Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-57-2021.pdf
PDF · 135.37 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/57/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. X., nar. XX. L. XXXX, trvale pobytom u matky, t. č. Diagnostické centrum G. G., so sídlom F. XX, G. G., zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: M. X., nar. XX. R. XXXX, trvale pobytom P. XXX/XX, P. J., t. č. pobytom D. XXX, P. J., a otca: v rodnom liste neuvedený, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o uloženie výchovného opatrenia, o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo6. mája 2021 č.k. 32P/3/2021-96 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. nariadil ústavnú starostlivosť maloletého dieťaťa: P. X., nar. XX. L. XXXX, ktorú bude vykonávať v zariadení Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U.; II. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta uložil povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U.; III. matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U.; IV. konanie o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia zastavil a V. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami§ 24 ods. 4, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 44 ods. 1 až ods. 4, § 54 ods. 1 až ods. 3, ods. 5, § 55 ods. 1 až ods. 3, § 62 ods. 1 až ods. 5, § 81 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), § 29 ods. 1 a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“); § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, matky maloletého dieťaťa, zástupcu Okresnej prokuratúry Galanta ako aj oboznámením sa s podstatným obsahom spisu. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že maloletá P. je prvorodeným dieťaťom, otca v rodnom liste uvedeného nemá. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 32P/3/2021-26 z 11. januára 2021 bola maloletá P. dočasne zverená do starostlivosti Diagnostického centra G. G., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Maloletá bola umiestnená do Diagnostického centra G. G. umiestnená 20. januára 2021.Zo správy Diagnostického centra G. G. z 9. apríla 2021 vyplýva, že maloletá P. návštevy v zariadení nemala, s matkou je v pravidelnom telefonickom kontakte, so starou matkou je v občasnom telefonickom kontakte. Maloletá sa ochotne a pravidelne zúčastňovala sedení so psychológom podľa potreby (s dôrazom na riešenie jej situácie a konfliktov so spolužiačkami). V režimovom zariadení vie primerane pracovať, pod dozorom si plní svoje povinnosti a zúčastňuje sa vyučovania. Celková vedomostná úroveň maloletej je nízka vo všetkých predmetoch a nezodpovedá dosiahnutému stupňu vzdelania.
Maloletá spoluprácu neodmieta, dokáže pracovať v rámci svojich schopností. Diagnostické centrum odporučilo umiestnenie maloletej v Reedukačnom centre. Zo správy kolízneho opatrovníka z 28. apríla 2021 vyplýva, že rodinné prostredie na strane matky (kde nie je zabezpečená jednotná výchova) nie je vhodné pre návrat maloletej do rodiny. Konflikty v spoločnej domácnosti medzi matkou a starou matkou pretrvávajú, vyvrcholili odchodom matky do domácnosti bývalého partnera (otca jej dvoch mladších detí), ktorého sama matka označovala za tyrana a alkoholika, pričom predložené lekárske správy tvrdenia matky preukazovali. O nevhodnom návrate maloletej do domáceho prostredia svedčí aj tvrdenie maloletej P., ktorá partnera matky pána B. nevníma ako vhodného partnera pre jej matku. Kolízny opatrovník konštatoval, že pre opätovné spolužitie matky a jej partnera, pre neochotu matky riešiť svoju situáciu, bezdôvodnú nespoluprácu matky, nedoriešený zdravotný stav matky je nevhodné, aby sa maloleté vrátila do rodiny. Aktuálne pomery v rodine matky nie sú vhodné, môžu mať kontraproduktívny vplyv na priebeh výchovného opatrenia. V správe je tiež konštatované, že rodina síce má vytvorené vhodné bytové podmienky a prostredie k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú P., avšak prítomnosť maloletej P. v domácnosti matkinho partnera nie je vhodná, a to z dôvodu