hraníc, pričom v interakcii s otcom sa správa uvoľnenie, bez prejavov strachu, úzkosti alebo tenzie, v jeho prítomnosti je komunikatívna dôveruje mu a zúčastňuje sa na spoločnej hre, automaticky prejavuje voči nemu náklonnosť a túli sa k nemu, pri komunikácii s ním ho rešpektuje a reaguje spontánne, pričom otec je pri interakcii s maloletou nadmerne opatrný a obozretný, čo môže byť dôsledok strachu, že bežná problematická či výchovná situácia môže byť interpretovaná dieťaťom ako nežiaduca a následne by mohol byť odmietnutý alebo konfrontovaný matkou či širšou rodinou - č.l. 82 ZP a napokon že citová väzba maloletej k otcovi je pozitívna - tu pozri č.l. 83 ZP), alebo jej výpovede na pojednávaní súdu (tu pozri číslo listu 318 až 320 spisu , keď znalkyňa pred súdom jednoznačne potvrdila výsledky svojich zistení uvedené v znaleckom posudku o psychickej vyrovnanosti maloletej a to bez prítomnosti fyzických atakov zo strany jej rodičov, kedy znalkyňa jednoznačne prehlásila, že násilie zo strany rodičov v danom prípade nezistila, že pri pozorovaní znalkyne bola maloletá vo vzťahu k obom rodičom bezprostredná, otvorená, bez známok úzkosti alebo napätia, pričom maloletá mala blízky fyzický kontakt k obom rodičom, ďalej jej vzťahu k otcovi, ako aj motiváciu maloletej ku konfabulačným obvineniam otca z jej neprimeraného trestania - vidiac túto či už ako spôsob ventilácie napätia pociťovaného na strane maloletej z celkovej výrazne nepriateľskej atmosféry medzi rodičmi, do ktorej atmosféry je oboma rodičmi nezmyselne zaťahovaná, alebo v snahe maloletej upútať na seba pozornosť, či už matky alebo tretích osôb a pod.). 12. Obdobne neobstojí ani námietka matky vznesená už počas konania súdu prvej inštancie, že znalecký posudok je nepreskúmateľný (nakoľko jeho závery nemožno overiť) aj po výsluchu znalkyne na pojednávaní súdu a údajného spochybnenia jeho záverov samotnou znalkyňou jej vyjadrením, že na riadne posúdenie by potrebovala cca týždeň v domácnosti konkrétneho rodiča a v tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na riadne a vyčerpávajúce zdôvodnenie nedôvodnosti tejto námietky matky súdom prvej inštancie v jeho rozsudku (bod 41 a 42). Znalkyňa dostatočne presvedčivo zdôvodnila svoje závery o neprítomnosti násilia zo strany otca voči maloletej ako aj dôvody, pre ktoré maloletá konfabulovala o takomto údajnom násilí a obmedzovaní jej osobnej slobody zatváraním do garáže a zväzovaním jej rúk a nôh lepiacou páskou ako aj metódy z ktorých tieto závery vyvodila (osobné pozorovanie, metóda CATO). Tu odvolací súd opätovne odkazuje a vyčerpávajúce zdôvodnenie nedôvodnosti tejto námietky matky a to súdom prvej inštancie v bode 41. rozsudku. K opačnému záveru (teda o pravdivosti takýchto jej tvrdení) nebolo možné dospieť na základe žiadneho v konaní vykonaného dôkazu, ani dôkazu navrhovaného matkou (matka na preukázanie takýchto tvrdení nenavrhla žiaden dôkaz). Tvrdenia matky maloletej o násilí páchanom zo strany otca na maloletej zostali napokon ničím nepodložené (aj samotná maloletá Y., ako zdroj týchto informácií na ktorom matka stavala, v rozhovore so znalkyňou uviedla, že si tieto skutkové okolnosti vymyslela). Tieto zistenia znalkyne neboli v konaní vyvrátené a neboli tu ani len najmenšie dôvody, pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že znalkyňa nebola spôsobilá takýto rozhovor s maloletou viesť, urobiť z neho logický odborný záver, prípadne, že pred súdom klamala o týchto skutočnostiach. 