Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-18-2021.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci V. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na I. ul. č. XX v N. K. dieťaťa rodičov: S. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. XX v N. K. a V. V. nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX naposledy bývajúceho na N. ul. č. XXX vo U., P. republika v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.10.2020 č.k. 3P/36/2020 - 50 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.2.2020 do 26.7.2021.
Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 560,- Eur za obdobie od 1.2.2020 do 30.9.2020 je otec povinný zaplatiť Richardovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zastavuje konanie o zvýšenie výživného od 27.7.2021 do budúcna.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre vtedy ešte maloletého V. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.7.2012 č.k. 8P/95/2012-33 zo 70,- Eur mesačne na 140,- Eur mesačne od 1.2.2020, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa vopred. Dlžné výživné 560,- Eur za obdobie od 1.2.2020 do 30.9.2020 povolil otcovi splácať po 40 Eur mesačne s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, je zročný celý dlh.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného. V tejto súvislosti poukázal na svoje vysoké výdavky na nájom (20.000,- Kč), inkaso (5.379,- Kč), internet (300,- Kč), telefón (1.200,-Kč) , dopravu do práce (2.000,- Kč), po zaplatení ktorých mu z jeho platu 37.926,- Kč ostane necelých 9.000,- Kč, z ktorých si musí zaplatiť stravu, oblečenie, lieky a osobné potreby. Poprel, aby vlastnil osobné motorové vozidlo ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, pretože nemá vodičský preukaz, nakoľko mu bol odobraný exekútorom pre neplatenie výživného. Dodal, že sa rozvádza a nežije s manželkou v jednej domácnosti. Na podporu svojich tvrdení predložil nájomnú zmluvu medzi prenajímateľmi a I. (jeho manželkou) na prenájom bytu v Tábore s dohodnutým nájomným 9.000,- Kč mesačne a poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3.500,- Kč.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k výraznému zvýšeniu potrieb maloletého.
4. Matka a v súčasnosti už plnoletý V. vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedli, že vôbec nie je isté, či otec ešte skutočne platí tak vysoké nájomné a či ešte stále býva v byte, pretože nájomná zmluva mu skončila. Skutočnosť, že sa rozvádza nie je právne relevantná pre toto konanie, ak zarába 1.400,- Eur mesačne a nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Roky sa vyhýba plateniu výživného, v dôsledku čoho matka musela poberať náhradné výživné. Poznamenali, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto zotrvali na podanom návrhu. Je smutné, že otec aj teraz, keď má z čoho prispievať na výživné navrhuje zamietnuť návrh na jeho zvýšenie. Poukázali na to, že matka zarába len 150,- Eur mesačne a jej manžel minimálnu mzdu a odôvodnené potreby V. ostali rovnaké ako boli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie s tým, že šetria na stužkovú, ktorá ho čaká v nasledujúcom školskom roku.
5. Matka a V. sa vo vyjadrení stotožnili s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
6. Matka podaním z 18.8.2021 oznámila, že otec zomrel. Priložila úmrtný list, z ktorého je zrejmé, že otec - V. V. nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX v K., K., č. XX.
7. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre teraz už plnoletého V.a zo 70 Eur mesačne na 140 Eur mesačne od 1.2.2020 do 26.7.2021. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2012 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej nástupom V.a na strednú školu a podstatným zvýšením príjmu otca. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. K zmene pomerov došlo aj z dôvodu samotného veku V.a, pretože v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal 10 rokov, kým v súčasnosti má už 18 rokov. Odvolací súd považuje sumu 140 Eur mesačne na ktorú bolo zvýšené výživné a ktorú navrhovala priznať matka za adekvátnu zvýšeným potrebám V.a. Je nepochybné, že výživné v prepočte 4,66 Eur na deň (140/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov V.a na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy V.a nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.
12. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného zarábal 8.300,- Kč mesačne a mal vyživovaciu povinnosť len voči V.ovi. Zo správy zamestnávateľa otca z 25.8.2020 vyplýva, že otec u nich pracoval v roku 2019 s čistým priemerným mesačným príjmom 39.367,- Kč a v roku 2020 s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 37.926,- Kč. Nepribudla mu žiadna iná vyživovacia povinnosť. Zvýšenie príjmu otca o 29.626,- Kč (1.166,79 Eur) v roku 2020 a o 31.067,- Kč (1.223,54 Eur) v roku 2019 dostatočne opodstatňuje záver, že došlo k podstatnej pozitívnej zmene aj v pomeroch otca, a že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu V.a o 70 Eur mesačne viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zohľadňujúc, že nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Ak otec napriek tejto výrazne pozitívnej zmene svojho príjmu tvrdí, že mu jeho pomery neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu, odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných deklarovaných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov napríklad len na bývanie vo výške 25.379,- Kč mesačne (999,53 Eur) pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči V.ovi nevyvážene (ak matka deklarovala výdavky 5 člennej domácnosti na bývanie 300 Eur mesačne a manželka otca má nájomnú zmluvu na 12.500,- Kč mesačne) a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb V.a preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca a zamietnuť návrh na zvýšenie výživného by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast V.a na matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného do 26.7.2021 kedy ešte otec žil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Pokiaľ ide o dlžné výživné, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ho správne vyčíslil na 560,- Eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným, ktoré predstavuje 70 Eur (140 Eur - 70 Eur) za 8 mesiacov od podania návrhu 1.2.2020 do 30.9.2020, pretože zistil, že otec si počas tohto obdobia neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, odvolací súd je toho presvedčenia, že vzhľadom na úmrtie otca by nebolo účelné potvrdiť aj výrok, ktorým bolo otcovi povolené splácať dlžné výživné v splátkach, pretože je zjavné, že si už túto povinnosť nebude môcť riadne plniť a zročným sa stane celý dlh na výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 560,- Eur za obdobie od 1.2.2020 do 30.9.2020 zaviazal teraz už nebohého otca zaplatiť priamo plnoletému V.ovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto určené dlžné výživné ku dňu smrti poručiteľa (v tomto konaní otca) tvorí pohľadávku oprávneného (V.a) voči dedičstvu poručiteľa (otca).
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Odvolací súd z matkou predloženého úmrtného listu zistil, že otec zomrel 27.7.2021. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému dieťaťu pre svoj osobný charakter neprechádza na dedičov, a to od okamihu smrti povinného. Vzhľadom k tomu, že smrť povinného z vyživovacej povinnosti, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, odvolací súd konanie o zvýšenie výživného od 27.7.2021 zastavil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).