že v uvedenej domácnosti žije aj jeho plnoletý syn, s ktorým maloletá udržiavala blízky vzťah. Matka maloletej nedisponuje dostatočnou kapacitou k zvládaniu svojich osobných, rodinných ani zdravotných problémov, ktoré majú priamy dopad na nezvládanie výchovy a problémového správania sa maloletej P.. Kolízny opatrovník sa pokúšal skontaktovať s matkou maloletej no neúspešne, matka na podnety nereaguje, o nových skutočnostiach úrad neinformuje, resp. informuje len čiastočne a to až na opakované výzvy. Na základe zistených a uvedených skutočnosti má kolízny opatrovník za to, že najvhodnejším riešením výchovných problémov u maloletej P. je nariadenie ústavnej starostlivosti a umiestnenie maloletej v Reedukačnom centre K. U.. Na nariadenom pojednávaní 6. mája 2021 kolízny opatrovník (na základe správy Diagnostického centra ako aj poznatkov z vlastného šetrenia) navrhol nariadiť nad maloletou ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre K. U., aby bola matka maloletého dieťaťa zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu na účet zariadenia. Na strane rodiča maloletej existujú objektívne prekážky, pre ktoré nemôžu zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletej P.. Matka maloletej s takýmto návrhom nesúhlasila poukazujúc okrem iného aj na štúdium maloletej na strednej škole v Galante. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je nevyhnutné nariadiť nad maloletou P. ústavnú starostlivosť. Uviedol, že maloleté dieťa sa toho času nachádza v Diagnostickom centre G. G., F. XX, XXX XX G. G., pričom matka maloletej t. č. nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, a to ani po materiálnej, ani po osobnostnej stránke. Matka opätovne zdieľa spoločnú domácnosť s jej bývalým partnerom, okrem maloletej P. má ďalšie tri maloleté deti, z ktorých syn je umiestnený v zariadení v P. v ústavnej starostlivosti. Matka má t. č. akútny a vážny zdravotný stav, čaká ju operácia - konizácia krčky maternice. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko sa v rodine maloletého dieťaťa nenašli osoby, ktoré by vedeli, resp. by boli ochotné prevziať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom v danom prípade neprichádza do úvahy ani zverenie maloletej do inej formy náhradnej starostlivosti, súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre, so sídlom P. č. X, K. U.. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že počas konania bola prejavená snaha matky o návrat maloletej do jej domácnosti, avšak t. č. súd na základe vykonaného dokazovania prihliadajúc na výsluch matky posúdil návrh na návrat dieťaťa do starostlivosti matky za predčasný. Matku maloletého dieťaťa čaká operácia, s ktorou je spojené aj obdobie, ktoré slúži na jej fyzické zotavenie sa a návrat do bežného života, počas ktorého musí mať matka maloletej zabezpečený kľudový režim. Návratom maloletého dieťaťa do domácnosti matky sa vyžaduje od rodiča okrem iného aj zabezpečenie maximálneho dozoru nad maloletou, poukazajúc na problémy s maloletou, ktoré zapríčinili jej dočasné umiestnenie v centre (maloletá bola nezvládnuteľná, vo všetkom klamala, nerešpektovala pravidlá a stanovené vychádzky matkou, vyhrážky, že si fyzicky ublíži, že utečie, neprimeraný kontakt s plnoletým nevlastným súrodencom atď.). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad výchovou maloletej, čím bude zabezpečený jej vývin z dlhodobého hľadiska a to v najlepšej možnej miere. Súd prvej inštancie zároveň v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti centra. Súčasne uložil matke maloletej, vychádzajúc z jej sociálnych, rodinných a majetkových pomerov (slobodná, okrem maloletej P. má matka ďalšie tri vyživovacie povinnosti, t. č. je poberateľkou príspevku v hmotnej núdzi vo výške 236 eur) povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v zákonnej minimálnej výške tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na uloženie výchovného opatrenia súd prvej inštancie konanie o uloženie výchovného opatrenia zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I., II., III. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa s návrhom na jeho zrušenie a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka v úvode poukazuje na odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len OSPODaSK) na vykonanie opatrení voči maloletej ambulantnou terénnou formou v Centre pre rodiny F., a tiež stanovenie nízkej miery ohrozenia výchovy maloletej. Zo správy Diagnostického centra G. G. z 9. apríla 2021 vyplýva, že maloletá P. nevykazuje žiadne vážne poruchy správania, ochotne sa zúčastňuje na sedeniach s psychológom, s matkou udržuje pravidelný kontakt. Matka má výhrady voči záverom správy kolízneho opatrovníka o pretrvávaní problémov medzi starou matkou a matkou maloletej. Matka tvrdí opak, a to zlepšenie vzájomných vzťahov. Matka odišla do domácnosti otca svojich dvoch maloletých detí, tento prestal s užívaním alkoholu, pomery v rodine sa stabilizovali. Za okolnosti vzťahu matky maloletej a jej druha nemožno trestať maloletú nariadením ústavnej starostlivosti. Maloletá prekonala ťažkú pubertu, niekoľkomesačný pobyt v Diagnostickom ústave maloletej pomohol v orientácií a stabilizácií. Maloletá ukončila povinnú školskú dochádzku, ďalej bude pokračovať v štúdiu na strednej škole v Galante. Maloletá nemala nikdy problémy s orgánmi činnými v trestnom konaní, nie je dôvod na jej umiestnenie v Reedukačnom centre. Práve naopak, žiaduci je návrat maloletej do rodinného prostredia, ktoré má prednosť pred ostatnými formami výchovy. Stará matka maloletej je pripravená v prípade potreby prijať maloletú do svojej domácnosti, kde môžu spolu žiť a kde bude maloletej poskytnutá starostlivosť, ktorú skutočnosť je ochotná dosvedčiť aj písomným vyhlásením. Ďalej poukazuje na povinnosť súdov rešpektovať právo dieťaťa vyrastať v rodinnom prostredí. V tejto súvislosti poukazuje na Usmernenie OSN o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009. Záverom poukazuje na to, že maloletá P. nemá v porovnaní so svojimi rovesníkmi horšie podmienky pre život, zbytočne zaberá miesto v Reedukačnom centre, ktoré príslušné orgány môžu využiť pre naliehavejší prípad.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, odvolanie matky maloletého dieťaťa považuje za nedôvodné, navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na šetrenie a pohovor s maloletou P. v Diagnostickom centre realizované 19. mája 2021, z ktorého zistil, že maloletá od posledného šetrenia realizovaného 3. marca 2021 vykazovala problémové správanie (konflikty so spoluzverenkyňami, vyvolávanie konfliktných situácií, klamstvá, opakované porušovanie pravidiel centra, neodovzdanie nepovolených vecí pri nástupe). Maloletá P. je podľa údajov zariadenia nesebakritická, vymýšľa si, špekuluje, absentuje sebaovládanie, má detské maniere, zároveň chce byť užitočná, má problém s rešpektovaním autorít. Maloletá udržiava pravidelný telefonický kontakt s matkou a babkou, má dobre rozvinuté pracovné návyky. Maloletá bola pracovníkmi zariadenia oboznámená o výsledku rozhodnutia vo vecí nariadenia ústavnej starostlivosti, túto informáciu spracovala veľmi ľútostivo. Sama maloletá vyjadrila strach zo zariadenia, kde má vykonávať ústavnú starostlivosť, počas rozhovoru sa informovala o osobnom kontakte s rodinou, v tomto smere bola ubezpečená o pretrvaní osobného kontaktu s rodinou. Zároveň bola poučená o tom, že nariadenie ústavnej starostlivosti je v jej najlepšom záujme. Maloletá počas pohovoru uviedla, že sa má dobre, je zdravá, v škole sa jej darí, zlepšila sa v matematike, ktorá ju baví, celkovo si zlepšila prospech. Chýba jej matka a malé sestry, kontaktovala triednu učiteľku zo Základnej školy P. J., ktorá jej odpovedala a povzbudila ju. Počas rozhovoru sa opakovane vracala k nariadeniu ústavnej starostlivosti, na čo reagovala veľmi ľútostivo, plačom, no zároveň poukázala na vlastnú vedomosť o tom, kvôli čomu/komu je v zariadení, majúc na mysli syna matkinho partnera E. B.. K odvolaniu dodatočne doručil správu Diagnostického centra G. G. o priebehu výchovného opatrenia z 9. júna 2021.