13. Odvolací súd sa napokon stotožňuje aj s postupom súdu prvej inštancie ktorý z dôvodu, že nespochybnil čestné vyhlásenie pani B., t.j., že by toto nebolo pravdivé a že by v ňom nebolo zachytené to, čo maloletá uviedla, prípadne konštatovanie ošetrujúcej lekárky maloletej MUDr. I., že maloletá mala oderku na chrbte a napokon aj tvrdenia pracovníčok na Okresnom úrade (p. W. a p. Y.) pred ktorými sa mala maloletá vyjadriť, že sa otca bojí, následne návrhy matky na vypočutie týchto osôb na pojednávaní súdu zamietol z dôvodu nehospodárnosti takéhoto konania. Skutkové okolnosti, ktoré medzi stranami nie sú sporné, nie je totiž potrebné pred súdom dokazovať. Žiadna z navrhovaných svedkýň nebola svedkom násilia páchaného otcom na maloletej a ich vedomosť o takomto údajnom násilí bola len sprostredkovaná, dozvedeli sa o ňom od maloletej Y., ktorá si tieto skutkové okolnosti vymyslela, prípadne boli svedkami odmietania otca maloletou v ojedinelej stresovej situácii, ktorá objektívne existuje pri prejednávaní priestupku, ktorého účastníkmi sú vzájomne sa obviňujúci rodičia maloletej. 14. Neobstojí námietka matky, že v konaní boli zabezpečené ďalšie dôkazy smerodajné pre posúdenie veci, s ktorými sa však súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého rozsudku nevysporiadal, respektíve sa s nimi vysporiadal tak, že uvádzal do popredia závery znaleckého posudku a to najmä písomná správa kolízneho opatrovníka zo 14.10.2019, v ktorej matka poukazuje na videozáznamy, na ktorých je maloletá pred stykom s otcom a z ktorej správy vyplýva, že na týchto videozáznamoch maloletá veľmi plače a nechce ísť na styk s otcom, nakoľko tu sa odvolací súd stotožňuje s názorom matky (prezentovanom v jej odvolaní v súvislosti s kritikou súdu prvej inštancie, že závery znaleckého posudku podporil správou psychologičky PhDr. O. zo 17.10.2019), že pre rozhodnutie vo veci nemožno považovať za smerodajné správy o správaní sa maloletej staré viac ako jeden a pol roka (zachycujúce v tom čase aktuálne správanie sa maloletej), nakoľko maloleté dieťa sa neustále vyvíja, jeho osobnosť sa mení cca každého pol roka. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci takúto správu nebral za smerodajnú, konal správne. Obdobne správnym bol aj postup súdu, keď z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie výsluchom pedagogičky aj riaditeľky materskej školy za účelom zistenia reakcie maloletej na zmienku o otcovi, prípadne vyjadrení sa maloletej na adresu otca, nakoľko jednak písomné vyjadrenie sa riaditeľky materskej školy považoval za pravdivé a tak nebolo potrebné, aby ho zopakovala aj osobne pred súdom a na druhej stane takéto dokazovanie nebolo spôsobilé zmeniť záver súdu o potrebe rešpektovania a naplnenia práva maloletej Y. na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma jej rodičmi, nakoľko tieto vyjadrenia nepreukazovali, že by styk otca s maloletou / jeho rozšírenie bol v rozpore s jej záujmom. 15. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ostatnými námietkami uplatnenými matkou maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka maloletej ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pre poriadok však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že je veľmi dôležité, aby si obaja rodičia uvedomili, že z dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že je to práve ich nepriateľské až nenávistné správanie sa k sebe navzájom, ktoré maloletú Y. mätie v postojoch k nim a núti ju ventilovať napätie, ktoré by dieťa v jej veku prežívať nemalo. Ak láska rodičov k dieťaťu je skutočná, mali by mu dopriať prežívať radostné detstvo (keď deti bez výčitiek môžu príjmať / prežívať lásku, ktorú im prejavujú všetky im blízke osoby a keď túto lásku im môžu taktiež bez výčitiek opätovať) a v záujme toho by mali potlačiť nutkanie k presadzovaniu svojich osobných záujmov na úkor záujmov maloletej.
16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách štátu (ktorých spôsob výpočtu nebol matkou spochybnený) ako aj o trovách konania.
17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..
18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).