Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-79-2021.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, G. Szechényiho 10, proti povinnému: G. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX, o vymoženie 337,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/41/2013-13 z 23. februára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a. Povinnému voči oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 17Er/41/2013-13 z 23. februára 2018, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Piaristická 2, trovy exekúcie vo výške 85,56 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 337,98 eura a trovy exekúcie. Poverením exekučného súdu č. k. 17Er/41/2013-6 z 21. novembra 2013 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2.
4. Prípisom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 08. 2017 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené uznesením v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 8D/94/2016. Zo zápisnice o predbežnom šetrení spísanej dňa 13. 05. 2016, bolo zistené že poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 85,56 eura.
5. S poukazom na zistené skutočnosti exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo právoplatné zastavené uznesením vydaným v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 8D/94/2016. Zo zápisnice o predbežnom šetrení spísanej dňa 13. 05. 2016, bolo zistené že poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
6. V podaní súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie si zároveň vyčíslil trovy exekúcie, a to odmenu podľa § 14 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovanej vyhlášky“) vo výške 33,19 eura. Zároveň si uplatnil DPH ako 20% zo sumy 33,19 eura, spolu teda žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura, náhrada hotových výdavkov a za stratu času podľa § 22, 23 Vyhl. MS 288/95 Z. z. poštovné poplatky 11 x 1,40 eura, archivovanie spisu po dobu 5 rokov v zmysle vyhlášky č. 628/02 Z. z. o archivácii 5 x 2,821 eura, elektronické zisťovanie účtov povinného 0,70 eura, náhrada za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky...) vo výške 7,90 eura. Zároveň si uplatnil DPH ako 20 % zo sumy 38,11 eura, spolu teda žiadal priznať 45,73 eura. Súd žiadosti exekútora vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 85,56 eura.
7. Exekučný súd poukázal na to, že Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel a nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Vzhľadom k tomu skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom dospel k záveru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, pretože oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože príčinou zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda to, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
8. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Vzhľadom k uvedenému rozhodol exekučný súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
10. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách exekúcie. Poukázal na znenie § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 veta prvá Exekučného poriadku. Zdôraznil, že dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zomrel, preto nemožno pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie oprávnenému, ktorý túto skutočnosť nezavinil, ale ani ju nemohol predvídať. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 24. 10. 2013 a povinný zomrel XX. XX. XXXX, a teda v čase začatia exekučného konania povinný existoval a mal procesnú subjektivitu. Konštatoval, že prvoinštančný súd mal povinnosť zastaviť exekúciu aj za predpokladu, že by súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie nepodal. S poukazom na uvedené teda nejde o prípad, kedy možno na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Namietal, že správne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
11. Súdu prvej inštancie vytkol aj skutočnosť, že sa nezaoberal účelnosťou trov exekúcie, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi priznal neprimerane vysokú sumu vyčíslených exekučných trov. V kontexte uvedeného uviedol, že neeviduje žiadne relevantné doklady o úkonoch súdneho exekútora smerujúcich k uspokojeniu vymáhaného nároku oprávneného. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie aj za také položky, za ktoré mu nárok podľa § 22 a 23 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nevznikol. V tomto smere namietol položky: archivovanie spisu po dobu 5 rokov (5 x 2,821 eura) a náhrada za administratívny materiál v sume 7,90 eura. ide o položky, ktoré nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ktoré smerujú bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu, preto ich nemožno osobitne odmeňovať a náhrada za administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky je zahrnutá priamo do odmeny exekútora. Za neprimerane vysokú považuje aj sumu vyúčtovaného poštovného, a to 11 x 1,40 eura, čo je 15,40 eura, pretože v spise sa okrem upovedomenia o začatí exekúcie nenachádza žiadny iný úkon smerujúci k uspokojeniu pohľadávky.
12. Oprávnený namietol aj nesprávnosť poučenia o prípustnosti, resp. neprípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie, pričom zastáva názor, že ak zákonodarca mal úmysel účastníkovi nepriznať právo odvolať sa proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie v prípadoch, kedy súd exekúciu zastavil z dôvodov uvedených v § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, potom to mal výslovne uviesť. Umožnením
účastníkovi podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, mal za to, že je prípustné odvolanie aj proti výroku o trovách exekúcie.
13. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, stotožňuje sa aj s dôvodom zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie 17Er/41/2013-13 z 23. februára 2018 v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.
15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
18. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
20. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
21. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.
22. Odvolací súd poznamenáva, že Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
24. Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
25. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
26. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
27. Posledná rozsiahla novela Exekučného poriadku bola realizovaná zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, preto odvolací súd (a contrario) aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP posúdil podané odvolanie ako neprípustné a ako také ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
29. S poukazom na citované ustanovenie § 357 CSP a contrario je nutné konštatovať, že § 357 CSP (a ani ustanovenie iného zákona) neustanovuje, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie, možno podať odvolanie.
30. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny popravný prostriedok - odvolanie. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Podľa civilnoprocesnej doktríny v uznesení, ktorým odvolací súd odvolanie odmieta, vždy uvedie (bez návrhu) vo výroku o nároku na trovy odvolacieho konania, že tento nárok prináleží strane (resp. v intenciách prejednávanej veci účastníkovi exekučného konania), ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke totiž považované za neúspech v konaní. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinnému nielenže žiadne trovy odvolacieho nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, ale navyše povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, v dôsledku čoho povinný stratil procesnú subjektivitu, v čom odvolací súd vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pretože v danom konaní neexituje subjekt - povinný, ktorému by bolo možné náhradu trov odvolacieho konania priznať. 32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).