4. K odvolaniu matky sa vyjadrila zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta, namietajúc nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyvodené skutkové závery súdu prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nariadil nad maloletou P. ústavnú starostlivosť (matka nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa tak po materiálnej ako aj osobnostnej stránke) nesubsumoval pod žiadny zo zákonných dôvodov v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) až písm. d) ZR. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval zákonný dôvod pre nariadenie ústavnej starostlivosti, odôvodnenie nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia,
je nepreskúmateľné. Konanie bolo začaté na podnet ÚPSVaR Galanta, pričom tento navrhoval uloženie výchovného opatrenia maloletej, pričom až na nariadenom pojednávaní 6. Mája 2021 sa matka maloletej ako aj zástupca Okresnej prokuratúry Galanta dozvedeli, že navrhovateľ upustil o návrhu na uloženie výchovného opatrenia, pričom navrhuje nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou, a to na základe aktuálnych osobných pomerov na strane matky maloletej, ktoré si súd bez ďalšieho osvojil, rovnako ako tvrdenie Diagnostického centra o dôvodnosti uloženia ústavnej starostlivosti nad maloletou. Prokuratúra sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami matky, poukazujúc na prednosť výchovy maloletého dieťaťa v rodinnom prostredí pred ostatnými formami starostlivosti. Pokiaľ súd vzhliadol niektorý z dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti, bolo povinnosťou súdu v procese dokazovania skúmať, či maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, venovať tejto skutočnosti náležitú pozornosť za súčasného prihliadnutia na názor maloletej P.. Záver súdu o tom, že v danom prípade nie je možné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti pre nezistenie osoby, ktorá by vedela prevziať osobnú starostlivosť o maloletú nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd sa s otázkou prípadného zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby vôbec nezaoberal. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na záujem a vôľu starej matky prijať maloletú do svojej domácnosti, poskytnúť jej osobnú starostlivosť, súd mal zisťovať možnosti zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, čo však neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na všetkých skutočnostiach prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu matky. Súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti bez toho, aby riadne zisťoval, či je naplnený hmotnoprávny predpoklad pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti, a ktorý z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 54 ods. 2 ZR je v predmetnej veci daný. Zdôrazňuje, že nariadenie ústavnej starostlivosti ako formu výchovného opatrenia možno nariadiť len vtedy, ak je výchova dieťaťa ohrozená alebo vážne narušená a uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 ZR neviedlo k náprave. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by maloletej P. bolo v minulosti uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 ZR a súd tejto skutočnosti nevenoval žiadnu pozornosť. Uvedené potvrdzuje to, že súd náležite nezistil skutkový stav a z nedostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Zotrváva na potrebe zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Galanta rovnako zotrval na skutočnostiach prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu matky. Súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v súčasnosti nie je možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, nakoľko sa v rodine nenachádza žiadna osoba, ktorá by vedela a bola ochotná prevziať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník poukazuje na opakované pohovory s matkou maloletej, maloletou ako aj jej starou matkou, počas ktorých bola rodine odporúčaná spolupráca so školou, potreba odborného psychologického vyšetrenia ako aj spolupráca s ďalšími odborníkmi. Na základe opakovaných pohovorov s matkou ako aj starou matkou bol prijatý záver, že v rodine maloletej dochádza k dvojitej výchove medzi matkou a starou matkou maloletej. Maloletá P. nerešpektovala matku, vyvolávala a následne zneužívala konflikty medzi matkou a starou matkou vo svoj prospech. Stará matka podrývala autoritu matky a jej snahu o nastavenie pravidiel a režimu maloletej a svojim konaním umožňovala maloletej viesť záhaľčivý spôsob života, zanedbávanie povinnej školskej dochádzky ako aj nerešpektovanie pravidiel. Po vykonaní pohovorov škola opätovne kontaktovala kolízneho opatrovníka, pričom signalizovala falšovanie ospravedlneniek maloletou zo strany maloletej, v tomto konaní maloletú podporovala práve stará matka, ktorá v záujme ochrany maloletej uviedla, že ospravedlnenky maloletej vyhotovila ona. V správaní maloletej sa začali prejavovať opakované nezvládnuteľné a stupňujúce sa výchovné problémy. SPODaSK vydalo odporúčanie na vykonávanie potrebných opatrení v rodine ambulantnou a terénnou formou v Centre pre deti a rodiny F., pričom bola stanovená miera ohrozenia ako nízka. Matka ako aj stará matka súhlasili s vydaným odporúčaním, prisľúbili spoluprácu. Na základe uvedeného sa 27. novembra 2020 uskutočnila prípadová konferencia v priestoroch obecného úradu P. J., matka aj stará matka prisľúbili účasť. Na konferenciu sa dostavila len matka a maloletá P., stará matka sa bez ospravedlnenia nedostavila. Záverom konferencie bolo prijatie spoločného stanoviska na vytvorenie spoločného plánu sociálnej práce zameraný na zabezpečenia riešenia problémového správania maloletého dieťaťa na obdobie 6 mesiacov s navrhnutým počtom 30 hodín. Aj po prijatí stanoviska škola naďalej signalizovala nedbalú školskú dochádzku maloletej, a to s vedomím matky ako
aj starej matky. Maloletá v škole klamala pedagógov, ktorým uvádzala, že má povolenie od riaditeľa školy k neplneniu školskej dochádzky. Škola sa opakovane snažila kontaktovať matku, avšak bezúspešne, matka aj napriek prísľubu spolupráce nespolupracovala. Kolízny opatrovník poukazuje aj na množstvo opakovaných pohovorov s matkou maloletej, starou matkou ako aj samotnou maloletou P., komplexné sociálne poradenstvo s možnými dôsledkami. Záverom poukazuje na správu Diagnostického centra G. G. zo 14. júna 2021, z ktorej vyplýva, že maloletá má v zariadení nedobré postavenie, nie je obľúbená, je konfliktná, drzá. Má problém rešpektovať pravidlá zariadenia, správanie maloletej časom nabralo negatívne črty, maloletá bola výbušná na ostatné dievčatá, nevhodne sa správa aj voči personálu, čím stratila dôveru personálu. Nerada sa prispôsobuje, zveličuje, klame, svojim správaním vyvoláva konfliktné situácie. Zariadenie zotrváva na svojom návrhu nariadiť nad maloletou ústavnú starostlivosť a umiestniť ju do Reedukačného centra, ktoré riešenie je v súčasnosti pre maloletú najvhodnejším.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou - maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP) a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 32P/3/2021 bol návrh navrhovateľa - kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR Galanta) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd umiestni maloleté dieťa P. X., nar. XX. L. XXXX do starostlivosti Diagnostického centra G. G., so sídlom F. XX, G. G. a zároveň uloženie výchovného opatrenia. Po späťvzatí návrhu na uloženie výchovného opatrenia kolíznym opatrovníkom učinenom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 6. mája 2021 (zápisnica č. l. 94 rub) je predmetom konania nový návrh, a to návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou, ktoré sa má realizovať v Reedukačnom centre so sídlom P. X, K. U..
12. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody prezentované matkou maloletého dieťaťa v odvolaní preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom P. X., nar. XX. L. XXXX, ktorú bude vykonávať v zariadení Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U. (I.); Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta uložil povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U. (II.); matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra, so sídlom P. X, K. U. (III.); konanie o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia zastavil (IV.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (V.).
13. Prejednávaná vec je svojim charakterom mimosporovým konaním v zmysle § 111 písm. l) CMP, ktoré možno začať aj bez návrhu, z ktorého dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní matky nebol viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 CMP).
14. Preskúmaním celého obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v kontexte vyhodnotenia dôvodnosti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom nepostupoval v súlade s ustanovením § 35 CMP, podľa ktorého je povinný zistiť skutočný stav veci a zároveň podľa § 36 CMP, podľa ktorého je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd nevykonal náležité dokazovanie v zásadnej otázke priority (prednosti) náhradnej osobnej, resp. pestúnskej starostlivosti pred samotnou ústavnou starostlivosťou a z doposiaľ zisteného skutkového stavu navyše vyvodil nesprávne (a zároveň predčasné) skutkové ako aj právne závery. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí opomenul základný postulát podmienky nariadenia ústavnej starostlivosti, a to koncepciu tejto formy starostlivosti ako úplne krajného riešenia, čomu zodpovedná požiadavka nariadenia ústavnej starostlivosti až po vylúčení možnosti zveriť maloleté deti do náhradnej osobnej, prípadne pestúnskej starostlivosti ako „miernejších“ a vhodnejších foriem zásahu do vzťahu medzi rodičmi a deťmi.
15. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
16. Podľa § 54 ods. 2 ZR pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu (písm. a); rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka (písm. b); uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave (písm. c); alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv (písm. d).
17. Ústavná starostlivosť je najzávažnejším výchovným opatrením a zásahom súdu do práv a povinností rodičov, ako i do osobného života maloletého dieťaťa. Zákon dáva prednosť iným výchovným opatreniam, najmä takým, aké umožňujú výchovu dieťaťa v individuálnej starostlivosti rodiny. Vzhľadom na závažnosť takéhoto opatrenia pri nariadení ústavnej výchovy je potrebné veľmi starostlivo zvažovať, či je výchova dieťaťa tak vážne narušená, alebo ohrozená, že je nevyhnutné nariadením ústavnej výchovy zasiahnuť do života dieťaťa. Len vo výnimočných prípadoch vyššie citované ustanovenia ZR umožňujú súdu nariadiť ústavnú výchovu i bez toho, aby jej predchádzali iné, miernejšie výchovné opatrenia, keď výchova maloletého dieťaťa je tak narušená, že uplatnenie miernejších opatrení by sa minulo účinkom a jediným východiskom na zabezpečenie výchovy maloletého v konkrétnej situácii je nariadenie jeho ústavnej výchovy, resp. starostlivosti. Zákon však výslovne vyžaduje, aby výnimočnosť prípadu a nemožnosť vykonať iné výchovné opatrenia boli odôvodnené.
18. Nariadenie ústavnej starostlivosti je odôvodnené v takom prípade, ak maloletému dieťaťu nie je možné zabezpečiť vhodné rodinné prostredie pre jeho výchovu. Dôvody, pre ktoré rodinné prostredie nie je možné zabezpečiť, môžu byť najrôznejšieho charakteru. Ide o prípady objektívneho charakteru, kedy rodina maloletého dieťaťa zanikla (napr. v dôsledku smrti rodičov, resp. kvôli zdravotnému stavu rodiča nie možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa). O narušení výchovy dieťaťa možno hovoriť vtedy, ak sa v správaní dieťaťa prejavujú vážne nedostatky, alebo ak prostredie, v ktorom dieťa žije, vykazuje nedostatky takej intenzity, že dochádza k narušeniu jeho telesného, citového, rozumového a mravného vývoja. Takéto narušenie riadnej výchovy dieťaťa musí mať určitú „kvalitu“. Vždy treba skúmať, či v správaní dieťaťa nešlo len o náhodné alebo ojedinelé vybočenie z normálneho správania, resp. správanie dieťaťa nebolo podmienené aktuálnymi okolnosťami v jeho živote, resp. v rodine, v ktorej vyrastá. V zmysle zákonnej úpravy i ustálenej judikatúry by ústavná starostlivosť mala byť vždy len tým krajným a výnimočným opatrením, a to len dočasného charakteru.
19. Je nepopierateľné, že v záujme každého maloletého dieťaťa je byť vychovávané v prirodzenom rodinnom prostredí a súd je povinný v každej konkrétnej veci náležite skúmať a za tým účelom zistiť náležite skutočný stav veci, či existujú dôvody pre nariadenia (alebo aj trvanie) ústavnej výchovy. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, to všetko vo svojej
prirodzenej rodine a zároveň aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. „Byť spolu“ je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného čl. 8 Dohovoru.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti pri svojom rozhodnutí nezohľadnil, keď v podstate okrem výsluchu navrhovateľa (ÚPSVaR Galanta), matky maloletej P. a podaných správ kolízneho opatrovníka, Centra pre deti a rodiny F. ako aj Resocializačného centra G. G. prakticky iné dokazovanie nevykonal, na čo správne poukazoval aj zástupca Okresnej prokuratúry Galanta.
21. Súd sa uspokojil s písomným odporúčaním Resocializačného centra G. G., ktoré odporučilo umiestnenie maloletej do Reedukačného centra v K. U., ktoré si následne osvojil aj kolízny opatrovník. Na tomto mieste je ako prvé nutné poukázať na to, že Resocializačné centrum síce má oprávnenie na základe vlastných zistení navrhovať ďalšie opatrenia, takéto odporúčanie má pre súd len informatívnu (resp. pomocnú) povahu, v konečnom dôsledku je to súd, ktorý po zvážení všetkých, najmä tých menej obmedzujúcich opatrení rozhodne o dôvodnosti nariadenia ústavnej starostlivosti.
22. Pokiaľ by aj na základe náležite vykonaného dokazovania (ku ktorému však v tomto prípade nedošlo) bol dôvodným záver o nariadení ústavnej starostlivosti, uvedenému musí predchádzať zisťovanie pomerov v rodine maloletého dieťaťa, a hľadanie vhodnej osoby, ktorej by mohlo byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. V tomto smere nebolo dokazovanie dostatočné (resp. nebolo uskutočnené vôbec), závery súdu o „nenájdení takej vhodnej osoby“ nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či vôbec bola takáto osoba v rodine, prípadne okolí maloletej navrhovaná a následne hľadaná a dopytovaná na možnosť vykonávania náhradnej osobnej starostlivosti. Súd sa nezaoberal ani prípadným záujmom starej matky maloletej o zverenie maloletej do jej náhradnej rodinnej starostlivosti, na ktorú možnosť poukazuje matka v odvolaní, pričom maloletá žila v spoločnej domácnosti so starou matkou až do umiestnenia v Resocializačnom centre, prostredie dôverne pozná, nebolo preukázané, že by maloletá mala konfliktný vzťah so starou matkou. Pokiaľ ide o konštatovanie nevhodnosti návratu maloletej do domácnosti matky u svojho druha, rovnako aj v tomto smere súd prvej inštancie konštatoval hrozbu pre prítomnosť syna matkinho druha, avšak matka na pojednávaní uviedla, že so synom druha má len spoločný dvor, vyvstala tu teda pochybnosť o tom, či skutočne žijú v spoločnej domácnosti. V domácnosti matky na adrese D. XXX, P. J. navyše nebolo vykonané šetrenie pomerov, preto záver o nevhodnosti tohto prostredia pre maloletú je predčasný.
23. Z obsahu spisu (jednotlivých správ kolízneho opatrovníka a Resocializačného centra G. G.) je síce zrejmé, že výchova maloletej bola problematická (konfliktné vzťahy v rodine, záškoláctvo, nespolupráca pri riešení sociálnej situácie atď.), rovnako i snaha o riešenie situácie v rodine maloletej, na druhej strane však bola konštatovaná vhodnosť bytových pomerov na strane matky na výchovu maloletej (č.l. 74). Vhodnosť bytových pomerov (a teda pozitívnu podmienku pre návrat maloletej do svojej rodiny) narúšala osoba matkinho partnera a jeho syna, pričom ale v súčasnosti nebolo preukázané, či táto hrozba naďalej trvá. Ako bolo uvedené vyššie, nie je zrejmé (a súd ani nezisťoval) či syn matkinho druha skutočne žije v domácnosti matky. Pokiaľ ide o negatívny postoj maloletej P. k druhovi matky, toto by malo byť v súčasnosti irelevantné, keď matka nežiada o návrat maloletej do domácnosti, v ktorej žije s jej druhom, ale do domácnosti starej matky.
24. Okrem vyššie uvedeného, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol zákonné ustanovenia, ktorými vec právne posúdil, tomu však nezodpovedali úvahy súdu prečo rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti, a ktorý zo zákonných dôvodov ustanovených v § 54 ods. 2 ZR bol v tomto prípade naplnený. Pokiaľ súd jednoznačne neuviedol dôvod, pre ktorý bolo nutné maloletú P. umiestniť do Reedukačného centra K. U., odňal tým matke možnosť namietať voči dôvodom tohto rozhodnutia, a tým aj právo uskutočňovať jej patriace procesné práva. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva len akási kumulácia rôznych dôvodov, pre ktoré nie je vhodný návrat maloletej do rodiny (absencia materiálnych a osobných predpokladov na strane matky, nepriaznivý zdravotný stav matky maloletej a nevhodnosť návratu maloletej do domácnosti matky, v ktorej žije so svojim partnerom), absentuje tu však podradenie týchto dôvodov pod niektorú zo skutkových podstát v zmysle § 54 ods.2 ZR.
25. V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že z predložených správ Resocializačného centra vyplývajú okrem iného aj pozitívne charakteristiky maloletej (maloletá je usilovná, rýchlo chápe, jej charakter nie je zlý, uvedomuje si dôsledky svojho konania, ochotne spolupracuje s psychológom, dokáže pracovať v skupine, plní si svoje povinnosti, zúčastňuje sa vyučovania, s matkou je v dennom kontakte, ...), na ktoré mal súd pri svojom rozhodnutí prihliadnuť a vyhodnotiť ich vo vzájomnom súhrne so všetkými dôkazmi.
26. Nemenej dôležitým je aj chybný postup súdu prvej inštancie, kedy aj napriek tomu, že navrhovateľ sa návrhom domáhal uloženia výchovného opatrenia, pričom počas jediného pojednávania 6. mája 2021 nastal vo veci zvrat a následný moment prekvapenia nielen pre matku, ale aj pre zástupcu Okresnej prokuratúry Galanta, ktorí sa až na tomto pojednávaní dozvedeli a boli po prvýkrát konfrontovaní s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti, na tomto pojednávaní súd prvej inštancie po stručnom výsluchu kolízneho opatrovníka a matky bez ďalšieho dokazovania vydal rozsudok. Matke maloletej P. tak bola odňatá možnosť preukázať súdu záujem a schopnosť starej matky maloletej, R. X. prevziať zodpovednosť nad maloletou a vhodnosť zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
27. Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno konštatovať len to, že doposiaľ nebolo vykonané riadne dokazovanie zamerané nielen na možnosť uloženia výchovného (prípadne iného miernejšieho) opatrenia vo vzťahu k maloletej, ale ani na možnosť zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, resp. do pestúnskej starostlivosti.
28. Vzhľadom na všetky vyššie opísané skutočnosti odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadiac sa úvahami odvolacieho súdu, ktorého názorom je v zmysle § 391 ods. 1 CSP viazaný, zopakovať a doplniť dokazovanie, a to s poukazom na § 35 a § 36 CMP. Ako prvé súd prvej inštancie vyzve navrhovateľa, či aj naďalej trvá na návrhu (po jeho zmene z pôvodne navrhovaného uloženia výchovného opatrenia na nariadenie ústavnej starostlivosti), v závislosti od toho doplní dokazovanie o skutočnosti, ktoré sú relevantné tak pre uloženie, resp. pokračovanie vo výchovnom opatrení alebo skutočnosti relevantné vo vzťahu k nariadeniu ústavnej starostlivosti. V konaní bude potrebné vyžiadať, resp. uložiť kolíznemu opatrovníkovi opätovné šetrenie v domácnosti matky maloletej ako aj v domácnosti starej matky maloletej, za účelom zistenia vhodnosti návratu maloletej do rodinného prostredia. Pri šetrení pomerov bude potrebné dôsledne zisťovať či v rodine, resp. v blízkom kruhu rodiny jestvuje osoba ochotná a najmä spôsobilá prevziať maloletú P. so osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti bude potrebné opätovne vypočuť matku, rovnako aj starú matku ako osobu, ktorej eventuálne môže byť maloletá P. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom odvolaciemu súdu sa javí ako vhodné vypočuť aj samotnú maloletú P., ktorá vzhľadom na svoj vek vie poskytnúť súdu svoj pohľad a názor na nariadenie ústavnej starostlivosti, rovnako vyjadriť vôľu vrátiť sa do svojej rodiny. Vzhľadom na to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletá nastúpila na strednú školu, bude potrebné zistiť či maloletá riadne dodržiava školskú dochádzku, ako sa stavia k plneniu si školských povinností, aké sú jej študijné výsledky. Súd si rovnako zabezpečí aktuálnu správu z Resocializačného centra G. G. na osobu maloletej, jej správanie v zariadení, bude zisťovať či v správaní maloletej nastali zmeny (pozitívne, alebo negatívne) a či toto zariadenie aj naďalej zotrváva na svojom odporúčaní umiestniť maloletú do Reedukačného centra. Až po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní súd opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní, a to tak, aby bolo zrejmé, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Pri svojom rozhodnutí neopomenie na to, že nariadenie ústavnej starostlivosti je krajným riešením a zároveň nie riešením sankčným, a najmä prihliadne na najlepší záujem maloletej P..
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).